Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113201935
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113201935.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: D. Š., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom G., R. XX, zastúpená

JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, ul. Masarykova 2 p r o t i žalovanej: I. M.,
rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G., L. Š.R., E. X, zastúpená JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 22.129,28 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.476,73 Eur na účet jej právneho
zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.1.2013 domáhala zaplatenia sumy 22.129,28 Eur predstavujúcej
1/3 kúpnej ceny za odpredané nehnuteľnosti, ktoré podľa pôvodnej dohody medzi matkou účastníčok

Y. T. a jej všetkými dcérami (okrem účastníčok aj R. V.) mala nadobudnúť od matky žalobkyňa a v
prípade ich následného predaja tretej osobe mala žalobkyňa sestrám vyplatiť po jednej tretine z kúpnej
ceny. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napriek tejto dohode matka odpredala nehnuteľnosti žalovanej
7.1.2008 a tá ich 7.3.2008 odpredala cudzej osobe za 66.387,84 Eur. Na výzvu súdu o ujasnenie
skutočností potrebných k právnej kvalifikácii uplatneného nároku žalobkyňa prehlásila, že nejedná sa o
zodpovednostný právny vzťah za porušenie záväzku, ale plnenie záväzku v zmysle už uvedenej dohody.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poprela právnu relevanciu niekdajšej ústnej dohody, na ktorú
poukázala žalobkyňa s tým, že neskôr ich matka svoje rozhodnutie zmenila kvôli nezáujmu žalobkyne o

ňu v poslednom období jej života a nehnuteľnosti odpredala žalovanej s tým, že pri neskoršom jej predaji
si žalovaná ponechá len 1 kúpnej ceny a zvyšok rozdelí medzi všetky jej vnúčatá, čo žalovaná aj splnila.
Poukázala tiež na obligatórnu písomnú formu zmluvy o prevode nehnuteľnosti a vzniesla aj námietku
premlčania. Uviedla, že nehnuteľnosti odpredala za 1.700.000,- Sk, čo je uvedené aj v príslušnej kúpnej
zmluve, pričom 100.000,- Sk z kúpnej ceny bolo uhradených realitnej kancelárii.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok, kúpnymi zmluvami V XX/XX a V XX/XX, písomnými
vyjadreniami účastníčok, čestnými prehláseniami K. V., X. D., K. V., T. Č., C. Š., C. M., K. M., spismi
ORPZ Prešov ČVS:ORP-406/-OVK-PO-2010, spisom tohto súdu 26D 955/2008, ako aj ďalším spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav:

Y. T. (matka účastníčok) bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. T. a
to konkrétne rodinného domu súp. č. XXX a parciel KN XXX, XXX, XXX S. XXXX.Dňa 7.1.2008 bola uzavretá písomná kúpna zmluva, ktorou Y. T. vyššie uvedené nehnuteľnosti predala
svojej dcére - žalovanej za 1.700.000,- Sk. Vklad tejto zmluvy bol povolený dňa 23.1.2008 pod V XX/XX.

Dňa 7.3.2008 žalovaná vyššie uvedené nehnuteľnosti odpredala S. C., v zmluve je uvedená tá istá

kúpna cena. Ako predávajúca v tejto zmluve je okrem žalovanej opäť Y. T.Á., keďže tej istej kupujúcej
odpredala aj parcelu KN XXXX/XX - ornú pôdu o výmere 63m2.

Y. T. dňa 20.4.2008 zomrela. Dedičské konanie po nej bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 26D
955/2008. Ako vyplýva z tohto dedičského spisu žalobkyňa podaním zo dňa 16.1.2009 (č.l. 140) žiadala,
aby v rámci dedičského konania po poručiteľke Y. T. bola zahrnutá suma predaného rodičovského domu
v T. a to 66.387,84 Eur.

Uznesením č.k. 26D 955/2008-228, Dnot 236/2010 zo dňa 6.6.2011 bolo potvrdené dedičstvo po
poručiteľke predstavujúce hnuteľné veci, cenné papiere a nehnuteľnosti v katastrálnom území E. T.
S. T. pre všetky tri dedičky rovným dielom, teda pre účastníčky tohto konania ako aj ich sestru R. V..
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.8.2011. Zo zápisnice z prejednania dedičstva zo dňa
17.5.2011 vyplýva aj to, že dedičia boli notárom poučení o tom, že súd na spornú skutočnosť v rámci

dedičstva nemôže prihliadať, pričom táto sporná skutočnosť sa týkala predaja rodinného domu a kúpnej
ceny za predaj domu.

Na základe trestného oznámenia žalobkyne a R. V. bolo vedené aj vyšetrovanie na OR PZ Prešov
pod sp. zn. ČVS:ORP-406/1-OVK-PO-2010 za ten skutok, že nezistený páchateľ v nezistenom čase
oznámil R. V.M. a D. Š. po smrti ich mamy Heleny Kozákovej, že ich mama je bezdetná a kontaktnou

osobou na vyporiadanie dedičstva je I. K. a taktiež mala byť vyhotovená kúpna zmluva v marci
2008, na základe ktorej došlo k odpredaju domu bez vedomia majiteľky Y. T., čím malo dôjsť k
vykonávaniu právomoci verejného činiteľa spôsobom odporujúcim zákonu. Uznesením vyšetrovateľa zo
dňa 13.5.2010 však toto oznámenie bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.
Sťažnosť oznamovateliek prokurátor zamietol uznesením 1Pn 558/2010-4 zo dňa 4.6.2010.

Medzi účastníčkami nebolo sporné, že v dávnej minulosti došlo medzi nimi a ich matkou a ďalšou sestrou
R. V. k ústnej dohode, v zmysle ktorej rodičovský dom v T. mala ich matka previesť na žalobkyňu a v
prípade, ak by táto neskôr ho predala, mala žalobkyňa vyplatiť tretinu kúpnej ceny svojim dvom sestrám.
K tejto dohode podľa žalobkyne malo dôjsť v roku 2003, podľa žalovanej dokonca ešte skôr, asi pred 20
rokmi. Žalobkyňa si predmetný nárok uplatnila práve na základe tejto dohody. Na pojednávaní prehlásila,

že o tom, že vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti sa stala žalovaná, ktorá neskôr dom predala cudzej
osobe, sa dozvedela dňa 16.3.2008, kedy získala informáciu aj o skutočnej výške kúpnej ceny od
manžela kupujúcej a ktorá mala predstavovať sumu 66.387,84 Eur.

Žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje peňažný nárok zo záväzkového vzťahu, pričom za tento
záväzkový vzťah považuje ústnu dohodu uzavretú pred mnohými rokmi, podľa ktorej konkrétnu

nehnuteľnosť mala nadobudnúť žalobkyňa a pri následnom jej odpredaji mala svojim dvom sestrám
vyplatiť po 1/3 kúpnej ceny. Pre súd je nepochopiteľné, ak žalobkyňa na základe tejto dohody uplatňuje
sporný nárok, keď dohoda sa nevzťahovala na prípad nadobudnutia nehnuteľnosti žalovanou, ako k
tomu reálne došlo. Na pojednávaní pritom výslovne prehlásila, že si neuplatňuje nárok na základe
zodpovednostného právneho vzťahu, teda za porušenie nejakého záväzku, ale uplatňuje plnenie zo

záväzkového právneho vzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti však absentuje právny titul, na
základe ktorého by žalobkyni vznikol nárok zo záväzkového vzťahu, pretože spomínaná ústna dohoda
takýmto právnym titulom nie je. Navyše žalobkyňa by si mala uvedomiť, že akákoľvek ústna dohoda
týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti vrátane prevodu plánovaného v budúcnosti (zmluva o budúcej kúpnej
alebo darovacej zmluve), aby bola relevantná a teda účinná musí mať písomnú formu ako to vyplýva z

§ 46 ods. 1 alebo § 50 a ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je zároveň potrebné poukázať
na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,

pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 50a ods. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;
musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Už len pre úplnosť súd dodáva, že v danom prípade bola vznesená aj námietka premlčania, ktorá
je dôvodná. Žalobkyňa si síce nárok uplatnila z neexistujúceho záväzku, ale aj v prípade, ak by
záväzok bol relevantný, premlčacia lehota by bola trojročná a plynula by od nasledujúceho dňa od

vzniku záväzku. Takýto záver vyplýva už z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a ČR, možno
poukázať na rozhodnutie publikované pod R 28/1994. Navyše aj v prípade, ak by nárok bol uplatnený
zo zodpovednostného právneho vzťahu, teda či už titulom náhrady škody alebo vydania bezdôvodného
obohatenia, v oboch týchto prípadoch by platila dvojročná premlčacia subjektívna premlčacia lehota,
ktorá by začala plynúť od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o odpredaji nehnuteľnosti žalovanou

za konkrétnu kúpnu cenu (§ 106 ods. 1 OZ a § 107 ods. 1 OZ). Nepochybne žalobkyňa už dňa 16.3.2008
o týchto skutočnostiach mala informáciu, preto od uvedeného dňa jej začala plynúť dvojročná premlčacia
lehota, ktorá uplynula 16.3.2010. Žaloba bola podaná podstatne neskôr a to 23.1.2013.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Argumentácia žalobkyne o neakceptovaní vznesenej námietky premlčania pre jej rozpor s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) neobstojí. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby veriteľ pod hrozbou
sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda v čas. Účinné vznesenie

námietky premlčania práva znamená, že súd nemôže oprávnenej osobe premlčané právo priznať, keďže
vznesením tejto námietky zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút
poskytuje východisko ako predísť resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu
majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkového právneho vzťahu právna neistota,
resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V

inštitúte premlčania sa premieta pravidlo „vigilantibus iura scripta sunt“ (zákony sú písané pre bdelých).
Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po
neúmernedlhejdobesiveriteľuplatnísvojeprávo;nadruhejstranemožnosťtejtonámietkyvedieveriteľa
k včasnému vykonaniu svojho práva. Prax slovenských súdov je konštantná a nezaoberá sa možnosťou
posúdenia námietky premlčania aj s poukazom na § 3 ods. 1 OZ teda ako výkon práva v rozpore so

zásadou dobrých mravov, na rozdiel od súdov v Českej republike. Aj podľa nich však okolnosti, ktoré by
mali viesť k odopreniu práva uplatniť námietku premlčania by museli byť v natoľko výnimočnej intenzite,
aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, čo v danom prípade splnené nebolo.
Poukázanie na porušenie pôvodnej dohody o spôsobe vyporiadania majetku, ku ktorému však nedošlo
(akosúduviedolvyššie),aleboargumentáciavtomsmere,ževpodstatedošlokdarovaniunehnuteľnosti

len1dcére(žalovanej)rozhodnenepredstavujedôvodprevyhodnotenienámietkypremlčaniaakovýkon
práva v rozpore s dobrými mravmi.Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne o spočívaní premlčacej lehoty počas doby dedičského
konania s poukazom na § 112 OZ. Dedičské konanie je nesporové konanie, v ktorom sa prejednáva
dedičstvo poručiteľa (v danom prípade matky účastníkov) a nemá žiadny súvis s uplatneným peňažným

nárokom žalobkyne voči žalovanej.

Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol.

Úspešnej žalovanej bola v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznaná náhrada
trov konania. Tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a to prevzatie a
prípravu zastúpenia zo dňa 3.4.2013, písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 30.4.2013 a účasť na jednom
pojednávaní dňa 19.6.2013. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.

655/2004 Z.z. predstavuje 386,74 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky 3 x 7,81 Eur a napokon 20% DPH s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 236,73 Eur.
Úhrne tak priznaná náhrada odmeny predstavuje 1.420,38 Eur (3 x 386,74 + 3 x 7,81 + 236,73).

Do priznanej náhrady trov konania bola pripočítaná aj náhrada cestovných výdavkov v súvislosti
s účasťou právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní. Základná náhrada za použitie osobného

motorového vozidla právneho zástupcu značky BMW X3, EČ KE 441 IB predstavuje 16,25 Eur s
poukazom na § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. a opatrenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
č. 432/2008 Z.z. Za 1km jazdy ide o náhradu vo výške 0,183 Eur a pri trase 74km (2 x 37km, čo je
vzdialenosť od sídla advokátskej kancelárie na súd) predstavuje 13,54 Eur a po pripočítaní 20% DPH
(2,71 Eur) táto náhrada predstavuje 16,25 Eur.

Náhradazaspotrebovanépohonnéhmotyvzmysle§7ods.4pricene1,5999Eurzaliterapripriemernej
spotrebe 7,5l na 100Km predstavuje 8,88 Eur (74 km = 5,55 litrov; 5,55 litrov x 1,5999 Eur). Napokon
súd priznal aj náhradu za stratu času s poukazom na § 17 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. vo výške 31,22
Eur (2 x 13,01 Eur + 20% DPH (5,20 Eur).

Celkove priznaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 1.476,73 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.