Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 3, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221843
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221843.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava 1,

Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13 o návrhu na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sudkyňou
JUDr. Ivetou Banghovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie majetkovej škody v sume 125.-€ a nemajetkovej ujmy v sume 440.-€ s tým odôvodnením, že

Okresný súd v Nových Zámkoch viac ako 8 mesiacov nerozhodol o vydaní poverenia vo veci vedenej
pod exekučným číslom EX 12431/2011.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že má kolíziu
pojednávaní na Okresnom súde v Nitre a preto žiada pojednávanie odročiť. Žiaden dôkaz o tom, že
pojednávanie bolo vytýčené nedoložil, okrem iného súd tento dôvod nepovažoval za dôvod na odročenie
pojednávania. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 odsek 2 OSP pojednával a rozhodol v

neprítomnosti navrhovateľa.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa
vec prejednala a rozhodla bez ich prítomnosti. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 odsek 2
OSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje návrh v plnom rozsahu ako nedôvodný

zamietnuť vzhľadom na tú skutočnosť, že z judikatúry vyplýva povinnosť súdu zo zákona skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky.
Zo samotnej podstaty spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že si vyžadujú osobitnú ochranu a prístup.
Odporca má za to, že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nevyplynulo z prieťahov zavinených
súdom a že súd konal v zmysle zásady rýchlosti. Čo sa týka prieťahov v konaní oprávnený nepodával
opravné prostriedky a prípadné sťažnosti na zamedzenie ním tvrdených prieťahov. V zmysle § 9 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že pri posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní je možné

vychádzať len z výsledkov vybavenej žiadosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia
európskeho súdu pre ľudské práva alebo rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Z toho
vyplýva, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nebol preukázaný. Čo sa týka vyčíslenejmateriálnejškody,navrhovateľsineodôvodnenepaušalizujeničímneodôvodnenéreálnevecnénáklady,
požaduje neprimerané čiastky, pričom vznik ani výšku uplatnenej skutočnej škody nepreukázal. Čo sa
týka nemajetkovej ujmy ako jej dôvod vzniku navrhovateľ v návrhu uvádza frustráciu a úzkosť členov

orgánov právnickej osoby, ktoré tvrdenie je v tejto veci irelevantné. Preto navrhol návrh ako nedôvodný
v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením odporcu doručeným
súdu 15.5.2013, pripojeným spisom Okresného súdu Nové Zámky 4Er 1324/2011 a takto vykonaným

dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po a)
nezákonným rozhodnutím, po b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej

slobody, po c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak 1.) škoda vznikla

v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán

neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1,2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§41ods.1Zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva

právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) cit. zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade po c) notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila, po d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa§44ods.1cit.zákonaexekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu ( § 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 42 ods. 2 cit. zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup
2.) vznik škody
3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie čo i len
jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.

V predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125.-€ a nemajetkovú
ujmu v peniazoch v sume 440.-€ a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.3.2012, teda po uplynutí

zákonom stanovenej doby v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania
má nesporne preukázané, že navrhovateľ sa písomne obrátil na odporcu, ako na príslušný orgán so
svojim nárokom na náhradu škody. Odporca nerozporoval túto skutočnosť, nárok na náhradu škody

navrhovateľovi neuspokojil. Z týchto dôvodov sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd. Tvrdenie
navrhovateľa, že Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci 4Er 1324/2011 nevydal poverenie pre
súdneho exekútora v zákonnej lehote je nepravdivé. Okresný súd v Nových Zámkoch postupoval v
súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a písomné poverenie pre súdneho exekútora vydal ihneď potom, ako získal podklady na posúdenie

žiadosti o udelenie poverenia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 14.7.2011 sa u súdneho exekútora začalo exekučné
konanie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti povinnej
Z. J. pre vymoženie sumy 296.- € s príslušenstvom priznanej rozsudkom stáleho rozhodcovského

súdu zo dňa 17.6.2011 spisová značka SR 04742/11, pričom dňa 6.9.2011 bola Okresnému súdu v
Nových Zámkoch doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. K. F. o udelenie poverenia na vykonanie
predmetnej exekúcie. Je nesporné, že medzi podaním návrhu na súd 6.9.2011 a dňom vydania
poverenia 12.3.2012 uplynulo 9 mesiacov, avšak exekučný súd vo veci pracoval v medziach svojich
možností pri vysokom nápade vecí a po preskúmaní exekučného titulu a úverovej zmluvy pristúpil k

vydaniu poverenia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie
exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s

účinnosťou od 1.6.2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V predmetnej exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky 4Er 1324/2011 bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 6.9.2011, pričom

súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie 12.3.2012. V exekučnom konaní je súd zo zákona
oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45
Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( uznesenie NS SR 3MCdo 11/2010 ). Už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný
súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods.

2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne ( uznesenie NS SR 6Cdo 105/2011 ).

Zaúčelomobjektívnehoposúdeniazákonnostivedenejexekúcienajmäzdôvodovpodľa§45ods.1zák.
o rozhodcovskom konaní, konajúci exekučný súd po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a po preštudovaní úverovej zmluvy, exekučný súd v primeranej lehote
vzhľadom i na veľký počet prejednávaných vecí vydal poverenie.Na základe týchto skutočností súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez
zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002 samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových

okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka
exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia ( 6.9.2011 ) do
vydania poverenia na vykonanie exekúcie ( 12.3.2012 ), vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k

posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej
veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

Nakoľko súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v predmetnom
exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.