Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413200382
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5413200382.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľky: K..

K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., A. H. XXXX/XX, zast. S.. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., K.
XXXX/XX proti odporcovi: Súkromná základná škola s materskou školou Jánoš so sídlom Dolný Kubín,
ul. Obrancov mieru č. 1779, IČO: 42 058 759, zast. Mgr. Zlata Hunčagová, advokátka so sídlom Dolný
Kubín, Radlinského 1709/28, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalovanou 26.11.2012 dané žalobkyni
je neplatné.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 25.01.2013 návrh v ktorom žiadala, aby súd určil, že

skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalovanou zo deň 26.11.2012 dané žalobkyni je
neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Ďalej žiadala, aby súd určil, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy v sume 626,52 EUR za každý mesiac od 04.12.2012 až do dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % a to všetko do troch dní. Svoj
návrh odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 27.08.2012 uzavrela pracovnú zmluvu na pozíciu učiteľka 1.
stupňa ZŠ, dojednanú na dobu určitú do 30.06.2013 so skúšobnou dobou tri mesiace. Dňa 26.11.2012
žalovaná doručila žalobkyni písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe

ktoré odôvodnila tým, že plnenie pracovných povinností žalobkyne nekorešpondovalo s požiadavkami
zamestnávateľa, najmä na lojalitu a vzťah k zamestnávateľovi. Žalobkyňa reagovala na dané oznámenie
písomne dňa 03.12.2012 a oznámil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe považuje
za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobkyňa dala výpoveď u svojho predchádzajúceho
zamestnávateľa kde bola zamestnaná na dobu určitú z dôvodu pracovnej ponuky zo strany žalovanej,
nakoľko chcela byť nablízku svojej maloletej dcére O. K. F., ktorú dojčila. Skutočnosť že je dojčiacou
matkou pri nástupe do zamestnania ústne oznámila riaditeľke školy a následne počas školského roka aj

písomne,prípisomnapísanýmpriamonapracovisku.Riaditeľkaškolyhneďnazačiatkuprisľúbilavytvoriť
žalobkyni všetky podmienky v zmysle pracovnoprávnych predpisov, pričom pri odovzdaní písomného
oznámenia ho vrátila žalobkyni so slovami, že žalobkyňa má vytvorené všetky podmienky, tak načo
jej to oznamuje písomne. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že žalovaná v podstate poukazuje
na dva dôvody. Prvým je neloajalita a neproaktívny prístup k práci. K uvedenému možno uviesť, že
žalobkyňa je zároveň vyštudovaný špeciálny pedagóg, kde po nástupe do zamestnania zabezpečila
na úkor vlastného času viaceré podklady potrebné pre špeciálnu pedagogickú činnosť zamestnávateľa.

Takisto zabezpečila telocvičňu či viaceré pomôcky ktoré využívali aj kolegovia. Druhým dôvodom je
vykonávanie domácich prác v pracovnom čase. Tento dôvod však žalovaná nijak neozrejmila. Je
pravdou, že žalobkyňa umývala riad a to odsávač mlieka, príslušné umelohmotné nadstavce a dózu.
Ako uviedla, ďalšia nesplnená podmienka oznámenia o neplatnom skončení pracovného pomeru je to,že sa jedná o nenáležité zdôvodnenie. V oznámení nie je uvedená ani jediná konkrétna skutočnosť, pre
ktorú bol pracovný pomer ukončený. Uvedené výrazy sú tak všeobecného a vágneho charakteru, že
žalobkyňa z nich podstate ani nemohla vedieť, prečo bol jej pracovný pomer ukončený.

Žalovanávosvojomvyjadrenízodaň11.03.2013uviedla,žejepravou,žemedzižalobkyňouažalovanou
bola uzavretá pracovná zmluva na dobu určitú a s dojednanou skúšobnou dobou 3 mesiace. Pred
uplynutím tejto skúšobnej doby, t.j. 26.11.2012 doručila žalovaná žalobkyni písomné oznámenie o
skončení pracovného pomeru. Žalovaná o skutočnosti, že žalobkyňa dojčí, predtým, ako so žalobkyňou
ukončila pracovný pomer, písomne informovaná nebola. Je pravdou, že žalovaná sa o dojčení žalobkyne

dozvedela neskôr, nakoľko veci podobného charakteru sa o zamestnancoch u žalovanej vedia zo
vzájomnej komunikácie. Žalovaná sa teda snažila žalobkyni vyjsť maximálne v ústrety, aby si mohla
plniť svoje materské povinnosti a to o.i. prispôsobovaním rozvrhu a poskytovaním prestávok na
dojčenie. Žalovaná sa rozhodla pracovný pomer v skúšobnej dobe so žalobkyňou ukončiť z viacerých
dôvodov. Žalovaná ako dôvod uviedla, že žalobkyňa si neplnila svoje pracovné povinnosti v súlade s
požiadavkami zamestnávateľa. Žalovaná ďalej rozviedla, že sa jednalo najmä o neloajalitu žalobkyne

voči zamestnávateľovi, neodbornosť a neproaktívny prístup k práci. S ohľadom na charakter činnosti
žalovanej - prevádzkovanie súkromnej základnej školy, sú uvedené nároky plne oprávnené vzhľadom
na nutnosť zachovania konkurencieschopnosti. Žalovaná taktiež poukázala na to, že ďalšími dôvodmi
ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe bola skutočnosť, že si žalovaná v pracovnej dobe
na pracovisku namiesto prípravy na vyučovanie vybavovala súkromné záležitosti, resp. vykonávala

vlastné domáce práce, pričom pri tomto čerpala prostriedky zamestnávateľa. Čo sa týka ďalších
dôvodov, žalovaná v skúšobnej dobe zistila, že žalobkyňa je poskytla nepravdivé informácie, na základe
ktorých žalobkyňa poberala vyšší plat, ako jej v skutočnosti patril. Žalobkyňa poskytla žalovanej pri
nástupe do zamestnania informáciu, že má prax 4 roky a 11 mesiacov, pričom jej skutočná prax je
cca 4 roky. V súvislosti so špeciálnym pedagogickým vzdelaním táto uviedla, že má prax špeciálneho

pedagóga v trvaní 3 rokov, avšak z potvrdení vyplýva, že žalobkyňa má prax špeciálneho pedagóga
nepresahujúcu 8 mesiacov. Žalovaná uviedla, že počas pracovného pomeru žalobkyne odišli dvaja žiaci,
čo je pri celkovom počte žiakov na škole (24) a počte žiakov v jednej triede (5 žiakov) veľmi výrazný
ukazovateľ odbornosti práce. Jednala sa o prváčikov, ktorých rodičia označili systém práce žalobkyne
akoskostnatený,máloaktívnyanedostatočnetvorivý,nezohľadňujúcipotrebydetí.Takýtoúbytokžiakov

taktiež výrazne znížil finančné prostriedky v rozpočte žalovanej. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na svoje
prínosy pre školu, toto nikdy nebolo na úkor vlastného času žalobkyne. Uvedenou činnosťou sledovala
predovšetkým vlastný prospech, určité protislužby, napr. možnosti skoršieho odchodu z vyučovania
alebo formou zamieňania vyučovacích hodín tak, aby mohla skôr odísť z pracoviska. Ďalším dôvodom
bolo vybavovanie vlastných súkromných záležitostí v pracovnom čase, vykonávanie vlastných domácich

prác a neoprávnené čerpanie prostriedkov zamestnávateľa. Išlo o umývanie špinavého kuchynského
riadu žalobkyne vo veľkých množstvách a pravidelne, zvyčajne v skorých ranných hodinách, keď v škole
bolo zatiaľ málo zamestnancov a žalobkyňa sa teda spoliehala na to, že ju pri tejto činnosti nikto neuvidí.
Uvedenú činnosť vykonávala žalobkyňa za pomoci prostriedkov žalovanej, t.j. vody, elektriny a čistiacich
prostriedkov žalovanej a to v neúmerných množstvách, napriek tomu, že žalobkyňa vedela, že jednou

z jej povinností je šetriť. Pokiaľ dojčiaca žena má pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe
podľa zákona osobitne chránené postavenie, účelom tohto ustanovenia v zákone je, aby dojčiaca žena
nebola zamestnávateľom prepustená v skúšobnej dobe z pracovného pomeru kvôli tomu, že dojčí a
kvôli jej materským povinnostiam. Žalovaná ale uviedla, že o takýto prípad nešlo. Dôvodom skončenia
pracovného pomeru so žalobkyňou nebola skutočnosť, že dojčila. Žalovaná bežne zamestnáva dojčiace

zamestnankyne. Pracovný pomer so žalobkyňou skončila z dôvodov, že nielenže nespĺňala jej bežné
požiadavky pri výbere zamestnancov, ktorí sú základom pre fungovanie , konkurencieschopnosť a
povesť súkromnej školy, ale zároveň sa dopúšťala takých konaní, ktoré sú na hranici dobrých mravov.

Na pojednávaní dňa 15.04.2013 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v danom prípade nie je spor
o tom, či je žalobkyňa nejaká kompetentná alebo odborne zdatná, ako sa to popisuje vo vyjadrení

odporcu, ale podstata sporu je v tom, či mala postavenie dojčiacej zamestnankyne, resp. platnosť
ukončenia prac. pomeru. Žalobkyňa písomne oznámila žalovanej, že je dojčiacou zamestnankyňou,
avšak žalovaná toto odmietla prevziať, kde oni majú za to, že v zmysle § 34 ZP dochádza potom k
účinkom doručenia. Navyše, zamestnávateľ mal vedomosť o tom, že ide o dojčiacu zamestnankyňu,
vytvoril jej preto aj podmienky. Spomína sa to aj v písomnej komunikácii zamestnávateľa, resp. v

oznámení o skončení pracovného pomeru. Dovolávali sa aj nepriamych účinkov smernice 92/85/EHSzo dňa 19.10.1992, ktorá bola implementovaná do ZP, konkrétne nutnosti vykladať vnútroštátne právo
v súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je ochrana dojčiacich matiek v súvislosti s ich prepustením.
Navyše oznámenie zamestnávateľa o skončení prac. pomeru nespĺňa ani formálne predpoklady

vyžadované ZP a to ani jeden z dvoch kumulatívnych predpokladov, za ktorých sa predpokladá náležité
zdôvodnenie a výnimočný dôvod. Oznámenie o skončení PP v skúšobnej dobe je všeobecné, formálne,
nič nekonkretizuje a z tohto pohľadu je nepodstatné, či je pravdivé. Podstatné je, že nespĺňa podmienky
ZP.

Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že podľa nich žalobkyňa nemala status dojčiacej zamestnankyne,

nakoľko tu nedošlo k písomnému doručeniu oznámenia o tom, že dojčí. To, že by mal zamestnávateľ
odmietnuť prevzatie písomnosti v súvislosti ohľadom dojčenia považujú za nepravdivé a nepreukázané.
Podľa nich však boli splnené podmienky pre ukončenie PP aj v prípade, že by súd ustálil, že ide
o dojčiacu zamestnankyňu, nakoľko boli splnené podmienky v tom, že v prípade žalobkyne tu
bola neodbornosť, neaktívny prístup, neloajalita, vykonávanie domácich prác na úkon prostriedkov
zamestnávateľa. Je zrejmé, že v danom prípade nedošlo k jej diskriminácii z dôvodu, že by táto dojčila.

Smernica v súvislosti s ochranou dojčiacich matiek dodržaná bola. Naopak, oni majú za to, že v tejto
súvislosti by v prípade vyhovenia návrhu by mohlo dôjsť k opačnej diskriminácii, teda že dojčiaca
zamestnankyňa by fakticky nikdy nemohla byť prepustená. Taktiež poukázali, čo sa týka otázky náhrady
mzdy,ževtejtočastijenávrhbližšienezdôvodnený,žalobkyňanevychádzazpočtudní.Navyšenáhrada
mzdy nemôže byť priznaná do budúcna, ale iba aktuálne splatná ku dňu vyhlásenia rozsudku. Taktiež

treba brať do úvahy skutočnosť, že v danom prípade išlo o PP na dobu určitú do 30.06.2013, navyše
taktiež žalobkyňa v súčasnosti opätovne pracuje a od začiatku jej nástupu do nového PP nemôže byť
náhrada priznaná, resp. ju ovplyvňuje.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že si nemyslí, že by nebola nejako proaktívna alebo nelojálna.
Považovala školu na konkurencieschopnú a aj sa snažila vytvoriť čo najlepšie prostredie pre žiakov.

Snažila sa zabezpečiť pre vyučovanie aj rôzne pomôcky či prostriedky pre žiakov, ktoré zohnala, napr. v
súkromnej poradni, kde predtým pracovala. Dokonca aj sama pani riaditeľka to vie, pretože ju požiadala,
aby zabezpečila pre jedného druháčika s poruchou učenia učebnicu - šlabikár. Taktiež zabezpečila
pre školu telocvičňu na Obchodnej akadémii. Nie je pravdou, že by niektorí žiaci odišli kvôli nej. V
jednom konkrétnom prípade mala mamička negatívny postoj voči škole ako takej, nie voči nej. Taktiež

p. riaditeľka mala priateľský postoj, tykali si. Celé to boli v rámci pomoci, myslí že mali dobré vzťahy.
Tie domáce práce, ktoré sú vyčítané, tak predstavovali umývanie nádobky na mlieko, resp. odsávačky,
pretože dojčila aj ďalšie dieťa. Bolo to potrebné umývať v horúcej vode. Je pravdou, že umývala aj
dózu pre psa. Nenapadlo ju však, že je to problém, že by to malo byť v rozpore s pracovným poriadkom,
pretože ju riaditeľka, prípadne aj ďalšia kolegyňa viackrát videli a nikdy jej to nebolo vyčítané. Pokiaľ

ešte ide o jej odbornosť, tak poukazujem, že má ukončené 4 ročné pedagogické vzdelanie v Banskej
Bystrici s titulom Mgr., 5 ročnú prax, 2 roky študovala špeciálnu pedagogiku a teraz má ukončené 4
ročné štúdium angličtiny. Keďže v tejto škole sa učia predovšetkým deti s určitými poruchami myslí si,
že spĺňa plne požiadavku odbornosti pre túto školu.

Na otázku súdu uviedla, že skutočne oznámenie o dojčení, ktoré je založené na č.l. 6 predložila ona

dňa 03.09.2012, teda prvý školský deň, p. riaditeľke H., poradil jej to manžel. Avšak p. riaditeľka jej
povedala, že to je v poriadku, že to nemusí byť. Písomne to ona už neposielala. Pri tom, ako ona toto
oznámenie predkladala riaditeľke nebol nik prítomný. Organizácia jej vytvorila predpoklady pre dojčenie,
v podstate to spočívalo v tom, že cez veľkú prestávku si odsala mlieko a po 4. hodine išla dojčil svoju
dcéru, o ktorú sa starala svokra. Pokiaľ končila štvrtou hodinou, ostala už doma, pokiaľ nie, tak sa ešte

vracala do školy odučiť ďalšie hodiny. Pokiaľ ide o tie domáce práce a to umývanie tak to spočívalo v
podstate v tom, že zohriala v rýchlovarnej kanvici vodu, ktorú preliala do hrnca a tam umyla tie pomôcky
na dojčenie a neskôr misku pre psa. Tie pomôcky si vyložila na nejaké miesto, kde si ich potom zobrala
cez tú veľkú prestávku. Misku pre psíka dala do školskej jedálne, kde jej dali odpad pre psa. Nevie si
vysvetliť ukončenie pracovného pomeru už aj vzhľadom na to, že teraz učí na ďalšej ZŠ a mali teraz

inšpekciu, kde bola hodnotená ako jeden z najlepších pedagógov. Na otázky svojho právneho zástupcu
uviedla, že podľa nej mala k nej riaditeľka prístup priateľským kamarátsky, nikdy ju neupozornila na
nejaké nedostatky. Na otázku súdu uviedla, že ani zo strany kolegýň nepociťovala nejaké výhrady, podľa
nej to bol dobrý kolektív.Na otázky právnej zástupkyne žalovanej uviedla, že telocvičňu vybavila pre celú školu. Je pravdou, že
ju vybavila v štvrtok a v nasledujúci pondelok s ňou bol ukončený PP, tak ona ukončila túto možnosť
využívať telocvičňu. Ona bola učiteľkou 1. a 2. ročníka, v každej z tried mala tak 5 žiakov. Je pravdou,

že okrem žiaka, ktorého spomínala odišiel ešte jeden. Bol to žiak s poruchami správania. Na tohto ho
upozorňovala už aj riaditeľka v súvislosti s tým, že mal aj brata, ktorý tiež mal takéto poruchy správania.
Tenčastonavyučovanínereagoval,bolaverzný.Onamalahodnoteniezadobréajzlésprávanietak,aby
žiakbolmotivovanýkdobrému.Navyučovanísazúčastnilaajjehomatkačiotec.Vpodstatenevyslovilik
vyučovaciemu procesu výhrady, len sa jej spýtali či jej nebude vadiť, keby ho dali na ZŠ do Ružomberka.

Ona popiera, že by za to, čo pre školu vybavila požadovala nejaké kompenzácie, napr. skoršie odchody
z vyučovania. Brala to ako takú vzájomnú pomoc, zo strany riaditeľky bola tá pomoc skôr slovná. Pokiaľ
ide o jej dojčenie, tak ona doma ráno nakojila dcéru, potom prišla do práce, tam sa odsala a neskôr
odchádzala dojčiť. Je pravdou, že to vyváranie bolo vždy ráno. Je pravdou, že ona aj doma niekedy
z jedného prsníka kojila dieťa a z druhého sa odsala, práve preto, že dojčila aj druhé dieťa. Preto je
pravdou, že niekedy v robote tú nádobu umývala aj vyvárala, niekedy len vyvárala. Ide o nádobku ktorá

je vysoká asi 15 cm s takým vrchnákom. V podstate sa to vyvára kvôli sterilite, aby sa zabili baktérie,
nakoľko to prenášala v taške z domu na pracovisko, kde sú baktérie. Nepoužíva sa tam saponát, len
čistá horúca voda bez čistiaceho prostriedku. Prečo umývala aj misku pre psa bolo to preto, že mu
dávala žrať ráno a hneď ju dávala do tašky. Oni doma problémy s vodou nemali. Zúčastňovala sa porád
v škole, upozorňovali ich na to, že treba šetriť prostriedky zamestnávateľa. Konkrétne jej, že má šetriť

napr. vodou, povedané nebolo.

Vypočutá riaditeľka školy uviedla, že žalobkyňa bola u nich už v roku 2009, ale vtedy si vybrali inú p.
učiteľku. Teraz im však odišla kolegyňa na materskú dovolenku a tak zamestnali žalobkyňu. Je pravdou,
že jej ústne povedala, že je dojčiaca matka, ale písomne to nepredložila, nedala to do podateľne, ani
nezaslala poštou, v jej spise sa o tomto nenachádza nič. Je pravdou, že v rámci zachovania dobrých

vzťahov jej vytvorili podmienky, pretože je dobré, keď žena dojčí a je úžasné, keď nezištne aj iné dieťa.
Mohla teda chodiť kojiť cez obednú prestávku, ale bolo nemysliteľné, že medzi 06.00-06.30 ten čas
využívalavosvoj prospechavpodstateprotiorganizácii.Oninavyšemaliproblém,že prišielnedoplatok
za vodu okolo 4.000,- EUR. Vie, že to bola porucha, nedávajú to za vinu jej, ale už aj preto museli
šetriť aj čistiacimi prostriedkami a vodou. Žalobkyňa jej niečo spomínala, že majú problém s vodou,

nejaký problém so susedom, kvôli ktorému nemôžu zriadiť prípojku vody. Navrhovateľka mala čas od
06.00 hod napr. na vybavovanie korešpondencie s rodičmi a nie umývať nejaké nádoby. Iste, boli vďační
za dataprojektor, ale ten sa prideľuje frekventantovi, navyše, každý dostane laptop, ktorý po skončení
má ostať majetkom školy a oni nevedia kde je. Tiež je pravdou, že zabezpečila uvedený šlabikár, ale
je pravdou, že ona vždy za to niečo chcela, napr. púšťanie na vzdelávanie, ktoré malo byť v rámci

dovolenky a keď sa jej to takto neumožnilo, tak to riešila napr. cez OČR. Je pravdou, že ich škola nemá
telocvičňu, príležitostne používali telocvičňu gymnázia. Navrhovateľka nemá doklad, že by ju žiadala o
vybavenie inej telocvične, navyše tá telocvičňa, ktorú mala vybaviť, sa nevyužívala. Navrhovateľka mala
na starosti 7 žiačikov. Ak žiak odíde skôr ako počas prvých 2 týždňov, tak oni zaň nedostanú žiadne
prostriedky. Ona nehovorí, že odchod žiakov bol len jej chybou, ale učitelia v takejto škole musia byť

tvoriví. Na otázky súdu uviedla, že skutočne oni žiadne písomné oznámenie o dojčení od navrhovateľky
nedostali. Prvý krát sa to dozvedeli, až keď im túto listinu zaslal súd. Žalobkyňa jej to oznámila len
ústne. Zriaďovateľom tej školy je súkromná osoba pani S.. V záujme dobrých vzťahov jej však vychádzali
v ústrety. Sú malý kolektív učiteľov, je ich len 5. Rodičia si za školu platia, preto sa snažia vytvoriť
takú príjemnú atmosféru. Z vlastných skúseností vie, že je potrebné už počas skúšobnej doby zistiť

skutočnosti ohľadne prijatého učiteľa, po tom, čo dostane zmluvu na dobu neurčitú sa prípadné problémy
len prehĺbia. Je pravdou, že ona chodila cez obednú prestávku domov dojčiť a potom podľa toho, či
mala odučený potrebný počet hodín a buď sa vrátila alebo ostala doma. Pokiaľ sa ona cez tú veľkú
prestávku odsávala, tak bola v extra miestnosti. Taktiež pokiaľ ide o to umývanie riadu, tak ona nikdy
navrhovateľku nevidela a ani kolegyňa, ktorá ju videla, nevidela čo navrhovateľka konkrétne umýva,

avšak videla drez plný jarovej vody a zaparené okná. Je pravdou, že prasklo potrubie a mali doplatiť
za vodu 4.000,- EUR, už aj z toho dôvodu museli mimoriadne šetriť. Navyše, vtedy sa za dva mesiace
spotrebovalo toľko čistiaceho prostriedku, ako predtým za pol roka. Navrhovateľka skutočne nemala
žiadne konflikty s kolegami, pretože prichádzala skôr, potom učila a potom odchádzala domov, takže
fakticky priestor na konflikty bol minimálny. Ona si za prvé dva mesiace ani nič nevšimla, až keď ju

upozornili, že treba robiť novú objednávku na čistiaci prostriedok, tak začali pátrať, prečo je tomu tak.Ostatní učitelia chodili až po 06.30 hod. Na otázky svojej právnej zástupkyne uviedla, že rodičia vždy
neuvedú dôvod, pre ktorý berú žiaka preč. Na otázku, či v týchto dvoch konkrétnych prípadoch vytýkali
prístup navrhovateľky uvádza, že jeden z dôvodov bol, že rodičom sa zdalo, že navrhovateľka nie je

dostatočne tvorivá. Obaja uprednostnili školu v Ružomberku pre mimoriadne nadané deti. Je pravdou,
že po novembri 2012 problémy so spotrebou saponátu nemali. Oni ako škola sa profilujú aj ako škola pre
mimoriadne nadané deti, pre bežné deti či deti s nejakými poruchami, nakoľko pokiaľ má pani učiteľka
v triede 5 žiakov, tak je možný individuálny prístup. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne uviedla, že
ona nevidela navrhovateľku, že by chodila s nejakými veľkými taškami plnými riadu. Problém bol v tom,

že počas tej polhodiny robila súkromnú činnosť. Ani iné kolegyne jej neoznámili nejaké množstvo riadu,
ale potvrdili umývanie tej odsávačky. Na otázku prečo došlo k ukončeniu v posledný deň skúšobnej doby
uviedla, že problémy začala registrovať približne po dvoch mesiacoch. Ona v podstate 2 x prišla pred
pol siedmou, kde raz žalobkyňa reagovala tak že „uf, teba som tu nečakala“ Potom jej aj tá kolegyňa
spomenula o tom umývaní. Ona teda zvažovala, čo navrhovateľka pre školu prináša a čo nie. Keby
jej bola žalobkyňa povedala, že má doma takú situáciu, resp. že to potrebuje umývať, ľudsky by k

tomu pristúpila. Keby o tom vedela, je to iné, to je tá lojalita. Na miesto žalobkyne nastúpila práve tá
kolegyňa, ktorá bola na materskej. Oslovili ju oni, tá má v súčasnosti dvojročné dieťa. Na otázku prečo
oznámenie o zrušení pracovného pomeru odôvodňovali, hoci nemuseli, uviedla, že to bolo práve pre
tie dobré vzťahy. Ona vedela, že žalobkyňa je dojčiaca matka a chcela aby vedela, že z tohto dôvodu
nie je diskriminovaná.

Vypočutá svedkyňa J. H. na pojednávaní dňa 13.05.2013 uviedla, že pracuje u žalovanej organizácie
a to ako v súčasnosti, tak aj v čase, keď tam pracovala žalobkyňa. Ona fakticky žalobkyňu poznala 3
mesiace.Podľanej čiužkdeťomaleboajknámkolegommaladobrýprístup.Zodpovedný.Onadopráce
prichádzala autobusom a niekedy v mesiaci november 2012 začala chodiť autom a preto prichádzala do
práce skôr, pred 06.30 hod ráno. Vtedy videla, že žalobkyňa v kuchynke umýva svoje veci, konkrétne

odsávačku, kde mala napustený plný drez horúcej vody a používala školskú jar. Viem, že to bolo jedným
z dôvodov nespokojnosti pani riaditeľky so žalobkyňou. Ona ju takto videla umývať jeden - dva krát,
možno ju ešte niekedy videla si to utierať. Videla ju umývať tú odsávačku. Vedela, že žalobkyňa je
dojčiaca matka. Bolo im to povedané pani riaditeľkou pred jej príchodom a či už zamestnávateľ alebo
zriaďovateľ vychádzali žalobkyni v ústrety. Vie, že ešte sa hľadala miestnosť, kde by sa mohla v pokoji

venovať tejto intímnej činnosti. Bolo jej umožnené aj časovo vykonávať dojčenie.

Na otázky právnej zástupkyne odporcu uviedla, že ona videla žalobkyňu umývať len odsávačku, ba
dokonca sa bavili o tom, že to musí poriadne umyť, lebo je to mastné a musí sa to dezinfikovať. Koľko
trval celý ten proces, to je ťažko povedať, ale v podstate bol dostatočne dlhý na to, aby tú odsávačku
umyla. Žalobkyňa nahriala vodu k kanvici, uzatvorila drez, naliala tú vodu a potom špongiou a jarou

to umývala. Svedkyňa napr. len prišla, zaliala si a odišla. Žalobkyňa tam bola primerane dlhšie. Pokiaľ
ona vie, tak žalobkyňa chodila do práce aj pešo, ale chodila aj vlastným autom. V podstate to vie
z jej rozprávania, konkrétne žalobkyňu prichádzať do práce nevidela. Na otázky právneho zástupcu
navrhovateľky svedkyňa uviedla, že je pravdou, že ona si napustila v práci vodu do varnej kanvice,
nechala ju zovrieť a zaliala si čaj a neskôr taktiež si umyla túto šálku v práci. Konkrétne na tento svoj

postup upozornená nebola, boli upozornení len na porade na šetrenie energiou či vodou.

Vypočutá svedkyňa Mgr. O. S. uviedla, že pani žalobkyňa bola prijatá do ich školy na dobu určitú
na zástup p. učiteľky Ľ. F., ktorá odišla na materskú dovolenku. Uviedla, že ona je konateľkou aj
spoločníčkou JAS MEDIA - PLUS, s. r. o., ktoré je zriaďovateľom oi. aj predmetnej školy, ktorá je
žalovaná. S pani riaditeľkou teda konzultuje väčšinu vecí, konkrétne ona nie je učiteľkou na prvom

stupni ZŠ. Musí povedať, že momentálne je stále táto škola v mínuse niečo cez 3.800,- Eur, ktorý
vznikol oi. tým, že tam prasklo vodovodné potrubia a len za vodu zaplatili vyše 4300,- EUR. Už aj z
tohto dôvodu boli prijaté rôzne racionalizačné opatrenia, ktoré mali za cieľ šetrenie. V danom prípade
jej bolo signalizované a to konkrétne od jej matky, ktorá im zabezpečuje čistiace prostriedky, navýšenie
spotreby čistiacich prostriedkov a to tak, že kým dovtedy míňali približne 10 l jari za 4 mesiace, v dobe

keď bola zamestnaná u nás žalobkyňa, sa minulo 20 l jari za dva mesiace. V súčasnosti už opätovnemajú predchádzajúcu nižšiu spotrebu, pričom tieto veci sú zdokladovateľné aj faktúrami, ktoré má k
dispozícii. Ona nechce konkrétne nikoho obviňovať, ani nechce hovoriť o zvýšenej spotrebe iných vecí,
nemajú na škole kamerový systém, ako majú napr. v Ružomberku, kde takto napr. zistili, že jedna

kolegyňa, ktorá si fotila skriptá pri svojom štúdiu, bola schopná si urobiť niekoľko tisíc fotokópií napr.
týždenne a oni museli znášať náklady. Skúsenosť je taká, že vždy takéto udalosti sa spájajú s nejakou
osobou a oni to vždy vyriešili tak, že sa slušným spôsobom rozišli a zvyčajne sa veci vrátili do normálu.
Toto bol taký prvý signál o žalobkyni, ktorý dostala. Potom boli ďalšie veci, napr. požadovala kredity,
pričom ako oni konzultovali aj so školským úradom, tak na ne nemala nárok. Podotkla, že dodnes nemá

zdokladovanú pedagogickú prax žalobkyne, hoci jej bola vyplácaná mzda na základe jej tvrdenia bez
všetkým preukazujúcich dokladov. Skúšobná doba je čas, v ktorej ako zamestnanec má možnosť zistiť,
či sa mu u nich páči, tak aj zamestnávateľ či bude pri školu prínosom. Keď tomu tak nie je, tak je lepšie
pre obe strany sa rozísť. Keď niekto zaujme nejaký postoj, tak potom podľa toho sa hodnotí. Keďže
skonštatovali, že pani žalobkyňa nebude pre nich prínosom, p. riaditeľka urobila potrebné kroky. O tom,
že je žalobkyňa dojčiacou matkou, sa ona dozvedela až v marci z vyjadrenia p. F., keď bol predložený

aj nejaký doklad, ktorý však ona v osobnom spise žalobkyne nevidela. V podstate si nebola vedomá
tejto skutočnosti. Pokiaľ jej pani riaditeľka robila nejaké ústupky bolo to preto, že je ľudská, ale v zásade
treba povedať, že oni vychádzajú takto so všetkými zamestnancami. Snažia sa o neformálny prístup a
o vychádzanie zamestnancov v ústrety. Ona napr. učieva na Orave vždy v utorky od obeda do večera a
keby mala p. F. nejaký problém a nemohla ho riešiť s riaditeľkou, vždy ešte mohla prísť za ňou ako za

zriaďovateľom a ona je povinná jej písomne odpovedať do 30 dní. Nevie však prečo by niekto odmietal
od nej prijať nejakú písomnosť, mohla ísť navyše aj za pani tajomníčkou, ktorá má knihu došlej pošty
požiadať o pečiatku, že niečo také odovzdala. To sa však nestalo. Pokiaľ bol argument že prípadne
nejaká výplata nebola načas, tu uviedla, že ich škola v A. J. existuje 6 rokov, každý rok je v mínuse
približne 5.000,- EUR, ktoré dokladá zriaďovateľ a napriek tomu vždy vo všetkých našich školách výplaty

chodianačas.Naotázkyprávnehozástupcužalobkyneuviedla,žeskutočnetúvyššiuspotrebučistiacich
prostriedkov môžu preukázať len tým, že mali vyššie platby za odber týchto fakturovaných prostriedkov,
potom mohli brať do úvahy len to, že tam bol zohratý kolektív a žalobkyňa bola nový element. Pokiaľ ide
o tie kredity, tak na otázku, že či vidí niečo zlé na tom, že niekto žiada niečo na čo môže mať nárok bez
ohľadu na to, či ten nárok skutočne má tak uviedla, že problém nie je v tom, že žalobkyňa niečo žiadala,

ale ako pedagóg by mala vedieť na čo nárok má a navyše žiadala doplnkové štúdium na takú funkciu,
ktorú nevykonávala. Pokiaľ ide o jej status dojčiacej matky, tak ona by si nikdy nedovolila prepustiť
dojčiacu matku, ale tam boli iné indície. Ona možno z rozprávania vedela, že žalobkyňa má malé dieťa,
ktoré kojí ale nie o tom, že je dojčiaca matka ani aké staré dieťa žalobkyňa má. Dojčenie môže trvať aj
niekoľko rokov. V zásade keď oni riešili tento prípad a radili sa s jedným pánom, tak vtedy p. riaditeľka

povedala, že žalobkyňa má malé dieťa ktoré kojí a on im poradil, aby predpokladali, že tento argument
použije a aby teda uviedli do skončenia pracovného pomeru dôvody jeho ukončenia.

Právna zástupkyňa odporkyne na záver uviedla, že trvajú na tom, že navrhovateľka nemala postavenie
dojčiacej zamestnankyne a opätovne poukazujú na to, že prípis, ktorý predložila navrhovateľka a ktorý
podľa jej tvrdení mala doručiť odporkyni považujú za účelový. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní

vyplýva, že predloženie uvedeného prípisu jej poradil manžel. Vzhľadom na jeho právne vzdelanie sa
však javí nelogické, aby ju zároveň nepoučil o princípoch doručovania a že tento prípis teda nemožno
považovať za doručený. Preto trváme na tom, že navrhovateľka vo vzťahu k odporkyni nespadá pod
režim ZP ochrany dojčiacej zamestnankyne. Čo sa týka samotných dôvodov skončenia pomeru v
skúšobnej dobe majú za to, že výpoveďami účastníkov sa preukázal odchod dvoch žiakov z triedy

navrhovateľky, čo svedčí o jej neodbornosti. Čo sa týka vykonávania domácich prác, navrhovateľka
svojou výpoveďou potvrdila, že riady takto umývala vždy ráno, hoci prestávky na dojčenie mala určené
neskôr počas dňa a teda je zrejmé, že tak konala vo svojom pracovnom čase. K umývanie riadu
uvádzajú, že sa javí ako nelogické, keď navrhovateľka umývala odsávačku hneď po tom, ako prišla
do práce z domu, pričom podľa nášho názoru toto nevysvetlila uspokojivo. Podľa ich názoru umývanie

odsávačky nesúvisí priamo s dojčením, toto umývanie považujeme na vykonávanie domácich prác a
teda dôvod skončenia pracovného pomeru. Poukazujú ďalej na rozpor vo výpovedi navrhovateľky, že
doma problémy s vodou nemali, avšak neskôr uviedla, že problém s prípojkou vody tu bol. Majú za to,
že navrhovateľka nemala v domácnosti zabezpečenú vodu a z tohto dôvodu špinavé riadny umývala
v práci, na úkor prostriedkov odporkyne počas pracovnej doby. Navrhovateľka uvedené síce popiera,

avšak skutočnosť, že prespávali s malým dieťaťom v dome bez zabezpečenej vody svedčí o opaku.Z vykladaných dôvodov je zrejmé, že dojčenie navrhovateľky nebolo dôvodom pre ktorý s ňou bol
skončený pracovný pomer.

Súdvykonalvpredmetnejvecidokazovanievýsluchomúčastníkov,svedkýňH.O.S.,listinnýmidokladmi

založenými v spise, pričom zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka bola v pracovnom pomere ako učiteľka ZŠ u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 27.08.2012 s tým, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.06.2013 a skúšobná
doba bola tri mesiace. Bol dohodnutý druh práce - učiteľka prvého stupňa ZŠ s tým, že náplň práce
mala byť bližšie špecifikovaná v popise pracovnej činnosti, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej
zmluvy. Navrhovateľa skutočne na základe tejto zmluvy vykonávala dohodnutú prácu s tým, že dňa

26.11.2012 bolo navrhovateľke doručené oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej
dobe s týmto obsahom: Dňa 27.08.2012 Vám pracovnom zmluvou vznikol pracovný pomer na dobu
určitú s našou vzdelávacou inštitúciou. V pracovnej zmluve bola dojednaná trojmesačná skúšobná
doba. V zmysle ustanovenia § 72 Zákona č. 311/2001 Zz. Zákonníka práce môže zamestnávateľ
v skúšobnej dobe skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez uvedenia

dôvodu. V súlade s uvedeným pracovný pomer, ktorý vznikol pracovnou zmluvou zo daň 27.08.2012
ku dňu 26.1.12012 ukončujem. Odôvodnenie: Plnenie Vašich pracovných povinností počas skúšobnej
doby nekorešpondovalo s požiadavkami zamestnávateľa, najmä na lojalitu a najmä vo vzťahu k
zamestnávateľovi. S ohľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ prevádzkuje Súkromnú základnú
školu, pri prevádzkovaní ktorej sa z dôvodu zachovania konkurencieschopnosti kladú na zamestnanca

vysoké nároky jednak na odbornosť, ale aj proaktívny prístup k práci a lojalitu k zamestnávateľovi,
sa zamestnávateľ z dôvodu nenaplnenia jeho požiadaviek rozhodol ukončiť s Vami pracovný pomer.
Takisto nie je prípustné, aby si zamestnanec v pracovnej dobe na pracovisku, bez výslovného súhlasu
zamestnávateľa, namiesto prípravy na vyučovanie vybavoval súkromné záležitosti, resp. vykonával
vlastné domáce práce, na úkor prostriedkov zamestnávateľa. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že

skončenie pracovného pomeru nemá žiadny súvis s Vašim materstvom, resp. s výkonom Vašich
rodičovských povinností. Dojčenie, o ktorom mal zamestnávateľ vedomosť a na ktoré Vám boli v
plnej miere vytvorené podmienky, zamestnávateľ týmto nevytýka a nemôže byť považované za dôvod
ukončenia pracovného pomeru. Uvedené Vám dávam na vedomie I. U. Š.J. I. K. Š. S., B.. V. K. XXXX,
A. J..

Ako súd zistil v priebehu pracovného pomeru bola navrhovateľka dojčiacou matkou a zamestnávateľ,
teda odporca, mal o tom vedomosť, navyše vychádzal navrhovateľke ústrety tým, že jej poskytoval
prestávky na dojčenie, vychádzal jej v ústrety aj pri iných potrebných činnostiach spojených s dojčením.
Táto skutočnosť je preukázaná ako konštatovaním v oznámení o skončení pracovného pomeru v
skúšobnej dobe, tak to potvrdila aj riaditeľka žalovanej organizácie ako štatutár vo svojej výpovedi.

V zásade ohľadne doteraz súdom skonštatovaného skutkového stavu bola medzi účastníkmi zhoda.
Rozpor medzi účastníkmi bol v tom, že kým navrhovateľka tvrdila, že dala písomné oznámenie o tom, že
dojčí svoju dcéru, avšak riaditeľka odmietla toto oznámenie prevziať, odporca tvrdil, že takéto písomné
oznámenie navrhovateľky o dojčení dcéry neobdržal a ani ho navrhovateľka nepredložila žalovanej
organizácii, hoci tak okrem riaditeľky mohla urobiť toto poštou, resp. ho predložiť tajomníčke školy.

Odporca zdôrazňoval, že dojčenie navrhovateľky nebolo dôvodom na skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe, dôvodom bola jej nedostatočná odbornosť, v priebehu vykonávania pracovného
pomeru došlo k odchodu dvoch žiakov z jej triedy, resp. vykonávanie domácich prác - umývanie riadov
(odsávačka a miska pre psa).

V zmysle čl.1 Zákonníka práce:

Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé
pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a

diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy,farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických
vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo

iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností
vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod
tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a
požiadavka primeraná.

V zmysle čl.6 Zákonníka práce:

Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a

pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Tehotným ženám, matkám do konca
deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia
ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a
ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky,
ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.

V zmysle §13 ods. 3 Zákonníka práce:

(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s
dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s
výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného

zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

V zmysle §17 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce:

(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

(2) Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý
nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou

predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný
predpis.

(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.
Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju
nahradiť.

V zmysle § 40 ods. 7 Zákonníka práce:

(7) Dojčiaca zamestnankyňa na účely tohto zákona je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa
písomne informovala o tejto skutočnosti.

V zmysle § 72 Zákonníka práce:

(1) V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z

akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže
skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca popôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom
alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

(2) Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla

aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

V zmysle § 77 Zákonníka práce:

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka:

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že ako prvé súd
musel vyriešiť otázku, či navrhovateľka mala postavenie dojčiacej zamestnankyne v zmysle Zákonníka
práce. Je zrejmé z ustanovenie § 40 ods. 7 ZP, že takouto zamestnankyňou je zamestnankyňa, ktorá

zamestnávateľa písomne informuje o skutočnosti, že dojčí. V konaní bolo nesporne preukázané, že
táto skutočnosť bola zamestnávateľovi nielen zrejmá a mal o nej vedomosť, ale zamestnávateľ sa aj
k navrhovateľke správal ako k dojčiacej zamestnankyni. Je pravdou, že v konaní nebolo preukázané -
navrhovateľa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že svojho zamestnávateľa
písomne informovala o dojčení. Podľa názoru súdu však v danom prípade, aby sa navrhovateľka

stala dojčiacou zamestnankyňou, musela urobiť písomný právny úkon adresovaný zamestnávateľovi.
Bezpochyby však navrhovateľka urobila takýto úkon ústne a zamestnávateľ vedomosť o tom, že je
dojčiaca zamestnankyňa vedel. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 17 ods. 2 ZP a poukazuje na
skutočnosť, že nedodržanie formy v danom prípade nespôsobuje neplatnosť, resp. nie je zákonom
sankciované neplatnosťou. Pri takomto výklade je teda zrejmé, že navrhovateľka mala postavenie

dojčiacej zamestnankyne v zmysle ZP. Takýto výklad je aj v súlade s čl. 6 ZP, kde je zvýraznená ochrana
dojčiacich žien, resp. aj s § 13 ods. 3 ZP, v zmysle ktorého by nebol v súlade s dobrými mravmi výklad,
kde zamestnávateľ by jednoznačne mal vedomosť o tom, že matka dojčí, zaobchádzal by s ňou ako s
dojčiacou matkou a mala by zabezpečené podmienky v zmysle ZP, ktoré takýto stav vyžaduje, avšak
využil by pri skončení pracovného pomeru jej nevedomosť ohľadne povinnosti písomne informovať o

tom, že dojčí. V týchto prípadoch by hrozilo zneužívanie stavu takýchto žien, na ktoré sa kladú zvýšené
nároky pri vykonávaní spoločenskej výchove pri výchove detí a starostlivosti o ne.

Pokiaľ teda súd posúdil, že v danom prípade navrhovateľka bola dojčiacou zamestnankyňou, musel
teda posudzovať aj platnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 72 ods. 1, veta druhá ZP a
teda, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer s dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných

prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť,
inak je neplatné. V danom prípade je zrejmé, že zamestnávateľ si uvedomoval, že v danom prípade
ide o dojčiacu zamestnankyňu a preto skončil pracovný pomer písomne a aj ho písomne odôvodnil.
Výslovne na záver oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe uviedol, že skončenie
pracovného pomeru nemá žiadny súvis s materstvom navrhovateľky. Treba však skonštatovať, že

písomnéodôvodneniezktoréhobudezrejmé,žeideovýnimočnýprípad,prektorýjeukončenýpracovný
pomer a tento nesúvisí s materstvom, musí byť také, že bude skutkovo konkretizované a okolnosti, pre
ktoré končí pracovný pomer budú opísané tak, že opísaný skutok bude nezameniteľný s inými skutkami,
aby nevznikli pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený a
dôvod skončenia pracovného pomeru nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov,

ktoré oznámenie o skončení pracovného pomeru neobsahuje.V danom prípade oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe dané navrhovateľke síce
spĺňa požiadavku písomnosti, avšak nespĺňa požiadavku konkrétnosti odôvodnenia a z tohto dôvodu je
neplatné. Toto oznámenie v odôvodnení je plné floskúl a fráz, avšak nedozvieme sa z neho konkrétne

skutočnosti z ktorých sa vyvodzuje nedostatok lojality navrhovateľky, v čom nenapĺňa odbornosť a či
vlastne je jej nedostatok odbornosti vytýkaný a to platí aj o uvádzanom proaktívnom prístup k práci.
Taktiež nie je zrejmé kedy (dátum a čas) a aké domáce práce na úkor prostriedkov zamestnávateľa,
resp. aké súkromné záležitosti namiesto prípravy na vyučovanie mala navrhovateľka vykonávať. Nie je
možné potom v dokazovaní pred súdom tieto veci konkretizovať, pokiaľ nie sú nezameniteľne uvedené

už v oznámení o skončení pracovného pomeru. Taktiež nebola splnená požiadavka výnimočnosti
prípadu, teda takého správania navrhovateľky, pre ktoré by bolo možné ukončiť s ňou pracovný pomer
v skúšobnej dobe vzhľadom na zvýšenú ochranu, ktorú má priznanú navrhovateľka ako dojčiaca
zamestnankyňa. Nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, že by navrhovateľka bola dôvodom,
pre ktorú žiaci opúšťali školu a umývanie či už odsávačky materského mlieka alebo misky pre psa takým
nie je, pokiaľ výslovne na to navrhovateľka nebola upozornená a nebolo jej to zakázané. Nebolo zo

strany odporcu unesené dôkazné bremeno a neprodukoval žiaden dôkaz, že navrhovateľka umývala aj
niečo iné a vo väčšom rozsahu.

Je zrejmé, že navrhovateľka splnila aj hmotnoprávnu podmienku uplatniť neplatnosť skončenia
pracovného pomeru na súde v lehote najneskôr dvoch mesiacov odo dňa keď mal pracovný pomer
skončiť (26.11.2012), nakoľko žalobný návrh obdržal súdu dňa 25.01.2013. Zároveň je zrejmý aj jej

právny záujem na žiadanom určení vo vzťahu k tej časti žaloby o ktorej súd rozhodol, nakoľko bez
rozhodnutia súdu bolo by jej právne postavenie neisté a nemôže sa inak domôcť svojho práva. Zároveň
súd v zmysle § 152 ods. 2 OSP z dôvodu účelnosti rozhodol len o časti uplatneného nároku, teda o
určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré rozhodnutie je významné aj pre zostávajúce
výroky, o ktorých žiada navrhovateľka súd rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(Zákon č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).