Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200913
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200913.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Ing.A. G., nar. XX.C. XXXX,
bytom L., M. č. XX, právne zastúpený Beňo & partners, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Námestie sv. Egídia č. 95, Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.
1100305/1/1222215/2012 zo dňa 22.októbra 2012 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

a postupu žalovaného identifikované v úvodnej časti rozsudku, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu voči platobnému výmeru správcu dane Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č.
9712401/5/1422795/2012 z 02.07.2012. Navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.

V žalobe poukázal na to, že prvostupňovým rozhodnutím - platobným výmerom mu bol vyrubený rozdiel
dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume -796,60 EUR a správca dane určil
daň podľa pomôcok.

Na základe jeho odvolania vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

V žalobe namietal, že za primárne porušenie zákona považuje predovšetkým skutočnosť, že správca
daneuvedenýmplatobnýmvýmeromurčilzazdaňovacieobdobieroku2009daňpodľapomôcok.Citoval

ustanovenie § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak nesplní daňový subjekt
pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku
čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový
subjekt vykonal úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho
obchádzali, a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je
správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii, alebo

ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Uviedol, že takýmito pomôckami môžu byť
najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudkya výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

V tejto súvislosti uviedol, že najvyšší súd v judikatúre zdôrazňuje, že na určenie dane z príjmov, vrátane
určenia daňovej straty podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona je nutné nazerať ako na
osobitný sankčný prostriedok postihujúci daňové subjekty, ku ktorému sa môže správca dane uchýliť
iba vtedy, ak daňový subjekt v rámci procesu dokazovania je natoľko pasívny, že si nesplnil niektorú
zo svojich procesných povinností s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.07.2007 sp. zn.:

5Sžf 23/2007.

Poukázal na to, že správca dane v odôvodnení platobného výmeru uviedol, že žalobca ako daňový
subjekt údaje v daňovom priznaní neopravil ani hodnoverne nepreukázal ich pravdivosť, vyzval žalobcu
výzvou č. 716/320/31669/2011/Pov k dohode o výške a s tým neoddeliteľne súvisiacej výške preddavkov
na daň, základu dane, úhrnu príjmov, poistného daňového preplatku.

Žalobca akcentoval, že k daňovej kontrole predložil všetky dokumenty - potvrdenia, výpisy z bankového

účtu, výplatné pásky, dohodu o skončení pracovného pomeru, potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Kežmarku o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktoré mal k dispozícii. Správca
dane však vyžadoval ďalšie dôkazy a vysvetlenie bez toho, aby svoje požiadavky presne špecifikoval,
čím porušil ustanovenie § 2 ods. 1 až 3 a § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Namietal, že nie je
povinný preukazovať svoje tvrdenia dokladmi, ktoré nemá a nepredloženie takýchto dôkazov nie je

možné považovať za nesplnenie dôkaznej povinnosti zo strany daňového subjektu, pretože § 29 ods.8
citovaného zákona nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňového subjektu. To dokazuje aj výrok
správcu dane v odôvodnení rozhodnutia, že na základe uvedeného správca dane dospel k záveru, že
daňový subjekt nie je schopný splniť svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane za rok 2009, aj
keď nie z vlastnej viny.

Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán v rozpore s ustanovením § 42 zákona č.
511/1992 Zb. určil daň podľa pomôcok a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 4 vydal platobný výmer.
Uvedeným postupom správca dane porušil aj ustanovenie § 29 ods. 6 Zákona o správe daní, pretože
správca dane nemôže konštatovať, že nesplnil pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú
zo svojich zákonných povinnosti, v dôsledku čoho by nebolo možné daňovú povinnosť správne určiť.

Rovnako žalobca ani nevykonal úkony, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovali osobitnému
predpisu, alebo by ho obchádzali, a ktorého dôsledkom by bolo zníženie základu dane. Správca dane
vychádzal len z dokladov predložených žalobcom a nepoužil pomôcky, ktoré by si zaobstaral sám.
Zoznam správcu dane uvedený v platobnom výmere pod nadpisom „Pre účely určenia dane podľa
pomôcok“ boli v súlade s § 29 použité nasledovné pomôcky:

- výpis z bankového účtu č. XXXXXXXXX vedeného v W. za rok 2009ň

- výplatné pásky za január až september 2009

- dohoda o skončení pracovného pomeru medzi zamestnávateľom SkyEurope Airlines, a.s. a žalobcom

- potvrdenie vystavené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok o vedení evidencie
uchádzačov o zamestnanie od 01.10.2009 do 15.04.2010.

Žalobca v tejto súvislosti namietal, že správca dane pri určovaní dane vychádzal z dokladov, ktoré
predložil žalobca v rámci dokazovania a rozhodnutie správcu dane nie je dostatočne odôvodnené, keď
chýba citácia paragrafov, ktoré žalobca porušil, čím došlo práve zo strany správcu dane k porušeniu § 30
ods. 2 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb.. V tejto súvislosti konštatoval, že sám správca dane v odôvodnení
uviedol, že netvrdí, že daňový subjekt mal výšku zrazenú z preddavkov na daň prepočítať sám, pretože

daňový zákon takúto povinnosť daňovým subjektom neukladá, čo však neznamená, že správca danemá daňovým subjektom takto vykázanú výšku zrazených preddavkov na daň akceptovať, a že nemôže
výšku týchto výdavkov prepočítať a upraviť.

Žalobca argumentoval tým, že podľa jeho názoru správca dane má možnosť prepočítavať a upravovať

výšku dane vtedy, ak došlo zo strany daňovníka k porušeniu niektorého ustanovenia zákona. V
tejto súvislosti poukázal na to, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Sž 166/2003 pod
dôkaznú povinnosť daňového subjektu nemožno zahrnúť vykonanie niektorých úkonov ako je znalecké
dokazovanie, verejné listiny, zápisnica o miestnom zisťovaní a obhliadke, ku ktorým daňový subjekt
nemá oprávnenie, a ktorými sa sleduje nestranné overenie pravosti a pravdivosti dokladov a listín,

ktorými si daňový subjekt preukazuje uplatňovaný nárok. Správca dane najprv vydal riadny platobný
výmer dňa 08.03.2011, po odvolaní proti jeho výpočtom bolo doručené rozhodnutie o zrušení a vrátení
veci na ďalšie konanie a rozhodnutie a až potom, po neúspešnej dohode o výške dane bol vydaný
platobný výmer o určení dane pomôckami a správca dane nedostatočne posúdil možnosti využitia
pomôcok, ich preukaznosť a absentuje prehľad použitých pomôcok, tvorí ich len prehľad dokladov
predložených ku kontrole daňovým subjektom.

Podľa názoru žalobcu žalovaný nepreukázal dôvodnosť postupu určenia dane pomôckami tým, ktorú
konkrétnu povinnosť mal a prečo žalobca porušil svojím konaním. V tejto súvislosti poukázal na ďalšie
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Sž 29/1999, podľa ktorého nie je možné iba uviesť v odôvodnení
paragrafové znenie citovaného ustanovenia bez bližšieho odôvodnenia, ktorá konkrétna povinnosť mala
byť podľa žalovaného porušená, pričom žalobca v odvolaní uviedol, že predložil všetky jemu dostupné

podklady a dôkazy.

V súvislosti s rozhodnutím žalovaného citoval ustanovenie § 48 ods. 4, 5 zákona č. 511/1992 Zb. a
dôvodil, že príslušný orgán pri preskúmaní platobného výmeru, ktorým bola určená daň podľa pomôcok,
musí skúmať to, či boli dodržané zákonné podmienky pre tento spôsob určenia dane a odvolací orgán
je oprávnený len na zrušenie takéhoto rozhodnutia alebo na zamietnutie odvolania. Ak odvolací orgán

zistí, že zákonné podmienky boli dodržané, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne a nepostupuje
podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., nepreskúmava odvolaním napadnuté rozhodnutie o dani
určenej podľa pomôcok a nepatrí mu ani uložiť odstránenie chýb správcovi dane.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 19.04.2012 č.
1020505/1/919908/2012 zrušil platobný výmer zo dňa 07.12.2011 č. 716/230/36026/11/Bir2, ktorým bola

určená daň podľa pomôcok a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rozpore so zákonom teda
napriek nemožnosti prieskumu rozhodnutia došlo odvolacím orgánom k jeho preskúmaniu a vráteniu na
doplnenie dokazovania, čím došlo k porušeniu § 48 ods. 4 citovaného zákona.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalované námietky považuje
za neopodstatnené. Uviedol, že vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu podľa jeho názoru bolo

dostatočne preukázané, že správca dane v predmetnej veci splnil zákonné podmienky pre použitie
spôsobuurčeniadanepodľapomôcokpodľa§29ods.6a§42zákonač.511/1992Zb.vzneníneskorších
predpisov. V súvislosti s argumentáciou žalobcu a citovaním odôvodnení rozsudkov Najvyššieho súdu
SR žalovaný uviedol, že ani v jednom prípade nebolo poukázané na taký rozsudok, ktorého skutková
podstata by bola totožná so situáciou, ktorá je predmetom v tejto veci, a preto nie je dôvod na tieto

rozhodnutia prihliadať. Z citovaných judikátov vyplýva, že rozsudky sa týkali takých sporov, v ktorých sa
určiladaňzpríjmovfyzickejosobypodľapomôcokdaňovémusubjektu-podnikateľovi, ktorýsvojepríjmy
a výdavky preukazoval na základe ním vedeného účtovníctva podľa Zákona o účtovníctve. Žalobca však
nie je fyzickou osobou - podnikateľom, nebola skúmaná správnosť jeho účtovníctva, ale fyzickou osobou
- zamestnancom, ktorý poberal príjmy len zo závislej činnosti a subjektom daňovej kontroly sa stal preto,

keďže podal daňové priznanie typu „A“ - príjmy zo závislej činnosti za účelom vrátenia preplatku na dani.

Žalovaný zdôraznil, že príčinou aplikácie určenia dane podľa pomôcok nebola pasivita žalobcu ako
daňového subjektu pri preukazovaní správcovi dosiahnutých príjmov a uplatnených výdavkov, ako to
vyplýva z rozsudku sp. zn.: 5Sžf 23/2007, ale skutočnosť, že daňový subjekt výšku svojich príjmov za rok2009 deklaroval potvrdením od svojho zamestnávateľa, ktoré obsahovalo evidentne nesprávne údaje.
Tým,žetietonesprávneúdajeopríjmochvedomepreniesolajdosvojhodaňovéhopriznaniazarok2009
a neodstránil ich ani podľa výzvy správcu dane, čím porušil § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov, vedome skreslil aj svoju daňovú povinnosť a vykázal vyšší preplatok na dani, než
akýmupodľazákonaprislúchal.Pretožeopravaúdajovvpotvrdenízamestnávateľaužneprichádzalado
úvahy, pretože zamestnávateľ daňovníka medzičasom zanikol bez právneho nástupcu, daňový subjekt
z objektívnych dôvodov prišiel o možnosť preukázania správnosti svojej daňovej povinnosti za rok 2009
a bolo nevyhnutné aplikovať uvedený spôsob určenia dane.

Podľa názoru žalovaného v predmetnej veci nie je možné použiť judikát Najvyššieho súdu SR a viazať
možnosť použitia určenia spôsobu dane podľa pomôcok len na pasivitu daňového subjektu. Okrem
toho je evidentné, že žalobca svojim konaním sa snaží zneutralizovať svoje straty na príjme spôsobené
bývalým zamestnávateľom, proti ktorému už nemôže použiť žiadne účinné právne prostriedky, preto sa
to snaží kompenzovať krátením svojej daňovej povinnosti, čo však daňové orgány nemôžu akceptovať.
Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Sž 166/2003, teda čo sa

týka použiteľnosti tohto judikátu, pretože v danom konaní neboli použité také listinné dokumenty, ako
sú citované v rozsudku, potvrdenie zamestnávateľa o vyplatených príjmoch, zrazených odvodoch do
poistných fondov a o zrazených preddavkoch na daň za takúto listinu určite nemožno považovať.

Žalovaný sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ktorú svoju
konkrétnu povinnosť a prečo daňový subjekt porušil svojim konaním a neuviedol konkrétne ustanovenia

zákonov, ktoré mal žalobca ako daňový subjekt porušiť, pretože tieto tvrdenia sú nepravdivé. Podľa
žalovaného o tom svedčí aj samotné odôvodnenie jeho rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky právne
predpisy, ktoré boli žalobcom porušené a podrobne sú uvedené aj dôvody, prečo bolo jeho odvolanie
zamietnuté. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19.04.2012 uviedol, že toto rozhodnutie nie je
predmetom konania.

Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom
sa podrobne a v celom rozsahu vyrovnal so všetkými odvolacími námietkami. Žalobca aj napriek tomu
odmieta právne a skutkové závery daňových orgánov, avšak ničím iným nenamieta.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v písomnom podaní zo dňa 08.04.2013, kde zotrval na
žalobných námietkach. Okrem iného poukázal na to, že podľa jeho názoru žalovaný vyjadrením chce

na súde vyvolať dojem, že úmyslom jeho doterajšieho postupu je neplatiť dane Slovenskej republike,
resp. tieto si manipulatívnym konaním znižovať predkladaním nepravdivých potvrdení. Poukázal na
to, že daňové úrady v tejto veci nepostupujú jednotne, lebo kým väčšina jeho kolegov - pilotov u
bývalého zamestnávateľa SkyEurope bezproblémovo dosiahla vrátenie dane, on svojich nárokov sa
musí domáhať až podaním žaloby. Finančné riaditeľstvo porušuje zásahu rovnakého zaobchádzania a v

identických prípadoch rozhoduje rozdielne. Uviedol, že správcovi dane predložil potvrdenie o príjmoch,
ktoré mu vydal zamestnávateľ, ale príjmy upravil podľa skutočne vyplatených príjmov. Ostatné položky
nemenil, pretože je presvedčený, že odvody do zdravotnej poisťovni, odvody do sociálnej poisťovne
a tiež preddavky na daň boli zamestnávateľom zaúčtované a tiež v príslušných mesačných výkazoch
predložené ako povinnosť jednak zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovni a tiež na miestne príslušný

daňový úrad. Je presvedčený, že uvedené ustanovizne si pohľadávky voči bývalému zamestnávateľovi
uplatnili v konkurznom konaní, a preto je nemysliteľné, aby ten istý orgán - zdravotná poisťovňa, sociálna
poisťovňa a správca dane si na jednej strane nárokoval vyrovnanie pohľadávky v rámci konkurzu
zamestnávateľa a na druhej strane tú istú pohľadávku daňového subjektu voči správcovi dane popreli.
Správca dane je viazaný zákonom rozhodovať vždy vo vzájomných súvislostiach a správcom dane je

obviňovaný, že sa snaží zneutralizovať svoje straty na príjmoch spôsobené bývalým zamestnávateľom.
V rozhodnutiach nie sú uvedené žiadne právne predpisy pri uvedenom prepočte preddavkov na daň a
v Zákone o dani z príjmov ani neexistujú. Žalovaný môže v zmysle Zákona o správe daní rozhodnutie o
určení dane podľa pomôcok len zrušiť alebo zamietnuť odvolanie a nie vrátiť vec na ďalšie konanie. V
súvislosti so žalobcom uvedenými judikátmi Najvyššieho súdu SR uviedol, že podľa jeho názoru ide o

rovnaké právne situácie a aplikovateľnosť judikatúry Najvyššieho súdu SR je na vyhodnotení súdu.Zdôraznil, že v predmetnej veci podmienky pre použitie určenia dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6
a § 42 zákona č. 511/1992 Zb. sa nemôžu aplikovať, lebo splnil všetky zákonné podmienky na určenie
dane, podal daňové priznanie v zákonnej lehote, daňové priznanie bolo podané správne a priložil všetky

prílohy pre overenie jeho správnosti ako napríklad výpisy z účtu, výplatné pásky, potvrdenia o príjme
od zamestnávateľa atď.. Správcovi dane aj na telefonickú výzvu poskytol maximálne možnú súčinnosť,
ktorú je možné od neho vyžadovať, napriek tomu správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok,
čo je podľa súdnej judikatúry možné len ako sankčné opatrenie za nespoluprácu daňového subjektu.
Dodnes mu daňový úrad presvedčivo neodôvodnil, čo naviac mal a mohol predložiť daňovému úradu a

namiesto toho mechanicky cituje jednotlivé paragrafy Zákona o správe daní a poplatkov bez toho, aby
uviedol právne argumenty.

Zpredloženéhoadministratívnehospisuvyplýva,žeDaňovýúradPrešov,pobočkaPopradpodľazákona
č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších
predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a

poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov dňa
02.07.2012 pod č. 9712401/5/1422795/2012 vydal podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Z.z. v spojení s
ustanovením § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov platobný výmer, ktorým

daňovému subjektu Ing. A. G.... vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
2009 v sume - 796,60 EUR, ktorá bola určená na základe § 29 ods. 6 a na základe § 42 zákona č.
511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, že

1. daň uvedená v daňovom priznaní je 2.609,25 EUR,

2. daň určená správcom dane je 1.812,65 EUR,

3. rozdiel dane (2-1) je -796,60 EUR,

4. preddavky zrazené podľa § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov - riadok 62 v
DP typ A je 7.795,86 EUR,

5.preddavkyzrazenépodľa§35zákonač.595/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovurčenésprávcom
dane sú 2.577,51 EUR,

6. rozdiel na zrazených preddavkoch je 5.218,35 EUR,

7. daňový preplatok v daňovom priznaní - riadok 65 DP typ A (1-4) je 5.186,61 EUR,

8. daňový preplatok určený správcom dane (2-5) je 764,86 EUR.

Správca dane vo výroku ďalej uviedol, že rozdiel dane vo výške -796,60 EUR správca dane použije
podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.10.2012 vydaným pod č.
1100305/1/1222215/2012 rozhodol tak, že podľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s
ustanovením § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietol.

Vodôvodnenípoukázalnazistenýskutkovýstavato,žežalobcapodaldňa22.03.2010daňovépriznanie
typu A k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, v ktorom vykázal celkové príjmy

zo závislej činnosti v sume 20.112,18 EUR, úhrn povinného poistného v sume 2.827,86 EUR, zníženie
základu dane na daňovníka v sume 3.551,40 EUR a úhrn zrazených preddavkov na daň vo výške
7.795,86 EUR. Vyššie uvedené údaje podložil potvrdením o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti,
o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované
deti za obdobie roku 2009 zo dňa 28.10.2009 od zamestnávateľa SkyEurope Airlines, a.s., Ivanskácesta 30/B, Bratislava a potvrdením o nevyplatenej časti mzdy za jednotlivé mesiace roku 2009 zo dňa
17.02.2010.

Na základe uvedených údajov si daňovník vypočítal daňovú povinnosť za rok 2009 v sume 2.609,25

EUR, a keďže zrazené preddavky na daň vo výške 7.795,86 EUR presahovali túto daňovú povinnosť,
vyčíslil si preplatok na dani v sume 5.186,61 EUR a požiadal správcu dane o jeho vrátenie. Správca
dane na základe informácií od miestne príslušného správcu dane zamestnávateľa daňovník (Daňový
úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava) zistil, že platiteľ dane SkyEurope Airlines, a.s. v konkurze
nepodal z rok 2009 hlásenie o vyúčtovaní dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti z dôvodu, že

personálne účtovníctvo obsahovalo údaje iba o zaúčtovaných príjmoch, a nie o skutočne vyplatených
príjmoch zamestnancom.

Správca dane preto spochybnil hodnovernosť daňovníkom predložených potvrdení, ako aj správnosť
podaného daňového priznania za rok 2009, a podľa ustanovenia § 41 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov výzvou č. 716/230/22319/11/Bir 2 zoo dňa 26.07.2011 vyzval daňovníka na
odstráneniepochybnostivpodanomdaňovompriznaní.Keďžedaňovýsubjektúdajevdaňovompriznaní

napriek odpovedi zo dňa 16.08.2011 neopravil, správca dane ho výzvou č. 716/320/31669/2011/Pov zo
dňa 24.10.2011 predvolal za účelom uzavretia dohody o výške dane za rok 2009 v zmysle ustanovenia
§ 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt so stanovením
výšky dane dohodou nesúhlasil (zápisnica o dohode o výške dane č. 716/320/34035/2011/Pov zo dňa
15.11.2011, preto správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle ustanovenia § 29

ods. 6 vyššie citovaného zákona, o čom napísal úradný záznam č. 716/320/34060/2011/Pov zo dňa
15.11.2011.

Na základe vyššie uvedeného úradného záznamu, ktorého predmetom bolo určenie dane podľa
pomôcok, vydal správca dane platobný výmer č. 716/230/36026/11/Bir2 zo dňa 07.12.2011, proti
ktorému daňový subjekt podal odvolanie. V odvolacom konaní bol vyššie uvedený platobný výmer

žalovaným zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane
nedodržal zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok stanovené v § 42 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov. Došlo k tomu tým, že správca dane o určení dane nevyhotovil protokol
o určení dane podľa pomôcok a nepostupoval podľa § 15 ods. 2 a ods. 13 citovaného zákona (protokol
ani nemohol by prerokovaný, čo je podmienkou na pristúpenie k vyrubovaciemu konaniu).

V ďalšom konaní správca dane odstránil žalovaným vytknuté procesné pochybenia a vyhotovil protokol
o určení dane podľa pomôcok č. 9712401/5/578903/2012/Pov zo dňa 28.05.2012, ktorý bol prerokovaný
dňa28.06.2012vzmysleustanovenia§15ods.12zákonač.511/1992Zb.vznení neskoršíchpredpisov.
Následne vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 2009 v sume -796,60 EUR platobným výmerom
č. 9712401/5/1422795/2012 zo dňa 02.07.2012, proti ktorému sa daňový subjekt opäť odvolal.

Žalovaný poukázal na to, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu poukazuje
na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 o správe daní, ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. §
48 ods. 4, § 15 ods. 2, ods. 13, § 29 ods. 5, 6, 8, § 41 ods. 1, § 42, § 44 ods. 3 a 4.

Na základe skutočností, že odvolanie daňového subjektu smerovalo proti rozhodnutiu o dani určenej
podľa pomôcok, žalovaný v zmysle § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov

skúmal iba dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Z toho dôvodu
neprihliadol na odvolávajúcim sa uvedené námietky, pretože tieto sú z hľadiska dodržania podmienok na
určenie dane podľa pomôcok irelevantné. Žalovaný po preskúmaní predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, že správca dane v tomto konaní postupoval správne a pri určení dane podľa pomôcok
dodržal všetky právne predpisy, ktoré sa tohto spôsobu určenia daňovej povinnosti daňového subjektu

týkajú. Nesúhlasil s námietkou odvolávajúceho sa, že pri priznaní daňovej povinnosti za rok 2009
neporušil žiadne ustanovenie daňového zákona, a správca dane preto v odôvodnení platobného výmeru
takéto ustanovenie ani nemohol uviesť. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia viackrát uviedol,
že daňovník vykázal vo svojom daňovom priznaní nesprávne údaje, ich správnosť napriek výzvenepreukázal, že na vykázanie preplatku na dani použil údaje o zrazených a odvedených preddavkoch
na daň, ktoré boli zrazené v rozpore s ustanovením § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov, hoci o nesprávnosti týchto údajov daňovník vedel.

Žalovaný ďalej dôvodil, že daňový subjekt podaním daňového priznania typu A na daň z príjmov
fyzickej osoby zo závislej činnosti a vykázania preplatku na dani za zdaňovacie obdobie 2009 prevzal
zodpovednosť za správnosť údajov uvedených v daňovom priznaní na seba. Z ustanovenia §29 ods.
8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov totiž jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v daňovom priznaní. Keďže daňovník nesprávne údaje o vyplatených príjmoch a zrazených a
odvedených preddavkoch na daň prezval do svojho daňového priznania za rok 2009 z potvrdenia od
bývalého zamestnávateľa SkyEurope Airlines, a.s., Bratislava napriek tomu, že o nesprávnosti týchto
údajov vedel, porušenie vyššie uvedeného ustanovenia zákona z jeho strany je evidentné.

Správca dane po preverení správnosti údajov uvedených v potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo
závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom

bonuse na vyživované deti za rok 2009 u zamestnávateľa SkyEurope Airlines, a.s., Bratislava dospel k
záveru, že vykázané údaje sú nesprávne, hlavne čo sa týka úhrnu zaúčtovaných a vyplatených príjmov
(zamestnávateľnamiestoskutočnevyplatenýchpríjmovvovýške20.112,18EURudalzaúčtovanépríjmy
vo výške 43.858,90 EUR), poistného a príspevkov (vykázané vo výške 2.827,86 EUR, čo však bolo
nesprávne vypočítané zo zaúčtovaných príjmov) a úhrnu zrazených preddavkov na daň (vypočítané v

sume 7.795,86 EUR z príjmov vo výške 43.858,90 EUR, no v skutočnosti ani neboli odvedené správcovi
dane).

Vyzval preto daňový subjekt podľa § 41 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
na odstránenie pochybností v podanom daňovom priznaní výzvou č. 716/230/22319/11/Bir2 zo dňa
26.07.2011. Daňový subjekt reagoval na výzvu správcu dane listom zo dňa 16.08.2011, avšak údaje

uvedené v daňovom priznaní neopravil, ani ich správnosť ďalšími dôkazmi nepodložil.

Žalovaný zdôraznil, že správca dane správne posúdil, že daňový subjekt v tomto prípade nemá ďalšie
možnosti (i keď čiastočne aj z objektívnych dôvodov, pretože oprava nesprávnych údajov v potvrdení
zamestnávateľa neprichádzala do úvahy z dôvodu jeho zániku bez právneho nástupcu) na splnenie
svojej dôkaznej povinnosti a správne pristúpil v zmysle ustanovenia §42 zákona č. 511/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov k určeniu dane podľa pomôcok (§ §29 ods. 6 citovaného zákona).

Správca dane sa predtým, ako prešiel na určenie dane podľa pomôcok, pokúsil o určenie dane
dohodou (§ 29 ods. 5 citovaného zákona), avšak daňový subjekt s tým nesúhlasil (zápisnica č.
716/320/34035/2011/Pov zo dňa 15.11.2011).

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ďalej argumentovalo tým, že podľa ustanovenia § 42 zákona

č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní
alebo hlásení ani po výzve správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§
29), ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Správca dane preto postupoval v súlade so zákonom, keď pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok
v zmysle § 29 ods. 6 vyššie citovaného zákona. Správca dane v súlade s ustanovením § 15 ods. 2

zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok
č. 9712401/5/578903/2012/Pov zo dňa 28.05.2012. Protokol obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti. Zoznam pomôcok, ktoré použil pri určení dane (bod II/2 protokolu) a prehľadný prepočet
potrebných údajov (po zohľadnení príjmov, len ktoré boli skutočne vyplatené) na vyčíslenie základu dane
sú bez nedostatkov.

Protokol bol prerokovaný a doručený v zmysle ustanovenia § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskoršíchpredpisovdňa28.06.2012,pretožedaňovýsubjektanijehosplnomocnenýzástupcavkonanísa na prerokovanie protokolu bez náležitého ospravedlnenia nedostavil (úradný záznam správcu dane
č. 9712401/5/1362101/2012 zo dňa 28.06.2012).

Žalovaný z tohto dôvodu neprihliadol ani na ďalšiu námietku odvolávajúceho sa, podľa ktorej správca

dane vychádzal len z dokladov, ktoré boli predložené ním a nepoužil žiadne pomôcky, ktoré si zaobstaral
sám, pretože správca dane bez akýchkoľvek pochybností použil pomôcky v súlade s ustanovením §
29 ods. 6 vyššie citovaného zákona, podľa ktorého použil vlastné poznatky zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, pričom nebol viazaný návrhmi alebo súhlasom daňovníka. Z toho dôvodu námietky
daňovníka týkajúce sa charaktru alebo správnosti použitých pomôcok sú bezpredmetné.

Žalovaný dospel k záveru, že správca dane v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992

Zb. v znení neskorších predpisov skúmal aj možnosti prihliadnutia na okolnosti, z ktorých by vyplývali
výhody pre daňovníka. Zistil pritom, že daňový subjekt si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane len
v sume 3.551,40 EUR namiesto sumy 4.025,70 EUR, na ktorú mal nárok podľa ustanovenia § 52 ods.
1 písm. a/ bod 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Uvedenú nezdaniteľnú časť
základu dane mu upreto uznal v plnej výške 4.025,70 EUR.

Výsledkom určenia dane podľa pomôcok za rok 2009 bolo upravenie základu dane správcom dane zo
sumy 17.284,32 EUR na sumu 13.565,97 EUR, daňovej povinnosti zo sumy 2.609,25 EUR na sumu
1.812,65 EUR, úhrnu zrazených preddavkov na daň zo sumy 7.795,86 EUR na sumu 2.577,51 EUR a
z toho vyplývajúceho daňového preplatku zo sumy 5.186,61 EUR na sumu 764,86 EUR.

Žalovaný konštatoval, že správca dane v predmetnom konaní dodržal všetky zákonné podmienky na

určenie dane podľa pomôcok, preto námietky daňovníka neuznal za také, ktoré by mohli spochybniť
zákonnosť tohto rozhodnutia. Na základe takto zistených skutočností žalovaný rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti, postupu a
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Poprad

podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Petitom žaloby žiadal zrušiť iba rozhodnutie
žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Prvá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v § 244 ods. 3 upravuje, že rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako i ďalšie rozhodnutia,

ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného
rozhodnutia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkoch, ktoré sa
preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z citovaných rozhodnutí správnych orgánov je nesporné, že v predmetnej veci Daňový úrad Prešov

vyrubil rozdiel dane z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 796,60 EUR a celkovo
stanovil preplatok určený správcom dane na sumu 764,86 EUR.Žalobca v žalobe namieta, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre vyrubenie rozdielu dane
z príjmov fyzickej osoby uvedeným spôsobom, pretože v konaní nebolo preukázané, akú povinnosť
žalobca porušil.

V konaní je nesporné, že je treba postupovať podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov, lebo podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správedaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonovdaňovékonaniazačatéaprávoplatneneskončené
pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov, sankcia sa uloží podľa zákona
SNR č. 511/1992 Zb.... v znení účinnom do 31.decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie

sankcie nastala do 31.decembra 2011, a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Daňový poriadok
nadobudol účinnosť 01.januára 2010, okrem článku I., ktorý nadobúda účinnosť dňom 01.januára 2012.

Z predloženého spisu vyplýva, že daňový subjekt dňa 22.03.2010 podal daňové priznanie typu „A“ k
dani z príjmu fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2009 a v tomto vykázal celkové
príjmy zo závislej činnosti v sume 20.112,18 EUR, úhrn povinného poistného v sume 2.827,86 EUR,
zníženie základu dane na daňovníka v sume 3.551,40 EUR a úhrn zrazených preddavkov na daň v sume

7.795,86 EUR. Zo spisu rovnako vyplýva, že prvostupňový správny orgán ako správca dane žalobcu
výzvou z 26.07.2011 vydanou pod č. 716/230/22319/11/Bir2 podľa § 41 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
vyzval žalobcu, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy opravil nepravdivé údaje, resp.
aby pravdivosť údajov v potvrdení zamestnávateľa, pričom potvrdenie je súčasťou daňového priznania,

riadne preukázal v podanom daňovom priznaní k dani daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2009 zo dňa 24.03.2010. Žalobcu ako daňovníka súčasne poučil, že v prípade, že chyby na
základe výzvy neodstráni v určenej lehote, správca dane podľa § 42 citovaného zákona zistí základ dane
a určí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará a to aj bez súčinnosti
žalobcu.

Ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. upravuje, že ak vzniknú pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov
predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane
tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k ním vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa ods. 2

tohtoustanovenia-vovýzvedaňovémusubjektuurčísprávcadaneprimeranúlehotunavyjadrenie,ktorá
nesmie byť kratšia ako pätnásť dní, a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností
alebo nedodržaním určenej lehoty.

Podľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. - ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie.

Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného zákona určiť daň podľa pomôcok. Ak nebolo podané daňové priznanie
alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane, alebo ak neboli odstránené chyby v podanom
daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§ 29), ktoré má
k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o

určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods. 2 piatej
vety... .

Ak teda žalobca tvrdí, že splnil všetky povinnosti, zo spisu takýto záver nevyplýva a je nesporné, že
údaje, o ktorých vedel, že sú nepravdivé, neopravil.

Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v § 29 ods. 5 upravuje, že ak daňový subjekt nesplní

svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na
túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností
niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a
daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo

účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu
dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený
použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Takýmitopomôckamimôžubyťnajmälistiny,výpisyzverejnýchzáznamov,daňovéspisyinýchdaňových
subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných

správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo
zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Aj podľa názoru súdu nie je rozhodujúce, z akých dôvodov žalobca nesplnil povinnosť preukázať
pravdivosť uvedených údajov v daňovom priznaní, či subjektívnych alebo objektívnych, ale následok
tohto nepreukázania. Ak žalobca namieta, že v konaní boli použité ako pomôcky tie dôkazy, ktoré
predložil iba on sám, a že si ich nezaobstarával správca dane, z citovaného ustanovenia § 29 ods.

6 jednoznačne vyplýva, že ide o pomôcky, ktoré má správca k dispozícii a správca dane mal k
dispozícii dôkazy, ktoré predložil žalobca, ale aj dôkazy, ktoré si zaobstaral dožiadaním vo vzťahu k
zamestnávateľovi žalobcu SkyEurope Airlines. Ak teda správca dane v konaní aplikoval § 29 ods. 6,
žiadnym spôsobom procesný predpis neporušil.

Rozsah preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovanému v prípade, ak daň bola

určená podľa pomôcok, ustanovenie § 48 ods. 4 upravuje tak, že ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu
o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto
spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa §44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné
podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.

Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca ako daňovník si v podanom daňovom priznaní fyzickej

osoby zo závislej činnosti uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane iba v sume 3.551,40 EUR, pričom
nezdaniteľná časť základu dane v skutočnosti predstavuje sumu 4.025,70 EUR, na ktorú mal nárok
pri aplikácii zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov podľa § 52 ods. 1 písm. a/ bod 1 a správny
orgán prvého stupňa ním určenú nezdaniteľnú časť základu dane uznal v plnej výške, teda v sume
4.025,70 EUR. Aj podľa názoru súdu teda postupoval podľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.. Ak

žalobca namieta, že došlo k porušeniu zákona žalovaným vydaním rozhodnutia zo dňa 10.06.2011
č. I/225/9853-62303/2011/997020-r, súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie nie je predmetom
preskúmavania v tomto konaní. Rovnako nestotožňuje sa s názorom žalobcu, že došlo k porušeniu
rozhodovania v rovnakých veciach rovnakým spôsobom vo vzťahu k účastníkom konania, ak tvrdí, že
iné daňové úrady kolegom žalobcu vrátili žiadaný preplatok na dani z príjmov fyzickej osoby zo závislej

činnosti,pretožetoznamená,žedaňovníkomvyhoveliatietorozhodnutianebolipredmetomodvolacieho
konania.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal rozhodnutia a postup
správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a
postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.