Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Správa katastra Rožňava, Jarná č.
2, Rožňava, za účasti D.Q. J., bytom B. č. XXXX/XX, D., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu
č. V 1781/2012 zo dňa 31.12.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1781/2012 zo dňa 31.12.2012.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 1781/2012 zo dňa 31.12.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.

z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (Katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 157/2012-RAČ uzavretej dňa 13.11.2012 medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a D. J. ako záložcom (ďalej len „Záložná zmluva“). Predmetom zálohu bola
nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Rožňava, v obci Rožňava, v katastrálnom území D. evidovaná
na liste vlastníctva č. 3893, a to byt č. 8 nachádzajúci sa vo vchode č. 42, na druhom poschodí bytového
domu, súpisné číslo 1913, postavenom na pozemku evidovanom v súbore popisných informácií

katastrálneho operátu katastra nehnuteľností ako parcela registra „C“ č. 4004 a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach bytového domu a na spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 312/10000 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vo výlučnom vlastníctve záložcu
Róberta Abonyiho.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia, boli listinné dôkazné prostriedky, a to listina označená ako „Návrh na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 157/2012-RAČ do katastra nehnuteľností“, spísaná v Bratislave dňa
06.11.2012, listina označená ako „Zmluva o zriadení záložného práva č. 157/2012-RAČ“, uzavretá v

Bratislave dňa 13.11.2012 a listina označená ako „Dohoda o splnomocnení“, uzavretá v Bratislave dňa
15.11.2011. Odporca ďalej konštatoval, že pri hodnotení dôkazov bol vedený nasledovnými úvahami:1. Posúdenie právneho úkonu (Zmluvy o zriadení záložného práva č. 157/2012-RAČ, uzavretej v
Bratislave dňa 13.11.2012) ako absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle znenia ustanovenia § 39
zákonač.40/1964Zb.ObčianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisovSprávoukatastraRožňava.

2. Posúdenie výšky dohodnutých úrokov (0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, to
znamená 91,25 % per annum) dohodnutej v Zmluve o úvere č. 702701238 zo dňa 04.11.2011 ako
priečiacej sa dobrým mravom Správou katastra Rožňava.

3. Prihliadanie na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti (Ex Officio) Správou
katastra Rožňava.

4. Posúdenie konania veriteľa a záložného veriteľa obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako
obmedzujúceho a porušujúceho rovnaké právne postavenie účastníkov občianskoprávnych vzťahov v
zmysle znenia ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov Správou katastra Rožňava.

5. Posúdenie konania veriteľa a záložného veriteľa obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako

zasahujúceho vo výraznej miere do právneho postavenia úverového dlžníka a záložcu D. J. v jej
neprospech Správou katastra Rožňava.

6. Posúdenie konania veriteľa a záložného veriteľa obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako
ohrozujúceho a porušujúceho dobré mravy Správou katastra Rožňava.

7. Výškou príslušenstva (úrokov) zabezpečovanej pohľadávky, a to v úrokovej sadzbe 0,25 % denne

z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok od omeškania až do zaplatenia, to znamená 91,25 % per annum dohodnutá platným a
účinným Zmluvy o úvere č. 702701238 zo dňa 04.11.2011.

8. Nerešpektovanie požiadavky vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere č.
702701238 zo dňa 04.11.2011 a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva č. 157/2012-RAČ,

uzavretej v Bratislave dňa 13.11.2012 záložným veriteľom obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o.

9. Zjavne nevyvážený pomer celkovej výšky zabezpečovanej pohľadávky vzniknutej platným a účinným
uzavretím Zmluvy o úvere č. 702701238 spolu so zákonným príslušenstvom a hodnoty predmetu Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 157/2012-RAČ, uzavretej v Bratislave dňa 13.11.2012.

10. Neporovnateľne väčšia hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva č. 157/2012-RAČ,
uzavretej v Bratislave dňa 13.11.2012 ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky vzniknutej
platným a účinným uzavretím Zmluvy o úvere č. 702701238 spolu so zákonným príslušenstvom.

Odporca konštatoval, že pri použití ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých vydal toto
rozhodnutie, nepoužil správnu úvahu, a to z dôvodu, že po posúdení skutkového a právneho stavu a pri

aplikovaní znenia vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov na vyššie popísaný skutkový stav
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospel k uvedeným dôvodom, ktoré ho viedli k vydaniu
tohto rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že sa nemusel vyrovnať s návrhmi, námietkami a s vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia účastníkov katastrálneho konania o návrhu na vklad práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností a to z dôvodu, že v katastrálnom konaní o návrhu na vklad práva k nehnuteľnosti

do katastra nehnuteľností vecne, miestne a funkčne správa katastra postupuje, koná a rozhoduje na
základe listinných dôkazov predložených účastníkmi katastrálneho konania o návrhu na vklad právak nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to návrhu na vklad a príloh návrhu na vklad a účastníci
katastrálneho konania o návrhu na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností nie sú prítomní
na katastrálnom konaní o návrhu na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a nemajú

zákonom dovolenú možnosť uplatňovať a podávať v priebehu procesu katastrálneho konania o návrhu
na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností návrhy, námietky a vyjadrenia k podkladom
rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 01.02.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom
žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolení vkladu

záložného práva. K názoru odporcu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi
predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uviedol, že predmetná záložná zmluva
napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Poukázal na to, že Občiansky zákonník neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku.
Uviedol, že záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, plní svoju
funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka,

ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Konštatoval, že z hľadiska celkovej úpravy
záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia
zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti
pohľadávky,máprávnesvojupohľadávkuzabezpečenúpreprípad,žedlžníknesplnísvojdlh,žesabude
môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo

vykonaťauspokojiťsazozálohu.Citovalustanovenie§151mods.10Občianskehozákonníkaauviedol,
že na základe tohto ustanovenia je zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu
uhradzovacej funkcie záložného práva, zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu
zabezpečenú pohľadávku. Preto je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi
spôsobenomhrubýmnepomerommedzivýškouzabezpečovanejpohľadávkyahodnotounehnuteľností.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľ považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku
alebo v úroku z omeškania. Podotkol, že obsahom spisu odporcu nie je zmluva o úvere, pričom ak
odporca určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v
tomtosmerespoľahlivozistiťskutkovýstavveci.Navyšeodporcaneuviedol,prečouprednostnilaplikáciu

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami
poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka
tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má
prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Rovnako, prípadná neplatnosť dojednania o úroku z

omeškania nemá za následok celkovú neplatnosť zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú
zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že ak by aj odporca narážal na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani
v takomto prípade by nekonal správne, pretože z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia
totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výšky plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti

konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by odporca situáciu takto komplexne
posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal na
aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku
úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej
judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania, nie je možné vychádzať len z jej

číselnej výšky, ale je potrebné zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu. V tomto smere
poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/1458/2007 zo dňa 31. marca 2009, rozsudok NS ČR
sp. zn. 32Odo/468/2003 zo dňa 27.novembra 2003, rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo/2675/2007 zo
dňa 30. októbra 2009. Poukázal na to, že hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý
deň omeškania, bolo aj predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z

týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné. Mal za to, že predmetná
námietka je teda, čo do právneho posúdenia, nielen nesprávna, ale aj nedostatočne odôvodnená a
vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vyslovil názor, že odporca prekročil rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku
skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Mal za to, že nakoľko záložca riadne

podpísal úverovú zmluvu, a ani je súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky
na základe úverovej zmluvy, odporcovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviťneplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, pričom takáto právomoc
prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Konštatoval, že z ustanovenia § 46
Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností

Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie
povinnosti.Nazávernavrhovateľuviedol,žeodporcanezistilspoľahlivostavveci,riadnesaneoboznámil
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 29.04.2013 navrhovateľ nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný. Listom zo dňa 18.04.2013 navrhovateľ oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní
a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní súdu nebol prítomný
odporca, ani účastník konania, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p.

aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom D. J. Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 04.11.2011. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800 eur a dlžník sa
zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 772 eur. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení
zo dňa 04.11.2011 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka

č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení
je podpísaná dlžníkom Róbertom Abonyim ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom

občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 13.11.2012 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 157/2012-RAČ medzi
navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú

na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.11.2011.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného

zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so

zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom D. J. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu.Dohodaoplnomocenstvejedvojstrannýmprávnymúkonom,naktorýsatiežvzťahujúpožiadavky
platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je

splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej
zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o
právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom
splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre
zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby

Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia,
že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctvedlžníka,ktorébudúbližšiešpecifikovanénalistevlastníctvakudňuuzatvoreniazáložnej
zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody
o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude

zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka
je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie
uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad

záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a

oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,

že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca a účastník
konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.