Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210695
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912210695.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO 36 613 843 proti žalovanému C. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom v E. F., Y. B. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778,
zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o 882,13 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi a to na účet jeho právneho zástupcu 191,86 eur
trov právneho zastúpenia do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol vo svojej žalobe podanej na súd dňa 16. 08. 2012, že s účinnosťou od 01. 01. 2006
došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu a jej
imanie prešlo na Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, ktorá sa
v dôsledku zlúčenia stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 15. 12. 2006 bola potom postúpená pohľadávka voči žalovanému žalobcovi. Dňa 16.
12. 2003 bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté
finančnéprostriedkyvpravidelnýchmesačnýchsplátkachriadneavčas,ktorúpovinnosťsivšaknesplnil,

čím sa dostal do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval neuhradené splátky v celkovej
výške 882,13 eur. Žalovaný uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj náklady
inkasného konania, ktoré však v tomto konaní nie sú uplatnené. Úroky z omeškania žiadal od 16.
12. 2006, teda odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, lebo žalovaný je
v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. K vznesenej
námietke premlčania vedľajším účastníkom uviedol, že tento nemôže vzniesť námietku premlčania. Je
toho názoru, že uznanie podľa § 110 ods. 1 druhej vety Obč. zák. nevyžaduje, aby dlžník mal v čase

uznania vedomosť o premlčaní dlhu a nemožno toto uznanie stotožňovať s uznaním podľa § 558 Obč.
zák., a preto v danom prípade nastúpil počiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby. Po čiastočnom
späťvzatí žaloby ohľadom časti úrokov z omeškania, v ktorej časti bolo konanie zastavené uznesením
zo dňa 22. 04. 2013 č. XXC/XXX/XXXX-XX žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie 882,13 eur s 9 %
úrokmi z omeškania ročne od 16. 07. 2009 do zaplatenia.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil a keďže doručenie predvolania mal
vykázané, súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Dňa 14. 09. 2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý vzniesol námietku

premlčania a navrhol žalobu preto v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ žalobca poukazuje na uznanie
záväzku,poukázalnato,žeuzavretietakejtodohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzku
je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti
a žalobcom boli využité omyl a o lesť. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane

skryté do dohody o splátkach v bode 2. Na pojednávaní zástupca sa pridržiaval písomného vyjadrenia
a poukázal aj na to, že na Okresnom súde G. bola vypočutá p. U., ktorá zabezpečovala podpisovanie
uznaní záväzkov, pričom z jej výsluchu vyplynulo, že ani ona sama nevedela o tom, či sú jednotlivé
záväzky premlčané alebo nie. Preto je malá pravdepodobnosť, že by žalovaný pri podpisovaní dohody
mal takúto vedomosť o premlčaní, najmä keď panovala polemika o posudzovaní dĺžky premlčacej doby.
Ďalej poukázal na nezrovnalosti v uznaní záväzku, pokiaľ ide o pôvodného veriteľa, číslo zmluvy a dátum

podpísania pôvodnej zmluvy, pričom v zmluve o pôžičke nebola uvedená ani RPMN.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu
(odkaz je aj na zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.).

Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní žalobcu a vedľajšieho účastníka, zmluvy
o pôžičke uzavretej dňa 16. 12. 2003, Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej
spoločnosťou Q-Credit, a. s., dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, zmluvy o
postúpení pohľadávok z Consumer Finance Holding, a. s. na žalobcu, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok, pokusu o zmier, predložených rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a vec posúdil

takto:

Žalobca sa domáha na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy na tom základe, že dňa 16. 12. 2003
uzatvoril zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorú zmluvu aj priložil a podľa tejto bola uzavretá zmluva o pôžičke
medzi spoločnosťou Q-Credit, a. s., Kežmarok a žalovaným. Podľa uzavretej zmluvy bola zmluvná
cena predmetu pôžičky 28.473,- Sk, počet mesačných splátok 15 po 1.899,- Sk, teda celá pohľadávka

bola splatná najneskôr 16. 03. 2005, keď iný dátum preukázaný nebol, i keď podľa prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávky prvá neuhradená splátka bola 20. 04. 2004 . Keď žaloba bola podaná na súd až
16. 08. 2012 a vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania, súd sa v prvom
rade musel vyporiadať so vznesenou námietkou premlčania a to aj v nadväznosti na predloženú dohodu
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a námietku žalobcu, že namietať premlčanie môže

len dlžník.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že by námietku premlčania mohol vzniesť len dlžník a nie
aj vedľajší účastník na jeho strane, lebo vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s
hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší
účastník nie je oprávnený. Takýto názor zaujal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení

rozsudku sp. zn. 25 Cdo 539/2008 uviedol, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní
oprávnený vniesť účinne námietku premlčania v prospech (hlavného) účastníka, na ktorého strane sakonania zúčastňuje. Pritom ak by sa vedľajší účastník nemohol pri realizácii svojich procesných práv
vyjadrovať aj k hmotnoprávnym inštitútom (premlčaniu), bol by účel jeho vstupu do konania (vstup na
podporu občana - spotrebiteľa) zmarený. Preto súd ďalej skúmal, či je podaná námietka premlčania

opodstatnená.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V danom prípade žaloba bola podaná na základe zmluvy o pôžičke (príloha k žalobe) č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa 16. 12. 2003 medzi Q.Credit, a. s. so sídlom v Kežmarku a žalovaným. Žalobca je toho

názoru, že došlo zo strany žalovaného k uznaniu záväzku v dohode o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 19. 06. 2009, a preto jeho pohľadávka v čase podania žaloby nebola premlčaná.
Podľa textu predloženej dohody však žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi, ktorý vznikol
na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a. s. číslo zmluvy /
číslo zákazníka XXXXX zo dňa 29. 12. 2003. V uznaní teda je uvádzaný iný pôvodný veriteľ a iný dátum

uzavretia zmluvy, než v predmetnej zmluve o pôžičke. Z uznania sa teda nedá jednoznačne zistiť, že
sa týka dlhu z predmetnej zmluvy o pôžičke, keďže jediný údaj, ktorý súhlasí je číslo XXXXX, ktorý je
v dohode o uzavretí splátkového kalendára označený ako číslo zmluvy/číslo zákazníka XXXXX, podľa
zmluvy o pôžičke číslo zmluvy je XXXXXXXXXX a číslo XXXXX je uvedené na konci riadku pri priezvisku
žalovaného (nie je na to žiadna kolónka) a ak ide o číslo zákazníka, nie je to taký údaje, ktorý by

jednoznačne potvrdzoval, že uznanie je na základe predmetnej zmluvy o pôžičke (keďže ide o číslo
pridelené zákazníkovi a nie len k predmetnej zmluve), keď ostatné údaje nesúhlasia (iný pôvodný veriteľ,
iný dátum uzavretia zmluvy).

Aj pre prípad, že by sa uznanie týkalo tohto záväzku súd uvádza, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
uzavretú 16. 12. 2003, teda pri dojednanom počte mesačných splátok 15 by bola celá pôžička splatná

16. 03. 2005 (iný dátum nebol preukázaný) a k uzavretiu dohody o uznaní záväzku až 19. 06. 2009,
teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Podľa § 558 Obč. zák. pri uznaní premlčaného dlhu má
také uznanie právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Aj keď žalobca je toho názoru, že uznanie podľa § 110 ods. 1 druhej vety Obč. zák. nevyžaduje, aby
dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu a nemožno toto uznanie stotožňovať s uznaním

podľa § 558 Obč. zák,, a preto v danom prípade nastúpil počiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej
doby, súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje a nepovažuje to za osobitné inštitúty. V prípade, že dlh
už je v čase uznania premlčaný, môže dlžník uznať záväzok podľa § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zák., ale
súčasne musí byť splnená aj podmienka podľa § 558 Obč. zák., teda že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní (v prípade, že dlh nie je premlčaný, uznanie je len podľa § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zák.).

Žalovaný dňa 19. 06. 2009 podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (i keď
ako už súd uviedol, údaje sa nezhodujú s údajmi na zmluve o pôžičke) a nebolo v konaní preukázané,
že by bol mal vedomosť o tom, že v tom čase dlh už bol premlčaný. Ako súd zistil z potvrdenia o príjme,
žalovaný pracoval ako vodič.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade

pohľadávky v splátkach zo dňa 19. 06. 2009 (bez ohľadu na určitosť tejto dohody) súd vyhodnotilako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok
odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší
správanie spotrebiteľa. Súdu je totiž známe z veľkého množstva obdobných sporov, kde sú uzatvárané

takéto dohody, že návrh na uzavretie dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, ale ide o hromadné a
plánovité konanie žalobcu, ktorý kontaktuje dlžníkov za účelom ponúknutia splátkového kalendára, ktorý
by im mal "pomôcť" vyhnúť sa exekučnému vymáhaniu. Ide preto podľa názoru súdu o nekalú obchodnú
praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa a ktorá súčasne
vedie k obmedzeniu schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by inak pri dostatku správnych

a úplných informácii neurobil, pretože v skutočnosti táto dohoda obsahuje aj iný právny inštitút, a to
uznanie premlčaného dlhu, o čom spotrebitelia podpisujúci tieto dohody nemávajú žiadnu vedomosť.
Uznanie dlhu žalovaný v dohode zo dňa 19. 06. 2009 preto súd považoval za právne neúčinné z dôvodu
nejasnosti (údaje sa nezhodujú s údajmi v zmluve o pôžičke) a použitia nekalej obchodnej praktiky zo
strany žalobcu. Žalobca nepreukázal, že žalovaný mal vedomosť o tom, že dlh zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 16. 12. 2003 je premlčaný a že uznal záväzok z tejto zmluvy. Vedomosť o premlčaní dlhu a

jeho následkoch je zakomponované v čl. 3 Forma splatenia záväzku v bode 3.1 poslednej vete. Preto
súd nemal jednoznačne za preukázané, že žalovaný uznal dlh zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 16.
12. 2003, resp. že by pri uznaní záväzku mal vedomosť o premlčaní a jeho následkoch. Nenastali teda
účinky predĺženia premlčacej doby, a preto keď vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, súd
žalobu podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. zamietol, keď premlčacia doba uplynula (pravdepodobne) 16. 03.

2005 (vzhľadom na časový odstup do podania žaloby nebolo dôvodu vykonávať ďalšie dokazovanie
ohľadomspresneniadátumusplatnosticelejpohľadávky,keďževkaždomprípadebyužbolapremlčaná)
a žaloba bola podaná na súd až 16. 08. 2012. K platnému uznaniu tohto konkrétneho záväzku, pre
ktorý by sa premlčacia doba predĺžila o 10 rokov od uznania (§ 110 ods. 1 Obč. zák. v spojitosti s §
558 Obč. zák.) nedošlo.

Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 01. 2013 sp. zn. 6 M
Cdo 9/2012, podľa ktorého princíp "neznalosť zákona neospravedlňuje" v spotrebiteľských právnych
vzťahoch v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým
je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov v realite
praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti

právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.

Inštitút premlčania nie je v laickej verejnosti tak známy (ako je to súdu známe s výsluchov účastníkov v
iných veciach), že by bolo možné konštatovať, že bežne spotrebitelia vedia, čo to je premlčanie a hlavne
aká je premlčacia doba v jednotlivých prípadoch.

Procesný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. vzniesli len žalobca

a vedľajší účastník.

Žalobca v konaní úspech nemal, a preto mu súd náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
nepriznal.

O trovách konania úspešného vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal
mu náhradu uplatnených trov podľa vyúčtovania, pretože ide o účelne vynaložené trovy, vyčíslené podľa

vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len
"vyhláška"), a to § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 15 písm. a/ a b/ ,
§ 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 za nasledovné úkony:

prevzatie veci 51,45 eur

+ paušál 7,63 eur

vyjadrenie k žalobe 51,45 eur

+ paušál 7,63 eurúčasť na pojednávaní 51,45 eur

+ paušál 7,81 eur

spolu 177,42 eur

cestovné na pojednávanie mot. vozidlom ev. č. LC 834 AO pri spotrebe 7 l/100km, cene pohonných
hmôt 1,50 eur/l, vzdialenosti 60 km a paušálnej náhrade 0,183 eur/km celkove v sume 17,28 eur

náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Lučenca do Rim. Soboty a späť - 2 polhodiny po
13,01 eur, spolu 26,04 eur

-spolu náhrada cestovného a náhrada za stratu času 43,32 eur, z toho 1/3 = priznaných 14,44 eur, keďže
zástupca sa zúčastnil aj ďalších dvoch pojednávaní. Spolu trovy právneho zastúpenia takto činia 191,86

eur (177,42 eur + 14,44 eur).

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením § 149 ods.
1 O. s. p.

Nenastali teda účinky predĺženia premlčacej doby, a preto keď vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania, súd žalobu podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. zamietol, keď premlčacia doba uplynula

(pravdepodobne) 16. 03. 2005 (vzhľadom na časový odstup do podania žaloby nebolo dôvodu
vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom spresnenia dátumu splatnosti celej pohľadávky, keďže v
každom prípade by už bola premlčaná) a žaloba bola podaná na súd až 16. 08. 2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie

podľa Exekučného poriadku.