Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 17, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209479
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312209479.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36613843 proti žalovanému D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX,
U. P. W., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou L. P., pracovníčkou Okresného
súdu Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, zast. Advokátom
JUDr. Igorom Šafrankom, AK- ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, 069 01 zaplatenie 1526,19 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania ktorých výška bude vyčíslená v
písomnom vyhotovení rozsudku a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 27.7.2012 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k
úhrade sumy vo výške 1526,19 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne
zo sumy 1199,96 eur od 9.12.2006 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že
jeho právny predchodca, Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrel so žalovanou dňa 5.4.2005 Zmluvu
k úverovému účtu alebo účtu zákazníka č. XXXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú

Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám -
občanom. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil
splátky úveru riadne a včas, právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o úvere. Pohľadávka žalobcu
ku dňu postúpeniu pohľadávky predstavovala sumu 1526,19 eur, ktorá pozostáva z istiny 1199,96 eur,
riadnehoúroku199,47eur,úrokuzomeškania0,62euraostatnéhopríslušenstvaapoplatkov126,14eur
vsúladesvýpisomzúčtovnýchkníhpeňažnéhoústavu,ktorýmprávnypredchodcažalobcudeklaruje,že
údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje

aktuálny záväzok žalovanej ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní uplatňuje zákonný úrok
z omeškania počnúc dňom 9.12.2006, t.j. deň nasledujúci po dátume splatnosti tak, ako je uvedené vo
výpise z účtovných kníh peňažného ústavu.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. 5Ro/216/2012-31 zo dňa 17.08.2012, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel.V priebehu konania oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstup do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Podaním doručeným súdu dňa 15.10.2012 podalo
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol uznesením

súdu zo dňa 17.1.2013, č.k. 5Ro/216/2012-83 odmietnutý ako podaný neoprávnenou osobou. Zároveň
týmtouznesenímsúdzrušilplatobnýrozkazprenemožnosťjehodoručeniadovlastnýchrúkžalovaného.
Vedľajší účastník v odpore vzniesol námietku premlčania, navrhol žalobu zamietnúť a priznať mu
náhradu trov konania. K Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedol, že ide
o formulár, ktorý vopred pripravil žalobca. Takto predformulovanému Dohoda predstavuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku, a to predlženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskej doložky
Uzatvorenie tejto Dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní Dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti. Podľa
vedľajšieho účastníka možno formulárovú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára považovať za
nekalú obchodnú praktiku. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnúť a navrhovateľa
zaviazať na trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 189,60 eur.

Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.4.2013 uviedol, že vedľajší účastník nemôže robiť právne
úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, teda nemôže uznať nárok navrhovateľa,
nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o procesný, ale o
hmotnoprávny úkon. Zo samotného znenia § 100 ods. 1 OZ je zrejmé, že námietku premlčania môže
účinne podať len dlžník. Vzhľadom na to, má žalobca za to, že súd na námietku premlčania vznesenú

vedľajším účastníkom nemal prihliadať, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba. K tvrdeniu vedľajšieho
účastníka, že uzatvorenie Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku zo dňa 22.5.2009 je v
rozporesdobrýmimravmiapredstavujenekalúobchodnúpraktiku,uvádza,žepredmetnáDohodaspĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany džníka, teda písomnú formu,
vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlh zaplatiť, čo má za následok,

že dlh v čase uznania trval. Dlžník zároveň potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým
spojených. Podľa navrhovateľa zákon nevyžaduje, aby dlžník v čase uznania mal vedomosť o premlčaní
dlhu. Právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j.
prerušenie plynutia premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto
prípade nastupuje. Taktiež uviedol, že žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa a tak sa na

Dohodu nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca
výslovne odmietol tvrdenie vedľajšieho účastníka, že Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi pri vynútenej
návšteve pracovníka, nakoľko ide o nepreukázané tvrdenie, a preto by naň súd nemal prihliadať.
Vedľajší účastník žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca neprijateľným spôsobom podsunul na
podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku. Zároveň poukázal na Rozsudok Súdneho dvora zo

dňa 15.3.2012 vo veci C-453/10. Podľa názoru žalobcu, nemožno Dohodu považovať za Dodatok k
predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda spotrebiteľskej zmluve, od ktorej žalobca odvodzuje
svojnárok,aleidelenozmenuzáväzkudohodouzmluvnýchstrán.Vdanomvzťahužalobcanevystupuje
ako dodávateľ, a preto na predmetnú Dohodu nemožno aplikovať ustanovenia zamerané na ochranu
spotrebiteľa. V prípade úspech, navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal vedľajšieho účastníka na náhradu

trov konania, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným.

Súd vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol bez osobnej účasti sporných strán na základe predložených
listinných dôkazov. Opatrovníčka žalovaného sa vo veci nevyjadrila a navrhla rozhodnúť v jej

neprítomnosti. V súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračoval v konaní aj bez prítomnosti účastníkov
a ich zástupcov.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 vyplýva, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o flexipôžičke,
všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávky, výpisom z bankového
systému, vyjadreniami žalobcu, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a zistil

nasledovný skutkový stav.

Zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. a žalovaným dňa 5.4.2005 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
1327,76 eur (40.000 Sk), ktorý sa zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 34,37 eur ( 1035,42
Sk) so začiatkom splácania od 5.5.2005 a poslednou splátkou dňa 5.4.2010. Zmluvné strany si dohodli

pevnú úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov 10,29%. Celkové náklady dlžníka, t.j.
budúca hodnota spotrebné úveru bola dohodnutá vo výške 2166,74 eur ( 65275,20 Sk) a výška úrokov
s poplatkami bola dohodnutá vo výške 838,98 eur ( 25.275,20 Sk).

Keďže žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, právny predchodca žalobcu ( postupca ) vypovedal
zmluvu, pričom dátum výpovede bol ku dňu 15.5.2006 s dátumom splatnosti ku dňu 16.6.2006.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že dňa 22.5.2009 uznal žalovaný

písomne svoj dlh voči žalobcovi. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 1199,96 eur. Zároveň sa
so žalobcom dohodol na splatení dlhu v mesačných splátkach po 33 eur s tým, že prvá splátka bola
dohodnutánadňa28.6.2009.Vprípade,žeosobypodľatejtodohodynebudúsplácaťsvojzáväzokpodľa
vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcom
po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Zároveň strany vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu

a jeho následkoch.

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny

obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva

podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy

o úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianského zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianského zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka; ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 524 ods. 1 Občianského zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len

ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli
dňa 5.4.2005 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver vo 1327,76 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 34,37 eur
so začiatkom splácania od 5.5.2005 a poslednou splátkou dňa 5.4.2010. Ročná percentuálna miera
nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 10,29 %. Celkové náklady dlžníka, t.j. budúcahodnota spotrebné úveru bola dohodnutá vo výške 2166,74 eur a výška úrokov s poplatkami bola
dohodnutá vo výške 838,98 eur.

Zároveň mal súd za preukázané, že v dôsledku neuhradenia dlžnej sumy žalovaným, odstúpil právny

predchodca žalobcu od Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, pričom výpoveď bola ku dňu 15.5.2006 s
dátumom splatnosti úveru ku dňu 16.6.2006.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 mal súd za preukázané, že pohľadávka
VÚB, a.s. voči žalovanej bola postúpená na žalobcu.

Dňa 22.5.2009 bola medzi účastníkmi uzatvorená Dohoda o zavretí splátkového kalendára a uznaní,
ktorú podpísali obe zmluvné strany. Predmetom Dohody bolo uznanie dlhu zo strany žalovaného vo

výške 1199,96 eur a zároveň záväzok žalovaného splatiť dlh formou mesačných splátok vo výške 33
eur mesačne.

Súd po preskúmaní Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, o ktorom žalobca tvrdí,
žesajednáoplatneuzavretéuznaniedlhuzostranyžalovaného,t.j.dlžníka,zistil,žedohodaosplátkach
je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá

zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu.

Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené
zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa,
ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným, je právnym

vzťahomsospotrebiteľskejzmluvy,atedanatentoprávnyvzťahjepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.
V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej
praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo

môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo
k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná
na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej
praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa,
ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené. Umiestnenie

textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú
možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej
obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto
hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná

praktika, neplatná.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady
AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5
a9)onekalúobchodnúpraktikuaneodbornústarostlivosťdodávateľavzáujmevyššejkvalityživotaľudí.

Preto uvedené uznanie dlhu, nakoľko Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu, tak ako tvrdí žalobca a to aj vo
vzťahu, čo sa týka premlčania žalovanej pohľadávky. K námietke premlčania vznesenej vedľajším
účastníkom je potrebné uviesť, že vedľajší účastník vystupuje v konaní na strane žalovaného na
ochranu práv spotrebiteľa, pričom súd má za to, že vedľajší účastník má samostatné oprávnenie vzniesť

platne námietku premlčania. Nemožno preto súhlasiť so žalobcom, že námietku premlčania uplatnilaneoprávnená osoba, a preto súd námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom akceptoval a
vyhovel jej. Premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť odo dňa splatnosti, teda odo dňa 16.6.2006
a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 27.7.2012, bola podaná po 3 ročnej premlčacej dobe.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ
sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na
posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má
stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

Keďže vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úverovej zmluve a uznanie dlhu je

neplatné, nakoľko je nekalou obchodnou praktikou, súd žalobu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaný ako
úspešný účastník by v konaní mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti

s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Žalovaný si však právo na náhradu trov
konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo.

O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania priznal podľa § 142 ods.
1 O.s.p. od v konaní neúspešného navrhovateľa, vzhľadom na to, že procesné postavenie vedľajšieho

účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje. Vedľajší
účastník vkonanívystupovalnastranežalovaného,ktorýmalvkonaníplnýúspech,pretoajvedľajšiemu
účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 189,60 eur. V prejednávanej veci je
predmetom sporu zaplatenie sumy 1526,19 eur s príslušenstvom. Sadzba tarifnej hodnoty veci je tak

1526,19 eur. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške
189,60 eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú :

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 71,37 eur

- odpor zo dňa 15.10.2012 71,37 eur

- režijný paušál za rok 2012 á 7,63 eur x 2 15,26 eur

- +20 %DPH 31,60 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.