Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/42/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112010997
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112010997.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom prom. práv. Mariánom Kusým, v trestnej veci proti obžalovanému V.

B. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.04.2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: V. B., nar. XX.XX.XXXX M. C., trvale bytom C., prechodne bytom C., M. Č.. XX, adresa
na doručovanie písomností C., Q.N. A. Č.. XXXX/XX, SZČO, na slobode,

j e v i n n ý ,ž e

v presne nezistenom čase dňa 30.09.2005 v Trnave na Žarnovej ulici v priestoroch OTP Banky
Slovensko, a.s. vylákal od W. B. finančnú hotovosť vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur) pod zámienkou,
že tieto peniaze chce použiť na prerobenie bytu v Trnave na K. L. Č.. XX, pričom pri odovzdávaní
hotovostiW.B.sľúbilvrátiťpožičanépeniazevlehotedodvochmesiacov,spolus20%úrokom,požičané
peniaze mu však doposiaľ nevrátil, pričom už pri odovzdávaní finančnej hotovosti vedel, že mu tieto
peniaze nebude môcť vrátiť, nakoľko už v tej dobe bol byt v Trnave na K. Č.. XX prerobený, obvinený
V. B. mal v tej dobe už niekoľko nevyplatených dlhov, a ani reálne nemohol predpokladať, že bude mať

finančné prostriedky na vrátenie takejto sumy, čím spôsobil W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.,
S. Č.. XXXX/XX, škodu vo výške 6.638,78 eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 250 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 3 Trestného zákona
na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a určuje mu skúšobnú dobu v trvaní
30 (tridsať) mesiacov.

Súd zároveň zrušuje výrok o treste týkajúci sa obžalovaného uvedený v trestnom rozkaze Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 1T/17/2010 zo dňa 08.03.2010 a právoplatného dňa 21.07.2011, ako aj všetkyďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 súd zaväzuje obžalovaného, aby
nahradil poškodenému W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., S. L. Č.. XXXX/XX škodu vo výške
200.000,- Sk (6.638,78 eur).

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného V. B., vypočul tiež svedkov
Š. W., T. W., V. F., A. S., D. B., A. Ť., B. V. B. staršieho a svedka a zároveň poškodeného W. B.,

prečítaním výpovede svedka W. X., oboznámil tiež obsah celého pripojeného spisového materiálu a
na základe vyššie uvedeného dokazovania ustálil skutkový stav tak, ako je tento uvedený vo výrokovej
časti rozsudku.

Obžalovaný V. B. uviedol, že je pravdou, že v roku 2005, nevedel však uviesť presný dátum, si prevzal

od svojho krstného otca - od W. B. sumu vo výške 200.000,- Sk. Peniaze od neho prevzal priamo v
priestoroch OTP banky v Trnave na Kollárovej alebo Žarnovej ulici. Peniaze že si požičal na dokončenie
rekonštrukcie bytu na Kollárovej ulici v Trnave. Pôžičku peňazí že mu sprostredkoval jeho otec V. B.
starší, ktorý je bratom poškodeného W. B.. Pri odovzdávaní peňazí v banke že bol iba on a poškodený
W. B. a dohodli sa tak, že peniaze vráti potom, keď uvedenú sumu bude mať. Ďalej uviedol, že si už

nepamätá, čo za uvedené peniaze presne zakúpil, pretože v tej dobe robil na byte väčšie úpravy a v
tej dobe platil za elektrické zásuvky, parkety, že kupoval dvere a vzhľadom na to, že išlo o veľký byt
o výmere 245 m2, tak pravdepodobne tie peniaze minul len na parkety. Tiež uviedol, že mal aj pôžičky
od rôznych súkromných osôb, ale mal aj na uvedený byt pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania a
v tej dobe že hrával aj hracie automaty. Tiež uviedol, že v tej dobe sa voči nemu viedli rôzne exekúcie

a konkrétne predmetný byt na Kollárovej ulici bol tiež predmetom exekúcie, ktorú vykonával exekútor
V.. J.. T. a uvedený byt že bol v rámci dražby predaný za sumu 2.500.000,- Sk. Tento byt že bol podľa
jeho názoru podhodnotený pri dražbe. Zo získaných peňazí z dražby že sa zaplatila podstatná časť jeho
dlžôb, ale vie, že nebola zaplatená celá suma pre Štátny fond rozvoja bývania, hoci podľa jeho názoru
uvedená inštitúcia mala byť uspokojená ako prvá a zostal mu voči uvedenej inštitúcii ešte dlh vo výške

asi 100.000,- Sk. Na vysvetlenie uviedol, že v tej dobe, keď si požičal peniaze od svojho strýka - W. B.,
že mal mesačný príjem približne 600,- eur, že splácal pôžičku na predmetný byt Fondu rozvoja bývania
vo výške 70,- eur mesačne a tiež že mal na lízing zobraté motorové vozidlo zn. VW Golf a na lízing
platil mesačne 230,- eur. Tiež uviedol, že on aj chcel predmetnú sumu už vrátiť poškodenému, ale nemal
na neho kontakt po celú dobu, pretože poškodený sa mu ozval až tesne pred prvým pojednávaním.

Ak by mu poškodený bol oznámil číslo svojho účtu v banke, bol by mu na predmetný účet dlžnú sumu
poukázal. Nevedel vysvetliť, prečo doposiaľ poškodenému dlžnú sumu nevrátil.

Svedok zároveň poškodený W. B. uviedol, že ako dôchodca ešte brigádoval v jednom hoteli v Trnave
na K. Č.. XX. Že za ním prišiel jeho brat V. B. starší, či by nepožičal jeho synovi V. B. mladšiemu

200.000,- Sk, ktoré peniaze potrebuje na dokončenie bytu, ktorý rekonštruuje, že by chcel za peniaze
kúpiť zárubne, dvere a iné doplnky. On mu prisľúbil uvedenú pôžičku, preto v ten istý deň prišiel za ním aj
obžalovaný V. B. mladší a dohodli sa na pôžičke peňazí a na druhý deň dňa 30.09.2005 išiel on spoločne
s V. B. - obžalovaným, ktorý je narodený dňa 24.08.1967 do pobočky OTP banky v Trnave, pretože v
uvedenejbankemalzriadenýúčet.Zuvedenejbankyvybral200.000,-Sk,čobolijehoceloživotnéúspory

a uvedené peniaze odovzdal obžalovanému. On aj chcel, aby si o uvedenej pôžičke navzájom vystavili
nejaký doklad, t. j. že by hneď pri odovzdaní peňazí spísali doklad o tom, že obžalovaný peniaze prevzal
a dokedy peniaze vráti. Obžalovaný mu totiž sám povedal, že mu peniaze vráti po dvoch mesiacoch a
že za pôžičku mu poskytne ešte úrok vo výške 20 %, preto on súhlasil s touto pôžičkou. Obžalovaný sa
však vyhovoril, že pri odovzdaní peňazí nebudú spisovať žiadny doklad, ale že on to vybaví u svojho

právnika, aby im napísal riadnu zmluvu. K napísaniu riadnej zmluvy však nikdy nedošlo. On potom po
týchdvochmesiacochžiadalodobžalovaného,abymupeniazevrátil.Obžalovanýsamuznovuvyhovoril
a aj ho oklamal, že mali by ísť na ďalší deň notárovi, aby s nimi spísal tú dohodu o pôžičke. Ani k tomuto
neprišlo vinou obžalovaného a potom sa už s obžalovaným ani nestretol, pretože obžalovaný sa pred
ním zatajoval, viackrát zmenil bydliská. Aj telefonicky sa pokúšal sa s obžalovaným skontaktovať, ale

bezvýsledne, pretože obžalovaný si zmenil aj telefónne číslo. O tejto pôžičke bezprostredne potom, akopeniaze odovzdal obžalovanému, že povedal aj svojmu švagrovi Š. W. a svojej sestre T. W., ktorí mu
vytýkali, prečo tieto peniaze požičal obžalovanému, pretože obžalovaný má sklony k takýmto konaniam,
dlhuje viacerým osobám aj vyššie sumy peňazí. Inak sa k veci nevyjadroval.

Svedok Š. W. uviedol, že je švagrom poškodeného W. B. a že W. B. mu v tej dobe, keď požičal
peniaze obžalovanému vo výške 200.000,- Sk o tom povedal a bola pri tom aj jeho manželka - T. W..
On nebol osobne pri tom, keď W. B. odovzdával obžalovanému tie peniaze, ale svojmu švagrovi veril,
že určite mu tie peniaze odovzdal a švagor že mu ešte povedal, že sa dohodli na vrátení peňazí po

dvoch mesiacoch a obžalovaný mu mal zaplatiť aj úrok vo výške 20 % z požičanej sumy. Vie tiež o
tom, že obžalovaný peniaze v dohodnutej lehote nevrátil. Švagor sa opakovane skúšal skontaktovať s
obžalovaným a to ako telefonicky, tak aj osobne, ale bezvýsledne. Vie tiež o tom, že švagor aj pátral po
bydliskách obžalovaného, pretože obžalovaný v rámci Trnavy viackrát zmenil bydlisko.

SvedkyňaT.W.uviedla,žejesestrouW.B.atiežžejesestrouajV.B.staršieho,čojeotecobžalovaného.

V tej dobe, keď došlo k pôžičke peňazí, tak ihneď po tom, že jej povedal brat W. B., že požičal
obžalovanému sumu 200.000,- Sk na dobu 2 mesiacov a že obžalovaný mu za to sľúbil úrok vo výške
20 %, ale že o pôžičke nespísali žiadnu zmluvu. Ona nevedela uviesť, prečo tú zmluvu nespísali a vie o
tom, že obžalovaný doposiaľ tie peniaze bratovi nevrátil. Brat sa jej žaloval, že nemôže obžalovaného
ani zohnať, že sa pred ním skrýva, že mu nezdvíha telefón a že dokonca sa nezdržiava ani v mieste

bydliska. Ona mu na to povedala iba to, že ho vystríhala pred touto pôžičkou, lebo za ňou bol jej brat
V. B. starší. To bolo ešte v tej dobe, keď si obžalovaný chcel požičať tie peniaze od W. B. a vtedy jej
brat V. B. povedal, aby o tomto nehovorila W. B.. Ona si túto skutočnosť uvedomila až neskôr, keď už
brat W. B. tie peniaze požičal obžalovanému a zdalo sa jej zvláštne, že o tomto by sa nemala rozprávať
s bratom W. B. a mala by sa robiť tak, že o tejto pôžičke nič nevie. Svedkyňa na ilustráciu uviedla, že

obžalovaný sa aj od nej pokúšal začiatkom roka 2005 požičať si vyššie sumy peňazí. Ona mu však
peniaze nepožičala, pretože v minulosti s obžalovaným pracovala na jednom pracovisku a od kolegov
sa dozvedela, že obžalovaný mal od viacerých ľudí vylákať peniaze napríklad za tým účelom, že im
sľúbil dovoz motorového vozidla, zobral od nich vyššie sumy peňazí, ale peniaze im nakoniec nevrátil.

Svedkyňa V. F. uviedla, že je sestrou obžalovaného. K samotnému skutku uviedla, že nebola pri tom,
keď si obžalovaný požičal peniaze od ich krstného otca W. B.. Jej však obžalovaný ešte pred pôžičkou
povedal, aby mu pomohla vybaviť pôžičku 200.000,- Sk od ich krstného otca W. B.. Ona však toto
odmietla. Neskôr ju viackrát navštívil W. B., ktorý jej povedal, že požičal obžalovanému 200.000,- Sk
a že mu ich doposiaľ nevrátil. Svedkyňa uviedla, že jej brat sa v roku 2004 rozviedol so D. B.. S touto

že má jedno dieťa a po rozvode si našiel priateľku A. S., s ktorou má taktiež jedno dieťa. Tiež uviedla,
že tie peniaze mali byť použité na rekonštrukciu bytu, ktorý obžalovaný zakúpil a byt sa mal nachádzať
v Trnave na K. ulici. Ale či obžalovaný skutočne použil peniaze na uvedenú rekonštrukciu, k tomu sa
vyjadriť nevie. Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný mal v tej dobe, t. j. v priebehu roku 2005 veľké
finančné problémy, nemal peniaze na rekonštrukciu bytu. Okrem toho mal na lízing vozidlo VW Golf.

Tento lízing nesplácal a ona musela za neho lízingovej spoločnosti zaplatiť 213.000,- Sk a tiež musela
zaplatiť za obžalovaného aj spoločnosti Orange, pretože obžalovaný neuhrádzal faktúry za používanie
telefónu. Uviedla, že brat žil nadpomery, pretože na taký životný štýl, akým žil, nemal dostatok peňazí a
okrem toho v tej dobe ešte aj hrával automaty. Inak sa k veci nevyjadrovala.

Svedkyňa A. S. sa k samotnému skutku vyjadriť nevedela, pretože skutok nepozorovala. Uviedla, že s
obžalovaným začala žiť v januári roku 2004. Že žili u nej v byte, ktorý mala v Trnave na A. L. Č.. XX.
Manželia však neboli, pretože obžalovaný bol v tej dobe ešte ženatý so D. B., s ktorou sa rozviedol až
neskôr, nevedela uviesť presne, ale bolo to buď v roku 2005, alebo v roku 2006. Ona žila s obžalovaným
do decembra 2008. Zo vzťahu s obžalovaným má dcéru B. a obžalovaný jej neplatí výživné na uvedenú

dcéru. Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný si v roku 2005 požičal peniaze aj od jej otca vo výške
1.300.000,- Sk a od nej si požičal 1.000.000,- Sk, ktoré doposiaľ nevrátil. Tiež uviedla, že v priebehu
vzťahu s obžalovaným zistila, že obžalovaný mal veľké dlhy. Začali k nej chodiť do bytu rôzni jej neznámi
ľudia, ktorí hľadali obžalovaného s tým, že im dlhuje peniaze. Komu presne dlhoval a akú sumu, k tomu
sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa D. B. sa k samotnému skutku vyjadriť nevedela, pretože nebola pri tom, keď obžalovaný mal
prevziať 200.000,- Sk od svojho strýka W. B.. Takže k podrobnostiam sa vyjadriť nevedela. Svedkyňa
uviedla, že niekedy v priebehu roku 2000 spoločne s obžalovaným, keď boli ešte manželia, odkúpili odMesta Trnava podkrovie v Trnave na K. ulici nad jedným obytným domom za sumu 30.000,- Sk. Toto
podkrovie chceli postupne prestavať na spoločný byt. Zobrali si pôžičku 650.000,- Sk zo Štátneho fondu
rozvoja bývania a túto pôžičku mesačne splácali potom po 1.000,- Sk. K dokončeniu prestavby toho

bytu nakoniec nedošlo, pretože s obžalovaným sa rozviedla. Byt im zobral v dražbe exekútor T.Ž.. Byt
bol už tesne pred kolaudáciou. Bol už zariadený všetkými inštalačnými prvkami. Boli tam podlahy. Bola
urobená kúpeľňa. Dokonca už bola nainštalovaná kompletná kuchyňa. Svedkyňa uviedla, že už v roku
2003 nemali dostatok peňazí, hoci ona pracovala. Pracoval aj obžalovaný, ale s financiami hospodáril
obžalovaný a postupne zistila, že obžalovaný je gamblerom a bol doslova závislý na hracích automatoch

a všetky ich spoločné peniaze prehral v automatoch. Pravidelne ju navštevovali neznámi ľudia, ktorí od
nej žiadali vrátenie peňazí, ktoré si od nich obžalovaný požičal. Keď toto vytýkala obžalovanému, došlo
k nezhodám a obžalovaný sa od nej odsťahoval k jej kamarátke A. S., s ktorou mal už v tej dobe vzťah.
K iným skutočnostiam sa už nevyjadrovala.

Svedkyňa A. Ť. sa k samotnému skutku vyjadriť nevedela, pretože skutok nepozorovala. Uviedla, že je

matkou D. B., bývalej manželky obžalovaného a potvrdila v podstate skutočnosti, ktoré uviedla svedkyňa
D. B. a navyše uviedla, že hoci je dôchodkyňa, v tej dobe požičala z nasporených peňazí 70.000,- Sk
obžalovanému, pretože obžalovaný jej povedal, že chce zabezpečiť bývanie pre svoju rodinu. Doposiaľ
jej peniaze nevrátil. Nevie, na aký účel ich v skutočnosti použil.

Z prečítanej výpovede svedka W. X. súd zistil, že svedok uviedol, že s obžalovaným sa pozná asi 19
rokov. Zoznámil sa s ním cez jeho manželku, ktorá bola spolužiačkou bývalej manželky obžalovaného.
Obžalovaný že ho požiadal v marci 2003 o pôžičku 290.000,- Sk a tieto peniaze podľa dohody mu mal
vrátiť o jeden mesiac. Čiže koncom apríla 2003. Peniaze si obžalovaný požičiaval na prestavbu „nejakej
chalupy“. Obžalovaný však že mu v dohodnutom termíne vrátil len 40.000,- Sk a že peniaze mu bude

postupne splácať, čo sa však do dnešného dňa nestalo. On požičal tieto peniaze obžalovanému z toho
dôvodu, že mu v tej dobe dôveroval, pretože už v minulosti mu požičal 100.000,- Sk a tie mu obžalovaný
riadne vrátil, tak preto mu potom požičal aj uvedenú vyššiu sumu. Keď sa viackrát stretol s obžalovaným
a pýtal sa ho na vrátenie peňazí, obžalovaný sa mu vždy nejako vyhovoril, ale vždy mu uviedol, že
peniaze mu vráti. Svedok uviedol, že vedel o tom, že obžalovaný bol v tej dobe gamblerom. Inak sa k

veci nevyjadroval.

Súd vyhodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že obžalovaný skutočne dňa
30.09.2005 v Trnave na Žarnovej ulici v priestoroch OTP banky prevzal od W. B. finančnú hotovosť
vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur). Túto skutočnosť nakoniec nespochybňuje ani obžalovaný.

Obžalovaný iba uviedol, že peniaze mu požičal W. B. na bližšie neurčenú dobu. Boli dohodnutí tak, že
peniaze vráti poškodenému vtedy, „ak bude mať“. Uvedená skutočnosť je však v rozpore s tvrdením
W. B., ktorý uviedol, že peniaze mali byť vrátené v lehote 2 mesiacov, teda do 30.11.2005. Uvedenú
skutočnosť potvrdzujú aj svedkovia T. W. P. Š. W., ktorí potvrdili tú skutočnosť, že poškodený W. B.
im ihneď potom, ako požičal peniaze obžalovanému, o tejto skutočnosti povedal. Povedal im aj o tom,

že peniaze mu obžalovaný má vrátiť po dvoch mesiacoch. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný už v tej
dobe mal veľké finančné problémy, ako to vyplýva zo spisového materiálu, predmetný byt nedokončil,
nesplácal pôžičky ani vozidlo, ktoré si zobral na lízing. Okrem toho, ako bolo potvrdené osobami, ktoré
obžalovaného dôverne poznali a to bývalou manželkou, jeho družkou, ale aj sestrou, že obžalovaný
v tej dobe bol gamblerom, hral na rôznych hracích automatoch a prehrával tam vyššie sumy peňazí.

A v tej dobe napríklad nesplácal ani výživné na svoje deti, ktoré mal jednak so svojou manželkou,
ale aj s A. S.. Proti obžalovanému sa tiež v uvedenej dobe viedlo najmenej jedno exekučné konanie
u súdneho exekútora Q.. A.. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že obžalovaný ani nemal reálne
finančné prostriedky na vrátenie požičanej sumy od W. B. a vlastne takýmto podvodným spôsobom pod
zámienkou, že peniaze potrebuje na dokončenie bytu, vylákal uvedené peniaze vo výške 200.000,- Sk

od svojho príbuzného, pričom ešte pri vylákaní uvedených peňazí mu v podstate pomohol jeho otec V.
B. starší, ktorý bol za svojím bratom - poškodeným W. B. a sám povedal bratovi, aby mu tie peniaze dal.
O tom, že aj V. B. starší nejednal so svojím bratom W. B. čestne, keď sa prihováral za to, aby požičal
jeho synovi - obžalovanému peniaze, o tom svedčí tá skutočnosť, že žiadal aj svoju sestru T. W., aby
sa prihovorila u brata W. B., aby tie peniaze požičal obžalovanému. Keď toto odmietla, tak jej povedal,

aby o tom, o čo ju žiadal, nehovorila s bratom W. B..

Súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, že pôžička bola uzatvorená na bližšie neurčenú dobu a že
peniaze chcel vrátiť, ale až v tej dobe, „ak bude uvedenú sumu mať“. O nevieryhodnosti obžalovanéhosvedčia aj tie skutočnosti, že obžalovaný mal už v tej dobe, ako to vyplýva zo spisového materiálu
viaceré pôžičky, ktoré nesplácal. Naďalej si žil nad svoje pomery. O uvedených skutočnostiach svedčia
výpovede ako jeho príbuzných, tak aj jeho bývalej manželky.

Súd uveril poškodenému W. B., keď jeho tvrdenie je nepriamo podporené svedeckými výpoveďami Š.
W., T. W. a tiež aj ďalšími príbuznými obžalovaného, ktorí potvrdili, že obžalovaný bol gamblerom, žil
na vysokej úrovni, hoci reálne na takúto úroveň nemal a preto si potreboval požičiavať peniaze, ktoré
nakoniec ani nevrátil.

Z vyššie uvedených skutočností teda mal súd preukázané, že obžalovaný sa obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu na cudzom majetku. Týmto svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený neurčito. Je živnostníkom, o čom svedčí aj výpis zo
živnostenského registra. V minulosti bol jedenkrát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 1T/17/2010 zo dňa 08.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2011,
ktorým bol obžalovanému v zmysle § 207 ods. 3 Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou 18 mesiacov do 21.01.2013.

Súd pri rozhodovaní prihliadol k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, prihliadol i k osobným
pomerom obžalovaného i k okolnostiam, za akých sa obžalovaný dopustil skutku a dospel k záveru, že
uložený trest odňatia slobody v tej výmere, ako je to uvedené vo výrokovej časti je primeraným trestom
a spôsobilým splniť ciele individuálnej a generálnej prevencie.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa tohto konania dopustil skôr, než bol v inej veci vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, súd mu ukladal súhrnný trest a pritom zrušil výrok o treste uvedený v trestnom
rozkaze Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/17/2010.

Vzhľadom k tomu, že súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný prevzal 200.000,- Sk od
poškodeného, zaviazal obžalovaného, aby spôsobenú škodu v uvedenej výške poškodenému uhradil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným

môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.