Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/169/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200705
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej,
členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: Vinárstvo
Viničky, s.r.o. so sídlom Ladmovce 186, zastúpený advokátkou: JUDr. Gabriela Čechová, Advokátska
kancelária so sídlom Štúrova 7, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, ul. Lazovná
č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16. mája 2012 č.

1020503/1/530793-987043/2012/4897, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo 16.05.2012 č.
1020503/1/530793-987043/2012/4897, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 9818301/5/1103/2012/Ric, zo dňa 31.01.2012, ktorým podľa § 44
ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol znížený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2010 zo sumy 508.374,59 Eur na sumu 213.184,19 Eur daňovému
subjektu Vinárstvo Viničky s.r.o. Ladmovce. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe vykonanej
daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 o výsledku ktorej
bol vyhotovený protokol dňa 09.01.2012 č. 9800404/28/12/Fab, ktorý s platiteľom dane bol prerokovaný

a doručený dňa 26.01.2012.

Správca dane daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie november 2010 neuznal žalobcovi nárok
na odpočítanie dane, ktorý si uplatnil za vyklčovanie vinohradov a odvoz sute z dodávateľských faktúr
od spoločnosti JOMADO s.r.o.. Žalobca v novembri 2010 si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od
dodávateľa JOMADO s.r.o.: č. faktúry 151110/J/1 za vyklčovanie vinohradu základ dane 935.188,94
Eur, daň 177.685,90 Eur, dátum dodania 15.11.2010, č. faktúry č. 151110/J2 za odvoz sutín základ
dane 6.000,- Eur, daň 1.140,- Eur, dátum dodania 15.11.2010, č. faktúry 301110/J1 za odvoz sute

základ dane 6.250,- Eur, daň 1.187,50 Eur, dátum dodania 30.11.2010 a č. faktúry 301110/J za
vyklčovanie vinohradu základ dane 385.207,90 Eur, daň 73.189,50 Eur, dátum dodania 30.11.2010.
Dodanie tovaru, služby, či oprávnenosť nároku na odpočítanie musí preukázať kontrolovaný daňový
subjekt, nie správca dane. Zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí
ísť o objektivizované preukázanie. Prijatie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
222/2004 Z. z.“) ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej
faktúry, to znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok odpočet dane

nespočívajú len vo formálnej deklarácii v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia
mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch
- v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Napriek tomu, že žalobca zúčtoval uvedené 4 faktúry,
v ktorých bol dodávateľom JOMADO s.r.o. povinný sumu dane z pridanej hodnoty uvedenú na týchto
faktúrach priznať a odviesť, tieto faktúry by boli dôkazom iba vtedy, ak by boli vystavené na základe

reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie bol žalobca povinný preukázať. Skutočný obsah dodania tak,
ako bol deklarovaný dodávateľom JOMADO s.r.o. vo faktúrach, nebol dokazovaním preukázaný - práce
nevykonali zmluvný zamestnanci spoločnosti JOMADO s.r.o. a podľa dodávateľských faktúr, ktoré
eviduje spoločnosť JOMADO s.r.o. v novembri 2010 ani žiaden subdodávateľ služby vyklčovania a
presun zeminy nevykonal pre JOMADO s.r.o.. Správca dane nepopiera, že vyklčovanie a presun zeminy
na označených pozemkoch niekto urobil, ale služba - práca nenastala podľa faktúr, z ktorých si žalobca

odpočítava daň. JOMADO s.r.o. legitímne zamestnávala istý počet zamestnancov, ktorí mali platne
uzavreté zmluvy s touto spoločnosťou. Podnikateľská činnosť sa mala premietať okrem iného aj v
preukázateľnom vykonávaní prác zamestnancami. Žiaden zamestnanec, ktorý prevzal výzvu správcu
dane na vyjadrenie sa ku konkrétnym prácam fakturovaným na dotknutých faktúrach nepotvrdil ním
vykonávané práce, ktoré boli uvedené na faktúrach, preto je nesporné, že práce vykonávali iní ľudia ako

tí, ktorí v novembri 2010 boli zamestnancami JOMADO s.r.o.. Z toho je zrejmé, že platiteľ nedodal služby
tak, ako ich deklaruje na faktúrach. Samotný konateľ spoločnosti JOMADO s.r.o. J. T. dvakrát obdŕžal
výzvu, aby zakrúžkoval na priloženom zozname tých, ktorí vyklčovanie a presun zeminy vykonávali, na
výzvy nereagoval a nepodal ani žiadne vyjadrenie. Správca dane pripúšťa aj skutočnosť, že konaním
dodávateľa JOMADO s.r.o. mohol byť odberateľ Vinárstvo Viničky s.r.o. (žalobca) uvedený do omylu,

ale je nesporné, že zákonné ustanovenie pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2011
Z. z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť nebolo dodržané. Na základe uvedeného daňový
subjekt (žalobca) nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítane dane podľa zákona č. 222/2004 Z.
z. uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 tohto zákona.

Správca dane preveroval aj dodávku technológie pre výrobné a skladovacie priestory - projekt HATFA.
Šetrenímbolozistené,žetovarbolakocelokdodanývpostupnostidodávateľov,dodávateliazTalianska,
VIN.TECH s.r.o., ROYAL SLOVAKIA s.r.o., RESCUE SERVICE, s.r.o., LOGISTRIC ZEMPLÍN, s.r.o. a
nakoniec žalobca Vinárstvo Viničky s.r.o.. Správca dane preverovaním zistil, že predmetné dodanie
technológie a prepravy bolo súčasťou väčšej objednávky, faktúra č. 2010339 zo dňa 23.12.2010 bola

vyfakturovaná ako posledná. Spoločnosť VIN.TECH s.r.o. vyfakturovala predchádzajúce dodanie na
základe viacerých faktúr a to všetko v mesiaci október 2010, deklarované ako dodané v októbri 2010,
pričom prešli rovnakým reťazcom dodávateľov. Správca dane použil ako dôkaz aj protokol z kontroly
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu daňového subjektu Vinárstvo Viničky,
s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2010 č. 730/320/28503/11/Bla. Zistil, že aj keď bolo faktúrami

deklarované dodanie v októbri 2010, šetrením bolo preukázané, že spoločnosť VIN.TECH s.r.o.
prevažnú časť komponentov technológie zakúpila od talianskych spoločnosti až v mesiaci november
a december 2010 a na územie Slovenskej republiky tento tovar bol dodaný v mesiacoch november
a december 2010 a január 2011. Podľa prepravných dokladov predložených spoločnosťou VIN.TECH
s.r.o. bolo preukázané, že preverovaný tovar bol prepravený do T. až v mesiacoch november, december

2010 a január 2011. Pri miestnom zisťovaní 29.11.2010 zamestnanci správcu dane zistili, že v areáli
HATFA sa nenachádzajú žiadne stroje a zariadenia a inštalácia technologického zariadenia nebola
začatá, čo vyplýva aj zo zápisnice z miestneho zisťovania spísanej v ten istý deň. Na základe zistených
skutočnosti správca dane dospel k záveru, že k dodaniu tovaru - technológie pre výrobné a skladovacie
priestory - projekt HATFA podľa faktúry č. F005 /2010 zo dňa 25.11.2010, dodania 25.11.2010 od

dodávateľa LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o., základ dane 220.987,00 Eur, DPH 19 % 41.987,50 Eur nedošlo
v zdaňovacom období november 2010. Žalobca ako daňový subjekt nepreukázal nadobudnutie v
zdaňovacomobdobínovember2010.Dôkazmidaňovéhosubjektusúibavyjadreniazúčastnenýchosôb,
jedná sa len o ich ústne tvrdenia, ktoré sú ale v rozpore so skutočnosťami zistenými pri miestnom
zisťovaní 29.11.2010. Tvrdenia žalobcu neboli podporené relevantnými dokladmi - faktúra, účtovníctvo,

prípadne inými dôkazmi, napríklad prepravné doklady zmluvných prepravcov, ústne tvrdenia konateľa
VIN.TECH s.r.o. správca dane vyhodnotil ako účelové z dôvodu, že svoje pôvodné konanie neopravil. Nazáklade uvedeného zo strany daňového subjektu (žalobcu) nebolo preukázané splnenie podmienok pre
odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. stanovené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) uvedeného zákona.

Proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane z 31.01.2012 č. 9818301/5/11032012/Ric podal

včas odvolanie žalobca.

Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 16.05.2012 č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 k
námietkam uvedeným v odvolaní uviedol ako bol zistený skutkový stav správcom dane a má za to, že
všetky námietky uvedené v odvolaní sú neopodstatnené.

K zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane v súvislosti s neuznaným právom na odpočítanie dane
z faktúr od spoločnosti JOMADO s.r.o. a LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o. uviedol, že dokazovanie je procesný

postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto
musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje zákon č. 511/1992
Zb. medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie
dane podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej
hodnoty. Preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je

povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií,
alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane,
dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte.

Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade

so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne,
pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne
a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom pravdivosť a preukazná
hodnota.

Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolnosti, ktoré umožnia prijať

závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o
hmotno-právne podmienky k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala
všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladajú predmetnú
skutočnosť. Preto rozhodnutie správcu dane či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie
dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné

zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti.

Z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane postupoval v súlade s § 2
ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu

alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že má pochybnosti
o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len
z faktúr predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či
predloženéfaktúryodrážajúskutočnosťačiimneabsentujemateriálnypodklad,t.j.vykonaldokazovanie
smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaný tovar a služby daňový subjekt - platiteľ

prijal od spoločností uvedených na dokladoch a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti
tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky bolo plne, v súlade
s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia možno použiť ako dôkaz v súlade s ustanovením § 29
ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb..

Námietky daňového subjektu týkajúce sa nesprávneho postupu správcu dane pri dokazovaní na základe

ktorého dospel k záveru, že nepriznal nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti JOMADO
s.r.o. nepovažuje za opodstatnené, pretože z dokazovania, ktoré vykonal správca dane v súvislostis preverovaním nároku na odpočítane dane z faktúr a z predloženého spisového materiálu vyplýva,
že správca dane preveroval reálne dodanie fakturovaných služieb deklarovaných spornými faktúrami
nielen u daňového subjektu Vinárstvo Viničky, s.r.o., ale aj u spoločnosti JOMADO s.r.o. a u osôb, ktoré

by tieto práce ako zamestnanci tejto spoločnosti mohli vykonať. Konateľ daňového subjektu Vinárstvo
Viničky s.r.o. uviedol ktoré práce mali byť predmetom fakturácie a prečo ich objednal u spoločnosti
JOMADO s.r.o., čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 09.06.2011 č. 738/320/14142/11/Fab,
ale žiadnym spôsobom nepreukázal, že vinohrady boli vyklčované a suť bola odvezená tak, ako je to
uvedené na sporných štyroch faktúrach od spoločnosti JOMADO s.r.o.. Dodanie fakturovaných služieb

a oprávnenosť nároku na odpočítanie dane musí preukázať daňový subjekt, nie správca dane. Konateľ
spoločnosti JOMADO s.r.o. (J. T.), ktorý predmetné faktúry vystavil na písomné výzvy správcu dane
žiadnym spôsobom nereagoval a okrem vystavených faktúr žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že
daňovému subjektu Vinárstvo Viničky s.r.o. dodal služby tak, ako je to uvedené na štyroch faktúrach zo
dňa 15.11.2010 a 30.11.2010 za vyklčovanie vinohradu a za odvoz sute.

Námietky daňového subjektu o alibistických tvrdeniach správcu dane, ktoré nemajú oporu vo

vykonanom dokazovaní, o čom majú svedčiť aj závery výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2010 spoločnosti
RESCUE SERVICE s.r.o. za neopodstatnené, lebo je zrejmé, že správca dane svoje závery vyvodil z
jednoznačných podkladov (účtovníctvo a mzdová agenda daňového subjektu JOMADO s.r.o., odpovede
na výzvy, na písomné svedecké výpovede zamestnancov tejto spoločnosti). Daňový subjekt sa odvoláva

nazáverydaňovejkontrolyudaňovéhosubjektuRESCUESERVICEs.r.o.zaštvrtýštvrťrok2010,pričom
neuviedol akú konkrétnu nezrovnalosť správca dane nekonštatoval a nepoukázal na žiadne konkrétne
závery daňovej kontroly. Daňový subjekt neuviedol ani ako súvisí skutočnosť, že spoločnosť JOMADO
s.r.o. fakturovala spoločnosti RESCUE SERVICE s.r.o. so skutočnosťou, že predmetom preverovania
počas daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového

subjektu Vinárstvo Viničky s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2010 bola fakturácia spoločnosti
JOMADO s.r.o. spoločnosti Vinárstvo Viničky s.r.o. a ako súvisí so skutočnosťou, že daňový subjekt
JOMADO s.r.o. nepreukázal, že skutočne realizoval práce, ktoré boli fakturované spoločnosti Vinárstvo
Viničky s.r.o..

Neopodstatnené sú námietky týkajúce sa dokazovania formou zaslania výziev 82 zamestnancom

spoločnostiJOMADOs.r.o..Správcadanevžiadostiachopísomnúsvedeckúvýpoveďuviedolkonkrétne
otázky na toho ktorého zamestnanca spoločnosti JOMADO s.r.o., na ktoré aj títo odpovedali. Daňový
subjekt v odvolaní uviedol, že svedeckými výpoveďami v inom zdaňovacom období bola zistení
a konštatovaná skutočnosť, ktorá osvedčuje pravdivosť realizácie prác, preto možno iba vysloviť
domnienku, že tieto práce mohli byť vykonané na základe iného zmluvného vzťahu, ale k tomuto

konštatovaniu neuviedol a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bolo možné preveriť, neoznačil žiadne
konkrétnesvedeckévýpovede,neuviedolčohokonkrétnesatýkali,aninepredložilžiadnepríkaznéalebo
iné zmluvy, na základe ktorých boli práce vykonávané. Skutočnosť, že podrobne opísal v čom spočíval
obsah vykĺčovacich prác a okolnosti výberu dodávateľa nie je dôkazom o tom, že práce boli skutočne
vykonané spoločnosťou JOMADO s.r.o.. K poukázaniu na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

vo veci 23S/366/93 uviedol, že v danom prípade síce daňový subjekt predložil faktúry, ale nepreukázal,
že služby boli dodané tak, ako je to uvedené na faktúrach.

K námietke týkajúcej sa nevypočutia svedkov E. S., Š. M., T. Y. a konateľa spoločnosti JOMADO s.r.o.
uviedol, že je neopodstatnená, pretože uvedeným zamestnancom spoločnosti JOMADO s.r.o. zaslal
výzvy na písomné svedecké výpovede, ale ani jeden z nich na písomnú výzvu správcu dane nereagoval

a taktiež ani na opakovanú výzvu správcu dane nereagoval konateľ spoločnosti JOMADO s.r.o. J. T..
O tejto skutočnosti daňový subjekt správca dane informoval písomným oznámením zo 06.12.2011.
Rozhodujúcou je aj skutočnosť, že podľa evidovaného počtu odpracovaných hodín u jednotlivých osôb
je málo pravdepodobné, že by práve tieto tri, resp. štyri osoby mohli fyzicky zvládnuť všetky práce v
rozsahu uvedenom na sporných faktúrach.

K všeobecným námietkam týkajúcich sa výpovede svedkov uviedol, že zákon č. 511/1992 Zb.
pripúšťa okrem ústnej výpovede svedka aj jej písomnú formu - ustanovenie § 7 ods. 1 uvedenéhozákona, preto správca dane tým, že zvolil uvedenú formu dokazovania a daňový subjekt oboznámil
s výsledkami dokazovania, neporušil žiadne z ustanovení zákona a neporušil ani žiadne z práv a
právom chránených záujmov daňového subjektu. Daňový subjekt, resp. jeho splnomocnený zástupca

mal možnosť oboznámiť sa nielen z obsahom kladených otázok, ale aj s odpoveďami zamestnancov
spoločnosti JOMADO s.r.o..

K námietkam týkajúcim sa nesprávneho záveru pri hodnotení zdaniteľného obdobia na základe
faktúry od dodávateľa LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o. a pri hodnotení tvrdení považovaných za dôkazy
vo vykonanom dokazovaní pri tejto dodávateľskej faktúre uviedol, že správca dane preveroval

uskutočnenie zdaniteľného obchodu medzi daňovými subjektami Vinárstvo Viničky s.r.o. a LOGISTIC
ZEMPLÍN s.r.o. a v tejto súvislosti zistil postupnosť fakturácie technológie a dopravných nákladov od
talianských dodávateľov pre VIN.TECH s.r.o. - ROYAL SLOVAKIA s.r.o. - RESCUE SERVICE s.r.o. -
LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o. - Vinárstvo Viničky s.r.o. a v odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol
výsledky dožiadaní jednotlivých správcov a dokazovania ním vykonaného. Správca dane zhodnotil
zistené skutočnosti a vyslovil záver, že k dodaniu technológie pre výrobu a skladovacie priestory -

projekt HATFA podľa faktúry č. F005/2010 z 25.11.2010 od dodávateľa LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o.
nedošlo v zdaňovacom období november 2010, pretože daňový subjekt nepreukázal nadobudnutie
tovarov a služieb v zdaňovacom období november 2010. Daňový subjekt svoje tvrdenia nepreukázal
hodnovernými dôkazmi (faktúry, účtovníctvo, prepravné doklady zmluvných prepravcov) a po zistení
u správcu dane v čase miestneho zisťovania vykonaného správcom dane 29.11.2010 vyplynulo, že

daňový subjekt nemohol disponovať tovarom, teda ho nenadobudol a k dodaniu nedošlo. Správca
dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal nielen na nárast fakturovanej ceny, ale aj na nezrovnalosti
v dátumoch dodania, ku ktorým sa vyjadril konateľ spoločnosti RESCUE SERVICE s.r.o. Š. D., ako aj
konateľ spoločnosti VIN.TECH s.r.o. Z. U..

K namietaným pochybnostiam správcu dane pri miestnom zisťovaní 29.11.2010 uviedol, že pri miestnom

zisťovaní 29.11.2010 bola spísaná zápisnica z miestneho zisťovania a zamestnanci správcu dane zistili,
že v areáli HATFA sa nenachádzajú žiadne stroje, ani zariadenia a inštalácia technologického zariadenia
nebola začatá. Tieto skutočnosti i napriek tomu, že predmetné miestne zisťovanie bolo vykonané v rámci
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2010, správca dane využil ako dôkaz, že keď sa
v novembri 2010 v areály HATFA nenachádzali žiadne stroje a zariadenia a inštalácia technologického

zariadenia nebola začatá v zdaňovacom období v november 2010, neboli reálne prijaté služby a ani
tovar deklarovaný faktúrou č. F005/2010 zo dňa 25.11.2010 dátum dodania 25.11.2010 od dodávateľa
LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o..

Daňový subjekt v súvislosti s existenciou rôznych zápisníc poukázal na zistenia daňovej kontroly za
štvrtý štvrťrok 2010 u daňového subjektu RESCUE SERVICE s.r.o., ale k svojmu tvrdeniu nepredložil

žiaden dôkaz, žiadnu ďalšiu zápisnicu. Odvolací orgán zistil, že daňová kontrola u tohto subjektu nebola
ešte ukončená. Daňová kontrola bola začatá až po ukončení daného štvrťroka, t. j. štvrtého štvrťroka
2010 a v súvislosti s danou kontrolou v novembri 2010 nemohla byť a ani nebolo vykonané žiadne
miestne zisťovanie.

K námietkam, že dokazovanie a prijatý záver sa javia ako predčasné a zmätočné, neobjektívne

a nehodnoverné a že rozhodnutie je arbitrárne, svojvoľné a neobsahuje dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie právnych záverov uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že daňový
subjekt počas výkonu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými
by odstránil dôvodné pochybnosti o formálnom vystavení faktúr od spoločnosti JOMADO s.r.o. a
LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o. v novembri 2010, ktoré vznikli na strane správcu dane v súvislosti so

skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti
tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť pre daňový subjekt nie je iba
povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy,
ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v predmetných faktúrach. V prvom
rade malo byť v záujme daňového subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou aktívne sa starať o to,

aby svoje procesné práva využil, aby predložil relevantné doklady riadne a nepochybne preukazujúce
oprávnenosť odpočítania dane. Ak správca dane na základe získaných informácií nadobudol závažnépochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako
relevantné ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukáže, resp. neodstráni pochybnosti. Daňový
subjekt nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak ako je uvedené na faktúrach od

spoločnosti JOMADO s.r.o. a LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o., ktorých vystavenie ešte neznamená, že došlo
aj k dodaniu tovarov a služieb.

Platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane musí jednoznačne deklarovať voči
správcovi dane, že tovar alebo služba mu boli skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa
dane z pridanej hodnoty, to znamená, že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového

a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru tak, ako to predpokladá zákon č.
222/2004 Z. z.. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybnosti predložiť doklady
od svojho zmluvného partnera preukazujúce v prospech kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti,
že zdaniteľný obchod bol uskutočnený.

Samotná realizácia zdaniteľných obchodov medzi odvolávajúcim sa daňovým subjektom a jeho
obchodnými partnermi preukázaná nebola. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že ani kontrolovaný

daňový subjekt, ale ani jeho dodávatelia nepredložili správcovi dane taký relevantný dôkaz, ktorý by
potvrdil a dokázal, že fakturácia zo strany spoločnosti JOMADO s.r.o. a LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o.
nebola formálna.

Vykonaným dokazovaním správca dane objektívne spochybnil preukázanie plnenia zákonom
stanovených podmienok predloženými faktúrami. Preto námietky týkajúce sa nezákonnosti a

nesprávnosti odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru a nedostatočne zisteného
skutkového stavu považuje za neopodstatnené.

Správca dane v napadnutom rozhodnutí - v dodatočnom platobnom výmere uviedol skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre jeho vydanie, uviedol hodnotenie vykonaných dôkazov a ostatných podkladov,
uviedol opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadal sa s

rozpormi v jednotlivých dôkazoch, ako aj úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu,
uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu
na prejednávanú vec a na základe ktorých rozhodol.

Správca dane vychádzal zo zistených skutočnosti, že daňový subjekt Vinárstvo Viničky, s.r.o.
nepreukázal, že zdaniteľné obchody zo strany spoločností uvedených ako dodávatelia na sporných

faktúrach boli uskutočnené tak, ako je v nich uvedené prijal záver, že došlo k neoprávnenému uplatneniu
odpočítania dane z nákupu tovaru a služieb v zmysle vystavených faktúr a následnému porušeniu § 49
zákona č. 222/2004 Z. z..

Vo včas podanej žalobe žalobca uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí v porušení
ustanovení § 2, § 15 ods. 5, § 29 zákona č. 511/1992 Zb., pričom najzávažnejšou príčinou vzhliadnutou

pri hodnotení postupu žalovaného je, že rozhodnutie je arbitrárne, neobsahuje dostatočné a presvedčivé
zdôvodnenie právnych záverov, ktoré by viedli k rozhodnutiu vo veci, je účelové, je vydané na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý nebol žalovaným zistený v náležitom rozsahu, a
preto jeho záver, že žalobca nemá nárok na odpočet je predčasný, lebo žalovaný si nesplnil svoju úlohu
ustanovenú v § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., rozhodnutie je tak nepresvedčivé, neodôvodnené,

predčasné, a preto nezákonné. V odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu namietal vady
postupu konania a to z dôvodu nedostatku vykonaného dokazovania a tým nedostatku dôvodov pre
relevantné závery, skutkové a právne. Poukazoval na to, že takto vykonané dokazovanie a prijatý záver
na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania sa javí ako predčasné a zmätočné, neobjektívne a
nehodnoverné. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a nevzhliadol

dôvodnosť jeho námietok uvedených v odvolaní. Žalobca si uplatnil nárok na odpočet DPH na základe
vystavených a zaúčtovaných faktúr na základe vykonaných a odvedených prác dodávateľom, ktorým
bola spoločnosť JOMADO s.r.o.. Spoločnosť Vinárstvo Viničky s.r.o. ako objednávateľ týchto prác
nevedie a nemusí viesť evidenciu pracovníkov, či iných osôb zúčastnených na vykonaní objednanýchprác dodávateľom. Prvostupňový orgán ako formu dokazovania zvolil písomné svedecké výpovede
zamestnancov dodávateľa vykonaných prác, ktorých výber podľa vlastného uváženia podriadil evidencii
odpracovaných hodín v mesiaci október a november 2010. Pri tomto dokazovaní opomenul vychádzať

z podstaty pracovno-právnych vzťahov upravených príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a
akceptovať u týchto zamestnancov jednu z podstatných náležitosti pracovno-právneho vzťahu, ktorým
je miesto výkonu práce, ktoré musí byť dojednané v pracovnej zmluve a ktoré je možné meniť len
so súhlasom zamestnanca. Ak žalovaný mal pochybnosti o vykonaní prác, bol povinný postupovať
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a uložiť svedkom povinnosť dostaviť sa osobne a vypovedať.

Ako svedkom, aj jemu malo byť umožnené klásť svedkom otázky. Postup aký zvolil správca dane je v
rozpore s § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., lebo daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
kontrola má právo vo vzťahu k správcovi dane klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a toto
právo mu bolo v danom prípade odopreté. Takáto úvaha správcu dane je nielen popretím základných
zásad daňového konania, ale aj odopretím práva na to, aby sa jeho argumenty a návrhy zobrali do
úvahy, čo je jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle článku 6, ods. 1 Dohovoru. Skutočnosť,

že žalovaný nevzhliadol pochybenie prvostupňového orgánu ani v neúspešnom predvolávaní svedkov
ním navrhnutých je ignorovaním ustanovenia § 29 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého
daňový subjekt dôkazy navrhuje ale nevykonáva a ani ich nevie vykonať, nedisponuje potrebnými
mechanizmami, ak teda žalobca navrhoval dôkaz výsluchom svedkov, správca dane bol povinný tento
dôkaz vykonať v rozsahu ustanovenia § 27 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb., preto jeho hodnotenie a

prijatý záver, že ho považuje za dôkaz, ktorý nemá vypovedaciu hodnotu iba nasvedčuje jeho tvrdeniu,
že dokazovanie vykonané prvostupňovým orgánom, s ktorým sa žalovaný stotožnil nebolo vykonané
v takom rozsahu, aby bol zistený skutočný stav veci pre ustálenie a prijatie relevantných záverov
skutkových a právnych. Nedodržanie procesného postupu, ktorý je predpokladom na zistenie, ktoré má
byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je nielen ohrozením účelu daňového konania, ale a to

predovšetkým porušením práv daňového subjektu, ktoré mu výslovne zákon priznáva v § 2 ods. 2, v §
15, v § 28 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb.. Nevykonanie ním navrhovaného dôkazu vypočutie svedkov
je vo vzťahu k nemu zarážajúca procesná forma zisťovania a preverovania skutočnosti, ktorá odporuje
základným princípom demokratického právneho systému, a bez akýchkoľvek pochybnosti preto možno
vysloviť záver, že metóda produkovania dôkazov nie je zákonná, je neúčinná a teda o túto nemožno

oprieť žiadne relevantné rozhodnutie.

Správca dane v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Zásada zakotvená v § 2 ods. 3 uvedeného zákona je vyjadrením zásady voľného hodnotenia dôkazov.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup pri ktorom na základe
logických úsudkov a po starostlivom uvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia správnym orgánom. Iba správny orgán posudzuje vierohodnosť dôkazných prostriedkov a
rozhodne o ich osvedčení ako dôkazu. Je možné oprávnene vysloviť pochybnosti na základe akých
logických úvah pri aplikácii uvedenej zásady dospeli správne orgány k svojmu úsudku pri formulovaní

záverov, že „medzi faktúrami spoločnosti JOMADO s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2010 sa
nenachádzajú faktúry s obdobným predmetom fakturácie (odvoz sutín a vyklčovanie vinohradov), čím
podľa názoru kontrolovaného orgánu vylúčená možnosť obstarania týchto služieb od iného dodávateľa
ako je JOMADO s.r.o., keď z knihy vystavených faktúr za obdobie 11/2010 a hlavnej knihy spoločnosti
JOMADO s.r.o. za účtovný rok 2010 takú skutočnosť nemožno vyvodiť“. Ako dôkaz na svoje tvrdenia

predkladá knihu vystavených faktúr a hlavnú knihu spoločnosti JOMADO s.r.o. za účtovný rok 2010
a teda bez akýchkoľvek pochybnosti možno vyvodiť pochybenie správnych orgánov, ktoré variabilné
symboly uvedené na jednotlivých faktúrach považovali za čísla faktúr. Účtovné doklady (vystavené
faktúry) sú evidované pod číslom uvedeným na faktúre a nie pod VS, ku ktorému sa následne prideľujú
úhrady jednotlivých faktúr, čísla faktúr a variabilné symboly nie sú totožné. Každá faktúra má svoj

variabilný symbol, preto tvrdenie žalovaného, že dodávateľ JOMADO s.r.o. nemala zaúčtované faktúry
je tvrdením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ale je konaním orgánu štátu, ktorý konal v
rozpore so základnými zásadami daňového konania.V odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci,
že prvostupňový orgán nepostupoval v intenciách základných zásad daňového konania, v zmysle
ktorých správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli

zistené čo najúplnejšie a k tomuto účelu má správca dane využiť všetky prostriedky.

Ak žalovaný tvrdí, že medzi faktúrami spoločnosti JOMADO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november
2010 sa nenachádzajú faktúry s obdobným predmetom fakturácie, čím je podľa názoru kontrolného
orgánu vylúčená možnosť obstarania týchto služieb od iného dodávateľa ako je JOMADO, s.r.o.
„znáša k tomuto tvrdeniu aj dôkazné bremeno.“ Preto možno oprávnene vysloviť pochybnosť, či

dokazovanie vykonané kontrolnými orgánmi zodpovedá procesnému postupu, ktoré má slúžiť na
získaniepoznatkovsprávcudaneovšetkýchskutočnostiachdôležitýchpresprávnerozhodnutiesprávcu
dane ako orgánu štátu a o ktorom žalovaný sám tvrdí, že postup správcu dane nebol v rozpore s platnými
právnymi predpismi a zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov a ich vzájomnej súvislosti a to
predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti. Takto vykonané dokazovanie a prijatý záver
na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania sa javí ako predčasné, zmätočné, neobjektívne

a nehodnoverné.

Nestotožňuje sa ani s prijatým záverom žalovaného, ktorý v plnom rozsahu sa stotožnil s prvostupňovým
orgánom pri dodaní technológie a prepravy od dodávateľa LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o. - technológie do
stavebného objektu, ktorý svoje závery pri hodnotení tvrdení považovaných za dôkazy vo vykonanom
dokazovaní pri tejto dodávateľskej faktúre vyhodnotil za účelové, pretože daňový subjekt VIN.TECH

s.r.o. nevykonal opravu predmetných dokladov v účtovníctve a nepodal dodatočné daňové priznanie v
zdaňovacom období november 2010. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie za neodôvodnené,
zmätočné, predčasné a arbitrárne. Poukazuje na zápisnicu z miestneho zisťovania z 29.11.2010, ktorou
žalovaný dôvodí. Vyplýva že predmetom bolo zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane za september 2010 a závery týchto zistení preto nemôžu tvoriť základ pre

posudzovanie uskutočnených zdaniteľných plnení za obdobie november 2010.

Nestotožňuje sa so závermi prijatými kontrolnou skupinou za zdaňovacie obdobie september 2010, o
ktorú opiera svoje tvrdenie za zdaňovacie obdobie november 2010. Prijaté závery správcu dane za
zdaňovacie obdobie 11/2010, nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní v zápisnici o miestnom
zisťovaní za zdaňovacie obdobie september 2010 vykonanej 29.11.2010. Ak správca dane prijal za

základ svojho tvrdenia zápisnicu z miestneho zisťovania, tak jeho prijatý záver „že v areáli HATFA
sa nenachádzajú žiadne stroje a zariadenia, inštalácia technologického zariadenia nebola začatá“,
je vo vzťahu k záverom z kontrolného zistenia v zjavnom nesúlade a nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní kontrolnou skupinou zo dňa 29.11.2010, ktorá konštatovala pravý opak a uznala uplatnený
nárok na odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010. Žalovaný svoje závery opiera o kontrolné

zistenia zhrnuté v zápisnici za zdaňovacie obdobie október 2010 a však bližšie nekonkretizuje ktorá
časť komponentov technológie bola zakúpená v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Tvrdenie o
účelovosti tvrdení konateľa spoločnosti VIN.TECH s.r.o., ktorý bol dodávateľom technológie je vo
väzbe na prijatý záver kontrolnej skupiny z 29.11.2010, ktorým dôvodí svoje rozhodnutie správca dane
nepostačuje. Ak aj dodávka technológie pre výrobné a skladovacie priestory projekt HATFA bola dodaná

v postupnosti dodávateľov, tento spôsob dodania je vecou zmluvne dohodnutých podmienok a nemôže
tvoriť dôvod pre spochybnenie samotnej dodávky ani vyjadrenie konateľa spoločnosti VIN.TECH s.r.o.
ako prvotného dodávateľa technológie, ktorý potvrdil dodanie technológie, avšak nevykonal opravu
predmetných dokladov a účtovníctva a nepodal dodatočné daňové priznanie v zdaňovacom období
november 2010. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že je povinnosťou daňového subjektu

v prípade existencie pochybnosti predložiť doklady od svojho zmluvného partnera preukazujúce v
prospech kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. S
týmto záverom sa nestotožňuje, pretože on ako daňový subjekt nemôže znášať dôkaznú núdzu zo
skutočnosti, ktoré nemôžu tvoriť jeho dôkazné bremeno. Za tejto situácie bol záver žalovaného o tom,
že nedodržal podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 49 zákon č. 222/2004 Z.

z. záverom predčasným.Konanie žalovaného vykazuje vady, ktoré boli na ujmu jemu a v zmysle zásady materiálnej pravdy, na
základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci, správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce

okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré
vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

Podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právnym štátom. Jedným zo
základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Je na mieste aplikácia aj ústavného
princípu práva na súdnu a inú ochranu (článok 46 Ústavy) čo v zmysle nálezov Ústavného súdu

Slovenskej republiky prináleží zabezpečovať aj orgánom konajúcim o opravných prostriedkoch. K
záujmu právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa článku 1 Ústavy nezodpovedá taký
stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej
istoty spočíva aj v tom, že subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú
konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne aplikovať a vykladať. Má
za to, že rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami hmotno-právnych

a procesno-právnych predpisov na vec sa vzťahujúcich, je svojvoľné bez logiky, obsahu základného
princípu, základných zásad daňového konania a to zásady zákonnosti, ako aj ich voľného hodnotenia
dôkazov, je arbitrárne, je tak nepresvedčivé a neodôvodnené, a preto ho považuje za nezákonné a
navrhuje, aby súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia a zaplatenia súdneho poplatku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Vo vyjadrení opísal predovšetkým aký bol zistený skutkový stav v
tejto veci a označil dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. K žalobným námietkam,
ktoré predovšetkým žalobca uviedol v bode 4 svojej žaloby a týkali sa toho, že žalovaný nevzhliadol
dôvodnosť námietok uvedených v odvolaní, že si uplatnil nárok na odpočet DPH na základe vystavených

a zúčtovaných faktúr na základe vykonaných a odvedených prác dodávateľom, ktorým bola spoločnosť
JOMADO s.r.o. a ako objednávateľ týchto prác nevedie a nemusí viesť evidenciu pracovníkov, či
iných osôb zúčastnených na vykonaní objednaných prác dodávateľom, že pri dokazovaní formou
písomných svedeckých výpovedí zamestnancov dodávateľa vykonaných prác opomenul vychádzať
z podstaty pracovno-právnych vzťahov upravených Zákonníkom práce a akceptovať skutočnosť

dohodnuté miesta výkonu práce. Problematikou zabezpečenia dôkazného prostriedku formou výsluchu
svedkov a porušením ustanovení § 2 ods. 2, § 7 ods. 1, § 15, § 28 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb., ako
aj závery správcu dane ohľadne faktúr spoločnosti JOMADO s.r.o. za zdaňovacie obdobie november
2010. Ďalej namieta prenesenie dôkazného bremena na žalobcu a v tejto súvislosti s poukazovaním na
§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., ako aj záver správcu dane, ktorý bol prijatý na základe výsledkov

takto vykonaného dokazovania, ktorý považuje za predčasný, zmätočný a neobjektívny.

Uviedol, že podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie, to znamená, že je v kompetencii správcu dane a to v súlade s ods. 2 až 4
uvedeného ustanovenia pri aplikovaní základných zásad daňového konania upravených v § 2 zákona,
určiť spôsob dokazovania, t. j. zabezpečiť a použiť v daňovom konaní dôkazné prostriedky takého druhu,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. V tomto
prípade správca dane za účelom objasnenia skutočnosti ohľadom vykonaných prác v deklarovaných
sporných faktúrach využil inštitút svedeckej výpovede upravený v § 7 zákona č. 511/1992 Zb., podľa
ktorého každý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak
sú mu známe, musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná písomne,

alebo ústne a je len fakultatívnou povinnosťou uložiť svedkovi povinnosť, aby sa dostavil osobne a
vypovedal ako svedok. Postup aký v tomto prípade zvolil správca dane nie je v rozpore s § 15 ods. 5
písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., lebo toto ustanovenie podmieňuje uplatnenie práva klásť svedkom
otázky len v prípade výkonu ústneho pojednávania so svedkom. Žalobca bol v priebehu kontroly
písomným oznámením zo 06.12.2011 oboznámený s obsahom časti písomných svedeckých výpovedí,

ako aj zaslaných výziev konateľovi spoločnosti JOMADO s.r.o. (J. T.) a teda mal možnosť v rámci
kontroly sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam a uplatniť svoje práva v zmysle § 15 ods. 5 zákona č.
511/1992Zb..Správcadanepovyhodnotenísvedeckýchvýpovedí,zktorýchvyplynulo,žeanijedenz55
zamestnancov nevykonával práce na vyklčovaní vinohradov, či prácach súvisiacich s presunom zeminya nereagovaním J. T. na výzvy zo 17.08. a 07.10.2011 nepovažoval za potrebné vypočuť všetkých
zamestnancov spoločnosti JOMADO s.r.o., ako aj J. T. za prítomnosti konateľa žalobcu. Správca dane
vyhovel návrhu žalobcu na vypočutie svedkov E. S. (správne J. U. S.), Š. M.Y.P., T. Y. zamestnancov

spoločnosti JOMADO, s.r.o., ktorým zaslal výzvy na písomné svedecké výpovede, ale ani jeden z nich na
výzvu nereagoval. Ak žalobca mal vedomosti o výkone deklarovaných prác ním označenými svedkami
a mal ich aj poznať, bolo v jeho záujme a zároveň aj povinnosť v zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992
Zb. zabezpečiť, aby tieto osoby vypovedali ako svedkovia, najmä keď žalobca mal vedomosti, že ním
navrhnutý svedkovia na výzvy správcu dane nereagovali. Označení svedkovia, ktorí boli zamestnancami

spoločnosti JOMADO s.r.o. Š. M.Y.P. má miesto výkonu Y. Q. U. a T. Y. Y. Q. J.. Napokon aj podľa počtu
odpracovaných hodín je málo pravdepodobné, že by práve tieto osoby a J. T., konateľ spoločnosti mohli
fyzickyzvládnuťvšetkyprácevrozsahuuvedenomvspornýchfaktúrach.Predmetomkontrolyvykonanej
pracovníkmi Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho Bratislave na podnet
Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava bola previerka splnenia podmienok pre poskytnutie
nenávratného finančného príspevku zo strany PPA na realizáciu projektu v zmysle schváleného projektu

„Programu rozvoja vidieka SR 2007 až 2012“, konkrétne výrobné a skladovacie priestory na výrobu vína
S., okres W.. Nie je v kompetencii týchto orgánov preverovať dodávku fakturovaných prác žalobcovi
(vyklčovanie vinohradov, odvoz sute) z hľadiska aplikácie daňovo právnych predpisov.

Námietkažalobcuohľadneopomenutiavychádzaťzpodstatypracovno-právnychvzťahovupravovaných
Zákonníkom práce je právne irelevantná v súvislosti s obsahom svedeckých výpovedí zamestnancov

spoločnosti JOMADO s.r.o..

Správcadanenespochybnilzaúčtovaniefaktúrč.151110/J1(int.č.FV0500259/z15.11.2010,č.151110/
J2 (int. č. FV 0500255) z 15.11.2010, č. 301110/J1 (int. č. FV 0500258) z 30.11.2010 a č. 301110/J (int.
č. FV 0500261/ z 30.11.2010 v účtovníctve spoločnosti JOMADO s.r.o.. Správca dane len preveroval,
či práce, ktoré boli predmetom uvedených faktúr neboli dodané subdodávateľským spôsobom. Preto

požiadal Daňový úrad Košice IV, miestne príslušného správcu dane o preverenie dodávateľských faktúr
spoločnosti JOMADO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2010, t. j. faktúr vyhotovených iným
daňovým subjektom za dodanie tovaru služieb pre túto spoločnosť. Podľa odpovede z 09.01.2012 medzi
dodávateľskými faktúrami sa nenachádzali faktúry z obdobným predmetom fakturácie (odvoz sute a
vyklčovanie vinohradov), ktorá skutočnosť vylúčila možnosť dodanie týchto služieb od iného dodávateľa

ako je JOMADO s.r.o..

Použitie dokladov o zmluvných partnerov ako dôkaz umožňuje § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.. Málo
by byť v záujme daňového subjektu preverovanie svojich obchodných partnerov a to z dôvodov, aby mal
zabezpečené podklady pre preukázanie existencie, resp. vzniku nároku a povinnosti v zmysle hmotno-
právnych a procesno-právnych zákonov upravujúcich oblasť daní. Zo spisového materiálu, ako aj z

vyjadrenia žalobcu vyplýva, že disponoval niektorými dokladmi obchodného partnera JOMADO s.r.o.,
napríklad účtovnými dokladmi a tiež informácie o jeho zamestnancoch.

K námietke žalobcu, kde namieta závery správcu dane pri hodnotení dôkazných prostriedkov týkajúcich
sa dodania technológie a prepravy od dodávateľa LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o., v tejto súvislosti najmä
na poukazovanie zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 29.11.2010, že nemôžu závery kontroly

pre splnenie materiálnych podmienok pre nárok na odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010
tvoriť základ pre posudzovanie materiálnych podmienok pre uplatnenie nároku na odpočet za obdobie
november.Ďalejnamietalvtejtosúvislostiajvyhodnoteniesprávcomdanevýpoveďkonateľaspoločnosti
VIN.TECH s.r.o., ktorý potvrdil dodanie tovaru. K uvedeným námietkam žalovaný uviedol, že z obsahu
zápisnice o miestnom zisťovaní z 29.11.2010 vyplýva, že pracovníci správcu dane vykonali 29.11.2010

za účelom previerky dodávky technológie pre výrobné a skladovacie priestory na výrobu vína (projekt
HATFA) miestne zisťovanie aj vo výrobných a skladovacích priestoroch v katastri Obce S., v areály
HATFA. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že časť komponentov technológie dodávanej v súvislosti
s uvedeným projektom (faktúry vyhotovené v septembri 2010) bola uskladnená v J. U. a časť vo T..
Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Š. D.Č. z dôvodu meškania s realizáciou stavebných prác nie

je možné umiestniť tieto zariadenia vo výrobných a skladovacích priestoroch na výrobu vína v katastri
Obce S.. Zamestnanci správcu dane, ktorí sa fyzicky zúčastnili miestneho zisťovania zistili, že v areáliHATFA sa nenachádzajú žiadne stroje a zariadenia, to znamená, že keď 29.11.2010 v areáli HATFA
sa nenachádzali žiadne stroje a zariadenia a inštalácia technologického zariadenia nebola začatá v
zdaňovacom období november 2010, neboli reálne prijaté služby a ani tovar deklarovaný faktúrou

č. F005/2010 z 25.11.2010, dátum dodania 25.11.2010 od dodávateľa LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o..
Pracovníci správcu dane odkontrolovali v stavebnom denníku a súpise vykonaných prác sled práce v
zmysle faktúr, ktoré sú obsahom zápisnice.

Neopodstatnená je podľa neho námietka ohľadom odporujúcich konštatovaní kontrolných skupín
vykonávajúcich kontroly za zdaňovacie obdobie október 2010 a november 2010. Výsledky kontroly

správcu dane vykonanej za zdaňovacie obdobie október 2010, pokiaľ ide o fakturovanie dodávky
technológie v rámci projektu HATFA, ktoré sú obsahom Protokolu č. 738/320/28503/11/Bla z 23.11.2011
sú zhodné s výsledkami kontroly za zdaňovacie obdobie november 2010. Správca dane aj v
zdaňovacom období október 2010 neuznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie DPH na základe
faktúr vyhotovených dodávateľom LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o. za dodanie technológie pre „výrobné a
skladovacie priestory na výrobu vína HATFA.“

Správca dane predložené dôkazné prostriedky použil v súlade s ustanovením § 29 ods. 4 zákona č.
511/1992 Zb., podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými predpismi, (napr. priznania, hlásenia, protokoly o daňových kontrolách, zápisnica
o miestnom zisťovaní, ohliadka).

K námietkam týkajúcim sa postupu správcu dane v procese dokazovania (zabezpečenie dôkazných
prostriedkov, ich vyhodnotenie), ktoré boli predmetom aj odvolania žalobcu sa vyjadril v preskúmavanom
rozhodnutí na stranách 14 až 17.

Súdvkonanípodľa§247anasl.O.s.p.beznariadeniapojednávania(zasplneniazákonnýchpodmienok
v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa so žalobou,

písomným vyjadrením žalovaného, administratívnymi spismi žalovaného, ako aj správneho orgánu
prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy
(§ 244 ods. 1, 2 O.s.p).

Podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1

O.s.p.).

Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba okrem všeobecných náležitosti podania
musí obsahovať označenia rozhodnutia a postup správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov v čom žalobca vidí nezákonnosť
rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 1, 2 O.s.p.).

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe
tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na
svojich právach. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaný správny
orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (§ 124 O.s.p.).Až do rozhodnutia súdu môže žalobca návrh napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho
môže len v lehote podľa § 250b, t. j. do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu
v poslednom stupni (§ 250h ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady
konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§
250i ods. 1, 3 O.s.p.).

Žalobca v podanej žalobe nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného, rozhodnutie považuje za arbitrálne,

pretože neobsahuje dostatočné a presvedčivé zdôvodnenie právnych záverov, je účelové, vydané na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, vykonané dokazovanie sa javí ako predčasné,
zmätočné, neobjektívne, nehodnoverné, nebolo vykonané v súlade so zákonom o správe daní a
poplatkov, z ktorých dôvodov ho považuje za nezákonné.

Základné zásady daňového konania sú upravené v § 2 zákona č. 511/1992 Zb., z ktorých vyplýva, že

v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom
konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní
použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať

daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Daňové
konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Pri uplatňovaní daňových predpisov
v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké

práva a povinnosti. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so
správcom dane v daňovom konaní.

Daňová kontrola je upravená v § 15 zákona č. 511/1992 Zb. tak, že daňovou kontrolou sa zisťuje
alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik
daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo namieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová

kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účely podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane
alebo kontrola na zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
predpisu zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola
použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. O výsledku zistenia z daňovej kontroly

vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8. pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným
daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Dokazovanie je upravené v § 29 zákona č. 511/992 Zb. tak, že dokazovanie vykonáva správca dane,
ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako
dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenia daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod..), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k ním. Správca dane preukazuje doručenie vlastnej písomnosti daňovému subjektu. Daňový

subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinnýuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom. Na doklady znejúce na neexistujúcu osobu v čase vydania

dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie, čo znamená, že je v kompetencii správcu dane a je to aj v súlade so základnými zásadami
daňového konania upravenými v § 2 zákona č. 511/1992 Zb., určiť spôsob dokazovania, t. j. zabezpečiť a
použiť v daňovom konaní dôkazné prostriedky takého druhu, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.

Z pripojeného obsahu administratívnych spisov súd zistil, že v danom prípade správca dane, ktorý
vykonával daňovú kontrolu u žalobcu za účelom objasnenia skutočnosti ohľadom vykonaných prác
deklarovaných v sporných faktúrach od dodávateľa JOMADO s.r.o., faktúra č. 151110/J1 z 15.11.2010
č. 301110/J zo dňa 30.11.2010 za vyklčovanie vinohradu a faktúry č. 151110/J2 zo dňa 15.11.2010 a
č. 301110/J1 zo dňa 30.11.2010 za odvoz sute využil inštitút svedeckej výpovede, ktorý je upravený

v § 7 zákona č. 511/1992 Zb. tak, že každý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok
o dôležitých okolnostiach ak sú mu známe, musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať. Výpoveď
môže byť podaná písomne alebo ústne, správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil
osobneavypovedalakosvedok.Zuvedenéhoustanoveniatedavyplýva,žesprávcadanenemáuloženú
povinnosť svedka osobne vypočuť, ale môže zvážiť, či výpoveď svedka môže byť podaná iba písomne.

Výzvy na vypočutie svedkov, ktoré zaslal správca dane zamestnancom spoločnosti JOMADO s.r.o.
ako vyplýva z ich obsahu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, obsahovali nielen otázky, na
ktoré majú dať písomnú odpoveď, ale obsahovali aj poučenie v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 511/1992
Zb.. Súd má za to, že správca dane tým, že zvolil v danom prípade vykonať dokazovanie písomnou
výpoveďou svedkov postupoval v súlade s § 7 ods. 1, ako aj v súlade so základnými zásadami daňového

konania upravené v zákone č. 511/1992 Zb.. Napokon tak, ako sám uviedol takúto formu dokazovania
(písomná výpoveď zamestnancov spoločnosti JOMADO s.r.o.) zvolil aj z toho dôvodu, aby čo najmenej
zaťažoval zamestnancov i samotného konateľa spoločnosti JOMADO s.r.o.. Preto námietka žalobcu, že
bolo povinnosťou správcu dane osobne vypočuť svedkov, nie je dôvodná.

Taktiež nie je dôvodná námietka žalobcu, že správca dane mal povinnosť osobne vypočuť aj ním

navrhnutých svedkov (zamestnancov spoločnosti JOMADO s.r.o.) E. S.G., Š. M. G. T. Y., pretože ako
vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane, ktorý vedie daňové konanie
môže zadovážiť výpoveď svedka buď písomne alebo ústne. Tým, že aj žalobcom označených svedkov
(troch zamestnancov spoločnosti JOMADO s.r.o.) ktorých žiadal vypočuť ako svedkov, správca dane
neporušil zákon o správe daní a poplatkov, ak aj od žalobcom navrhnutých svedkov vyžiadal písomnú

výpoveď, čo vyplýva z výzva, ktorá im bola zaslaná. Samotný konateľ tejto spoločnosti ani uvedení
svedkovia na výzvu správcu dane, hoci ju riadne prevzali, nereagovali. O tom, že správca dane určil
takýto spôsob dokazovania čo sa týka výpovede svedkov žalobca mal vedomosti, pretože tento v
priebehu kontroly bol oboznámený s obsahom časti písomných svedeckých výpovedí, ako aj zaslaných
výziev, a preto mal aj možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, prípadne uplatniť svoje práva v

zmysle § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb..

Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že správca dane ako aj žalovaný opomenuli vychádzať
z podstaty pracovno-právnych vzťahov upravených Zákonníkom práce v súvislosti so zabezpečovaním
svedeckých výpovedí zamestnancov spoločnosti JOMADO s.r.o., pretože zamestnanci, ktorým bola
doručená výzva správcom dane mali sa vyjadriť k otázkam, či sa podieľali na vyklčovaní vinohradov,

alebo na prácach spojených s presunom zeminy. Zamestnanci spoločnosti JOMADO s.r.o., ktorí zaslali
písomnú výpoveď neuviedli, že by sa podieľali na vyklčovaní vinohradov alebo na prácach spojených
s presunom zeminy.

Správcadanenespochybnilzaúčtovaniefaktúrč.151110/J1(int.č.FV0500259)z15.11.2010,č.151110/
J2 (int. č. FV 0500255) z 15.11.2010, č. 301110/J1 (int. č. FV 0500258) z 30.11.2010 a č. 301110/J (int. č.

FV 0500261) z 30.11.2010 v účtovníctve spoločnosti JOMADO s.r.o. iba preveroval, či práce, ktoré bolipredmetom uvedených faktúr - odvoz sute a vyklčovanie vinohradov nebolo dodané subdodávateľským
spôsobom, teda dodanie týchto služieb žalobcovi malo byť dodané dodávateľom JOMADO, s.r.o.. Preto
námietky žalobcu ohľadne preverovania faktúr spoločnosti JOMADO, s.r.o. správcom dane a pripojenie

dôkazov k žalobe, t. j. knihy vystavených faktúr, ako aj hlavnej knihy, nie sú dôvodné. Totiž použitie
dokladov od zmluvných partnerov ako dôkaz umožňuje aj ustanovenia § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992
Zb.. Žalobca ak dôkazmi, ktoré pripojil k žalobe disponoval aj v priebehu daňového konania (vrátane
daňovej kontroly) nič mu nebránilo, aby tieto dôkazy aj vo vlastnom záujme predkladal správcovi dane.

Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že postup správcu dane pri dokazovaní na základe

ktorého dospel k záveru, že nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti
JOMADO, s.r.o., bol v súlade s ustanovením § 2, § 7, § 29 zákona č. 511/1992 Zb.. Z dokazovania,
ktoré bolo vykonané správcom dane v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov v súvislosti s
preverovaním nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti JOMADO, s.r.o. vyplýva, že správca
dane preveroval reálne dodanie fakturovaných služieb deklarovaných spornými faktúrami a to nielen u
samotného žalobcu, t. j. daňového subjektu Vinárstvo Viničky, s.r.o., ale aj od dodávateľa tejto služby, t. j.

spoločnosti JOMADO, s.r.o.. Je pravdou, že konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol,
ktoré práce mali byť predmetom fakturácie a prečo si tieto práce objednal u spoločnosti JOMADO, s.r.o.,
ale žiadnym spôsobom nepreukázal, že vinohrady boli vyklčované a suť bola odvezená tak, ako je to
uvedené na sporných faktúrach od spoločnosti JOMADO, s.r.o.. Totiž dodanie fakturovaných služieb a
oprávnenosť nároku na odpočítanie dane musí preukázať daňový subjekt, v danom prípade žalobca a

nie správca dane. Nestačí len všeobecné tvrdenie daňového subjektu o tom, že práce boli uskutočnené
a kto bol dodávateľom, ale toto svoje tvrdenie musí vedieť aj preukázať. Prijatie a zaúčtovanie faktúr s
formálne naplnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. ešte samo o sebe neznamená
splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Zákonné podmienky
po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítane dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii

v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, to znamená, musia
nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte
a subjekte. Daňový subjekt - žalobca nepreukázal, že predmetné faktúry boli vystavené na základe
reálneho plnenia spoločnosťou JOMADO, s.r.o. a ani dôkaz, ktorý predložil spolu s podanou žalobou
a to kniha vystavených faktúr a hlavná kniha spoločnosti JOMADO, s.r.o. túto požiadavku nespĺňajú a

napokon správca dane ako už bolo uvedené nespochybnil zaúčtovanie sporných faktúr v účtovníctve
spoločnosti JOMADO, s.r.o..

Z obsahu predložených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane preveroval dodávku
technológie pre výrobné a skladovacie priestory - projekt HATFA v postupnosti dodávateľov: dodávatelia
z Talianska, VIN.TECH, s.r.o., ROYAL SLOVAKIA, s.r.o., RESCUE SEVICE, s.r.o., LOGISTIC ZEMPLÍN,

s.r.o. a Vinárstvo Viničky, s.r.o. (žalobca). Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou pripojených
administratívnych spisov a ktoré uviedol ako správca dane, tak aj žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
súd zistil, že dodanie technológie bolo súčasťou väčšej objednávky. Žalobca vyfakturoval dodanie
na základe viacerých faktúr a to všetko v mesiaci október 2010, deklarované ako dodanie v októbri
2010. Šetrením zistil, že spoločnosť VIN.TECH, s.r.o. v reťazci ako prvá prevažnú časť komponentov

technológie zakúpila od talianskej spoločnosti až v mesiaci november a december 2010 a aj na
územie republiky tento tovar bol dovezený v týchto mesiacoch a dokonca aj v januári 2011 a tento
tovar mal byť prepravený do Viničiek v mesiacoch november, december 2010 a január 2011. Pritom
pri miestnom zisťovaní dňa 29.11.2010 zamestnanci správcu dane zistili, že v areáli HATFA sa
nenachádzajú žiadne stroje a zariadenia a inštalácia technologického zariadenia nebola začatá. Z toho

teda jednoznačne vyplýva, že k dodaniu tovaru - technológie pre výrobné a skladovacie priestory -
projekt HATFA podľa predloženej faktúry č. F 005/2010 z 25.11.2010 s dátumom dodania 25.11.2010
od dodávateľa LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. reálne nemohla byť, teda žalobca ako daňový subjekt
nepreukázal nadobudnutie v zdaňovacom období november 2010, dodanie tovaru - technológie pre
výrobné a skladovacie priestory projekt HATFA podľa predloženej faktúry. Tvrdenie konateľa žalobcu,

ako aj zúčastnených osôb, že k dodaniu tovaru danej technológie došlo je v rozpore so skutočnými
zisteniami pri miestnom zisťovaní, ale aj v rozpore s predloženou faktúrou. Iné dôkazy žalobca nenavrhol
vykonať, čím svoje ústne tvrdenie ani nepodložil žiadnym relevantným dôkazom.Daňovýsubjektpodľa§29ods.8zákonač.511/1992Zb.preukazujevšetkyskutočnosti,ktoréjepovinný
uvádzať v priznaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených,

teda musí právne, relevantným spôsobom preukázať skutočnosti uvedené v účtovných dokladoch
na základe ktorých si uplatňuje právo na odpočítanie dane. To znamená, že na daňovom subjekte je
dôkazné bremeno.

Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane.
Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19). Ide o

všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať
daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky stanovené v zákone
č. 222/2004 Z. z.. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. vymedzuje formálnu
stránku uplatnenia práva na odpočítane dane, t. j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane
uplatniť len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítane

dane z pridanej hodnoty sú hmotno-právnej povahy. Súčasne svojim charakterom vypovedajú čím
tento nárok treba doložiť, preukázať. Keďže zákon č. 222/2004 Z. z. určil pre dokazovanie prísnejšie
podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky iného postupu dopadajú na neho.
Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítane dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v
nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu

medzi dvomi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému
vzniká nárok na odpočítanie dane. Platiteľ dane pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane musí
jednoznačne deklarovať voči správcovi dane, že tovar alebo služba mu boli skutočne dodané od
konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, to znamená, že je preukázaná existencia
obojstranného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru

tak, ako to predpokladá zákon č. 222/2004 Z. z.. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie
pochybnosti predložiť doklady od svojho zmluvného partnera preukazujúce v prospech kontrolovaného
daňového subjektu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Do úvahy sa berie vždy skutočný
obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane, preto
správcadaneprivýkonedaňovejkontrolynevychádzalenzdaňovýchdokladovpredloženýchsamotným

daňovým subjektom, ale môže vykonať dokazovanie formou dožiadaní, žiadosti o písomné svedecké
výpovede, preveriť, či dodávateľské spoločnosti predmetný tovar a služby v zmysle predložených faktúr
skutočne dodali tak, ako je v nich uvedené.

V danom prípade správca dane tak, ako to vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov
dokazovanie v tejto veci viedol v súlade s ustanovením § 29 v spojení s § 2 zákona č. 511/1992, a preto

námietka žalobcu, že správca dane dokazovanie nevykonal v súlade s uvedenými ustanoveniami nie
je dôvodná.

Správca dane, ako aj žalovaný pri hodnotení dôkazov postupovali v súlade s ustanovením § 2 ods.
3 zákona č. 511/1992 Zb., teda hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Totiž

v odôvodneniach svojich rozhodnutí uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia,
uviedli hodnotenie vykonaných dôkazov a ostatných podkladov, opis podstaty veci, rozbor dôkazov a
ostatnýchpodkladovprerozhodnutie,vyporiadalisasrozpormivjednotlivýchdôkazoch,akoajsúkonmi,
ktoré boli vykonané za účelom zistenia skutkového stavu. Uviedli úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a viedli k ich aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú veci, na základe ktorých

rozhodovali. Námietka žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný, ktorý sa stotožnil s hodnotením
a so záverom správcu dane ohľadne hodnotenia vykonaného dokazovania nie je dôvodná, pretože
hodnotenie všetkých dôkazov osobitne, ako aj vo vzájomnej súvislosti má svoju logiku a zodpovedá
skutkovým zisteniam, ktoré bolo potrebné zistiť a preveriť za účelom preverenia práva na odpočítanie
dane z tovarov a služieb tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z..

Nie je opodstatnenou námietkou žalobcu ohľadne odporujúcich konštatovaní kontrolných skupín
vykonávajúcich kontroly za zdaňovacie obdobie október 2010 a november 2010. Výsledky kontrolysprávcu dane vykonanej za zdaňovacie obdobie október 2010, pokiaľ ide o fakturovanie dodávky
technológie v rámci projektu HATFA, ktoré sú obsahom protokolu z 23.11.2011 č. 238/320/28503/11/
Bla sú zhodné s výsledkami kontroly za zdaňovacie obdobie november 2010, ktoré sú uvedené v

Protokole z 09.01.2012 č. 9800404/28/12/Fab. Správca dane aj v zdaňovacom období október 2010
neuznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie DPH na základe faktúr vyhotovených spoločnosťou
LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. za dodanie technológie pre „výrobné a skladovacie priestory na výrobu
vína HATFA.“ Predložený platobný výmer z 08.11.2012 č. 9813401/5/3265173/12/No a protokol zo
14.09.2012č.9813401/5/2553878/2012/Mytnesúvisiaspreskúmavanouvecou,pretožeplatobnývýmer

je o dani z príjmov právnických osôb (žalobcu) za zdaňovacie obdobie 2010 a protokol je o výsledku
daňovej kontroly na daň z príjmu právnických osôb za rok 2010 podľa zákona č. 595/2003 Z. z..
Taktiež pre toto konanie nie sú podstatné a rozhodujúce výsledky kontroly Ústredného, kontrolného
a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v súvislosti s poskytnutím podpory Poľnohospodárskou
platobnou agentúrou Bratislava, pretože táto kontrola zamestnancami nebola vykonaná za účelom
dane z pridanej hodnoty, ale za účelom previerky splnenia podmienok pre poskytnutie nenávratného

finančného príspevku zo strany PPA na realizáciu projektov v zmysle schváleného projektu „program
rozvoja vidieka SR 2007 až 2012.“

Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené,
je nepreskúmateľné a teda nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 30 ods. 1, 3 zákona č.
511/1992 Zb.. Rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu zisteného vykonanou

daňovou kontrolou, pričom jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval z pohľadu žalobcom uplatneného
nadmerného odpočtu DPH. V dôvodoch rozhodnutia sa podrobne vyporiadal s jednotlivými odvolacími
námietkami a uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. Zdôvodnil akými
úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácii relevantnej právnej úpravy.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu a po

dôslednom oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov zistil, že správca dane
vo veci vykonal dôsledné a rozsiahle dokazovanie v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb., z ktorého
vyplynulo, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, pričom na ňom je dôkazné bremeno, že
zdaniteľné obchody zo strany spoločností uvedených ako dodávatelia JOMADO, s.r.o. a LOGISTIC
ZEMPLÍN, s.r.o. boli uskutočnené tak, ako je to uvedené v sporných faktúrach, čím nepreukázal

splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania dane z nákupu tovarov a služieb v zmysle
ustanovených faktúr a následnému porušeniu § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.. Záver správcu dane, ako
aj žalovaného pri neuznaní odpočítania dane z predložených faktúr od spoločnosti JOMADO, s.r.o.
a LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, hodnotenie dôkazov
zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska

pravdivosti a preukaznosti.

Súd v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného ako
správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. a č. 222/2004 Z. z., a
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s
ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere 3 : 0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolaniemusí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.