Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200047
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu

JUDr. Valérie Mihalčinovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu PALADIUM GROUP, s.r.o.,
Gemerská 3, Košice, zast. AK H.I.F., s.r.o., Na vŕšku č.2, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát
JUDr. Peter Filip, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/16748-116815/2011/999608 zo dňa
14.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobou zo dňa 11.01.2012 podanou v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. sa žalobca domáhal

preskúmania rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/16748-116815/2011/999608 zo dňa
14.11.2011, ktorým podľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. bol potvrdený dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Košice IV. č. 698/230/38744/11/Tak zo dňa 26.05.2011. Prvostupňovým správnym
rozhodnutím vydaným podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol žalobcovi vyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 130.720,10 eur ako
rozdiel medzi daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole a daňou uvedenou v daňovom
priznaní. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č.

698/320/29529/2011/Cih zo dňa 28.04.2011.

Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane zo 17 faktúr: faktúry
interného č. 290400 až 290416 (faktúry sú špecifikované na strane č.9 dodatočného platobného výmeru
správcu dane) od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice, za dodané služby
špecifikované v týchto faktúrach. Dodávky predmetných služieb mali byť realizované na základe zmluvy
o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008, predmetom ktorej je stanovenie podmienok spolupráce pri
nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií,
indoor a outdoor reklamných plôch v mesiaci december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné

kampane. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr.
Za účelom preverenia uskutočnenia deklarovaných plnení zaslal správca dane dožiadanie Daňovémuúradu Košice 2. Miestne príslušný správca dane uviedol, že spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.
na adrese sídla nesídli, zásielka sa vrátila správcovi späť nedoručená z dôvodu „adresát neznámy“.
Výzva na predloženie dokladov zaslaná na adresu trvalého pobytu terajšej konateľky (je konateľkou

od 10.03.2010) M. U., I. XX, D., sa tiež vrátila neprevzatá z dôvodu „adresát neznámy“. Podľa údajov
Registra obyvateľov SR je menovaná prihlásená od 10.02.2010 k trvalému pobytu na adrese Košice
- sídlisko KVP. Do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.02.2011 bývalý konateľ spoločnosti
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. p. W. P. uviedol, že v roku 2009 táto obchodná spoločnosť vystavila
pre žalobcu ako odberateľa spolu 184 faktúr. Faktúry vystavila externá účtovníčka spoločnosti p. O.

a podpísal ich konateľ spoločnosti. Konateľ tvrdil, že obchody boli uskutočnené subdodávateľským
spôsobom, pretože spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Reklamné a iné služby si
spoločnosť objednávala u viacerých dodávateľov, ale ich mená si nepamätá, osobne ich nepoznal a
nakontaktoval sa na nich cez internet. Účtovné ani daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA,
s.r.o. nemá k dispozícii, pretože ich osobne odovzdal novej konateľke spoločnosti p. M. U.. Konateľ
žalobcu U.. A. S. do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22.03.2011 uviedol, že na základe zmluvy

o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli služby dodané v
objednanom rozsahu a požadovanej kvalite. Nesúhlasil s tvrdením p. P., že žalobca si len objednal
a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe
reklamnej kampane.

Správca dane uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, kto zrealizoval nimi

objednané služby. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil ako dôkazy monitoringy mediálnej
kampaneamediálnychačasovýchplánovvtelevíziách arozhlasezaobdobiejanuáraždecember2009,
umiestnenie bilboardov, televízne a rozhlasové spoty a štatistiky sledovanosti jednotlivých televízií a CD
nosiče. Uvedené materiály nedokazujú, že boli dodané jeho subdodávateľmi a že títo subdodávatelia
skutočne spracovali, vyrobili a dodali fakturované služby. V rámci daňovej kontroly správa dane zistil,

že daňový subjekt RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov, ktorí by tieto
služby vykonávali. Svedok - bývalý konateľ spoločnosti W. P. pri ústnom pojednávaní uviedol, že ani
on reklamné služby nevykonával, ale v plnom rozsahu boli nadobudnuté od iných spoločností. Mená
týchto spoločností podľa jeho vyjadrenia si nepamätá. Z toho vyplýva, že žalobca ani jeho dodávateľ
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nepreukázali, že k uskutočneniu fakturovaných služieb medzi nimi skutočne

došlo. Správca ďalej uviedol, že okrem toho z predložených CD nosičov - časť bildoardy zistil, že
dátum vykonania snímkov dokumentujúcich umiestnenie bilboardov k reklamným kampaniam je v
mnohých prípadoch skorší, než je kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. január až december 2009. Toto
konštatovanie konkretizoval údajmi z CD nosičov, podľa ktorých snímky k reklamným kampaniam v
zdaňovacom období január až december 2009 boli vyhotovené v rokoch 2004 až 2008.

Správca dane ďalej uviedol k štatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, že jednotlivé média si
vykonávajú vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napr. štatistiky sledovanosti
jednotlivých televízií sú vykonávané na základe peoplemetrov umiestnených v domácnostiach. Na
základe toho prieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii.
Rovnako si prieskum počúvanosti a čítanosti vykonávajú rozhlas a printové médiá. Takéto prieskumy

realizujú subjekty ako MEDIAN SK, s.r.o., ktoré zverejňujú výsledky prieskumov na svoje internetovej
stránke. Údaje takého druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke www.medialne.sk, takže žalobca
mohol získavať dáta z týchto webových stránok a neobjednávať si služby od iných subjektov. Žalobca
síce predložil štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt, ale nepredložil
dôkaz, na základe čoho k týmto výsledkom sledovanosti, počúvanosti a čítanosti dospel, ani ktorý

subjekt tieto štatistiky vykonal.

Na základe svojich zistení správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr interné číslo 290400 až 290416 od spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. z dôvodu, že
kontrolovanému daňovému subjektu v zdaňovacom období december 2009 nevzniklo právo odpočítať
daň v zmysle § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z.z.Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 14.11.2011 potvrdilo dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Košice IV. zo dňa 26.05.2011. Žalovaný zosumarizoval skutkový
stav zistený správcom dane. Konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti

Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ , oddelenie
finančnej polície Košice. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom
predložených dokladov, preto nevychádzal len z faktúr predložených žalobcom, ale k tomuto účelu
vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či fakturované tovary a
služby žalobca prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly

ani v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by odstránil dôvodné pochybnosti
o vykonaní tzv. prípravných prác, štatistík a ich rozsah dodávateľskou spoločnosťou. Pritom táto
dôkazná povinnosť mu vyplývala z ustanovenia § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalovaného
platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004
Z.z. musí jednoznačne určiť správcovi dane deklarovať, že tovar alebo služba mu bola skutočne
dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.z. že je preukázaná existencia

obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru
tak, ako to predpokladá tento zákon. Pri dodávke služby ako charakteristický sprievodný znak
prevažujú dôveryhodné záznamy osvedčujúce prevzatie konkrétnych služieb na obdivoch stranách
(napr. formou rôznych zápisníc, protokolov, formulárov a pod.). Uskutočnenie zdaniteľných obchodov
nie je možné preukázať iba predložením faktúry a preukázaním existencie vykonanej služby u daňového

subjektu. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností predložiť doklady od
svojho zmluvného partnera preukazujúce v prospech kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť,
že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Žalobca si túto povinnosť nesplnil. Predložené monitoringy
mediálnej kampane nepreukazujú, že tieto monitoringy vykonáva spoločnosť uvedená na sporných
faktúrach, jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o

ich zhotoviteľovi a ani žalobca nepredložil dôkazy o tom, kto ich spracoval.

K námietke daňového subjektu, ktorý vo veci uskutočnenia dodania predmetných služieb sa odvoláva
na vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., žalovaný uviedol, že svoje
tvrdenia o spolupráci a uskutočnení zdaniteľných obchodov konateľ žiadnymi inými relevantnými
dôkazmi okrem faktúr, ktoré kopírujú objednávky, nepredložil. Daňové účtovné doklady sami o sebe

nepreukazujú, že predmetné služby boli dodané služby boli dodané práve uvedenou spoločnosťou.
Dodávateľská spoločnosť pre žalobcu práce svojimi zamestnancami nevykonávala, ale celý objem prác
zabezpečovalacestouodsubdodávateľov,namenáktorýchsinevedelaspomenúť,pričomposkytovanie
predmetných služieb týmto dodávateľom malo byť vykonávané aj v zdaňovacích obdobiach v roku
2010. Preto odvolávanie sa svedka na nedostatok pamäti podľa žalovaného nie je na mieste, pretože

tieto tvrdenia svedka vzniknuté pochybnosti neodstránili, ale znemožnili správcovi dane vykonať ďalšie
dokazovanie.

K odvolacej námietke žalobcu, pokiaľ ide o podané daňové priznania dodávateľského subjektu, žalovaný
uviedol, že takéto podanie daňového priznania ešte nepreukazuje, že daňový subjekt do daňového
priznania zahrnul všetky skutočnosti a už vôbec nie, ktorých odberateľov a dodávateľov sa týkajú (napr.

či zahrnul aj prijaté tržby za poskytnuté služby od odberateľa PALADIUM GROUP, s.r.o.). Daňovým
priznaním daňovník iba deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti, ale nepreukazuje, že výsledný vzťah
k štátnemu rozpočtu bol v daňovom priznaní uvedený správne. Vzhľadom k tomu, že správcovi
dane nebolo umožnené preveriť skutočnosti uvedené v daňových priznaniach z dôvodu, že konateľ
dodávateľskej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, správca dane

na tieto dôkazy neprihliadal.

K námietke žalobcu týkajúce sa predložených dôkazov (monitoringy mediálnej kampane a mediálnych
plánov v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach, bilboardov) žalovaný uviedol, že súhlasí
so žalobcom, že hodnota reklamy je merateľná podľa počtu ľudí, ktorí ju videli, počuli a čítali a že tieto
informáciesúnajdrahšouanajkomplikovanejšouzložkou prirozhodovaní,kamakedyreklamuumiestniť

alebo odvysielať, ale predložené materiály žalobcom nepreukazujú, že boli dodané práve sporným
dodávateľom a nepreukazujú ani skutočnosť, že tieto nadobudli od iných spoločností. K predloženým
monitoringom mediálnej kampane žalovaný uviedol, že predložené materiály nepreukazujú , že
monitoring mediálnej kampane pre žalobcu vykonáva spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Názovspoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. je umiestnený iba na obale, na jednotlivých stránkach je
umiestnené iba logo spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o. Jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych
staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o tom, kto ich spracoval. Sú to údaje bežne dostupné na

internetových stránkach. Tieto dokumenty obsahujú dátum, počet a čas vysielania jednotlivých spotov v
jednotlivých médiách, grafické návrhy a fotodokumentáciu umiestnenia bilboardov. Žalovaný zdôraznil,
že odvysielaním jednotlivých spotov v médiách správca dane nespochybnil, spochybnil iba vykonanie
tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti.

K vyjadreniu konateľa žalobcu, že žalobca spracovával nejaké vstupné dáta do výstupnej podoby,

žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, o aké spracovanie týchto dát išlo, čo všetko musel dodávateľ
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na vstupných údajoch urobiť a čo urobil ďalej sám žalobca. Žalobca napriek
požiadavke správcu dane sa nevyjadril, prečo si vybral za dodávateľa práve spoločnosť RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o., ktorá všetky jeho požiadavky v zmysle uzatvorenej zmluvy vykonávala iba cez
subdodávateľov nájdených cez internet.

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nevyvrátil ani tvrdenia správcu dane, že médiá si vykonávajú vlastné

štatistiky sledovanosti počúvanosti a čítanosti alebo ich pre nich vykonávajú iné subjekty a nepoprel, že
niektoré z nich využíval on sám, ale aj jeho dodávatelia.

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril dňa 29.01.2009 s dodávateľom RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. zmluvu o vykonaní reklamy. Podľa výpisu z obchodného registra obchodná spoločnosť
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vznikla dňa 07.02.2009. Bola založená jediným spoločníkom, ktorý je

súčasne konateľom spoločnosti Od uvedeného dňa, t.j. od 07.02.2009 mohla vstupovať do uzatvárania
obchodných prípadov. Následne svoj obchodný podiel na základe zmluvy o prevode obchodného
podielu previedla na nového spoločníka ( konateľa) dňa 16.03.2010. Kontrola u žalobcu, pre ktorého
táto spoločnosť vykonávala služby na základe uzatvorenej zmluvy, bola začatá zamestnancami správcu
dane dňa 25.05.2010. Všetky tieto zistené skutočnosti poskytujú dôkaz o nehodnovernosti tvrdení o

poskytnutí reklamných služieb.

Žalovaný ďalej uviedol, že zmluvy o vykonaní reklamy s dodávateľmi sú spísané všeobecne. Predmet
zmluvy nemal vypovedaciu schopnosť, ostatné časti zmluvy majú všeobecný charakter, neobsahujú
konkrétne skutočnosti o činnostiach, ktoré mal dodávateľ vykonať pre odberateľa, v akom rozsahu a
v lehote a neobsahujú ani ceny. Z predložených faktúr a objednávok je pre žalovaného evidentné,

že jednotlivé položky uvedené vo faktúre sú totožné s objednávkou, sú jej kópie. Jednotlivé položky
nie sú zrozumiteľné nadefinované a bez ďalšej konkretizácie a bez toho, aby dodávateľ preukázal
objednávateľovi, čo dodal, nemajú vypovedaciu hodnotu.

K námietke daňového subjektu, že správca dane nezisťoval, či sa akcie uvedené na fotografiách
uskutočnili, či boli prenajaté plochy na tento účel, ktoré médiá zabezpečovali reklamu, žalovaný uviedol,

že tieto námietky sú v rozpore so skutočnosťou. Správca dane na základe dožiadania u príslušných
správcov dane (Daňový úrad Stará Ľubovňa - dodávateľ PARTNER BARTER NET, s.r.o. a Daňový úrad
Košice II. - dodávateľ Servis Creativ, s.r.o.) overil uskutočnenie služieb deklarovaných na faktúrach a
konštatoval, že tieto boli vykonané a odvysielané. Správca dane preverovaním zistil, že daňový subjekt
PARTNER BARTER NET, s.r.o. dodal reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 28.12.2008,

teda boli odvysielané a vyrobené TV spoty a rádio spoty, vykonaná printová reklama a printová inzercia
a bilboardová reklama. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou nespochybnil reklamu samotnú,
ale spochybnil, že prípravné služby súvisiace so samotnou reklamou boli dodané daňovému subjektu
práve spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Žalovaný sa stotožnil so zistením správcu dane, že
kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že plnenie zo strany spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA,

s.r.o. bolo uskutočnené. Preto žalovaný prijal záver, že k dodaniu služieb nedošlo, daňová povinnosť
nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Žalobca nepredložil
správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z
ustanovenia § 49 ods.1 a ods.2 písm.a/ a z ustanovenia § 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.II.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako ja dodatočného
platobného výmeru Daňového úradu Košice IV. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil,

že v postupe správcu dane, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný, došlo k porušeniu
ustanovení § 2 ods.1, 2, § 29 ods.8 a ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. týkajúcich sa dokazovania.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o porušení ustanovení § 49 ods.1,2 písm.a/, § 51 ods.1 písm.a/ a
§ 71 ods.1,2 žalobcom. Uviedol, že na predložených faktúrach sú správne uvedené všetky zákonom
požadované položky a faktúry jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam skutočne
došlo. Okrem samotných faktúr existuje celý rad dôkazov dokumentujúcich reálnosť predmetných faktúr.

Žalobca poukázal na skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré podľa neho hodnoverne majú preukázať
dodávku reklamných služieb dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., a to dodávateľské faktúry,
zmluva o vykonaní reklamy, vyjadrenie bývalého konateľa obchodnej spoločnosti TRANSDIRECT, s.r.o.
B. D. (žalobca zrejme chcel poukázať na vyjadrenie bývalého konateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. W.
P.), vyjadrenie konateľa žalobcu U.. A. S., monitoringy mediálnej kampane, mediálne plány v jednotlivých

televíziách a na rozhlasových staniciach a bildoarchoch a zmluvu o spolupráci medzi žalobcom a
obchodnou spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o. , na základe ktorej boli dodané reklamné
služby, odvysielané a vyrobené TV spoty, printová reklama, printová inzercia a bilboardová reklama.
Uviedol, že žalovaný odôvodnil svoje pochybnosti o dodaní služieb len tým, že údajne ide o informácie
dostupné na internetových stránkach iných subjektov. Podľa žalobcu je rozhodujúce, že žalobcu v

zásade ani nezaujímal postup jeho dodávateľov, pretože dostal presne také plnenie, t.j. spracované
dáta, ktoré boli potrebné pre jeho podnikanie. Ako svojvoľné hodnotenie dôkazov žalovaným žalobca
hodnotí konštatovanie žalovaného, podľa ktorého správcom dane nebolo spochybnené odvysielanie
jednotlivých spotov v médiách a bolo spochybnené iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík,
ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich rozsah. Podľa žalobcu z

jednotlivých vecí jednoznačne vyplýva, že na to, aby mohli byť odvysielané jednotlivé spoty, ktoré
žalovaný nespochybňuje, bolo nevyhnutné zabezpečiť realizáciu prípravných prác, ktoré determinovali
výrobu a správne zameranie predmetných spotov. Len na základe štatistík dodaných obchodnou
spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vedel žalobca svojmu odberateľovi obchodnej spoločnosti
SERVIS CREATIV, s.r.o. doložiť efektívne využitie financií určených na jednotlivé segmenty, ale súčasne

tieto štatistiky umožnili žalobcovi najefektívnejšie nakupovať na reklamnom trhu jednotlivé zložky
reklamy.

Žalobca hodnotil tvrdenie žalovaného, podľa ktorého jednotlivé štatistiky obsahujú množstvo údajov
a dát, ale nepreukazujú, kedy a kto ich spracoval, ako účelovú konštrukciu, pretože správca dane si
nemôže svojvoľne určovať, ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva podnikateľské subjekty.

Podľa žalobcu je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti
výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu.
Žalobca sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, ale je to pochopiteľné, pretože tento
fakt žalobcu ani nezaujíma. Žalobca mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy, ktoré mu bolo
v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite poskytnuté. Svojmu dodávateľovi za poskytnuté služby riadne

zaplatili a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Žalobca uviedol, že
nemôže zodpovedať za činnosť svojich dodávateľov, nemôže zodpovedať za účtovnú a inú evidenciu
odlišných daňových subjektov. Preto považuje rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a vedené jedinou
snahou, a to rozhodnúť v prospech negatívneho záveru o plnení žalobcových daňových povinností.

S poukázaním na ustanovenie § 29 ods.4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že žalobca ako

daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane, resp. plnenia
daňových povinností iného podnikateľského subjektu. Takými dôkazmi žalobca nedisponuje, a preto
ich ani nemôže predložiť. Vyslovil presvedčenie, že žalovaný ako aj správca dane skutočnosti tvrdené
a zároveň preukázané daňovým subjektom a jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých výpovedínemôže bez ďalšieho ignorovať. Namietal hodnotenie dôkazov v rozpore s ustanovením § 2 ods.1,3
zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný ako aj správca dane nerešpektovali zásadu voľného hodnotenia
dôkazov, pretože všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové

okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý verifikuje fakty.
Dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukázanie skutočnosti, ktoré súvisia s obchodnou
činnosťou iných podnikateľských subjektov.

V ďalšej časti žaloby žalobca rozsiahlo odcitoval časti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Sžf/16/2010 z 18.10.2010.

S poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 žalobca uviedol, že nie je

možné od platiteľa dane žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho
subdodávateľov. Za situácie, keď platiteľ dane preukáže existenciu dodania prostredníctvom faktúr
obsahujúcich podrobný zoznam dodaných tovarov a služieb, znáša dôkazné bremeno správca dane,
ak chce preukázať opak.

Ďalej poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 žalobca uviedol, že v zásade

nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie
procesy tovarov u iných dodávateľov. Je na správcovi dane, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal,
že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu.

Žalobca vytýkal žalovanému nerešpektovanie zásady zákonnosti v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992
Zb. Uviedol, že priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní nemôžu ísť na úkor rešpektovania

práv a právom chránených tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej
stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadriadený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré
zákony priznávajú daňovým subjektom. Napokon odcitoval časti bližšie nešpecifikovaných rozsudkov
Vrchného súdu v Prahe a Najvyššieho správneho súdu ČR.

Písomným podaním z 22.2.2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol odklad

vykonateľnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia podľa § 250c ods. 1 O.s.p., ktorému
predseda senátu nevyhovel.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Reagoval na námietky
uplatnené žalobcom v žalobe. Konštatoval, že správca dane nespochybnil predloženie dôkazov

vymenovaných žalobcom v žalobe, ale na základe ich hodnotenia spochybnil ich hodnovernosť.
Samotná existencia dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. so
všetkými zákonom požadovanými náležitosťami, nemôže byť relevantným dôkazom, pokiaľ ich obsah
nemá reálny a pravdivý podklad.

Správca dane v súvislosti s objednaním dodávky reklamných služieb žalobcom práve u spoločnosti

RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. aj vzhľadom k vynaloženiu vysokého objemu finančných prostriedkov,
chcel poukázať na možnosť získania informácií týkajúcich sa reklamy tiež iným spôsobom, a to napr.
priamo od renomovaných spoločností, akými sú spoločnosť MEDIAN SK, s.r.o., ktorá výsledky svojich
prieskumov zverejňuje na webovej stránke ako aj spoločnosť PARTNER BARTER NET, s.r.o. Kvalitná
účelná reklama je totiž podmienená vysokou odbornosťou a znalosťou požiadaviek mediálneho trhu

pracovníkov spoločnosti, ktoré majú reklamnú činnosť vo svojom predmete podnikania, vybavenosťou,
technickými a personálnymi kapacitami a v neposlednej miere aj spoluprácou týchto spoločností s
televíznymi, rozhlasovými a tlačovými médiami.W. P., bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., síce potvrdil dodanie služieb, ktoré
boli predmetom sporných faktúr, ale správcovi dane túto skutočnosť nepreukázal žiadnymi účtovnými
dokladmi. V spoločnosti došlo k zmene konateľa, personálna a účtovná agenda bola na základe

odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu odovzdaná novej konateľke spoločnosti M. U.. Pre
nespoluprácu spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA. s.r.o. nebolo možné sa skontaktovať s jej konateľkou,
a preto správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a príslušné
daňové povinnosti boli splnené tak, ako to tvrdí v žalobe žalobca.

Predmet zmlúv o vykonaní reklamy uzatvorený medzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA,
s.r.o. nie je bližšie špecifikovaný.

Správca dane nespochybnil realizáciu reklamy (konečného produktu, podľa obsahu monitoringov
mediálnej kampane), ale dodanie prípravných služieb súvisiacich so samotnou reklamou, ktoré boli
predmetom sporných faktúr vyhotovených dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Z predložených
dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli spracované
štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány, grafické návrhy,

prípadne fotodokumentácia umiestnenia biloboardov, ktoré sú obsahom monitoringov mediálnej
kampane. Správca dane svojvoľne neurčoval ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli
dva podnikateľské subjekty pri slobodnom výkone svojej podnikateľskej činnosti, len spochybnil
uskutočnenie tohto plnenia jedným z týchto podnikateľských subjektov.

Žalovaný ďalej uviedol, že dodatočný platobný výmer správcu dane obsahoval všetky náležitosti

rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 30 zákona č. 511/1992 Zb.

Žalovanývyslovilsúhlassožalobcom,žejevecouobchodnejpolitikyasúčasneslobodnouvoľboukaždej
obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera. Žalobca si musí byť však vedomý toho, že v
zmysle ustanovenia § 29 a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. je jeho povinnosťou preukázať oprávnenosť
uplatňovaných nárokov upravených v daňových hmotnoprávnych predpisoch, v tomto prípade v zákone

č. 222/2004 Z.z. Malo byť teda aj v jeho záujme preverovanie svojich obchodných partnerov, aby mal
zabezpečené podklady pre preukázanie týchto nárokov. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá
ako dôkazný prostriedok aj doklady a vyjadrenia dodávateľa, prípadne subdodávateľov odberateľa
(žalobcu). Použitie týchto prostriedkov ako dôkaz umožňuje ustanovenie § 29 ods.4 zákona č. 511/1992
Zb.

K žalobcom citovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR žalovaný podotkol, že rozhodnutie predstavuje
výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, a preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý
nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad. Aj skutočnosti,
ktoré sú obsahom stanovísk Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe nie je možné
zovšeobecniť, lebo aj keď sa zdá, že ide o skutkovo obdobnú problematiku (dokazovanie), vždy

je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z aplikácie o ustanovení hmotnoprávnych predpisov ako aj
procesnoprávnych predpisov správcom dane v konkrétnej veci.

IV.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných
podmienok v zmysle § 250f ods.2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa

s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca
si za zdaňovacie obdobie december 2009 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za reklamné
služby podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 28.12.2008 na základe faktúr interné číslo 290394 až 290398

od dodávateľa PARTNER BARTER NET, s.r.o. Nová Ľubovňa 669 a za reklamné služby podľa zmluvy
o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008 na základe faktúr špecifikovaných na strane 9 dodatočného
platobného výmeru Daňového úradu Košice IV. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská
1, Košice.

Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach zo dňa 25.02.2011

(výsluch bývalého konateľa daňového subjektu RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. W. P.) zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 22.03.2011 (výsluch konateľa žalobcu U.. A. S.), faktúry dodávateľa RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. špecifikované na strane 9 dodatočného platobného výmeru správcu dane spolu s
objednávkamislužieb,ktorédoslovnekopírujúpredmetslužby,jednotkovúcenuslužby,množstvoacenu
za objednané služby. Podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009 uzavretej medzi žalobcom
ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. ako dodávateľom je

predmetom zmluvy „stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní
elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období
február až december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane“.

Podľa § 49 ods.1,2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo v

službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.
Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2

písm.a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona (§ 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004
Z.z.).

Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie
dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období december 2009 v sume 130.720,10 eur od dodávateľa
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Košice.

Uskutočnený nákup služieb od uvedeného dodávateľa žalobca preukazoval iba predmetnými faktúrami,
ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne kopírovali obsah fakturovaných
služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu, množstvo, množstvo
poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy uzavretou žalobcom
s obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a monitoringami mediálnej

kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach. Súd sa stotožňuje
so závermi správcu dane ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal dodanie služieb
fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Na jednotlivých faktúrach fakturované služby
nie sú konkretizované, sú nezrozumiteľné, nie je z nich možné zistiť čo bolo predmetom fakturovania.
K deklarovaným skutočnostiam o obsahu fakturovaných plnení na faktúrach neuznaných správcom

dane súd dodáva, že spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb
pri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti
o predmete fakturácie.

Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.
žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti jednotlivých médií. Zo

žalobcompredloženýchmonitoringovmediálnychkampaní,mediálnychplánovvjednotlivýchtelevíziácha rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich spracoval, dodávateľ
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemal zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba jeho subdodávatelia,
akým spôsobom a na základe akých podkladov.

Podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie predmetných služieb žalobcovi
dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. V súlade s ustanovením § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb.
vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom konateľa obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA,
s.r.o. v rozhodnom období W. P. ako aj konateľa žalobcu. Konateľ dodávateľa, uviedol, že v roku
2009 vystavil pre žalobcu spolu 184 faktúr, v roku 2010 14 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené

v týchto faktúrach boli zrealizované, a to subdodávateľským spôsobom. RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.
nezamestnával žiadnych zamestnancov fakturované služby si objednával u viacerých dodávateľov,
ktorých mená si nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet (výsluch
realizovaný dňa 25.02.2011). Účtovné daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. za
predmetné zdaňovacie obdobie a za ďalšie zdaňovacie obdobia nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal
novej konateľke spoločnosti M. U. na základe zmluvy odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa

10.03.2010. U.. A. S., konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2011 uviedol,
že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej kvalite, nesúhlasil s tvrdením p.
Lengyela, podľa ktorého žalobca iba objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože
žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane. Novú konateľku obchodnej spoločnosti

RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. správca dane nemohol vypočuť, pretože od 10.02.2010 menovaná nebýva
na konkrétnej adrese a je prihlásená iba na trvalý pobyt v obci: Košice - sídlisko KVP. Správca
dane prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane zistil, že obchodná spoločnosť
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielky nepreberá (odpoveď Daňového úradu
Košice II. na dožiadanie zo dňa 25.08.2010). Z objektívnych dôvodov (nekontaktnosť obchodnej

spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., nemožnosť výsluchu súčasnej konateľky tejto obchodnej
spoločnosti) správca dane nemohol vykonať ďalšie dokazovanie v záujme preverenia, či sporné služby
boli žalobcovi dodané týmto dodávateľom.

Z ustanovenia § 49 ods.2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. ako aj z ustanovenia § 29 ods.8 zákona
č. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vyplýva pri uplatňovaní správa na

odpočítanie dane povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného
platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.j. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Žalobca vznik práva
na odpočítanie dane zo sporných obchodov nepreukázal. Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa
ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich obchodných partnerov, nezodpovedá
za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane

žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty
zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr od dodávateľa RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o.

Žalobca v podanej žalobe odcitoval rozsiahlu časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/16/2010

z 18.10.2010 bez toho, aby na základe tejto citácie konkretizoval právne dôvody, ktorými by napadal
zákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovaného.Niejeúlohousúduvsprávnomsúdnictve,abyzcitácie
rozsudku súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti jeho žaloby.
Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249 ods.2 O.s.p.), a preto
súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody žaloby. Preto

krajský súd iba na okraj poznamenáva, že síce Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že v
zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy
a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, ale na druhej strane skutkové
okolnosti v tejto veci oproti rozhodovanej veci iné. Z citovaného rozsudku vyplýva, že žalobca disponoval
odovzdávacím a preberacím protokolom týkajúcim sa predmetu dodávky, svedeckými výpoveďami

bol presne konkretizovaný predmet dodávky a jednotlivé komponenty a pod. V tejto súvislosti súd
poukazuje na prevažujúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa neprikláňa k absolutizáciimateriálnej existencie tovaru v súvislosti s uplatňovaním práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.
Napr. v rozsudku č.k. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 Najvyšší súd SR uviedol: “Podmienky uvedené
v § 49 ods.1 a 2 písm.a/ a v § 51 ods.1 písm.a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich

bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to
zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti
platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné

obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Obdobné právne závery
vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/27/2011 zo dňa 26.04.2012. V uvedenom smere
krajský súd posudzuje aj právnu argumentáciu žalobcu, ktorej základom sú právne závery vyplývajúce
z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010.

Žalobca v reakcii na vyjadrenia žalovaného k žalobe podaním zo dňa 04.10.2012 rozšíril svoju právnu
argumentáciu poukázaním na rozsudok Súdneho dvora EÚ vydaný v spojených veciach vedených pod

č. C-80/11 a C/142/11 zo dňa 21.06.2012. Súdny dvor EÚ v rozsudku konštatoval, že článok 167, článok
168 písm.a/, článok 178 písm.a/, článok 220 ods.1 a článok 226 Smernice Rady 2006/112 z 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty nemožno vykladať tak, aby umožnili daňovému orgánu
zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočet dane z pridanej hodnoty za poskytnuté služby z dôvodu,
že osoba, ktorá vystavila faktúry vzťahujúce sa na tieto služby sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby

daňový orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že
uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby,
ktorá vystavila faktúru. Podľa výroku č. 2 citovaného rozsudku článok 167, článok 168 písm.a/, článok
178 písm.a/ a článok 273 Smernice 2006/112 sa majú vykladať tak, že neumožňujú daňovému orgánu
zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba vystavujúca

faktúru splnila podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho
dodať a bola schopná uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba
nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktoré by preukazovali, že uvedené podmienky boli splnené
napriek tomu, že vecné (poznámka: česká mutácia prekladu slova „the substantive“ znie: hmotnoprávne)
a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v Smernici 2006/2011 boli

splnené a zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik
nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane vystaviteľa faktúry.

Podľa článku 168 ods.1 Smernice Rady 2006/112 pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely
zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto
transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť sumu DPH splatnú alebo zaplatenú v

tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú
poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou.

Podľanázorusúdu nemožno interpretovaťvýrok2citovanéhorozsudkusúdnehodvoraEÚvtomsmere,
že na preukázanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty postačuje iba samotná existencia
faktúryzadodanéslužby.Zuvedenéhotextuvrozsudkuvyplýva,žeokremformálnychpodmienokmusia

byť splnené aj vecné (hmotnoprávne) podmienky vzniku práva na odpočet dane z pridanej hodnoty
uvedené v Smernici 2006/112). Článok 168 písm.a/ Smernice podmieňuje vznik práva na odpočet dane
z pridanej hodnoty zaplatenej za dodanie tovaru alebo služby tým, aby bolo preukázané dodanie tovaru
alebo služby inou zdaniteľnou osobou - touto inou zdaniteľnou osobou je osoba, ktorá vystavila faktúru
za dodané tovary alebo služby. Článok 167 písm.a/ bol prevzatý do ustanovenia § 49 ods.2 písm.a/

zákona č. 222/2004 Z.z.

Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného arbitrárne a
zhodnotenie skutkového stavu žalovaným je nedostatočné. Žalovaný (resp. jeho právny predchodca)
v súlade s ustanovením § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. konštatoval, na základe akých podkladov
dospel k záveru o nepreukázaní zákonných podmienok pre vznik nároku žalobcu na odpočet dane z

pridanej hodnoty, jeho hodnotenie dôkazov predložených žalobcom ako aj dôkazov zabezpečenýchsprávcom dane zodpovedalo ustanoveniu § 2 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb., pričom na zistený skutkový
stav správne aplikoval aj relevantnú právnu úpravu.

K obsahu predmetnej žalobnej námietky súd napokon uvádza, že sa evidentne dotýka právnej otázky

rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej
povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej
hodnoty podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry súdov v Slovenskej republike pri
posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka,

aby daňové doklady odrážali skutočnosť, pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým
je zaťažený daňový subjekt a nie správca dane, a tiež právne dôsledky dôkaznej pasivity daňového
subjektu v priebehu daňovej kontroly a ďalšie podružné právne otázky. V tejto súvislosti súd poukazuje
napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/29/2010 z 10.3.2011, č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.9.2011,
č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.4.2011, č.k. 2Sžf/41/2010 z 15.6.2011 a ďalšie.

Pretože rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, súd

žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1
O.s.p.).

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.