Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 11, 2013

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/23/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611200540
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2013:4611200540.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci

navrhovateľa U.. O. K., nar. X.X.lXXX, bytom U P. sadu 8, XXX XX Z. 7, L., zastúpený Mgr. Ladislavom
Pavlů, advokátom so sídlom Revoluční 13, 110 00 Praha 1, Česká republika, proti odporcovi F. K.,
nar. X.X.lXXX, bytom D., Z. XXX, zastúpený JUDr. Jurajom Kotruszom, advokátom so sídlom Nitra,
Štefánikova 57, o zaplatenie 200.000,-Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 200.000,-Kč s úrokom z omeškania vo výške 7 %
ročne zo sumy 200.000,-Kč odo dňa 01.02.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 478,-
Eur a to všetko do l5 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.1.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy

200.000,-Kč s úrokom z omeškania odo dňa 1.2.2008 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že na základe
zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 3.10.2007 navrhovateľ požičal odporcovi žalovanú sumu, ktorú sa
žalovaný zaviazal zaplatiť do 30.1.2008. Odporca doposiaľ nič neuhradil.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ ako fyzická osoba požičala
finančnú čiastku 200.000,-Kč odporcovi ako fyzickej osobe. Tieto peniaze doposiaľ navrhovateľovi
neboli vrátené. Odporca nereagoval ani na výzvu zo dňa 22.2.2011. Preto boli nútení z dôvodu
premlčania podať túto žalobu. Čo sa týka obrany žalovaného týkajúce sa firmy MAVEL, uvádza, že
spoločnosť MAVEL, ktorej je navrhovateľ jeden z členov predstavenstva stavala odporcovi malú vodnú

elektráreň Podlužany. Bol tu obchodný vzťah medzi odporcom a spoločnosťou MAVEL, v ktorej pôsobí
navrhovateľ. Je pravdou aj to, že v určitých fázach dostavby vodnej elektrárne odporcovi nestačili
peniaze, a keďže aj navrhovateľ chcel, aby bola dokončená elektráreň, dohodli sa, že odporcovi pomôže
formou osobných pôžičiek, aby odporca mohol riadne sprevádzkovať elektráreň. V pôžičkách bola
stanovená určitá doba splatnosti s tým, aby sa odporca mohol " zotaviť" z rôznych poskytnutých úverov
a začať splácať pôžičky navrhovateľovi, keď začne produkovať energie. Na aký účel boli finančné
prostriedky odporcom použité, nie je potrebné skúmať, nakoľko to nie je podstatné, mohol ich použiť

aj na súkromné účely. Navrhovateľ však požičal odporcovi žalovanú sumu ako fyzická osoba s tým,
že odporca ju použil na úhradu svojich záväzkov. Predmetnú zmluvu o pôžičke na sumu 200.000,-Kč
navrhovateľ priviezol so sebou z Prahy spolu s peniazmi s tým, že bola podpísaná v Podlužanoch.
Navrhovateľ mal skutočne s odporcom blízky priateľský vzťah, z toho dôvodu mu aj poskytol uvedenú
pôžičku. Odporca inak uzavrel s navrhovateľom ďalšie dve zmluvy o pôžičke zo dňa 15.10.2008 a
28.1.2008. Tvrdenia o tom, že odporca mal byť uvedený do omylu navrhovateľom je nezmysel, nakoľko
odporca vedel, čo podpisuje, vedel, že finančné prostriedky mu požičiava osobne p. K. a nie spoločnosť

MAVEL. Poukazuje na zmluvy o pôžičke zo dňa 15.10.2008, 28.1.2008, kde je tiež jasne uvedené, ževeriteľom je navrhovateľ a nie spoločnosť MAVEL. Spoločnosť MAVEL sa nikdy nebránila preplácaniu
riadnych faktúr zo strany odporcu, tieto boli riadne platené a tiež odporca platil faktúry MAVEL-u, čiže
vedel, s kým je v právnom vzťahu. Keďže zmluva bola uzatvorená na Slovensku a aj peniaze boli

poskytnuté na Slovensku, je potrebné sa riadiť slovenským právom, úroky z omeškania neupravovali
preto, lebo predpokladali, že aj na Slovensku zákonné predpisy upravujú maximálnu výšku úrokov z
omeškania. Uplatňuje si iba náhradu súdneho poplatku, nežiada trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že s odporcom boli aj sú v dlhoročnom kamarátskom vzťahu.
Spolupracovalispolupristavbevodnéhodiela,ktorérealizovalafirmaMAVEL,vktorejjezamestnanýako

člen predstavenstva. Bol oboznámený so situáciou odporcu, nakoľko mu povedal, že potrebuje finančné
prostriedky. Poskytol mu tri pôžičky v rôznych sumách. V tej prvej, kde je žalovaná suma 200.000,- Kč
nebol špecifikovaný účel pôžičky, avšak pri všetkých troch pôžičkách peniaze poskytoval ako súkromná
osoba z jeho osobných prostriedkov. Firma MAVEL s týmito pôžičkami nemala nič spoločné. Nevie prečo
odporca spája firmu MAVEL s požičanými finančnými prostriedkami. Vedel o tom, že vodná elektráreň
na začiatku nevyrábala dostatok energie, a preto odporcovi chýbali financie na splatenie úverov. Preto

keď ho odporca oslovil, bezprostredne mu tieto finančné prostriedky poskytol. V prípade pôžičky, ktorá
je predmetom konania z 3.l0.2007 boli peniaze odovzdané v Podlužanoch. Nemá vedomosť o tom, že
by mal odporca nejakú pohľadávku voči spol. MAVEL. Nevie, čo presne hradil odporca z požičaných
prostriedkov, či to bolo na zaplatenie nejakých faktúr, alebo platenie úveru, bola medzi nimi nepísaná
dohoda, že to mohlo byť na čokoľvek. Čo sa týka faktúr zo strany elektrárne, vie, že v r. 2005 až 2006 boli

tieto faktúry hradené spoločnosťou, mali byť finančne kryté, avšak keď požičiaval odporcovi peniaze,
elektráreň už bola jeden rok v prevádzke. Vie, že v tom čase mu chýbali peniaze predovšetkým na
splácanie úverov. Odporcom uvádzané faktúry sú z rokov 2007, 2008 a na tieto sa už nevzťahuje článok
8.5 Zmluvy o dielo, nakoľko tento sa vzťahoval na spotrebu elektriny počas výstavby diela, a nie po jeho
zhotovení, keďže v tom čase už elektráreň bola v prevádzke. Napriek tomu trvá na tom, že pôžičku, ktorej

predmetom je žalovaná suma 200.000,-kč, bola zapožičaná odporcovi z jeho súkromných prostriedkov,
nakoľko predložené faktúry mal predložiť odporca na uhradenie spol. MAVEL, v prípade, že tieto by sa
týkali obdobia výstavby vodného diela. Potom by firma MAVEL mohla tieto faktúry zaúčtovať v rámci
svojho účtovníctva a ak by boli nesporné, preplatiť ich odporcovi. On nepožičal prostriedky firmy MAVEL,
ale svoje finančné prostriedky.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že žaloba nie je jasná v časti týkajúcej sa
príslušenstva, je z nej jasná len istina. Odporca argumentuje tým, že táto čiastka súvisela so
spoločnosťou MAVEL, a.s. prijal riešenie, ktoré mu poskytol navrhovateľ v dobe platobnej neschopnosti.
Vzhľadom na nedostatočne právne povedomie si odporca neuvedomoval, že takáto pôžička nebude
spôsobilá na započítanie v rámci záväzkových vzťahov odporcu so spoločnosťou MAVEL, a.s. Ďalej

vzniesol námietku premlčania, nakoľko istina mala byť zaplatená do 30.1.2008 , avšak žaloba bola
podaná dňa 31.1.2011. Z tohto dôvodu navrhuje, aby súd zamietol túto žalobu. Ďalej uviedol, že odporca
vždy rokoval s navrhovateľom ako štatutárom spoločnosti MAVEL, preto aj v tomto prípade bol plne
presvedčený a bolo mu tak aj povedané, že faktúry bude hradiť spoločnosť MAVEL, tieto mali byť
založené do účtovníctva tejto firmy a nie do osobného účtovníctva navrhovateľa. Keďže odporca nemal

právne vedomie podpísal takéto zmluvy o pôžičky navrhovateľovi, avšak s tým, že ide o zmluvný vzťah
sospoločnosťouMAVEL.Jetohonázoru,ženavrhovateľuviedolodporcudoomylu,keďmudalpodpísať
takúto zmluvu o pôžičke. Je absolútne neplatná, ide o simulovaný právny úkon, keďže odporca bol
takýmto konaním uvedený do omylu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že bol investorom na stavbu malej vodnej elektrárne, ktorú stavala

firma MAVEL, v ktorej je navrhovateľ členom predstavenstva. Vždy jednal s navrhovateľom. Celá stavba
stála 33 miliónov Sk, ktoré všetky firme MAVEL uhradil. Potom mu prišli faktúry zo ZSE, ktoré sa
týkali výstavby diela. Tieto priamo súviseli s dielom a firma MAVEL to mala uhradiť. Jednali u neho
v Podlužanoch s p. U.. K. za prítomnosti účtovníka p. Z. S. s tým, ako sa tieto faktúry zaplatia,
nakoľko prišli až tri. Jednu elektrárne vystornovali, ale boli ďalšie v celkovej sume za 400.000,-Sk. Vodné

dielo bolo uvedené do prevádzky v auguste r. 2007. Od 28.12.2006 do augusta 2007 bola elektráreň v
skúšobnej prevádzke. V tom čase mu boli zaslané tieto faktúry od ZSE, ktoré posielajú vyúčtovanie za
odobratú energiu rok pozadu, preto on mal za to a bolo mu to tak aj vysvetlené pracovníkmi elektrární,
že toto je fakturácia elektriny za obdobie rokov 2005 a 2006 a tie podľa neho mala hradiť firma MAVEL.Trvá na tom, že navrhovateľ mu peniaze poskytol na zaplatenie predmetných faktúr aj uznal, že tieto
má hradiť firma MAVEL. On si kópiu faktúr zobral s tým, že ich zaeviduje v účtovníctve firmy. U neho
sa táto zmluva o pôžičke zlikvidovala pred svedkami s tým, že to mal spraviť aj U.. K.. Je pravdou, že

podpísal tri zmluvy o pôžičkách v celkovej výške 2.9 milióna Sk s tým, že firma MAVEL dlží zase jemu
sumu 3.2 milióna, preto doposiaľ stále jednali o tom, že tieto čiastky sa započítajú. Zmluva o pôžičke
bola podpisovaná u neho v Podlužanoch, p. U.. K. ju doniesol z Prahy už vyhotovenú.

Súdvovecirozhodolrozsudkomč.k.7C/23/2011-92zodňa27.10.2011,ktorýmzaviazalodporcuzaplatiť
navrhovateľovi sumu 200.000,-Kč s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 200.000,-Kč

odo dňa 01.02.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 478,-Eur a to všetko do l5 dní od
právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku podal odvolanie odporca.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/8/2012 - 117 zo dňa 28.12.2012 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v danej veci súd prvého
stupňa vychádzal z toho, že zmluva o pôžičke uzatvorená účastníkmi konania dňa 03. 10. 2007,
na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 200.000,- Kč s

príslušenstvom, sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to s poukazom na ust. § 10 ods.
3zákonaomedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnom.Súdprvéhostupňatakurčilrozhodnéprávo
podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pričom opomenul aplikáciu Dohovoru
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980 (Rímsky dohovor), ktorý sa uplatňuje na zmluvné
záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom. Základným pravidlom Rímskeho dohovoru pre určenie

právneho poriadku, podľa ktorého je potrebné posudzovať zmluvu a zmluvné záväzky z nej vyplývajúce,
je voľba práva, ktoré si zvolia účastníci. Strany si v zmysle čl. 3 Rímskeho dohovor môžu zvoliť akýkoľvek
právny poriadok a to pre celú zmluvu, alebo len pre jej časť. Vykonanú voľbu môžu kedykoľvek zmeniť.
Voľba pritom musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z
okolností prípadu (čl. 3.1 Rímskeho dohovoru). V prejednávanej veci bolo v konaní preukázané, že

účastníci dňa 03. 10. 2007 uzatvorili v Prahe zmluvu o pôžičke. Z čl. 3.2. predmetnej zmluvy vyplýva,
že "Právní vztahy medzi účastníky výslovně neupravené se řídi Občanským zákoníkem v platnem
znění a další neupavené sa řídi dalšími obecne závaznými právnimi předpisy." Vychádzajúc z čl. 3.2
predmetnej zmluvy odvolací súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie jednoznačne preukazuje, že
účastnícizmluvyuskutočnilivoľburozhodnéhopráva,ktorýmvdanomprípadejeprávnyporiadokČeskej

republiky a nie právny poriadok Slovenskej republiky, podľa ktorého súd prvého stupňa posudzoval
nárok navrhovateľa uplatneného v tomto konaní na základe predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.
10. 2007. So zreteľom na zistený nesprávny postup súdu prvého stupňa pri určovaní právomoci súdu
na prejednanie a rozhodnutie veci, ako aj pri určovaní rozhodného práva pre posúdenie veci samej,
odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňapodľa§221ods.1písm.f),h)OSPzrušilavecvrátilnaďalšie

konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa posúdi nárok navrhovateľa v zmysle rozhodného práva,
ktorým na základe voľby účastníkov konania je právny poriadok Českej republiky a vo veci opätovne
rozhodne.

Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Nitre doplnil dokazovanie výsluchom
účastníkov.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v zmysle uznesenia Krajského súdu Nitra
by mal súd na predmetnú vec aplikovať české ustanovenia občianskeho zákonníka, vzhľadom na túto
skutočnosť, keďže výška úrokov z omeškania v Českej republike je upravená inak, žiadajú úroky z
omeškania vo výške 7% ročne zo žalovanej sumy od 1.2.2008. Podľa nariadenia vlády 142/1994 Sb.
a vyčíslenia úrokov podľa repo sadzby ČNB, 7% je minimum úrokov z omeškania, ktoré sú určené v

ČR. Čo sa týka ostatných ustanovení, ustanovenia zmluvy o pôžičke, tieto sú rovnaké ako ustanovenia
v slovenskom občianskom zákonníku. Je to pôvodný občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Ďalej uviedol,
že odporca stále v tomto konaní dáva do súvisu svoje podnikanie a finančné transakcie s predloženou
zmluvou o pôžičke, ktorá však bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom ako fyzickými
osobami. Bolo niekoľko jednaní v Prahe, kde sa to pokúšali odporcovi vysvetliť, že tieto zmluvy o pôžičke

nesúvisia s výstavbou elektrárne. Čo sa týka výsluchu p. S., tento svedok je absolútne nedôveryhodný,
keďže pracoval ako účtovník odporcu. Zmluva o pôžičke zo dňa 3.10.2007 bola platne uzavretá, je v nejvýslovne uvedené,žeboliodovzdanéfinančnéprostriedkyvPodlužanoch.Výpoveďp.S.nepovažujeza
dôveryhodnú a to aj s poukazom, že tento svedok v inom konaní na tunajšom súde krivo vypovedal, keď
tvrdil, že p. R. sa mal podpísať na jednom dokumente a pritom bolo preukázané, že to nebol podpis p. R..

Právny zástupca odporcu uviedol, že čo sa týka skutkového stavu, chce doplniť určité skutočnosti, ktoré
v konaní ešte neboli uvedené a to, že zmluva o pôžičke bola podpísaná v Podlužanoch, tak ako to uviedli
strany v konaní, avšak k odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľa odporcovi nedošlo v Podlužanoch
pri podpise zmluvy o pôžičke, ale boli mu odovzdané v Blansku v Hoteli Hutník a bolo to skôr, v marci
2007. Údaje o odporcovi v zmluve o pôžičke vypĺňal p. S., ako účtovník odporcu, preto sa tiež vie vyjadriť

ku skutočnostiam, kedy, kde bola zmluva podpísaná a kde došlo k odovzdaniu peňazí. Keďže zmluva
o pôžičke je reálny kontrakt a nedošlo k odovzdaniu peňazí tak, ako je uvedené v zmluve, nemohla byť
platne uzatvorená zmluva o pôžičke. Navrhuje preto v konaní vypočuť ako svedka pána S.. Peniaze teda
boli odovzdané zo strany navrhovateľa do rúk odporcovi, avšak bol pri tom prítomný ako svedok aj p. S..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, zmluvou o
pôžičke, vyjadrením odporcu, výzvou k úhrade právnym zástupcom navrhovateľa, vyjadrením odporcu

z 4.4.2011, vyjadrením odporcu z 12.5.2011, faktúrami ZSE, vyjadrením právneho zástupcu odporcu,
zmluvami o pôžičke, zmluvou o dielo z 26.9.2005 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľsodporcomuzavrelzmluvuopôžičkedňa3.10.2007,kedyodporcaodnavrhovateľaprevzal
sumu 200.000 Kč s tým, že odporca ako dlžník sa zaviazal zaplatiť tento dlh veriteľovi najneskôr do
30.1.2008. Zmluva bola podpísaná a peniaze boli odporcovi odovzdané v Podlužanoch ( Slovenská

republika). Odporca mal pôžičku navrhovateľovi zaplatiť k jeho rukám v mieste jeho bydliska alebo na
jeho účet ( uvedený v zmluve). Navrhovateľ neskôr dňa 28.1.2008 a dňa 15.10.2008 uzavrel s odporcom
ďalšie 2 zmluvy o pôžičke na sumu 500.000,-Kč a 2.200 000,-Kč ( ktoré nie sú predmetom konania)
s tým, že v zmluvách bol už špecifikovaný aj účel pôžičky. Navrhovateľ je predsedom predstavenstva
Mavel, a.s., s ktorou bol odporca v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o dielo zo dňa 26.9.2005.

Predmetom diela bola dostavba malej vodnej elektrárne lokalita Podlužany na rieke Nitra a jej uvedenie
do prevádzky.

Faktúrou Západoslovenskej energetiky č. 7010124309 zo dňa 9.1.2008 bola odporcovi F. K. ZPMS
ENEKO MVE fakturovaná na zaplatenie suma 18.255,-Sk za fakturované obdobie od 1.12.2007 do
31.12.2007, faktúrou č. 7010107037 zo dňa 7.12.2007 suma 107.884,-Sk za obdobie od 1.1.2007

-31.11.2007 a faktúrou č. 5100026104 zo dňa 4.7.2008 bola fakturovaná suma 123.902,-Sk za obdobie
od 1.1.2008 do 30.6.2008.

Podľa čl. 1.1. nariadenia č. 44/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v
občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a
obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné

a správne veci.

Podľa čl. 1.2. nariadenia, nariadenie sa neuplatní na

a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z

manželského zväzku, dedenia zo závetu alebo zo zákona;

b) konkurz, konania týkajúce sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo

iných právnických osôb a podobné konania;

c) sociálne zabezpečenie;

d) rozhodcovské konanie.Podľačl.2.1.nariadeniaakniejevtomtonariadeníuvedenéinak,osobysbydliskomnaúzemíčlenského
štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa č.l. 4.1. nariadenia ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov

každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nestanovia niečo
iné články 22 a 23.

Nariadenie č. 44/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach je použiteľné na území členských štátov Európskej únie, s výnimkou Dánska, na
konania, ktoré sa začali po vstupe nariadenia do platnosti vo vzťahu k členskému štátu, ktorého súd vo
veci rozhoduje. Nariadenie použije slovenský súd vtedy, keď žaloba bola podaná na súde po 01. 05.

2004.Pokiaľideovecnýrozsahnariadeniazahŕňaväčšinuobčianskoprávnychaobchodnýchsporových
vecí. Výnimky sa týkajú predovšetkým verejnoprávnych záležitostí, pričom zo súkromnoprávnej agendy
sú vylúčené veci právnej subjektivity, dedičská agenda, manželské veci a konkurz. Nariadenie je v
zásade použiteľné len vo vzťahu k osobám, ktoré majú svoje bydlisko na území členského štátu
Európskej únie. Ak tieto personálne kritéria nie sú splnené, slovenský súd môže svoju právomoc v

občianskych a obchodných veciach založiť na ustanoveniach zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom.

V prejednávanej veci vystupuje na strane navrhovateľa občan Českej republiky s bydliskom na území
Českej republiky a na strane odporcu občan Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej
republiky, preto je daná právomoc slovenského súdu rozhodovať a prejednávať danú vec v zmysle

nariadenia č. 44/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych
a obchodných veciach. Keďže sa vychádza z toho, že vo veci je daná právomoc súdu štátu pobytu
odporcu, bez zreteľa na jeho štátne občianstvo, je potrebné konštatovať, že v danom prípade je daná
právomoc Okresného súdu Topoľčany na prejednanie a rozhodnutie veci, pretože odporca má bydlisko
na území Slovenskej republiky na adrese: D., Z. XXX, okr. J..

Podľa čl. 1.1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980 (ďalej Rímsky dohovor),
ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

Podľa čl. 1.2. Rímsky dohovor, nevzťahujú sa na:

a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb bez toho, aby bol dotknutý článok 11;

b) zmluvné záväzky týkajúce sa

- dedenia zo závetu alebo zo zákona,

- majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku,

- práv a povinností vyplývajúcich z rodinných vzťahov, rodičovstva, manželstva alebo príbuzenstva,
vrátane vyživovacej povinnosti vo vzťahu k nemanželským deťom;

c)záväzkyvyplývajúcezozmeniek,šekovadlžobnýchúpisovainýchprevoditeľnýchcennýchpapierovv

rozsahu, v ktorom záväzky takýchto iných prevoditeľných cenných papierov vyplývajú z ich prevoditeľnej
povahy;

d) rozhodcovské zmluvy a dohody o voľbe súdu;

e) otázky upravené právom obchodných spoločností a iných zapísaných alebo nezapísaných
právnických osôb, ako sú vznik, právna subjektivita, vnútorná organizácia alebo zánik obchodných

spoločností a iných zapísaných alebo nezapísaných právnických osôb, a osobnú právnu zodpovednosť
predstaviteľov a členov za záväzky spoločnosti alebo právnickej osoby;f) otázku, či zástupca môže zastúpeného zaviazať voči tretej osobe alebo či orgán obchodnej spoločnosti
alebo inej zapísanej a nezapísanej právnickej osoby ju môže zaviazať voči tretej osobe;

g) zriadenie poručníckych fondov ("trust") a vzťahy medzi ich zakladateľmi ("settlor"), správcami

("trustee") a oprávnenými ("beneficiary") z poručníckeho fondu ("trust");

h) dôkazy alebo konanie, bez toho, aby bol dotknutý článok 14.

Podľa čl. 1.3, Rímskeho dohovoru ustanovenia tohto dohovoru sa neuplatnia na poistné zmluvy, ktoré
kryjú riziká na území členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Na účely určenia, či
je riziko na tomto území, použije súd svoj vnútroštátny právny poriadok.

Podľa čl. 3. 1 Rímskeho Dohovoru zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci

zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z
okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva
alebo len jej časť.

Podľa čl. 3. 2 Rímskeho Dohovoru účastníci zmluvy si môžu kedykoľvek dohodnúť, že zmluva
sa spravuje iným právom ako právom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto

článku alebo iných ustanovení tohto dohovoru spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po
uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva
tretích osôb.

Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Sb. ( český Občanský zákoník), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej

doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z
omeškania a poplatkov z omeškania, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby
stanovenej Českou národnou bankou zvýšené o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom
polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby

stanovenej Českou národnou bankou a je platné pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku.

Základným pravidlom Rímskeho dohovoru pre určenie právneho poriadku, podľa ktorého je potrebné
posudzovať zmluvu a zmluvné záväzky z nej vyplývajúce, je voľba práva, ktoré si zvolia účastníci. Strany
si v zmysle čl. 3 Rímskeho dohovor môžu zvoliť akýkoľvek právny poriadok a to pre celú zmluvu, alebo
len pre jej časť. Vykonanú voľbu môžu kedykoľvek zmeniť.

Vdanejvecibolovkonanípreukázané,žeúčastnícidňa03.10.2007uzatvorilivPrahezmluvuopôžičke.
Z čl. 3.2. predmetnej zmluvy vyplýva, že "Právní vztahy medzi účastníky výslovně neupravené se řídi
Občanským zákoníkem v platnem znění a další neupavené sa řídi dalšími obecne závaznými právnimi
předpisy." Účastníci zmluvy teda uskutočnili voľbu rozhodného práva, ktorým v danom prípade je právny
poriadok Českej republiky.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
písomná zmluva o pôžičke dňa 3.10.2007, podľa ktorej odporca od navrhovateľa prevzal sumu 200.000
Kč a zároveň sa ako dlžník sa zaviazal zaplatiť tento dlh veriteľovi najneskôr do 30.1.2008. Pred prvým
rozhodnutím prvostupňového súdu sa odporca sa bránil tým, že mal za to, že pôžičku mu poskytuje
firma Mavel, s ktorou bol v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o dielo zo dňa 26.9.2005, pričom podľa

zmluvy táto spoločnosť pre neho vyhotovovala dostavbu malej vodnej elektrárne lokalita Podlužany a
jej uvedenie do prevádzky. Za túto spoločnosť s ním vždy jednal navrhovateľ, ktorý bol predsedom
predstavenstva, a s ktorým bol aj v priateľskom vzťahu. Uviedol, že sumu 200.000 Kč použil na úhradu
faktúr za elektrinu a podľa zmluvy o dielo čl. 8.5 mala práve firma Mavel hradiť spotrebu elektriny. Preto
predpokladal, že tieto faktúry sa zaúčtujú vo firme Mavel a že to nie je jeho dlh. Tieto skutočnosti ako ajtvrdenie, že zo strany navrhovateľa išlo o simulovaný právny úkon, ktorým odporcu uviedol do omylu v
tom, že si myslel, že ide o pôžičku zo strany firmy Mavel, však odporca nijako nepreukázal. Zo zmluvy o
pôžičke jednoznačne vyplýva, že sumu 200.000 Kč odporcovi požičiava navrhovateľ ako fyzická osoba,

nakoľko je tam uvedený veriteľ - Ing. O. K., U P. sadu 8, Z. X ( ako aj rodné číslo). To na aký účel odporca
použil peniaze je nepodstatné a to aj v prípade, že to bolo na činnosť súvisiacu s jeho podnikateľskou
činnosťou. Tiež tvrdenie odporcu, že si myslel, že peniaze mu poskytla spoločnosť Mavel je účelové,
nakoľko odporca vedel na základe obchodných vzťahov s touto spoločnosťou, že táto vystupuje pod
obchodným menom Mavel a.s. a nie pod obchodným menom U.. O. K.. Aj ďalšie tvrdenia odporcu o tom,

že peniaze použil na zaplatenie faktúr, ktoré mala podľa zmluvy hradiť firma Mavel sú účelové a vcelku
nepodstatné, nakoľko dielo bolo uvedené do prevádzky dňa 28.12.2006 a faktúry sa týkajú fakturačného
obdobia rokov 2007 a 2008.

Súd mal v konaní za preukázané, že odporca predmetnú sumu naozaj od navrhovateľa prevzal a to
v Podlužanoch, kde navrhovateľ osobne pricestoval a peniaze odporcovi odovzdal. Túto skutočnosť
odporca spočiatku vôbec nespochybňoval. Až po vrátení veci Krajským súdom v Nitre v ďalšom konaní

odporca uviedol ako novú skutočnosť, že k odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľa odporcovi už
nedošlo v Podlužanoch pri podpise zmluvy o pôžičke, ale boli mu odovzdané v Blansku v Hoteli Hutník a
bolo to skôr, v marci 2007. Odporca žiadal vypočuť v konaní ako svedka Z. S., nakoľko tento mal vypĺňať
údaje o odporcovi v zmluve o pôžičke ako účtovník odporcu, preto by sa vedel vyjadriť ku skutočnostiam,
kedy, kde bola zmluva podpísaná a kde došlo k odovzdaniu peňazí. Súd tento návrh odporcu na

doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko ho považoval za účelový, keďže odporca počas celého
konania pred prvým rozhodnutím prvostupňového súdu sa ani raz nezmienil o tom, že peniaze mu neboli
odovzdanévPodlužanoch.Naopaknapojednávanízodňa27.6.2011uviedol,že"Zmluvaopôžičkebola
podpisovaná u mňa v Podlužanoch, p. U.. K. ju doniesol z Prahy už vyhotovenú. Je na nej aj uvedené v
Prahe dňa 3.10.2007, avšak fakticky podpísaná bola u mňa v Podlužanoch". Následne právny zástupca

navrhovateľa uviedol, že "zmluvu o pôžičke na sumu 200.000,-Kč navrhovateľ skutočne priviezol so
sebou z Prahy spolu s peniazmi s tým, že bola podpísaná v Podlužanoch." Toto tvrdenie právneho
zástupcu navrhovateľa odporca nijako nepoprel. Ďalším dôvodom zamietnutia výsluchu svedka S. bola
skutočnosť, že navrhovaný svedok Z. S. sa zúčastňoval pojednávaní ako verejnosť, preto by jeho
výpoveď pre súd nebola relevantná.

Takáto dodatočná obrana odporcu skôr navádza dojem, že odporca sa snaží nájsť akýkoľvek dôvod,
ktorý by ho zbavil záväzku voči navrhovateľovi, a to zaplatenia žalovanej sumy. Na základe uvedeného
preto súd mal za jednoznačne preukázané, že odporca žalovanú sumu od navrhovateľa prevzal tak ako
je to uvedené v Zmluve o pôžičke a doposiaľ ju navrhovateľovi nevrátil. Preto súd žalobe vyhovel a
zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy.

Navrhovateľ žiadal zaplatenie úrokov z omeškania podľa českej úpravy , t.j. § 1 nariadenia vlády Českej
republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania,
pričom žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 7% ročne bez REPO sadzieb ČNB zo žalovanej sumy
od 1.2.2008. Súd zaviazal odporcu aj na úhradu úrokov z omeškania vo výške 7 % zo žalovanej sumy,
nakoľko odporca sa dostal do omeškania s plnením dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu,

t.j. 30.1.2008, pričom výška požadovaného úroku z omeškania neprekračuje zákonnú úpravu v zmysle
nariadenia vlády č. 142/1994 Sb.

Súd priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný aj náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p. a odporcu zaviazal na úhradu sumy 478 eur, ktorá predstavovala navrhovateľom zaplatený súdny
poplatok za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Okresnom súde Topoľčany.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.