Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/404/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212300

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512212300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanej: I. D., Z. B., E.. XX.X.XXXX,

Z. G. XXX/XX, B. Z. G., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 585,60 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet právneho zástupcu č. XXXXX-
XXX/XXXX, VS: 35211202 v sume 110,14 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaná boli zaviazaná na zaplatenie sumy 585,60 eura
spolusúrokomzomeškania 9%ročnezosumy552,40euraod3.9.2006do13.5.2008,kapitalizovaného
sumou 84,31 eura, a tiež zo sumy 99,58 eura od 5.8.2006 do zaplatenia a zo sumy 486,01 eura od
14..2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, pretože sa v plnom rozsahu sa pripojila k námietke premlčania
vznesenej vedľajším účastníkom v podaní, ktorým podával vyjadrenie k žalobe.

Dňa 20.9.2012 do konania na strane žalovanej vstúpil vedľajší účastník - Združenie na ochranu

spotrebiteľa HOOS, zastúpené právnym zástupcom, ktorý vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.1.2013 (čl.
37) o.i. tiež vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Žalobca tvrdil, že:

- právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanej postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 3.5.2007-zmluvouč.805318/8770zo dňa7.12.2005 bolžalovanej poskytnutý úver, ktorýsažalovanázaviazala
splácať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas

- žalovaná tento úver nesplácala v súlade s dohodnutými podmienkami, čím sa dostala do omeškania

a ku dňu postúpenia dlhovala celkovú sumu 651,99 eura (19.641,70 Sk)

- žalovaná zaplatila sumu 66,39 eura dňa 13.5.2008, čím dlžoba na istine činí 585,60 eura

Za účelom týchto skutočností predložil súdu zmluvu č. 11877983o úvere (č.l. 4, ktorá sa číselne
odlišuje od žalobcom zadaného čísla) ), z ktorej súd zistil, že sa jedná o žiadosť žalovanej o „aktiváciu
Karty T-Mobile“ zo dňa 2.12.2005, podľa ktorej veriteľ - VÚB a.s. poskytol žalovanej úverový rámec
vo výške 15.000 Sk. V tom čase žalovaná bývala vo K.Ý. Y. Č.. X, bola slobodná a zmluvu podpísala

menom „.“. Okrem výšky finančnej čiastky, ktorou mala žalovaná právo disponovať zo zmluvy vyplýva
iba to, že mesačné splátky mala hradiť vo výške 500 Sk. Ostatný text formulára a aj text Obchodných
podmienok VÚB banky a.s. obsiahnutý na druhej strane formulára, je vzhľadom na použitú veľkosť
písma nečitateľný.

Z výpisu z karty T-Mobile (čl. 5) súd zistil, že žalovaná poukázala celkom 3 platby v sume 500 Sk (celkom

1.500 Sk) , a to v mesiaci jún 2006.

Ako z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zistil (na čl 18), pohľadávka, ktorá vo vzťahu k žalovanej
bola zosumarizovaná podľa účtovného stavu ku dňu postúpenia, deň ukončenia klientskej zmluvy bol
stanovený dňom 4.8.2006.

Žalovaná pred súdom nepoprela, že by jej neboli vyššie uvedené peniaze poskytnuté, no vyjadrila sa,

že by ich dokázala uhradiť jedine na splátky. Uviedla, že obdržala vyjadrenie vedľajšieho účastníka, a že
s ním súhlasí. Zároveň však ozrejmila, že aj keď s vyjadrením vedľajšieho účastníka súhlasí, niektorým
veciam vôbec nerozumie.

Na dotaz súdu ohľadom Dohody o uznaní záväzku z 15.6.2009 uviedla, že rovnako tak tomu bolo aj
vtedy, keď u nej bol nejaký pán ohľadom toho, aby svoj nedoplatok splácala v splátkach. Po celý čas sa

bavili iba o splátkach, pričom ani raz neodznelo nahlas, že by pohľadávka mala byť premlčaná a navyše
tomuto termínu ani nerozumie. Samotnú dohodu ani nečítala. Napriek tomu, že sa v roku 2007 vydala
a už sa volala D., podpísala sa ako B. preto, že na toto meno už bolo tlačivo vypísané.

Z „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 15.6.2009, ktorú žalovaná
podpísala pod pôvodným priezviskom „Dačová“ súd zistil, že v zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody osoby

uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že žalovaná uznala svoj
záväzokvovýške585,60euratitulomzmluvy uzavretejsConsumerFinanceHoldinga.s.podč.821887.

V bode 3 označený ako „Forma splatenia záväzku“ „dohody“ sa podľa bodu 3.1 zaviazala splatiť svoj
záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach po 20 eur, a dátum prvej splátky bol

30.7.2009. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v poslednej vete tohto článku.
Bod 3.2. upravuje stratu výhody splátok označený ako „Forma splatenia záväzku (zročnosť celého dlhu)
a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej nezaplatenej splátky.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe čoho právne uzatvára:Žiadosť o aktiváciu Karty T-Mobile medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola podpísaná
dňa 2.12.2005 pod č. 11877983 a tomuto číselnému označeniu zodpovedá aj identifikácia pohľadávky
v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky (čl. 18) ako aj na výpise z Karty T-Mobile na čl. 5.

Okrem žiadosti však súdu nebola predložená žiadna osobitne uzavretá zmluva o úvere, ktorou by
záväzkový vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bol individualizovaný so všetkými
náležitosťami, vyžadovanými zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 4 zákona 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. (5) cit. ust.: Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na to, že neexistuje písomne uzavretá zmluva o úvere, údaj o výške úroku 18% (v prílohe na
čl.18)jeprávnebezvýznamnýotoviac,ženikdeniejeanizmienkaoRPMN.Keďžežalovanánepoprela,

že sumu 15.000 Sk dostala, celú vec je možné posúdiť jedine podľa ustanovení o bezdôvodnom
obohatení.

Podľa § 40 Obč. zákonníka:

(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ods. 1) cit. ust.: kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 100 ods. 1) Obč. zákonníka: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Napriek tomu, že žalobca nadobudol pohľadávku v čase, keď premlčaná nebola(3.5.2007), pričom sa
zročnou stala dňa 4.8.2006, dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 4.8.2008. Keďže žaloba bola

podaná dňa 23.7.2012, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd neprihliadol na námietku žalobcu v tom smere, že by takúto námietku nemohol vzniesť vedľajší
účastník,pretoževkonečnomdôsledku tým,žesažalovanákstanoviskuvedľajšiehoúčastníkapripojila,
vzniesla túto námietku aj ona samotná, čím uvedený úkon vedľajšieho účastníka zhojila.

Pokiaľ žalobca poukázal na to, že žalovaná písomne uznala pohľadávku čo do základu i výšky dňa

15.6.2009, k tomu súd udáva.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04. 2004,
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.
04. 2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04.

2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

S poukazom na tieto skutočnosti preto súd pri úvahách o námietke premlčania ako aj o Uznaní dlhu
vychádzal z úpravy v Občianskom zákonníku.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 ods. 1 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 110 ods. 1) OZ:Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota

na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Uvedené ustanovenie bolo do 31.12.1991 jediným ustanovením, ktoré sa týkalo otázky uznania dlhu
dlžníkom a platilo, že ak dlžník písomne uzná dlh čo do dôvodu i výšky, jeho vedomosť o premlčanom
dlhu bola právne bezvýznamná.

S účinnosťou od 1.1.1992 (zákonom č. 509/1991 Zb.) bol do Občianskeho zákonníka zavedený nový
§ 558 OZ, podľa ktorého: ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,

predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z hľadiska zákonom požadovaných predpokladov pre platnosť jednostranného právneho úkonu uznania
premlčaného dlhu podľa § 558 OZ je vyhlásenie dlžníka o tom, že vie, že dlh je premlčaný. Bod 3.1. -
posledná veta Dohody, v ktorom „osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú

vedomosť o premlčaní dlhu, za takéto vyhlásenie nemožno považovať. Samotná „Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v
ktoromjenímzakomponovanáajformuláciaouznanípremlčanéhodlhu,ktorásostatnýmtextomsplýva.
Nebolo v konaní žalobcom preukázané, že ide o individuálne dojednané ustanovenie. Ako dôkaz o tom,
že žalobca dosiahol podpis žalovanej tak, že formulár bol už vopred vypísaný svedčí skutočnosť, že

meno žalovanej bolo vypísané na „I. B.“. Ak by sa tlačivo vypisovalo na mieste, tak poverený pracovník
žalobcu by sa minimálne vtedy dozvedel, že žalovaná sa už volá „D..

Okrem toho:

Podľa § 37 ods. (1) OZ: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania
vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky pôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle a
obmedzujú konajúceho vo výbere možností na prejavenie vôle, možno usúdiť, že vôľa nebola slobodná.
Samozrejme, pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Bez jej prejavu nie
je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Vážnosť

vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, a však v
inej kvalite než na to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou
výhradou, simulované právne úkony a iné. V prípade, že adresát právneho úkonu, ktorému je určený,
nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu, je voči nemu tento úkon platný. To však
neplatí, ak o nevážnosti vôle konajúcej osoby druhá strana od počiatku vedela, či dokonca vlastnou

aktivitou voči druhej strane vykonanie nevážneho úkonu dosiahla. Skúmanie týchto atribútov smeruje
vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom,
ktorý existoval v čase, kedy bol úkon robený.

Dôkaz o neslobode vôle žalovanej v 2. rade je to, že Dohoda o uznaní záväzku nebola jej vlastným
úkonom vykonaným na základe vlastného rozhodnutia a presvedčania, ale že s týmto „nápadom“

prišiel samotný žalobca, keď vopred pripravené tlačivo so sofistikovane vsunutým textom o vedomosti
žalovanej o premlčaní dlhu jej dal už iba podpísať. Je to dôkaz o tom, že v záujme dosiahnutia
vymožiteľnosti pohľadávky to bol samotný adresát tohto úkonu t.j. žalobca, ktorý si nepriamo od
žalovanej podpis na vopred pripravenom tlačive Dohody vynútil a o tom, že dlh je premlčaný, vedel
iba žalobca. Takto získaným podpisom na Dohode zo dňa 26.9.2011 boli naplnené zákonné znaky

neslobody vôle žalovaného (§37 OZ), ktorej prejav v podobe jej podpisu bol dosiahnutý použitím nekalej
obchodnej praktiky a preto je neplatná.Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej
skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme
predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal,

že žalovaná skutočne vedela, že uznáva premlčaný dlh.

Vo vzťahu k spôsobu, akým žalobca „zadovážil“ písomné uznanie dlhu, súd poukazuje a na to, že:

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a

starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie
využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by

pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie
skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady,
veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z
pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika,

akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné
informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý
z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.Ako bolo uvedené vyššie, právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania, je právnym vzťahom
spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, uzavretú dňa 15.6.2009 a ktorá bezprostredne

nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku dňa 15.6.2009 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď súd
dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli naplnené
zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane
žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické

správanie sa žalovanej ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu
v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť
a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi
zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho

oblasti činnosti .

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania, pri obrane žalovanej splnil svoje poslanie. Žalovanej, ktorá
bola v tomto rozsahu plne úspešná, by podľa § 142 ods. 1 OSP prináležala náhrada trov konania (ak by
jej vznikli), pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto
mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby, vychádzajúc z výpočtového základu 585,60 eura a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia
v sume 38,17 eura + 7,63 eura režijnej paušálnej náhrady a 2) vyjadrenie zo dňa 8.1.2013 v sume
38,17 eura + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura, spolu: 91,78 eura.
Spolu s 20% DPH vo výške 18,36 eura tvoria trovy právneho zastúpenia sumu 110,14

Žalobca je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka

v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.