Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 1, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/69/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217130
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112217130.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: RAMIRENT spol.

s r.o., Opletalova 65, 841 07 Bratislava, IČO: 17 321 484, zast. JUDr. Andrejom Dankom, advokátom,
Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: HOME and STYLE, s.r.o., Karpatská 3, 040 01
Košice, IČO: 36 749 818, zast. spoločnosťou GOREJ Legal, s.r.o., Žižkova 6, 040 01 Košice v konaní
o zaplatenie 1 143,86 EUR takto

r o z h o d o l :

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 1 143,86 EUR do 3 dní od právo-platnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 68,50 EUR za zaplatený súdny poplatok a vo
výške1359,58EURzaprávnezastúpenie,ktorésumyježalovanýpovinnýzaplatiťprávnemuzástupcovi
žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 4.7.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1
143,86 EUR titulom náhrady škody. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že prenajal žalovanému na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí
číslo 1051000668 zo dňa 14.10.2010 hnuteľnú vec vibračnú nohu SRV 66 inventárne číslo XXXXXXXX,
výrobné č. XXXXXXX. Žalovaný dňa 16.11.2010 telefonicky ozná-

mil prenajímateľovi odcudzenie predmetu nájmu. Predmet nájmu bol žalobcom zakúpený v roku
2008 za sumu 1 590 EUR. Odcudzením predmetu nájmu vznikla žalobcovi škoda v sume 1 143,86
EUR predstavujúca zostatkovú cenu predmetu nájmu k dátumu odcudzenia 16.11.2010. Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu niekoľkokrát vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady

škody, ktorý však vzniknutú škodu doposiaľ nenahradil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 65/2007 zo dňa 9.6.2007 základnou povinnosťou nájomcu je po
skončení nájmu vrátiť vec prenajímateľovi. túto povinnosť žalovaný nesplnil a nebol schopný ju splniť ani
dodatočne,lebovdobe,keďmalvecvnájmemubolatátoodcudzená.Samozrejmeplatí,žežalovanýnie
jezodpovednýzaodcudzenie,ktoréhosanedopustil,alevočižalobcovijezodpovednýzaujmuvzniknutú
tým, že mu jeho vec nevrátil. Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva teda nie v tom, akým
spôsobom sa staral o ochranu predmetu nájmu t.j. v plnení špeciálnej prevenčnej povinnosti ohľadne

veci v nájme podľa ust. § 670 Občianskeho zákonníka, ale rozhodujúcim je porušenie právnej povinnosti
stanovenej nájomnou zmluvou vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu po uplynutí dohodnutej doby. Podľa
čl. VII. základných podmienok podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva ( ďalej
len ako základných podmienok ) je nájomca povinný vydať predmet nájmu pri skončení nájmu. Ak
nájomca túto povinnosť poruší a neodovzdá predmet nájmu spolu s príslušenstvom riadne a včasprenajímateľovi, zodpovedá za škodu tým vzniknutú. Žalovaný prevzal od žalobcu predmet nájmu a v
zmysle čl. VII. základných podmienok zodpovedá za jeho vrátenie. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť,
pri ktorej nájomca zodpovedá za vzniknutú škodu bez ohľadu na to, či k porušeniu povinnosti vrátiť

predmet nájmu došlo z dôvodu poškodenia, straty, alebo zničenia predmetu nájmu. Právne významnou
skutočnosťou je teda to, že nájomca po ukončení nájomného vzťahu predmet nájmu prenajímateľovi
nevrátil, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť v dôsledku čoho vznikla prenajímateľovi škoda.

Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu . Uviedol, že žalobca podľa čl. IX. základných podmienok bol
povinný zabezpečiť poistenie predmetu nájmu proti odcudzeniu. Poistenie sa nemalo vzťahovať na

škody spôsobené nedodržaním technických podmienok a prevádzkových noriem zariadenia nájomcom,
porušením zákazu manipulácie so zariadením neoprávnenými osobami a na vzniknuté straty každého
druhu, vrátane ušlého zisku, pokút, mánk, strát vzniknutých z omeškania, nedodržaním dohodnutého
výkonu a stratou trhu, alebo kontraktu. Nakoľko žalovaný vyhlásil v prvej vete čl. IX. základných
podmienok, že predmet nájmu mal zmluvne poistený a v negatívnom výpočte uvedenom v druhej
vete absentuje uvedenie poistnej udalosti „odcudzenie“, žalobca bol povinný zabezpečiť aj poistenie

predmetu nájmu proti odcudzeniu. Žalovaný sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, či žalobca predmet
nájmu poistil proti odcudzeniu a či mu príslušná poisťovňa poistné plnenie vyplatila. V prípade, že
sa tak stalo, škoda by už raz žalobcovi nahradená bola ( teda nejestvoval by základný predpoklad
zodpovednosti za škodu, a to spôsobená škoda ) a žalobca by sa podanou žalobou domáhal jej náhrady
duplicitne. V prípade, že žalobca predmet nájmu poistený proti odcudzeniu nemal porušil záväzok z

nájomnej zmluvy a sám spôsobil, že mu táto škoda

nebola nahradená zo strany poisťovne. Poukázal na ust. § 379 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný
ďalej uviedol, že ak by súd neuznal opodstatnenosť vyššie uvedenej námietky žalovaného, žalovaný
si z dôvodu právnej istoty uplatňuje voči žalobcovi pohľadávku vo výške rovnajúcej sa žalobcom
uplatneného nároku. Uplatnená pohľadávka vznikla titulom náhrady škody spôsobnej žalovanému

porušením povinnosti žalobcu dať predmet nájmu pois-

tiť proti odcudzeniu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z čl. IX. základných podmienok. Žiadal, aby
súd tento prejav žalovaného posudzoval ako obranu v procese. Namietal tiež , že žalobca nepreukázal
ani jeden z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu vrátane preukázania výšky spôsobenej
škody. Žalobca ohodnotil odcudzený predmet nájmu na sumu 1 143,86 EUR. V čase odcudzenia však

skutočná - trhová hodnota predmetu nájmu vzhľadom k jeho technickému stavu ( miere opotrebenia ),
neprevyšovala sumu 400 EUR. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorého je na žalobcovi, či si uplatní nárok na náhradu škody voči poisťovni, alebo

nájomcovi. Tvrdil, že podľa čl. VII. základných podmienok nájomca bol povinný vrátiť predmet nájmu čo
neurobil a preto porušil zmluvné podmienky. Mal za to, že v druhej vete čl. IX. základných podmienok je
uvedené, na ktoré škody sa nevzťahuje poistenie pričom v danom prípade za „stratu“ je možné rozumieť
aj odcudzenie predmetu nájmu. Uviedol, že na základe poistnej zmluvy nedošlo k plneniu, nakoľko
žalobca si neuplatnil nárok na poistné plnenie. Ak by si aj uplatnil nárok voči poisťovni, nemalo by

to vplyv na povinnosť žalovaného. Ak by plnil aj žalovaný, aj poisťovňa, nedošlo by k bezdôvodného
obohateniu. Poukázal v čl. 1 všeobecných poistných podmienok na definíciu pojmu strata veci, ako
aj na čl. IX. základných podmienok, v ktorom je uvedené, že poistenie sa nevzťahuje na vzniknuté
straty každého druhu. Mal za to, že sa jedná o straty každého druhu a to nielen straty, ktoré sú ďalej
vymenované demonštratívnym spôsobom a iba dopĺňajú predchádzajúcu časť vety a uvádzajú, že

medzi stratu alebo pojem strata treba začleniť aj tieto ekonomické straty alebo následky. Tvrdil, že strata
uvedená v čl. IX. základných podmienok sa netýka iba akejsi ekonomickej strany. Poukázal pritom na
ust. § 722 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že ani Občiansky zákonník nedefinuje pojem strata
ani odcudzenie. Upravuje povinnosť nájomcu oznámiť bez zbytočného odkladu akékoľvek poškodenie
stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi. Trval na tom, že vzniknutá strata podľa čl. IX. základných

podmienok zahŕňa aj možnosť odcudzenia predmetnej veci. Mal za preukázané, že prenajímateľ splnil
vyhlásenie uvedené v čl. IX. základných podmienok, nakoľko na predmet nájmu má uzavretú poistnú
zmluvu, a preto žalovaný sa nemôže odvolávať na porušenie tejto povinnosti prenajímateľa. Splnenie
alebo nesplnenie podmienok stanovených poistnou zmluvou má výlučne vplyv na neúspešné uplatnenienároku na poskytnutie poistného plnenia voči poisťovni. Z toho pohľadu mal za to, že vzťah medzi
poisťovňou a žalobcom nie je podstatný pre vedenie tohto sporu a žalovaný sa nemôže odvolávať
na nesplnenie podmienok stanovených poistnou zmluvou. Tvrdil, že nájomca musel mať vedomosť o

rozsahu poistenia resp. o poistných udalostiach, na ktoré sa vzťahovať nebude. Čo sa týka čl. VII.
tento rozlišuje dve situácie ( dve odlišné zmluvné povinnosti nájomcu ) keď v jednej používa pojem
odcudzenie a v druhej pojem strata, avšak v tomto konkrétnom prípade ich nie je možné zameniť.

Žalovaný tvrdil, že pokiaľ ide o výklad pojmu strata, nie je možné aplikovať výklad uvedený vo
všeobecných poistných podmienkach na pojem strata uvedený v čl. IX. základných podmienok. Stratu
nie je možné považovať za odcudzenie veci v zmysle čl. IX. základných podmienok nájmu, nakoľko

v tomto článku sa má na mysli ekonomická strata a nie strata možnosti disponovať s vecou. Výklad
pojmu strata sa tu má vykladať v prospech žalovaného a musí zaťažovať žalobcu, ktorý sám tento
pojem vo svojich základných pod-

mienkach používa resp. použil ako prvý. Tvrdil, že vyhlásenie žalobcu uvedené v čl. IX. základných
podmienok o tom, že zariadenie je poistené nebolo v súlade so skutočnosťou, nakoľko na túto poistnú

udalosť, ktorá nastala sa poistenie nevzťahovalo. Poukázal pritom na čl. 3 osobitných dojednaní, ktoré
tvoria súčasť poistnej zmluvy, najmä na písm. a) ako aj na čl. 6 ods. 1 v spojení s ods. 4 kde je
pojem krádež bližšie špecifikovaná. Odcudzená hnuteľná vec sa v danom prípade nenachádzala v
chránenom priestore a preto poisťovňa by zrejme odmietla poistenie ak by si aj žalobca uplatnil nárok
u poisťovni. Uviedol, že nie je pravdou že žalobca mal na výber u koho si uplatniť nárok na náhradu

škody. Žalobca by si mohol uplatniť nárok na náhradu škody u poisťovni, len pokiaľ by splnil čl. IX.
základných podmienok pričom nesplnením tejto povinnosti porušil záväzok z nájomnej zmluvy. Žalovaný
nemôže znášať zodpovednosť za to, že sa spoľahol na pravdivosť vyhlásenia žalobcu v čl. IX. svojich
základných podmienok o tom, že predmet nájmu je poistený v tam uvedenom rozsahu. Žalovaný bol
uvedený do omylu o skutočných podmienkach, za ktorých do nájomného vzťahu so žalobcom vstúpil.

Tvrdil, že žalobca sám rozlišuje v základných podmienkach pojem stratu a odcudzenie pričom poukazuje
na čl. VI., v ktorom v jednej vete sa uvádzajú pojmy aj strata aj odcudzenie. Mal za to, že vyhlásenie
žalobcu, že predmet nájmu má poistený nie je možné rozumne vykladať inak ako tak, že prenajímateľ
ubezpečuje nájomcu, že v prípade ak nastane právna skutočnosť, pre ktorú sa zaviazal dojednať
poistenie, nájomca môže rátať s tým, že bude pre tento prípad chránený pred uplatnením prípadného

nároku na náhradu škody od prenajímateľa. Poukazuje na vetu čl. IX základných podmienok, podľa
ktorej ďalšie druhy poistenia alebo pripoistenia nad rámec vyššie uvedeného poistenia zabezpečuje a
uhrádza nájomca. V zmysle uvedeného prenajímateľ rozdelil riziko z prípadných udalostí medzi seba
a nájomcu. Prenajímateľ nemôže tvrdiť, že toto ustanovenie dal do základných podmienok len tak, a
že vlastne to nemá vôbec žiadny vplyv na postavenie nájomcu v nájomnom vzťahu. Mal tiež za to, že

ani z demonštratívneho výpočtu v druhej vete čl. IX. základných podmienok nie je možné usudzovať o
správnosti výkladu žalobcu, že pod pojmom strata je možné rozumieť aj odcudzenie.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí uzavretou medzi žalobcom ako prenajímateľom a
žalovanýmakonájomcomzodňa14.10.2010malsúdpreukázané,žežalobcaprenechalžalovanémuza

odplatunadočasnéužívaniepredmetnájmušpecifikovanývzmluve.Predmetomnájmu bolaajvibračná
noha SRV 66 s inventárnym číslom XXXXXXXX a výrobným číslom XXXXXXX. Neoddeliteľnú súčasť
tejtozmluvytvoriazákladnépodmienkypodnikateľskéhonájmustavebnejmechanizácieapríslušenstva.

Podľa čl. V. základných podmienok odovzdávanie a preberanie predmetu nájmu vykonáva preberací
technik prenajímateľa za prítomnosti spolusplnomocneného pracovníka konateľom nájomcu.Podľa čl. VI. základných podmienok prepravu stavebnej mechanizácie a príslušenstva z požičovne a
späť, ako aj presuny v rámci staveniska zabezpečuje nájomca na vlastné náklady, pokiaľ v zmluve nie je
dohodnuté inak. Nájomca je povinný prepravovanú stavebnú mechanizáciu a príslušenstvo zabezpečiť

a chrániť tak, aby nedošlo k jej strate, odcudzeniu, poškodeniu alebo zničeniu.

Podľa čl. VII. základných podmienok nájomca zodpovedá za to, že prenajatú stavebnú mechanizáciu a
príslušenstvo používa v súlade s účelom , na ktorý je určená. Nájomca musí vykonávať všetky účinné
opatrenia , aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, alebo odcudzeniu prenajatej stavebnej mechanizácie a
príslušenstva. Nájomca je povinný bezodkladne oznámiť prenajímateľovi poškodenie, poruchu, haváriu
alebo odcudzenie predmetu nájmu a technickej dokumentácie. Nájomca je povinný užívať predmet

nájmu tak, aby nedošlo k jeho strate, zni-

čeniu, poškodeniu, alebo zneužitiu tretími osobami. Nájomca je povinný vydať bez zbytočného odkladu
prenajímateľovi predmet nájmu pri skončení nájmu inak zodpovedá za škodu tým vzniknutú a zaväzuje
sa zaplatiť i zmluvnú pokutu vo výške 15% z hodnoty tejto sadzby. V prípade ak nájomca stavebnú
mechanizáciu a príslušenstvo nevydá prenajímateľovi do 14 dní od vyzvania, je povinný zaplatiť

prenajímateľovi obstarávaciu cenu predmetu nájmu. Obstarávacia cena je cena, za ktorú je možné
zakúpiť nové zariadenie zodpovedajúce svojim výkonom, kvalitou, výbavou a druhom prác predmetu
nájmu. Nájomca je povinný platiť nájomné v plnom rozsahu aj vtedy, ak predmet nájmu nemohol užívať
v dôsledku vád, jeho poškodenia, vyradenia z činnosti , za ktoré prenajímateľ nezodpovedá, alebo ktoré
zavinil nájomca , jeho zamestnanci, alebo tretie osoby, ktoré mali k predmetu nájmu prístup

( či už s povolením alebo bez povolenia nájomcu ) alebo ak takáto škoda vznikla spôsobom, pri
ktorom nájomca mohol alebo mal možnosť ju odvrátiť alebo jej zabrániť. Nájomca je povinný pri
skončení nájmu vrátiť prenajatý predmet nájmu prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom dojednanému
spôsobu užívania veci, vyčistený, so všetkým príslušenstvom, dokladmi , kľúčmi a podkladmi podľa
pokynov určených prenajímateľom a na miesto ním určené. Ak nájomca túto povinnosť poruší a

neodovzdá predmet nájmu spolu s príslušenstvom riadne a včas prenajímateľovi zodpovedá za škodu
tým vzniknutú. Tým nie je dotknuté právo prenajímateľa na zaplatenia obstarávacej ceny predmetu
nájmu voči nájomcovi za stratený alebo zničený predmet nájmu.

Podľa čl. IX. základných podmienok prenajímateľ vyhlasuje, že zariadenie má zmluvne poistené.
Poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené nedodržaním technických podmienok a prevádzkových

noriem zariadenia nájomcom, porušením zákazu manipulácie so zariadením neoprávnenými osobami a
na vzniknuté straty každého druhu , vrátane ušlého zisku, pokút, mánk, strát vzniknutých z omeškania,
nedodržaním dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu. Za všetky uvedené škody zodpovedá
v plnej miere nájomca. Ďalšie druhy poistenia alebo pripoistenia nad rámec vyššie uvedeného poistenia
zabezpečuje a uhrádza nájomca. V priebehu nájmu je nájomca povinný oznámiť prenajímateľovi akú -

koľvek nehodu, stratu, alebo škodu, ktorá nastala v súvislosti alebo následkom užívania zariadenia alebo
z inej príčiny a to bezodkladne po ich zistení písomnou formou. V prípade prenájmu mechanizácie
je nájomca povinný zabezpečiť zariadenia nasledovným spôsobom, že ak je umiestnená v uzavretom
a uzamknutom priestore i počas prestávok počas pracovnej činnosti musí byť riadne uzamknuté
zapaľovanie, aktivované zabezpečovacie zariadenie dodané výrobcom , mechanické zabezpečenie

( napr. zabezpečenie uzamknutou reťazou, pevné spojenie so základom a pod. ) pričom vstupné dvere
musia mať bezpečnostnú cylindrickú vložku zabraňujúcu vytlačeniu a bezpečnostný štít zabraňujúci
rozlomeniu a vylomeniu vložky a prípadný ďalší zámok alebo bezpečnostnú závoru a musia byť
oplechované. Presklenné otvory musia byť zabezpečené bezpečnostnou fóliou alebo funkčnými
mrežami.Akjeumiestnenánaotvorenompriestranstveipočasprestávokpripracovnejčinnosti,plochas

odstavenými strojmi a zariadeniami musí byť oplotená s uzamknutou bránou s trvalou strážnou fyzickou
ochranou alebo strážnou službou. Za oplote-

nie sa považuje stavba vysoká min. 1,80 m z dreva, betónu, tehál, keramických tvárnic , ocele alebo
ich kombinácie, prefabrikovaných prvkov, ktorá slúži k ohraničeniu a zabezpečeniu odstavnej plochy. V
prípade prenájmu príslušenstva ( napr. hydraulické kladivá, lopaty, frézy, zametacie zariadenia a pod. )

je nájomca povinný zabezpečiť predmet nájmu proti odcudzeniu mechanicky ( napr. zabezpečenieuzamknutou reťazou spojenou s pevným bodom a pod. ) i počas prestávok pri pracovnej činnosti v a
to iba v uzavretom a uzamknutom priestore.

Dokladom o nadobudnutí vibračnej nohy z 29.4.2008 žalobca preukázal súdu jej nadobúdaciu cenu vo

výške 1 590 EUR.

Z poistnej zmluvy č. 1145363 uzavretej medzi žalobcom ako poisteným a spoločnosťou Union poisťovňa,
a.s. ako poisťovateľom zo dňa 31.12.2008 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poistenie stavieb,
zariadení a zásob, strojov a technologických zariadení a poistenie prerušenia prevádzky malých a
stredných podnikov. K tejto zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 zo dňa 31.12.2009. Toto poistenie sa malo
sťahovať aj na vibračnú nohu SRV 66 inventárne číslo XXXXXXXX, výrobné číslo XXXXXXX. Pre toto

poistenieplatiaajVšeobecnépoistnépodmienkypoisteniamajetkuprepodnikateľskésubjekty,Osobitné
dojednania poistenia majetku proti škodám spôsobeným živelnou udalosťou, Osobitné dojednania
poistenia majetku proti škodám spôsobeným vodou z vodovodných zariadení, osobitné dojednania
poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou a poškodzovaním cudzej veci. Súbor
strojov a zariadení, medzi ktoré patrí aj vibračná noha, bol poistený pre prípady škody spôsobené

odcudzením s prekonaním prekážky ( poistenie 1. rizika ).

Podľa čl. 3 osobitných dojednaní poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou
a poškodzovaním cudzej veci poistnou udalosťou podľa týchto osobitných dojednaní sa rozumie
odcudzenie poistenej veci krádežou, odcudzenie poistenej veci lúpežou, poškodenie alebo zničenie
poistených vecí konaním páchateľa smerujúcim k odcudzeniu poistených vecí ( poškodzovanie cudzej

veci v zmysle Trestného zákona ).

Podľačl.6bodu1.osobitnýchdojednanípoisteniamajetkuprotiškodámspôsobenýmkrádežou,lúpežou
a poškodzovaním cudzej veci za krádež sa v zmysle týchto Osobitných dojednaní považuje prípad,
ak páchateľ prekoná prekážku a poistenú vec si prisvojí nasledujúcim spôsobom: a) do chráneného
priestoru vnikne tak, že jeho zabezpečenie prekoná nástrojmi, ktoré nie sú určené na jeho riadne

otváranie, b) do chráneného priestoru sa dostane násilím inak ako dverami, c) v chránenom priestore
sa skryje pred jeho uzamknutím a zmocní sa poistenej veci. Tento postup páchateľa však musí byť
preukázaný, d) chránený priestor otvorí pomocou originálneho kľúča, legálne zhotoveného duplikátu,
uzamykacieho kódu, vstupnej karty a pod., ktorých sa zmocnil krádežou alebo lúpežou, čo musí byť
preukázané trestným konaním. Za krádež sa v zmysle týchto osobitných dojednaní nepovažuje, ak si

páchateľ prisvojí poistenú vec v prípadoch, kedy došlo k vniknutiu do chráneného priestoru nezisteným
spôsobom ( napr. bez stôp násilného prekonania, použitím originálneho kľúča s výnimkou čl. 6 ods. 1
písm. d) a pod. ).

Podľačl.6bodu4.osobitnýchdojednanípoisteniamajetkuprotiškodámspôsobenýmkrádežou,lúpežou
a poškodzovaním cudzej veci sa chráneným priestorom rozumie schránka,

miestnosť, stavba ( alebo jej časť ) alebo pozemok, ktorý je vo vlastníctve poisteného alebo ktorý má
poistený v prenájme, nachádza sa na mieste poistenia a kde sú umiestené veci kryté týmto poistením.

Podľa ust. § 722 Občianskeho zákonníka za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním
nájomca nezodpovedá. Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca povinný ohlásiť
prenajímateľovi bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa spravuje ustanoveniami

tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla tým, že
ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú ustanovením § 617.

Podľa ust. § 723 Občianskeho zákonníka ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný
platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj
poplatok z omeškania. Ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomca povinný platiť nájomné apoplatok z omeškania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi
neohlásil alebo dokiaľ sa o tom prenajímateľ inak nedozvedel.

Podľa ust. § 617 Občianskeho zákonníka ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá,

najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný
kupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o pravidlá všeobecne známe. Ak predávajúci nesplní túto
povinnosť, je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla.

Podľa ust. § 670 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda.
Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

Podľa ust. § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu

prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým
umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.

Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka,
ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá
vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z

jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá
prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Podľa ust. § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná

škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane

vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri

ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádzasaškodauvedenímdopredošléhostavu.Akbolaškodaspôsobenáúmyselnýmtrestnýmčinom,
z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno
uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie

je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že dňa
14.10.2010 uzavreli zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, a že vibračná noha SRV 66, ktorá

bola súčasťou prenajatých vecí, bola dňa 16.11.2010 odcudzená.

Sporný bol vznik škody vzhľadom na ust. čl. IX. základných podmienok o poistení prenajatých vecí a
výška škody.

Žalovaný tvrdil, že v zmysle čl. IX. základných podmienok žalobca bol povinný poistiť predmet nájmu. V
prípade, že tak neurobil porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a je povinný uhradiť žalovanému

tým spôsobenú škodu vo výške žalobcom uplatneného nároku. Pre prípad, že k poisteniu predmetu
nájmu došlo namietal, že si žalobca mal uplatniť nárok u poisťovni, nakoľko ak by plnila aj poisťovňa aj
nájomca, došlo by u žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.

Žalobca prenechal na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí žalovanému za odplatu
predmetnú vibračnú nohu na dočasné užívanie. Základnou povinnosťou nájomcu ( žalovaného ) je po

skončení nájmu vrátiť vec prenajímateľovi. Túto povinnosť žalovaný nesplnil a nebol ju schopný splniť
ani dodatočne, nakoľko v dobe, keď mal vec v nájme, mu bola odcudzená. Žalovaný nie je zodpovedný
za odcudzenie veci, ktorého sa nedopustil, ale je zodpovedný voči žalobcovi za ujmu, vzniknutú tým, že
mu jeho vec nevrátil. Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva nielen v tom, akým spôsobom
sa staral o ochranu predmetu nájmu, t.j. v plnení špeciálnej prevenčnej povinnosti ohľadne prenajatej

veci podľa § 670 Občianskeho zákonníka, ale aj v porušení právnej povinnosti stanovenej nájomnou
zmluvou vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu po uplynutí dohodnutej doby. V príčinnej súvislosti s týmto
porušením vznikla žalobcovi škoda, lebo jeho majetkový stav sa znížil o hodnotu nevrátenej vibračnej
nohy. Zodpovednosť žalovaného za škodu

vzniknutú žalobcovi sa teda odvodzuje z porušenia zmluvnej povinnosti prenajatú vec po uplynutí

dohodnutej doby prenajímateľovi vrátiť. To platí aj pre prípad, že nemožnosť žalovaného vrátiť
predmet nájmu prenajímateľovi ( a splniť tak svoj záväzok ) spôsobila jeho odcudzením tretia osoba.
Zodpovednosť tretej osoby nevylučuje zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi za porušenie zmluvnej
povinnosti.

Ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil. Zavinenie je definované ako psychický vzťah osoby, ktorá škodu spôsobila k vlastnému
protiprávnemu konaniu a ku škode. Presumpcia zavinenia sa týka nevedomej nedbanlivosti, keď osoba,
ktorá škodu spôsobila nepredvídala možnosť spôsobenia škody, aj keď to vzhľadom na okolnosti a na
svoje osobné pomery vedieť mala a mohla.Žalovaný nepreukázal súdu, že by dodržal podmienky ochrany predmetu nájmu v zmysle základných
podmienok podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva. Nepreukázal teda, že vznik
škody nezavinil.

Vychádzajúc z poistnej zmluvy č. 1145363 a najmä z čl. 3, čl. 6 bodov 1. a 4. osobitných dojednaní
súd zistil, že vibračná noha, ktorá bola predmetom nájmu na základe zmluvy o podnikateľskom nájme
hnuteľných vecí uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, nebola poistená pre prípad odcudzenia z
priestorov nájomcu, resp. pre prípad odcudzenia z miesta jej užívania nájomcom, ktoré nie je chráneným
priestorom podľa čl. 6 bodu 4. osobitných dojednaní.

Z prvej vety čl. IX. základných podmienok vyplýva, že žalobca vyhlásil, že zariadenia má poistené. Z

druhej vety tohto článku však vyplýva na aké škody sa toto poistenie nevťahuje. Jedná sa o škody
spôsobené nedodržaním technických podmienok a prevádzko-

vých noriem zariadenia nájomcom, porušením zákazu manipulácie so zariadením neoprávnenými
osobami a na vzniknuté straty každého druhu, vrátane ušlého zisku, pokút, mánk, strát vzniknutých z
omeškania, nedodržaním dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu. Pod slovným spojením

straty každého druhu je treba rozumieť aj odcudzenie, a to najmä s poukazom na ust. § 722 Občianskeho
zákonníka a logický výklad pojmu strata v spojení s upresnením v nasledujúcej časti druhej vety,
z ktorej vyplýva, že sa jedná aj o „ekonomické“ straty. Za všetky uvedené škody, teda aj za
odcudzenie zodpovedá v plnej miere nájomca. Ďalšie druhy poistenia alebo pripoistenia nad rámec
vyššie uvedeného poistenia mal zabezpečiť nájomca, t.j. žalovaný.

V čl. VI. a VII. základných podmienok sa síce používajú paralelne pojmy strata a odcudzenie, ale z čl.
IX. základných podmienok, ako aj z ust. § 722 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že pod
pojmom strata je nevyhnutné rozumieť aj odcudzenie veci. To znamená, že pojem strata zahŕňa v sebe
akúkoľvek stratu veci, teda aj jej odcudzenie.

V čl. IX. základných podmienok je jasne a zrozumiteľne uvedené, pre aké poistné riziká nemá nájomca

poistené prenajímané veci.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nebol povinný poistiť predmet nájmu
proti odcudzeniu. Počas doby nájmu vec užíva nájomca, ktorý si mal byť

vedomý toho, že zodpovedá i za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup
( § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Skutočnosť, že vibračná noha nebola poistená pre dané riziko,

nemôže preto v tomto prípade založiť spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody v zmysle ust. § 441
Občianskeho zákonníka a nemôže založiť ani povinnosť žalobcu na náhradu škody voči žalovanému
z titulu porušenia povinností z predmetnej nájomnej zmluvy pre nesplnenie povinnosti žalobcu poistiť
predmet nájmu proti odcudzeniu.

Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 143,86 EUR, ktorá predstavuje zostatkovú cenu

vibračnej nohy ku dňu odcudzenia 16.11.2010.

Žalovaný nesúhlasil s výškou škody. Tvrdil, že trhová hodnota odcudzeného predmetu nájmu je len 400
EUR. Nepreukázal však súdu trhovú cenu vibračnej nohy, ani jej mieru opotrebenia, pričom ju mal v
držbe ako posledný pred jej odcudzením.

Vzhľadom na vyššie uvedené, vek predmetnej vibračnej nohy, na jeho obstarávaciu cenu a ust. §

442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda aj ušlý zisk, súd mal za to, že
zostatková cena vibračnej nohy predstavuje výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla jej odcudzením.Je potrebné poznamenať, že ak by technický stav predmetnej vibračnej nohy nebol vyhovujúci, resp.
jej opotrebenie by bolo značné, nebol by ju žalovaný prenajal od žalobcu. Navyše žalovaný si pre
prípad nepoistenia predmetu nájmu žalobcom v zmysle čl. IX. základných podmienok ( čím malo dôjsť

k porušeniu povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zmluvy ) uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu
škody v rovnakej výške ( 1 143,86 EUR ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je
skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 418,08 EUR.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 1 428,08 EUR
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria zaplatený súdny poplatok v sume
68,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1 359,58 EUR vrátane DPH, t.j. za 4 úkony právnej
pomoci po 61,41 EUR plus DPH (za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na

pojednávaniach v dňoch 11.1.2013 a 1.3.2013), režijný paušál 1 x 7,41 EUR plus DPH, 1 x 7,63 EUR
plus DPH a 2 x 7,81 EUR plus DPH, cestovné na pojednávanie dňa 11.1.2013 osobným motorovým
vozidlom z Bratislavy do Košíc a späť vo výške 217,22 EUR vrátane DPH ( pri vzdialenosti 804 km,
cene PHM 1,503 EUR za liter, priemernej spotrebe vozidla 5,8 litrov na 100 km a hodnote amortizácie
vozidla 0,183 EUR na 1 km ), cestovné na pojednávanie dňa 1.3.2013 osobným motorovým vozidlom z

Bratislavy do Košíc a späť vo výške 217,54 EUR vrátane DPH ( pri

vzdialenosti 804 km, cene PHM 1,510 EUR za liter, priemernej spotrebe vozidla 5,8 litrov na 100 km
a hodnote amortizácie vozidla 0,183 EUR na 1 km ) a náhrada za stratu času v súvislosti s cestou na
pojednávania vo výške 593,26 EUR vrátane DPH ( dňa 11.1.2013 za 19 polhodín po 13,01 EUR bez
DPH a dňa 1.3.2013 za 19 polhodín po 13,01 EUR bez DPH ) podľa ust. § 10, 14, 15 a 17 vyhl. číslo

655/2004 Z. z.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 1. poradu s klientom dňa 14.1.2013,
nakoľko žalobca ju súdu nepreukázal.

Prisúdené trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu
zástupcovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )