Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/410/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899589
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2508899589.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou Ph.D. v právnej veci navrhovateľky: mal. K.

T., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XXX, zast. zákonnými zástupcami: S. T. a Z. T., trvale bytom: M. XXX, pr.
zast.JUDr.MarekomMorochovičom,advokátomsosídlomvBratislave,Jungmanova18protiodporcovi:
Ľ. Z., trvale bytom: M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36062235, zast. Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 o mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke titulom odškodnenia za bolesť 3.795,56 eur a titulom

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia 57.508,46 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

III. O trovách konania r o z h o d n e súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Maloletá navrhovateľka sa prostredníctvom svojich zákonných zástupcov a právneho zástupcu
domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7.929.000,- Sk spolu s 11 % úrokom z omeškania od
právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a nahradiť trovy konania navrhovateľky. Návrh odôvodnila tým, že
bola účastníkom dopravnej nehody dňa 30.06.2001, ku ktorej došlo tak, že odporca ako vodič motocykla
nesledoval dostatočne situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom. V
dôsledkutejtonedbanlivostispôsobilzrážkumotocyklasnavrhovateľkou,ktorávtomčaseprechádzalaz
jednej strany cesty na druhú a spôsobil jej tak ťažkú ujmu na zdraví. Odporca nebol držiteľom vodičského
oprávnenia. V trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom v Trnave bol trestným rozkazom pod č.

k. 4T 249/02-158 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18
mesiacov a uložený mu bol zákaz vedenia motorových vozidiel všetkých druhov po dobu dvoch rokov.
Vo veci náhrady škody odkázal súd zákonného zástupcu navrhovateľky na občiansko-právne konanie.
Navrhovateľka sa musela v procese liečenia podrobiť špeciálnym vyšetreniam, bolestivým chirurgickým
intervenciám a komplexnému sledovaniu mozgových funkcií. Prednosta kliniky FNSP profesor Z.. A.
F. L.. vypracoval posudok dňa 10.03.2004, v ktorom bodovo ohodnotil bolestné na 1378,75 bodov a

sťaženie spoločenského uplatnenia na 1925 bodov. Utrpené zranenia zanechali u navrhovateľky vážne
trvalé následky. Ťažké poranenia hlavy a mozgu spôsobilo navrhovateľke duševné poruchy prejavujúce
sa znížením schopnosti sústrediť sa, pamäte, zníženie schopnosti učenia. V súvislosti s poranením
mozgu sa u nej prejavuje afektívna labilita a sklony k podráždenosti. Tiež jej to spôsobilo slabévertikálne ochrnutie ľavej strany tela prejavujúce sa svalovou slabosťou a zníženou nervovou citlivosťou.
Zlomenina pravej očnice a pomliaždenie pravého oka majú u navrhovateľky za následok poruchu
okohybných nervov pravého oka sťažujúce zrakové vnímanie vonkajšieho prostredia. Zlomenina sánky

spôsobuje navrhovateľke problémy s výslovnosťou a otvorená zlomenina pravej ramennej kosti po
nedokonalom zrastení deformovala a zošklivila pravú ruku v mieste zlomenia. Vo veci poškodenia
zdravia a vytrpenej bolesti ide o prípad výnimočný, hodný osobitného zreteľa. Nakoľko pre následky
úrazu na jej zdraví má už v tomto mladom veku značne obmedzené a v niektorých prípadoch aj
stratené predpoklady uplatnenia sa v spoločenskom, pracovnom, športovom a rodinnom živote. Pre

svalovú slabosť je navrhovateľka výrazne obmedzená či už v športe, tanci, manuálnej práci, znížením
duševných schopností a kvalít navrhovateľky je výrazne sťažené a ohrozené uplatnenie sa v pracovnom
živote, nakoľko pre neschopnosť dostatočne sa sústrediť, a teda učiť sa, zapamätať si nové veci bude
obmedzený výber budúceho povolania a záľub. Pre úrazom spôsobenú duševnú labilitu navrhovateľky
trpí aj jej spoločenský a rodinný život, pričom jej náladovosť a výbušnosť sa časom bude zhoršovať.
Navrhovateľka v závere žiadala zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na

40-násobok základného bodového hodnotenia, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu náhrady vo
výške 7.929.000,- Sk.

PodanímdoručenýmOkresnémusúduTrnavadňa27.09.2005navrhovateľkaprostredníctvomprávneho
zástupcu žiadala, aby súd zvýšil základné odškodnenie za bolesť 5-násobne zo sumy 82.725,- Sk na

sumu 413.625,- Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia 15-násobne zo sumy 115.500,- Sk na sumu
1.732.500,- Sk.

Uznesením zo dňa 4.októbra 2005 pod č.k. 19C 63/04-21 súd konanie v časti o zaplatenie 5.782.875,-
Sk a úroku z omeškania vo výške 11 % zo sumy 7.929.000,- Sk od právoplatnosti rozsudku zastavil.

Okresný súd Trnava rozhodol vo veci rozsudkom dňa 10.augusta 2006 pod č.k. 19C 63/04-38, ktorým
návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel z dôvodu uznania nároku navrhovateľky čo do dôvodu
a výšky zo strany odporcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2006.

Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR Najvyšší súd rozsudkom zo dňa
21.augusta 2007 predmetný rozsudok Okresného súdu Trnava zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
pod č. k. 2MCdo 4/2007-51.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.01.2012 žiadala navrhovateľka prostredníctvom právneho

zástupcu, aby súd priznal navrhovateľke odškodnenie za bolesť vo výške 13.729,83 eur a za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 57.508,46 eur.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

K návrhu sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
08.03.2010, v ktorom uviedol, že príčinou dopravnej nehody bol pohyb chodca cez vozovku a vodič
už nemal možnosť nehode zabrániť. Poukázal na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám a z uvedených
dôvodov navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Poukázal na znalecký posudok P.. E. vypracovaný

v trestnom konaní, podľa ktorého príčinou zrážky bolo neočakávané vbehnutie maloletej chodkyne
do jazdnej dráhy odporcu, ktorý už nemohol zabrániť zrážke. Poukázal na to, že trestný rozkaz je
rozhodnutím, ktoré nebolo odôvodnené z dôvodu, že odporca nepodal odpor, avšak trestnoprávna
zodpovednosťvychádzazinýchpredpokladovakoobčiansko-právnazodpovednosť.Zposudkuvyplýva,
že technika jazdy odporcu ako aj jeho reakcia na situáciu na ceste bola technicky správna. Je zrejmé,

že navrhovateľka zavinila vznik svojich zranení v celom rozsahu, t. j. 100 %.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zákonných zástupcov navrhovateľky, oboznámením spisu
Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T 249/02, posudku o bolestnom zo dňa 10.03.2004, posudku o
sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.03.2004, znaleckého posudku Z.. Z. S. č. 048/11 zo dňa

19.09.2011, znaleckého posudku Z.. F. Ž. č. 19/2011 zo dňa 31.októbra 2011 a ďalšieho spisového
materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:Odporca dňa 30.júna 2001 v čase asi o 18.30 hod. v obci M. na ulici R.. U. na miestnej komunikácii
riadil ako vodič motocykel značky Jawa 175 bez ŠPZ aj napriek tomu, že nebol držiteľom vodičského
preukazu, pričom počas jazdy sa plne nevenoval vedeniu motocykla, dostatočne nesledoval situáciu na

cestnej premávke a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, následkom čoho si pred domom č. XXX
nevšimol na ceste chodkyňu - maloletú navrhovateľku, ktorá v tom čase prebehovala z jeho pohľadu z
ľavej strany cesty na pravú a túto spozoroval, až keď sa chodkyňa nachádzala v strede cesty, v dôsledku
čoho došlo k stretu prednej časti motocykla s chodkyňou, ktorá utrpela dopravnou nehodou ťažké
zranenie, pomliaždenie a krvnú podliatinu kože a podkožia v pravej čelovo-spánkovej temennej oblasti

hlavy, krvnú podliatinu s opuchom v oblasti pravej očnice, krvnú podliatinu pravej lícnej oblasti hlavy,
mnohopočetné odreniny čela, na spánkoch a na tvári, tri tržné ranky pod pravou sánkou a pred ľavým
uchom, poškodenie väzby spánkovej kosti lebky, prasklinu lebečnej klenby, zlomeninu pravej očnice,
zlomeninu pravého očného kanála, dvojitú zlomeninu pravej sánky, pomliaždenie v čelovo-spánkovom
lalokupravéhomozguaopuchmozgu,malékrvácaniedopriestorupodtvrdýmobalommozgu,čiastočné
poškodenie okohybného nervu na pravej strane, pomliaždenie mäkkých tkanív v okolí pravého očného

bulvu, zakrvácanie v strednom uchu, početné odreniny a krvné podliatiny kože hrudníka, pomliaždenie
pľúc na oboch stranách, tržnú ranu v ľavej bedernej oblasti panvy, otvorenú zlomeninu pravého ramena
a zlomeninu strednej časti kľúčnej časti ľavej ruky, s dobou liečenia dlhšou ako tri mesiace.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, č. k. 4T 249/02-158 zo dňa 12.07.2002 bol odporca uznaný

vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, zároveň
mu bol uložený trest zákazu činnosti riadenia motorového vozidla akékoľvek druhu na dobu dvoch
rokov. Zákonný zástupca maloletej navrhovateľky, ktorý vystupoval ako poškodený, bol odkázaný na
náhradu škody na občiansko-právne konanie. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa

05.11.2002.

Z Protokolu o nehode v cestnej premávke súd zistil, že držiteľom motocykla JAWA 175 bol v čase
dopravnej nehody Ľ. X., bydlisko M. XXX, bratranec odporcu.
Z protokolu ďalej súd zistil, že k dopravnej nehode došlo pravdepodobne tak že odporca riadil motocykel

pričom počas jazdy sa riadne nevenoval riadeniu motocykla následkom čoho si nevšimol chodkyňu,
ktorá na cestu vbehla z pohľadu motocyklistu z ľavej strany následkom čoho došlo k stretu chodkyne
s motocyklom.

Odporca v deň nehody dňa 30. 6. 2001 podal vysvetlenie ohľadne priebehu dopravnej nehody v, ktorom

uviedol, že v obci M. po ulici i R. U. jazdil rýchlosťou asi 30 km/hod. na zaradenom druhom rýchlostnom
stupni. Pred ním ani za ním nejazdili žiadne vozidlá. Pred sebou videl pri pravom okraji cesty stáť malého
chlapca, pozeral naňho, či náhodou nebude prebehoval cez cestu. S motocyklom jazdil asi 1 a pol až
2 metre od pravého okraja cesty, stále sa pozeral na chlapca a keď pozrel priamo pred seba, tak videl
dievčatko prebehujúce cez cestu. Vtedy sa už nachádzalo v strede cesty. Na uvedenú situáciu reagoval

tak, že vybočil doprava a začal prudko brzdiť. Dievčatko nezastavovalo a stále utekalo kolmo cez cestu a
narazilo do ľavej časti riadidiel, potom odporca spadol na pravý bok. Maloletú chodkyňu pred dopravnou
nehodou nevidel, spozoroval ju až v poslednej chvíli tesne pred nehodou.

Odporca v trestnom konaní vypovedal až 26. 3. 2002 kedy uviedol, že na pravom okraji cesty spozoroval

nejakého malého chlapca, vtedy išiel rýchlosťou okolo 30 až 35 kilometrov za hodinu so zaradeným
druhým rýchlostným stupňom. Akonáhle uvidel malého chlapca, tak s motocyklom išiel viacej od pravého
okraja cesty smerom ku stredu cesty a ubral plyn. V tom čase ešte nebrzdil, pozornosť mal upriamenú na
malého chlapca. Keď sa blížil smerom ku chlapcovi, tak asi vo vzdialenosti 2 metre od neho uvidel malé
dievčatko (navrhovateľku) prebehovať cez cestu smerom ku chlapcovi z pohľadu motocyklistu - odporcu

- z ľavej strany cesty na pravú. Keď dievča prvýkrát uvidel, tak sa nachádzalo už v strede cesty asi jeden
a pol metra od odporcu. Odporca vybočil mierne doprava v snahe vyhnúť sa zrážke s dievčatkom a začal
prudko brzdiť. Na veľmi krátku vzdialenosť asi 1 a pol metra od dievčatka sa mu motocykel nepodarilo
motocykel zabrzdiť, po náraze spadol na pravý bok motocykel dopadol na pravú stúpačku a ďalej sa
kĺzal. Dievčatko (navrhovateľku) hneď po náraze odhodilo na zem.

Zo znaleckého posudku P.. S. E. S..M.., znalca z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav
cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel č. 12/2002 súd zistil, že
dopravnej nehode sa dalo predísť takým spôsobom, že chodkyňa by nevstúpila do koridoru pohybumotocykla v takom okamihu, kedy jej mohlo byť z rýchlosti a vzdialenosti motocykla zrejmé, že tento
nemôže zastaviť do miesta zrážky. Vodič motocykla mohol dopravnej nehode zabrániť zastavením do
miesta zrážky v takom prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou do 29 km/h. Vodič motocykla ďalej

dopravnej nehode mohol zabrániť časovo v takom prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou do 44 km/
h. Vtedy by došlo k vzájomnému mihnutiu motocykla a chodkyne bez ich vzájomného kontaktu. Vodič
motocykla sa po vozovke pohyboval rýchlosťou 46 až 59 km/h. Kolíznu situáciu rozpoznal, keď sa
nachádzal pred miestom zrážky v pozdĺžnej vzdialenosti 19,6 až 25,4 m. Od okamihu, kedy vodič mohol
rozpoznať kolíznu situáciu (kedy bola chodkyňa 1 m od ľavého okraja vozovky) po zrážku motocykla s

chodkyňou uplynul čas cca 1,65 s. Pokiaľ ide o techniku jazdy motocykla, toto je otázkou právnou. Ak
mal motocyklista povinnosť znížiť rýchlosť jazdy na rýchlosť nižšiu ako je rýchlosť, ktorou sa pohyboval
v okamihu rozpoznania kolíznej situácie, potom tento prvok techniky jazdy motocyklistu možno označiť
za nesprávny. V prípade, že vodič motocykla takúto povinnosť nemá, potom jeho technika jazdy bola
správna.

Z výsluchu zákonných zástupcov mal. navrhovateľky (otca a matky navrhovateľky) zo dňa 10.08.2006
a 18.02.2010 súd zistil, že mal. navrhovateľka musí užívať liek na rozširovanie mozgových buniek.
Chodí na základnú školu, patrí medzi integrované deti. Psychológovia a jej pedagógovia neodporučili
dať navrhovateľku do špeciálnej školy, nakoľko by tým mohla psychicky trpieť. Pokiaľ ide o jej pamäť, ak
sa niečo naučí, o chvíľu vie z toho iba polovicu, o dve hodiny to znova vie celé. Čo sa týka výslovnosti, v

tej sa zlepšila. Stále má problémy s očami. Nosí okuliare. Zrenička na pravom oku sa jej nesťahuje. Stále
ju má rozšírenú. Nemôže mať dlhé vlasy, pretože pri česaní ju bolieva hlava na tých miestach, kde mala
zlomenú lebku. Z toho dôvodu býva ostrihaná nakrátko. Pokiaľ ide o hybnosť jednotlivých končatín, tam
došlo k zlepšeniu. Sťažuje sa len na pravú ruku, ktorú mala zlomenú. Na telesnej výchove ju učiteľka
nezaťažuje ako ostatné deti, ale cvičí s ostatnými deťmi. V čase úrazu mala maloletá navrhovateľka štyri

roky. Hrala sa spolu so svojim bratom pred domom na ulici. Pred domom nie je chodník. Vedie tam len
úzka cesta, ktorá spája aj iné komunikácie. Za cestou sa nachádza pole. Matka navrhovateľky nehodu
nevidela, len počula náraz. Keď vybehla z domu, odporca ju už niesol v rukách. Zavolali záchranku a
bola prevezená do nemocnici v Trnave a neskôr do Bratislavy. Bola v umelom spánku desať dní. Vtedy
nebola podrobená žiadnemu zákroku, nakoľko lekári čakali, či nedôjde ku krvácaniu do mozgu a potom

ju začali preberať z umelého spánku. Po dvoch týždňoch bola prevezená do Trnavy do nemocnice.
Zranenianahlavejejchirurgickyneošetrovali.Vzhľadomnajejveksavyjadrili,ževšetkyzlomeninybysa
mali zrásť, aj sánka. Mala zlomenú kľúčnu kosť, ostatné rany mala zošité. Bola na vozíčku, lebo po úraze
nevedela chodiť. Po prepustení z nemocnice v Trnave s ňou matka nastúpila do liečebne v Čilistove,
aby sa naučila chodiť. Liečba bola zameraná na rozhýbanie nôh. Počas pobytu v liečebni sa naučila

samostatne chodiť, i keď spočiatku potrebovala pomoc dospelej osoby. Počas pobytu v nemocnici jej
urobili tracheotómiu, mala otvorenú zlomeninu ľavej kosti vpravo. Mala sadru na pravej ruke a ľavú ruku
kvôli zlomenine kľúčnej kosti mala v dlahe. Neskôr zviazanú do šatky. Otvorenú zlomeninu jej napravili,
na ramene má asi 7 cm jazvu. Pravú ruku má pootočenú v smere hodinových ručičiek. Jej poloha nie
je prirodzená. Má problémy v škole, napríklad diktát napíše bezchybne a keď ho píše na druhý deň,

urobí 30 chýb. Naučí sa doma básničku, vie ju naspamäť a v škole zabudne básničku celú alebo vie len
polovicu, ale večer si na básničku spomenie. Násobilku, keď ju skúša učiteľka, vie, pri písomne ju už
nevie. Po úraze mala problém s vyslovovaním, ale tieto problémy sa napravili návštevou u logopéda.
Dioptrie do diaľky má -0,5.

Z výsluchu odporcu na pojednávaní pred Okresným súdom v Trnave dňa 10.augusta 2006 súd zistil,
že odporca jazdil na motocykli, ktorý nemal evidenčné číslo. Toto vozidlo nebolo poistené. Dopravnú
nehodu nenahlásil poisťovni. V tom čase ani nemal vodičské oprávnenie. Navrhovateľka vybehla zo
strany, kde bolo pole. Zbadal ju asi 1,5 až 2 m pred sebou. Išiel rýchlosťou asi 40 km/h.

Zo znaleckého posudku Z.. Z. S. súd zistil, že znalec ohodnotil bodovo bolestné na 907,5 bodov za
pomliaždenie mozgu s krvácaním do mozgu (položka č. 226), vnútrolebkové krvácanie (položka č. 227),
zlomeninu spodiny lebky (položka č. 8), rany na hlave (položka č. 2), zlomeninu lebečnej klenby (položka
č. 10a), zlomeninu očnice s poškodením štvrtého až šiesteho hlavového nervu (položka č. 11), poranenie
dôležitého periférneho nervu - tretie hlavový nerv (položka č. 232b), pomliaždenie mäkkých tkanív

hlavy - tváre s odreninami kože hlavy (položka č. 5), pomliaždenie oka (položka č. 41), tracheotómiu
(položka č. 73), zlomeninu dolnej čeľuste (položka č. 15b), zlomeninu ramennej kosti (položka č. 136d),
zlomeninu kľúčnej kosti (položka č. 134c), pomliaždenie pľúc (položka č. 78), krvácanie do hrudníka,
liečenia konzervatívne (položka č. 86e), šok (položka č. 246c), ranu bedrovej oblasti (položka č. 88) akaniláciu centrálnej žily (položka č. 239). Vzhľadom k spôsobu liečby nutnej umelej pľúcnej ventilácie,
opakovanému podávaniu infúzií, transfúzie, závažných život ohrozujúci stav, zvýšil základný počet
bodov o jednu polovicu.

Sťaženie spoločenského uplatnenia bodovo ohodnotil na 2430 bodov za vážne mozgové alebo duševné
poruchy po ťažkom poranení hlavy (položka č. 251), jazvy po zranení a operačných výkonoch (položka č.
430a), pričom základný počet bodov 1215 zvýšil na dvojnásobok. Z dôvodu, že po zranení zostali hlavne
poruchy všeobecne hodnotené ako organický psychosyndróm, kedy u poškodenej pretrváva porucha
sústredenia pamäte. Zlomenina bola zhojená s malým posunom a uhlovou dislokáciou. Po ranách a

tracheotómii zostali jazvy na tvári, hornej končatine a v bedrovej oblasti, ktoré však poškodenú nebudú
obmedzovať ani v osobnom ani spoločenskom a pracovnom živote.

Zo znaleckého posudku A.. F. Ž. č. 19/2011 súd zistil, že maloletá navrhovateľka trpí poúrazovou
demenciou stredne ťažkého stupňa. Poúrazová demencia je duševná porucha trvalého charakteru.
Môže byť príčinou ďalších zdravotných problémov u navrhovateľky v oblasti psychických porúch v

zmysle poruchy adaptácie afektívnej reakcie, impulzívneho správania v dôsledku reakcie na hormonálne
zmeny, sexuálne dozrievanie a pudové potreby, v oblasti telesných porúch hrozí riziko zanedbania
starostlivosti o svoje zdravie pre poruchy pamäte, úsudku a výkonných funkcií. Vplyvom nehody má
navrhovateľka problémy s pamäťou stredne ťažkého stupňa, zníženie úsudkov, výkonných funkcií
myslenia, úbytok motivácie a emočnej kontroly stredne ťažkého stupňa. Jej intelektové ako i osobné a

sociálnefungovaniezaostávanatrvalonaúrovni9až12ročnéhodieťaťa.Navrhovateľkazlyhávavškole,
opakovala tretiu triedu. Od piatej triedy má špeciálny učebný plán, ktorý zvláda na štvorky. V rodinnom
prostredí je prítomná silná väzba na matku, potreba vedenia pri aktivitách, zvládnutie jednoduchých
úloh, preferencia kontaktov s mladšími. V športovom výkone je šetrná, zúčastňuje sa ho minimálne.
Osobné a sociálne fungovanie bude výrazne ovplyvnené vedomím vlastného hendikepu, schopnosťou

vyrovnania sa s vlastnou sexualitou a dospievaním a otázkou partnerského vzťahu a rodičovstva. Výber
povolania bude výrazne obmedzený, zvláda jednoduchú manuálnu prácu pod systematickým vedením.
Nepochopí zložité inštrukcie. Znalkyňa ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia 1200 bodmi,
za položku č. 251 - vážne mozgové duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, ktorý počet bodov
zvýšila na dvojnásobok, nakoľko ide o závažnú zmenu s nepriaznivou prognózou, kde nie je možné

očakávať zlepšenie, ale skôr zhoršenie stavu. V súvislosti s dospievaním a nárokmi kladenými na dané
životné obdobie možno očakávať problémy aj jasné osobné a sociálne zlyhávanie. Možno očakávať
poruchy správania, organické poruchy nálady, impulzívne správanie v rámci adaptačnej reakcie na
psychosociálne podnety, ako napríklad vedomie vlastného hendikepu, výber zamestnania, zvládnutie
vlastnej sexuality, otázka partnera, možnosti založenia si rodiny, otázka výchovy detí. V týchto situáciách

jepotrebnáintervenciapsychológa,psychiatraaliečba.Rovnakobudepotrebnévýdatnézaangažovanie
okolia s cieľom zmiernenia evidentných rozdielov medzi správaním navrhovateľky a bežného dospelého.
Navrhovateľka trpí po dopravnej nehode posttraumatickou demenciou, následkom pomliaždenia mozgu
temporálne a vnútrolebečného krvácania. Má atrofiu frontálnej mozgovej kôry, jedná sa o následky takej
intenzity, že im prináleží bodové hodnotenie, konkrétne položka 251. Najťažší možný variant položky

251 je závažná zmena s nepriaznivou prognózou - stav navrhovateľky spĺňa tieto podmienky. O nižšom
bodovom hodnotení v rámci najťažšieho variantu by bolo možné uvažovať, ak by k poškodeniu mozgu
došlo vo vyššom veku po dozretí osobnosti.

Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Škoda spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá.

Keďže navrhovateľka žalovala vodiča osobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda a nie prevádzkovateľa osobného motorového vozidla, ktorým bol Ľ. X., súd ďalej vec vo vzťahu
k odporcovi posudzoval podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná
zodpovednosť za škodu. Je potrebné uviesť, že zodpovednosť prevádzkovateľa podľa § 427 nemá
vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka postavenie

osobitného ustanovenia, ale ide o ustanovenia upravujúce zodpovednosť za škodu, ktoré môžu stáť
popri sebe. Rozhodnutie, ktorý subjekt bude žalovať, je na navrhovateľke, pričom rozdiel pri uplatnení
nároku voči prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka je v tom, že
v tomto prípade zodpovednosť prevádzkovateľa je založená na objektívnom princípe bez ohľadu nazavinenie, pričom v prípade uplatnenia nároku priamo voči vodičovi, ktorý v čase dopravnej nehody riadil
motorové vozidlo, musí navrhovateľ preukázať, že vodič dopravnú nehodu zavinil.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) písm. e) zákona číslo 315 /1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách
účinného ku dňu 30. 6. 2001, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu

v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom zdravotne postihnutým
osobám, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o pozemných komunikáciách účinného k 30. 6. 2001, účastník cestnej
premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno -

technickému stavu cesty situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.
Na zistenie miery zavinenia odporcu ako vodiča motocykla a maloletej navrhovateľky ako chodkyne na
vzniknutej dopravnej nehode, súd vychádzal z výpovedí odporcu, zo záznamu v Protokole o dopravnej
nehode ako aj z trestného rozkazu. Odporca vypovedal že v čase, keď jazdil po ulici R. U. venoval
pozornosť malému chlapcovi stojacemu na pravom okraji vozovky, na ktorého reagoval tak, že s

motocyklom vybočil do stredu vozovky, aby bezpečne chlapca obišiel. Pri obchádzaním sledoval, či
chlapec nevbehne do cesty a tak si nevšimol, že zároveň v tomto okamihu z ľavej strany na vozovku
vbehla maloletá navrhovateľka. Z uvedeného možno o konštatovať že odporca v prvom rade venoval
pozornosť bezpečnému obídeniu malého chlapca, a teda pozornosť zameral na situáciu v pravej časti
vozovky, pričom prestal sledovať situáciu pred sebou a aspoň periférne v ľavej časti vozovky. Je možné

konštatovať, že vodič motocykla riadne nevenoval pozornosť situácii v cestnej premávke, inak by sa
nemohol stať, že maloletú navrhovateľku zbadal, až keď už bola v strede vozovky. To znamená, že
odporca v čase, keď obiehal chlapca stojaceho na pravom okraji vozovky, venoval obiehaniu až takú
pozornosť, že sa otočil smerom doprava a teda nezbadal, že v rovnakom čase z ľavej strany prechádza
na vozovku maloletá chodkyňa. Aj samotné vybočenie motocykla smerom do stredu vozovky mohlo

byť príčinou zrážky medzi odporcom a maloletou navrhovateľkou. Navrhovateľka zrejme predpokladala,
že motocyklista bude jazdiť v doterajšej línii, a ak by motocyklista nevybočil smerom do stredu cesty,
zrejme by nedošlo k zrážke s chodkyňou. Samotné vybočenie odporcu v snahe obísť bezpečne chlapca
stojaceho na pravej krajnici, však nemožno považovať za nesprávnu techniku jazdy motocyklistu. Za
nesprávnu techniku jazdy je však treba označiť obzretie sa odporcu pri obchádzaní chlapca smerom

doprava v takej miere, že stratil prehľad o situácii na ceste pred ním a na ľavej časti vozovky.
Odporca vo svojej výpovedí v trestnom konaní síce uvádza, že potom čo zbadal chlapca stojaceho pri
pravom okraji tresty, ubral z plynu, čím znížil rýchlosť a v čase zrážky prechádzal po ulici rýchlosťou
30 až 35 km/hod. Zo samotného priebehu nehody ako aj následkov zranení, ktoré utrpela maloletá
navrhovateľka je zrejmé, že táto rýchlosť bola vyššia, čo v konečnom dôsledku preukazujú aj závery

znaleckého posudku P.. S. E. S.., podľa ktorých v okamihu rozpoznania kolíznej situácie keď chodkyňa
bola približne jeden meter od ľavého okraja vozovky, sa pohyboval odporca rýchlosťou 46 až 59 km/
hod. To znamená, že v čase keď odporca vedel, že bude obchádzať chlapca, pohyboval sa touto - podľa
odporcu - už zníženou rýchlosťou.
Jevšakpotrebnézároveňuviesť,žeajmaloletánavrhovateľkasvojímkonanímvýrazneprispelakvzniku

dopravnej nehody. Navrhovateľka ako chodkyňa mala prechádzať cez komunikáciu len v prípade, ak by
vstupom na vozovku neohrozila bezpečnosť vlastnú prípadne iných účastníkov cestnej premávky ako aj
plynulosti v cestnej premávke. Mala teda zotrvať na ľavom okraji cesty, počkať dokiaľ odporca jazdiaci
na motocykli prejde pred ňou, až potom prejsť na druhú stranu vozovky.
Na základe uvedeného súd ustálil, že mal. navrhovateľka ale i odporca nesú zavinenie na vzniku

dopravnej nehody. Pri ustálení miery zavinenia súd vychádzal z toho, že odporca mal reagovať na
prítomnosť maloletých detí na vozovke podstatným znížením rýchlosti. Odporca aj keď nevidel samotnú
navrhovateľku, videl, že na okraji vozovky sa nachádza malý chlapec. Odporca bez výrazného zníženia
rýchlosti (stále sa pohyboval rýchlosťou 46-59 km/hod.) obchádzal chlapca vyhýbajúcim sa manévrom
smerom k stredu vozovky, čo nemožno označiť za nesprávnu techniku jazdy, avšak pri obchádzaní

chlapca, celú svoju pozornosť sústredil na pravú časť vozovky - teda na obchádzajúceho chlapca, čím
stratil prehľad o situácii na ceste pred ním a v ľavej časti vozovky. Ak by situáciu na ceste sledoval,
nemohlo sa stať, že mal. navrhovateľku spozoruje až keď sa nachádza v strede cesty. Na základe vyššieuvedených úvah súd ustálil mieru zavinenia odporcu na dopravnej nehode na 70% a mieru zavinenia
mal. navrhovateľky na 30%.
Podľa § 444 Občianskeho súdneho poriadku, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa§2ods.1až3vyhlášky32/1965Zb.účinnejku30.06.2001,odškodňovaniezabolesťsaposkytuje
za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to
podľazásadasadziebustanovenýchvprílohetejtovyhlášky.Odškodneniezabolesťmusíbyťprimerané

povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Odškodnenie za bolesť nepatrí:
a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu,
b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani
objektívne zistiť,
c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.

Odškodnením za bolesť sa neodškodňujú straty na zárobku.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky 32/1965 Zb. účinnej k 30.06.2001, sťaženie spoločenského uplatnenia
sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho

spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky 3/1965 Zb. účinnej k 30.06.2001, ak spoločenské uplatnenie občana

bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré
vzniknú v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu
predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského
uplatnenia už poškodený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví,
ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho

terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky 32/1965 Zb. účinnej k 30.06.2001, suma zodpovedajúca základnému počtu
bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený
vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú

v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť
uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho
sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých
následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods. 1 až 3 vyhlášky 32/1965Zb., účinnej k 30.06.2001, výška odškodnenia za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia
na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu

72 000 Sk.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka v dôsledku nehody zo
dňa 30.06.2001 utrpela početné poranenia, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu a následnú liečbu.

Mal. navrhovateľka sa (po čiastočnom späťvzatí návrhu) domáhala náhrady škody za bolesť vo výške
13.729,83 eur (41.3625 Sk), a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 57508,46 eur

(1.732.500 Sk).

Výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje podľa predpisov platných
v čase, kedy došlo k poškodeniu zdravia, t.j. podľa vyhlášky 32/1965 Zb. V zmysle citovanej vyhláškyje možné zvýšiť sumu zodpovedajúcu základnému bodovému hodnoteniu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v dvoch prípadoch. Jednak je to zvýšenie lekárom až na dvojnásobok v
prípade, že sa poškodený nemôže uplatniť v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, v

prípade obmedzenia voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania (§ 6 ods. 2 vyhlášky 32/1965 Zb.) a
jednak ide o zvýšenie súdom z dôvodu hodného osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky 32/1965 Zb.).

Pre stanovenie diagnózy zranenia bolo u maloletej navrhovateľky vykonaných množstvo odborných
chirurgických, anesteziologických, pediatrických, neurologických, neurochirurgických, ušno - nosno -

krčných a očných vyšetrení. Zranenia viedli ku vzniku závažných komplikácií ako je opuch mozgu. Jeho
nebezpečenstvo spočíva v tom, že opuchnutá oblasť zväčšuje svoj objem, môže dochádzať ku útlaku
nervových centier, čo môže viesť až k smrti pacienta. Zranenie spôsobilo u maloletej navrhovateľky
vznik organického psychosyndrómu - ide o súbor príznakov charakterizovaný zmenami psychiky a
nálad, zvýšenou agresivitou alebo naopak apatiou, poruchami pamäte, spomaleným psychomotorickým
tempom. Medzi komplikácie zlomeniny spodiny lebky a očnice znalec zaradil poškodenie oko hybného

nervu so znížením hybnosti horného viečka pravého oka, rozšírením zrenice.

Liečba zranení bola náročná jednak na medikáciu, jednak na starostlivosť a monitoring zdravotného
personálu. Celkovo však prebiehala bez výraznejších komplikácií. Boli použité bežné, dostupné,
štandardné vyšetrovacie a liečebné metódy. Pri nehode došlo k zraneniu životne dôležitých orgánov

ľudského tela - pľúc a mozgu. Zranenia spôsobili dlhodobo trvajúcu poruchu zdravia u navrhovateľky.
Všetky zranenia, ktoré boli opísané v znaleckom posudku priamo súvisia s dopravnou nehodou zo dňa
30. 6. 2001.
Navrhovateľka pre zranenie bola obmedzená v bežnom spôsobe života. Obmedzenie bolo zapríčinené
stavom bezvedomia, nutnosťou napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu a dýchanie za pomoci prístroja,

pripútaním na lôžko, hospitalizáciou v nemocnici, fixáciou dolnej čeľuste, pravej hornej končatiny, ľavej
hornej končatiny. Tým došlo k obmedzeniu psychickej aktivity a fyzickej aktivity v oblasti komunikácie;
z dôvodu napojenia na riadne dýchanie prístrojom v kontakte so spoločenským prostredím; v období
hospitalizácie a rehabilitácie v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov.
Počas liečenia bola odkázaná na pomoc inej osoby pri všetkých základných životných úkonoch

aj pri úkonoch ako je dýchanie. U navrhovateľky došlo k trvalému poškodeniu mozgu - organický
psychosyndróm.Zjazvenémozgovétkanivomôžebyťzdrojomvznikupatalogickýchelektrickýchvýbojov
s prejavmi epileptických záchvatov a kŕčov. Zranenie kostného skeletu lebky a tvárových kostí spôsobili
poškodenie III. hlavového nervu s ptózou hornej mihalnice a rozšírením zrenice. Pre závažný, život
ohrozujúci stav znalec zvýšil celkový počet bodov za bolestné o jednu polovicu

V prípadoch hodných osobitného zreteľa nemôže ísť o bolesť vznikajúcu zo zmien už predtým
existujúcich. To znamená, že navrhovateľka musí trpieť zdravotnými problémami, ktoré by inak nemala,
ak by nedošlo k dopravnej nehode a zároveň musia byť takého rozsahu a intenzity, že prípad možno
považovať za výnimočný t.j. hodný osobitného zreteľa. Pojem „hodný osobitného zreteľa“ je pojmom

neurčitým, bez jednoznačného obsahu, čo umožňuje a zároveň ukladá súdu hodnotiť každý prípad
osobitne, v závislosti od konkrétnych okolností. V zmysle doterajšej praxe súdov za prípad hodný
osobitného zreteľa v prípade zvýšenia odškodnenia za bolesť sa považuje stav, resp. liečba, ktorú
sprevádzali zvlášť mučivé stavy pacienta, bolesť tak intenzívna, že to pacientovi spôsobovalo mučivé
útrapy.

Súd má za to, že v danom prípade navrhovateľka podstúpila síce konzervatívnu liečbu, avšak s
náročným priebehom, nakoľko utrpela život ohrozujúce zranenia. Počas liečby bola v ohrození života,
držaná v umelom spánku, bola u nej vykonaná tracheostomia. Počas liečby bola výrazne obmedzená vo
všetkých oblastiach života a to nielen počas hospitalizácie ale i následnej rehabilitácie. Všetky zranenia

a zdravotné komplikácie, ktoré navrhovateľka utrpela súviseli s dopravnou nehodou. Komplikácia
zlomeniny spodiny lebky a očnice nastala poškodením oko hybného nervu. Prechodnou komplikáciou
bolo poškodenie IV. a VI. hlavového nervu. Vzhľadom na rozsah a závažnosť zranení, dĺžku a
spôsob liečby ako aj vek navrhovateľky, súd pristúpil k mimoriadnemu zvýšeniu bolesti na trojnásobok
základného počtu bodov. Základný počet bodov predstavuje [907,5 bodov x 60 Sk x 3] /30,126 = 5422,23

eur. Pri zohľadnení miery zodpovednosti navrhovateľky na vzniku dopravenej nehody, tak súd priznal
odškodnenie za bolesť vo výške 3.795,56 eur. Vo zvyšnej časti, prevyšujúcej priznané mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za bolesť, súd návrh ako nedôvodný zamietol.Pre posúdenie potreby mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
súd vzhľadom na vek navrhovateľky (navrhovateľka v čase dopravnej nehody mala 4 roky) nemohol

vychádzať z porovnania spôsobu života navrhovateľky pred nehodou a po nehode. Ako už bolo uvedené
vyššie, mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy
len v prípade, že uplatnenie poškodeného v živote je vo väčšom rozsahu obmedzené alebo stratené
ako to predpokladá § 6 ods. 2 vyhlášky.

Vzhľadom na vek navrhovateľky v čase dopravnej nehody, súd pri svojom rozhodovaní skúmal dôvody,
ktoré v súčasnosti obmedzujú navrhovateľku v uplatnení sa v bežnom živote. Vzhľadom na vek
navrhovateľky je možné skúmať uplatnenie navrhovateľky v živote porovnaním bežného života 16
ročného dievčaťa, predovšetkým s ohľadom na študijné výsledky, výsledky v športe, porovnaním
samostatnosti a sebestačnosti pri vykonávaní bežných úkonov v živote. Obaja znalci sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotili položkou č. 251, pričom Z.. S. ohodnotil sťaženie spoločenského

uplatnenia aj položkou č. 430 a - jazvy po zranenia operačných výkonoch. Vzhľadom na trvalé následky
zranení obaja znalci pristúpili k zvýšeniu bodového hodnotenia na dvojnásobok.

Navrhovateľka utrpela devastačné poškodenie mozgu s trvalými následkami s nepriaznivou prognózou.
Ide o závažnú zmenu s nepriaznivou prognózou, kde nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného

stavu, ale skôr zhoršenie. Jej intelektové ako i celé osobné sociálne fungovanie zostava natrvalo
na úrovni 9 až 12 ročného dieťaťa. Navrhovateľka zlyháva v škole, opakovala jeden ročník, má
špeciálny učebný plán, učivo zvláda na štvorky, v športovom výkone je šetrená. Má výrazne obmedzený
výber povolania, zvláda len jednoduchú manuálnu prácu. Po dopravnej nehode trpí posttraumatickou
demenciou. Jej osobné a sociálne fungovanie bude výrazne ovplyvnené uvedomovaním si vlastného

hendikepu. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku dopravnej nehode je navrhovateľka obmedzená v
uplatnení sa v niektorých oblastiach života (je vylúčené, aby sa uplatnila v športovom živote, je
vyradená z možnosti výkonu povolania, kde sú potrebné vyššie manuálne zručnosti, či vedomosti), súd
pristúpil k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského života. Mal. navrhovateľka
prostredníctvom právneho zástupcu sa domáhala odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

vo výške 57.508,46 eur (1.732.500,-Sk) , čo predstavuje 23,77 násobok základného hodnotenia.
Súd má za to, že v danom prípade navrhovateľka je v dôsledku dopravnej nehody nielen obmedzená,
ale aj úplne vyradená z možnosti uplatnenia sa vo väčšine oblastí spoločenského života (jej mentálny
vývoj nepresiahne úroveň 12 ročného dieťaťa), preto má podľa názoru súdu nárok na mimoriadne
zvýšenie odškodnenia o 50 násobok peňažného vyjadrenia základného bodového hodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia, t.j. [1215 bodov x 60Sk x 50]/30,126 = 120.991,83 eur. Pri zohľadnení miery
zodpovednosti navrhovateľky na vzniku dopravnej nehody, patrí navrhovateľke odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 84.694,28 eur. Nakoľko však navrhovateľka žiadala odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia len vo výške 57.508,46 eur, súd v tejto časti návrhu vyhovel.

Súd si rozhodnutie o trovách konania vyhradil na samostatné uznesenie (§ 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, a contrario).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Právo podať odvolanie nemajú

účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.