Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/117/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810210029
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3810210029.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade

G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D., T. XXX/X, v 2. rade Y. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D., A. XXX/XX,
v 3. rade D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D., T. XXX/X, zastúpení JUDr. Pavlom Trnkom, advokátom so
sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16 proti odporcovi G. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., K. XX/X, zast. JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova
3, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že navrhovatelia v 2. a v 3. rade sú podieloví spoluvlastníci k studni nachádzajúcej sa na
parc.č. XXXmX,zastavané plochy a nádvoria o výmere 232m2, zapísanej v KN, na LV č.H.k.ú. M. každý

v jednej polovici.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e o určenie vlastníckeho práva k vonkajším schodom.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 3. rade sa podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhali voči
odporcovi určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. H. M., hospodárska budova postavená na
parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30m2 zapísanej v KN, na LV č. XXX a na parc. č.
XXX/XX, zastavané plochy o výmere 17m2 zapísanej v KN, na LV č. XXX a garáž postavená na parc. č.
XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2m2 zapísanej v KN, na LV č. XXX, na parc. č. XXX/XX,
zastavané plochy o výmere 46m2 a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy o výmere 1m2 zapísaných v KN,

na LV č. XXX a na parc.č. XXX/XX, zastavané plochy o výmere19m2 zakreslenej v geometrickom pláne
č. XXX/XXXX zo dňa 14.11.2008 patria v polovici do dedičstva po nebohom D. T., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelom XX.X.XXXX a v polovici do vlastníctva navrhovateľky v 1.rade.

Súčasne sa domáhali určenia, že navrhovatelia v 2. a v 3. rade sú podieloví spoluvlastníci každý v jednej
polovici studne nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 232m2,
zapísanej v KN, na LV č. XXX, k.ú. H. M., plotu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/
XX zapísaných v KN, na LV č. XXX, k.ú. H. M., na parc. č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, XXX/
X zapísaných v KN, na LV č. XXX, k.ú. H. M., prípojky vody, kanalizačnej prípojky, septiku, spevnených

plôch, vonkajších schodov a vrát.V priebehu konania vzali podaný návrh čiastočne späť o určenie vlastníckeho práva k vonkajším
schodom, na základe čoho súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Naliehavý právny záujem videli v tom, že navrhovateľka v 1. rade sa cíti byť podielovou spoluvlastníčkou

k hospodárskej budove a garáži a navrhovatelia v 2. a v 3. rade k ostatnému príslušenstvu. Poukázali na
to,žezmluvaozabezpečenízáväzkunavrhovateľav3.radevočiodporcoviakojehoveriteľoviprevodom
práva zo dňa 30.10.2002 sa netýkala garáže, hospodárskej budovy ani ostatného príslušenstva, ku
ktorému navrhli určiť vlastnícke právo, ale i napriek tomu odporca kúpnou zmluvou zo dňa 15.1.2009 do
výlučného vlastníctva nadobudol nielen rodinný dom, ktorý bol predmetom zmluvy zo dňa 30.10.2002,

ale aj príslušenstvo. Určenia, že hospodárska budova a garáž patria do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľky v 1. rade v polovici a v polovici do dedičstva po nebohom Petrovi T. sa domáhali aj z
dôvodu, že hospodárska budova a garáž neboli prejednané v dedičskom konaní po nebohom manželovi
navrhovateľky v 1. rade D. T.. Existencia súdneho rozhodnutia bola potrebná pre navrhovateľov preto,
aby tieto nehnuteľnosti mohli byť v dedičskom konaní dodatočne prejednané. Skutočnosť, že vlastníctvo
príslušenstva je sporné a obe strany sporu sa cítia byť vlastníkmi príslušenstva vyplýva aj z obsahu

rozsudku tunajšieho súdu 12C/182/2010-78 zo dňa 30.5.2011, ktorým oplotenie pozemkov zapísané v
KN, na LV č. XXX, k.ú. H. M. bolo vylúčené z exekúcie v exekučnej veci EX 8/09, v ktorej bol oprávnený
K. E. a povinný navrhovateľ v 3. rade.

Kúpne zmluvy zo dňa 12.4.2007 a 15.1.2009, ktoré boli uzavreté medzi odporcom a C. L. považovali
za neplatné, pretože predmetom týchto kúpnych zmlúv boli stavby, resp. príslušenstvo špecifikované v

nich, ktorých vlastníkmi v čase prevodu neboli predávajúci, nakoľko tieto stavby a príslušenstvo neboli
predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá bola uzavretá medzi odporcom a
navrhovateľkouv1.radedňa30.10.2002.Predmetomuvedenejzmluvybollenrodinnýdomsosúpisným
číslom 84, postavený na parcele č. XXX a nehnuteľnosti zapísané na KN, na LV č. XXX, k.ú. H. M..
Hospodárska budova, ani garáž, podľa názoru navrhovateľov netvorili príslušenstvo rodinného domu a

neboli predmetom uzavretej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Ani studňa, plot, vonkajšie
úpravy, prípojka vody, kanalizačná prípojka do septiku, septik, spevnené plochy, a vráta tiež neboli
predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 30.10.2002, preto ich odporca
nemohol ďalšou zmluvou zo dňa 12.4.2007 previesť kupujúcemu L., ktorý zmluvou zo dňa 15.1.2009
ich nemohol previesť späť odporcovi, pretože v čase prevodu nebol ich vlastníkom.

Na trovách konania uplatnili zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia.

Právny zástupca odporcu návrh navrhovateľov navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že z obsahu
dedičského spisu po nebohom D. T. vyplýva, že pri šetrení predmetu dedičstva boli ako majetok
poručiteľa nahlásené aj vedľajšie stavby, t.j. hospodárska budova a garáž. Notár ich nepojal do výroku
dedičského rozhodnutia len z dôvodu, že nemali samostatné súpisné čísla a nemohli byť z tohto dôvodu

zapísané v príslušnej evidencii nehnuteľností. Zastával názor, že v každom prípade dedením prešlo
vlastníctvo k predmetným stavbám na dedičov, navrhovateľov v 2. a v 3. rade v polovici. Navrhovateľka
v 1. rade sa stala podielovou spoluvlastníčkou v jednej polovici, ktorá jej patrila z titulu BSM. Poukázal
aj na obsah darovacej zmluvy zo dňa 10.6.2002, vklad vlastníckeho práva ktorej bol povolený Správou
katastra v Prievidzi pod V 2214/02, ktorou navrhovatelia v 2. a v 3. rade darovali navrhovateľke v 1.

rade spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2, ktorý nadobudli v dedičskom konaní po nebohom D. T. na
rodinnom dome a jeho príslušenstve - hospodárskej budove a garáži. Uvedené nehnuteľnosti a ich cena
boli špecifikované v znaleckom posudku Ing. M.. Medzi zmluvnými stranami nebola žiadna pochybnosť
o predmete prevodu, ktorý bol špecifikovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen pre účastníkov zmluvy, ale
aj pre každú osobu, ktorá môže z obsahu zmluvy zistiť, čo bolo jej predmetom. V žiadnom prípade sa

nestotožnilstým,žebyakýkoľvekpodielznehnuteľností,ktorébolipredmetomsporu,patrildodedičstva
po nebohom D. T., pretože dedičské rozhodnutie malo len deklaratórny charakter a navrhovatelia v 2. a
v 3. rade aj v prípade, ak sporné nehnuteľnosti neboli špecifikované v dedičskom rozhodnutí, nadobudli
spoluvlastnícky podiel na nich. Spoluvlastnícke podiely vlastnili od roku 1982, teda od smrti D. T., až
do roku 2002, kedy ich darovacou zmluvou zo dňa 10.6.2002 previedli navrhovateľke v 1. rade. Podľa

názoru odporcu navrhovateľka v 1. rade mala vôľu uzavrieť zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom
práva zo dňa 30.10.2002 s odporcom na všetky nehnuteľnosti uvedené v znaleckom posudku Ing.Miroslava Hamáčka. Zastával názor, že z obsahu znaleckého posudku Ing. Hamáčka je jasné, určité a
zrozumiteľné, čo bolo predmetom ocenenia a čo bolo predmetom zmluvy. V súvislosti s predchádzajúcim
prevodom nehnuteľností z navrhovateľov v 2. a v 3. rade na navrhovateľku v 1. rade odporca poukázal

na jej dobromyseľnosť vôle pri prijatí daru od navrhovateľov, pretože v darovacej zmluve bolo výslovne
vymenované príslušenstvo rodinného domu, hospodárska budova, dreváreň a aj v samotnej zmuve bolo
výslovne uvedené, že sa rodinný dom prevádza vrátane príslušenstva špecifikovaného v znaleckom
posudku.

Nesúhlasil s názorom navrhovateľov, pokiaľ tvrdili, že vodovodná a kanalizačná prípojka, septik sú

príslušenstvom rodinného domu, resp. pozemku. Bol toho názoru, že ide o súčasť rodinného domu,
pretože tieto veci, tak ako aj ostatné drobné stavby podľa svojej povahy patrili. Pokiaľ išlo o plot,
poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci 12C/182/2010, ktorým bolo vylúčené oplotenie z
exekúcievedenejnapozemky,naktorýchbolooploteniepostavenéstým,žejehovlastníkomjeodporca.
Poukázal tiež na to, že v prípade úspechu navrhovateľov vo veci, pokiaľ ide o zápis ich vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, ich vlastnícke právo k nim je nezapísateľné,

nakoľko stavby, ktoré nemajú súpisné číslo pridelené orgánom na to príslušným, nie sú považované za
samostatné veci a nemôžu byť zapísané v katastri nehnuteľností.

V prípade úspechu uplatnil voči navrhovateľom trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia.

Po vypočutí účastníkov, svedkov, oboznámení sa s obsahom spisov tunajšieho súdu 9C/33/2007,
16C/15/2004, so spisom Štátneho notárstva v Prievidzi D 874/1982, s obsahom spisov Správy katastra

v Prievidzi V 4192/2002, V 322/2009, so zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa
30.10.2002, s kúpnou zmluvou zo dňa 12.4.2007, s kúpnou zmluvou zo dňa 15.1.2009, s LV č. XXX,
kú. H. M., so zmluvou o pôžičke zo dňa 30.10.2002, so stavebným povolením na výstavbu garáže zo
dňa 3.10.1977, s dedičským rozhodnutím Štátneho notárstva v Prievidzi D874/82-12 zo dňa 26.10.1982,
geometrickým plánom č. 430/2008, s LV č. XXX, kú. H. M., s písomným vyjadrením odporcu k návrhu

zo dňa 21.10.2010, s geometrickým plánom z čl. 48 spisu, so znaleckým posudkom č.86/2002 zo dňa
3.6.2002, so znaleckým posudkom Ing. Hamáčka č.148/2002 zo dňa 1.11.2002, s darovacou zmluva
zo dňa 10.6.2002, s platobnými výmerami z čl. 138 až 154 spisu, s rozhodnutím o povolení stavby -
prístavby zo dňa 17.5.1966, so správou notárky Mgr. Žilíkovej zo dňa 31.10.2012, s ostatnými listinnými
dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 30.10.2002 bola medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou v 1. rade ako dlžníkom uzavretá
zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky
odporcu voči navrhovateľovi v 3. rade v sume 2.650.000,- Sk. Pohľadávka odporcu bola zabezpečená
nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode II. zmluvy, ktorých výlučným vlastníkom bola navrhovateľka
v 1. rade. V obsahu zmluvy ako príslušenstvo nehnuteľností neboli uvedené stavby, ku ktorým sa

navrhovatelia podaným návrhom domáhali určenia vlastníckeho práva.

Dňa 12.4.2007 uzavrel odporca ako predávajúci s kupujúcim C. L. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti špecifikované v bode II. zmluvy o zabepečení záväzku prevodom práva zo dňa
30.10.2002 s tým, že v článku II. kúpnej zmluvy zo dňa 12.4.2007 bolo uvedené, že predmetom prevodu
je nielen rodinný dom č. súpisné 84, ale aj príslušenstvo špecifikované ako hospodárska stavba, garáž,

studňa, plot, vonkajšie úpravy - prípojka vody, kanalizačná prípojka do septiku, septik, spevnené plochy,
vonkajšie schody, vráta.

Dňa 15.1.2009 bola uzavretá ďalšia kúpna zmluva o spätnom prevode nehnuteľností medzi
predávajúcim C. L. a kupujúcim odporcom. Predmet zmluvy bol špecifikovaný totožne s predmetom
predchádzajúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.4.2007, t.j. rodinný dom č. súpisné 84, ale aj príslušenstvo

špecifikované ako hospodárska stavba, garáž, studňa, plot, vonkajšie úpravy - prípojka vody,
kanalizačná prípojka do septiku, septik, spevnené plochy, vonkajšie schody, vráta. Na základe tejto
kúpnej zmluvy je odporca doposiaľ vlastníkom predmetných nehnuteľností v rozsahu, v akom boli
špecifikované v zmluve.Navrhovatelianamietalinadobudnutievlastníckehoprávaodporcukhospodárskejstavbe,garáži,studni,
plotu, k vonkajším úpravám - prípojke vody, kanalizačnej prípojke do septiku, septiku, spevneným
plochám a vráta s poukazom na to, že tieto stavby neboli premetom uzavretej zmluvy o zabezpečení

záväzku prevodom práva zo dňa 30.10.2002 a v zmluve uvedené neboli.

Navrhovateľka v 1. rade nepoprela, že v r. 2002 s odporcom uzavrela zmluvu o zabezpečení záväzku
prevodom práva zo 30.10.2002. Dôvodom pre uzavretie zmluvy bola skutočnosť, že navrhovateľ v 3.
rade, ktorý je jej synom, odporcovi dlhoval finančné prostriedky. Pamätala sa, že sa dohodli na tom,
že predmetom uvedenej zmluvy bude rodinný dom, v ktorom žije. Pri tejto príležitosti sa s odporcom
nerozprávali o žiadnych iných stavbách. Nerozprávali sa ani o hospodárskej budove, ani o garáži. Tieto

stavby si odporca ani nebol prehliadnuť, pretože navrhovateľka z rodinného domu nevyšla. Odporcovi
neodovzdávala žiadne listiny, nepamätala sa ani na znalecký posudok Ing. Lauka. Dohodli sa na tom, že
obsah zmluvy vypracuje odporca. Keď ju priniesol vypracovanú v písomnom vyhotovení, navrhovateľka
zmluvu podpísala. Poprela, že by predmetom zmluvy zo dňa 30.10.2002 boli aj vedľajšie stavby, t.j.
garáž a hospodárska budova. Tieto stavby stavala spolu s nebohým manželom. Potvrdila, že dňa

10.6.2002 bola uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej navrhovatelia v 2. a v 3. rade jej darovali
svoj spoluvlastnícky podiel každý vo výške 1/4 na nehnuteľnostiach, ktoré sú uvedené v bode II.
zmluvy. Predmetom darovania bol podiel na rodinnom dome a súčasne aj podiel na príslušenstve, ktorý
je v zmluve uvedený ako hospodárska budova a dreváreň. Tvrdila, že žiadny znalec nehnuteľnosti
neohliadal, že nepozná znalca Hamáčka. Nepamätala sa, či v r. 2002 bol nehnuteľnosti ohliadať znalec

Ing. Lauko.

Navrhovateľ v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že hospodárska budova a garáž sa stavali za života
jeho otca a v dedičskom konaní po ňom tieto nehnuteľnosti prejednané neboli z dôvodu, že neboli
zapísané na liste vlastníctva. Za života otca bol on spolu s navrhovateľkou v 1. rade bezpodielovým
spoluvlastníkom rodinného domu a rovnaký vlastnícky vzťah sa týkal aj hospodárskej budovy a garáže.

V dedičskom konaní po otcovi navrhovateľ v 3. rade a navrhovateľka v 2. rade nadobudli spoluvlastnícky
podiel k rodinnému domu, každý v 1/4 a navrhovateľka v 1. rade ako manželka z titulu BSM nadobudla
spoluvlastníckypodielv1/2.Darovacouzmluvouzodňa10.6.2002navrhovateliav2.av3.radepreviedli
navrhovateľke v 1. rade každý svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4 na rodinnom dome z dôvodu, aby
získali hypotekárny úver. Dôvodom uzavretia tejto zmluvy nebolo zbavenie sa majetku kvôli veriteľom

navrhovateľav3.rade.Nebolprítomnýpriuzatváranízmluvyozabezpečenízáväzkuprevodomprávazo
dňa 30.10.2002. Zmluvu vypracoval a jej obsah formuloval odporca. Pri podpísaní zmluvy bola prítomná
navrhovateľka v 1. rade, navrhovateľ v 3. rade, odporca a pracovníčka notárskej kancelárie. Nepamätal
sa, u ktorej notárky bola zmluva podpisovaná. Pokiaľ mu bolo známe, vôľou navrhovateľky v 1. rade,
ktorá je jeho matkou, bolo zabezpečiť záväzky v zmluve uvedené len rodinným domom. Pred uzavretím

zmluvy zo dňa 30.10.2002 mu matka spomenula, že chce dať rodinný dom do ručenia. Iné nehnuteľnosti
pred ním nespomínala. Nehovorila nič ani o ďalších nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom zmluvy
a sú zapísané v KN, na LV č. D., k.ú. H. M.. Pre účely určenia hodnoty nehnuteľností navrhovateľ
osobne odporcovi odovzdal znalecký posudok Ing. Lauka, ktorý mu dal z dôvodu, že od neho žiadal
nejaképodkladyzaúčelomspísaniazmluvyozabezpečenízáväzkuprevodompráva.Uvedenýznalecký

posudok bol vypracovaný pre účely darovacej zmluvy zo dňa 10.6.2002.

Kjednotlivýmstavbámuviedol,žehospodárskabudovajestavboupostavenounabetónovýchzákladoch
z tehly. Na stavbu hospodárskej budovy bolo vydané stavebné povolenie, aj kolaudačné rozhodnutie.
Požiadali o pridelenie súpisného čísla, ale doposiaľ im pridelené nebolo z dôvodu, že vlastnícky nemajú
usporiadanýpozemokpodstavbou,ktorýjevpodielovomspoluvlastníctvenavrhovateľaanavrhovateľky

v 2. rade. Hospodárska budova sa v lete využíva na zaváranie a slúži aj na bývanie. Pozostáva z jednej
izby, kuchyne a špajze, má vybudované aj podkrovie, ktoré je momentálne neobytné. V lete sa celá
rodina v tejto hospodárskej budove, ktorú nazývajú letnou kuchyňou, zdržiava. Postavená je na parcele,
ktorá bola v minulosti označená ako parc. č. 101/1, t.j. na tej istej, kde je postavený aj rodinný dom.

Garáž sa nachádza na rovnakej parcele ako rodinný dom a navrhovateľ ju používa na garážovanie

svojho motorového vozidla, ako aj na jeho opravy. Je postavená na betónových základoch z tehly.Na garáž bolo vydané stavebné povolenie a požiadali o pridelenie súpisného čísla. Nebolo pridelené,
pretože pozemok pod garážou nie je vlastnícky vyporiadaný. Patrí do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľa a navrhovateľky v 2. rade.

Plotoddeľujepozemok,naktoromjepostavenýrodinnýdomodsusediacichnehnuteľností.Jepostavený
na betónovom základe a tvorí ho železná konštrukcia. V dĺžke asi 50 m je osadené len pletivo na
kovových stĺpoch, ktoré sú zabetónované v zemi. V tejto dĺžke plot nemá betónový základ.

Studňa sa nachádza pred rodinným domom. Voda z nej sa využíva sezónne na polievanie. Na iný účel
neslúži.

Spevnené plochy tvorí betónový chodník vedúci do garáže. Je postavený z betónových dlaždíc.

Spevnené plochy tvorí aj zámková dlažba okolo rodinného domu a hospodárskej budovy, asfaltová
cesta, ktorá tvorí prístup do rodinného domu a vedľa garáže vybudovaný jarok z betónových dlaždíc.

Vráta sú hlavnou bránou do dvora, ktorá je postavená zo železných dielov. Hlavná brána je napojená
na plot cez železné stĺpy.

Prípojka vody, septik, sa nachádzajú na parcele, kde je postavený rodinný dom.

Navrhovateľka 2. rade uviedla, že o uzavretí zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa
30.10.2002 jej nie je nič známe. O jej obsahu nevedela ani od matky, ani od navrhovateľa v 3. rade.
Odporcovi nedávala žiadne podklady za účelom zistenia ceny nehnuteľností, ktoré boli predmetom
zmluvy. Nepýtala sa nikdy, čo bolo obsahom tejto zmluvy a ani na dôvody, pre ktoré bola uzavretá. O
existencii dlhov navrhovateľa v 3. rade sa dozvedela až vtedy, keď bola voči nemu začatá exekúcia.

Nepoznala výšku jeho dlhov.

Odporca poukázal na to, že navrhovateľ v 3. rade mu doposiaľ dlhuje sumu 2.650.000,- Sk, ktorá
bola uvedená aj v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 30.10.2002 uzavretá s
navrhovateľkou v 1. rade. Pred uzavretím samotnej zmluvy osobne rokoval s navrhovateľkou v 1. rade
a navrhovateľom v 3. rade za prítomnosti svojho otca v mieste trvalého bydliska navrhovateľov v 1. až

3. rade. O obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku rokovali len vo všeobecnosti. Nikoho z nich vtedy
nenapadlo, aby predmet zmluvy špecifikovali presnejšie, pretože bol toho názoru, že každý z nich vedel,
čo predmetom zmluvy bude, to znamená, nielen rodinný dom, ale aj všetky stavby nachádzajúce sa
v jeho okolí. Pri tejto príležitosti mu navrhovatelia v 1. až 3. rade odovzdali aj podklady k určeniu
ceny nehnuteľností, konkrétne znalecký posudok Ing. Lauka. Iné podklady mu odovzdané neboli.

Obsah zmluvy formuloval odporca spolu so svojím otcom. Pred podpisom bola zmluva prečítaná na
Notárskom úrade Mgr. Žilíkovej, kde bola aj podpisovaná. Podľa znaleckého posudku Ing. Lauka bol
vypracovaný znalecký posudok Ing. Hamáčka. V kúpnej zmluve zo dňa 12.4.2007, ktorú uzavrel odporca
ako predávajúci s kupujúcim C. L., bol špecifikovaný premet kúpy tak, ako je uvedený v bode II. zmluvy
len z toho dôvodu, že takto bol predmet kúpy opísaný zo znaleckého posudku Ing. Hamáčka. Iný dôvod

na špecifikáciu týchto stavieb odporca nemal, pretože si bol vedomý, že vlastním všetko, aj vrátane
týchto stavieb. Doposiaľ všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva, užívajú navrhovatelia v 1. až 3. rade. Kúpnu zmluvu zo dňa 12.4.2007 s C. L. uzavrel
zo zdravotných dôvodov. Od kupujúceho Jozefa L. si požičal finančné prostriedky a rovnako si požičal
aj tie finančné prostriedky, ktoré poskytol navrhovateľovi v 3. rade. V r. 2007 podstúpil operáciu, na ktorú

potreboval finančné prostriedky, preto uzavrel kúpnu zmluvu. Kúpna cena mu bola vyplatená v hotovosti
bankovým prevodom. V r. 2009 mu kupujúci XXX/X,tieto nehnuteľnosti spätne previedol, pretože o
ne záujem nemal. Kúpna cena predávajúcemu Jozefovi Kollárovi vyplatená nebola, pretože obaja sa
dohodli na odklade splátok kúpnej ceny. Pokiaľ je v súčasnosti parc. č. 491, na ktorej sa nachádza
rodinný dom č. súpisné 84, rozdelená na parcelu č. 491/1 a 491/2, zrejme sa tak stalo na základe

geometrického plánu vypracovaného pre účely exekučného konania vedeného proti navrhovateľovi v
3. rade ako povinnému.Potvrdil, že Ing. Hamáček vykonal ohliadku miesta samého za účelom ocenenia nehnuteľností. Odporca
nebol prítomný na ohliadke nehnuteľností. Navrhovateľ v 3. rade prítomný na ohliadke nebol. Znalcovi
odporca konkrétne povedal, že má oceniť rodinný dom spolu so všetkým.

Svedok Ing. Miroslav Hamáček, znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb, pozemné
stavby a oceňovanie nehnuteľností, ktorý znaleckú činnosť vykonáva doposiaľ, potvrdil, že dňa
1.11.2002 vypracoval znalecký posudok č. 148/2002. O vypracovanie znaleckého posudku ho požiadal
odporca a pokiaľ išlo o účel posudku, povedal mi, že predmetom ocenenia bude rodinný dom s
príslušenstvom, ktoré v tom čase patrilo navrhovateľke v 1. rade. Konkrétne mu hovoril aj o hospodárskej
budove a garáži a o ostatnom príslušenstve. Svedok osobne vykonal ohliadku miesta samého za

prítomnosti navrhovateľky v 1. rade. Pokiaľ si pamätal, nikto iný z účastníkov na ohliadke prítomný
nebol. Spolu s navrhovateľkou v 1. rade prešli všetky nehnuteľnosti, t.j. rodinný dom, garáž, hospodársku
budovu, vykonal ohliadku studne, ako aj ostatného príslušenstva. Navrhovateľka v 1. rade nemala
výhrady voči tomu, že okrem rodinného domu vykonal ohliadku garáže, hospodárskej budovy, studne a
ostatného príslušenstva. Bol prítomný aj v interiéri hospodárskej budovy, aj v interiéri garáže, pretože

inak by tieto stavby oceniť nemohol. Navrhovateľka v 1. rade mu súčasne odovzdala aj podklady pre
vypracovanie znaleckého posudku a to tie, ktoré tvoria jeho súčasť. Nepamätal sa, či mal k dispozícii
znalecký posudok Ing. Lauka, ktorý bol vypracovávaný skôr. Vedel, ktoré stavby má oceniť, preto sa
navrhovateľky v 1. rade nepýtal, či vedela, čo bude predmetom ocenenia. Okrem navrhovateľky v 1.
rade nekomunikoval ani s navrhovateľkou v 2. rade, ani s navrhovateľom v 3. rade o tom, čo malo

byť predmetom ocenenia v znaleckom posudku. Okrem odporcu sa so žiadnym z jeho príbuzných
nerozprávalotom,čomábyťpredmetomocenenia.Svedokuviedol,žeodporcavyhotovenieznaleckého
posudku objednal dňa 31.10.2002, kedy prevzal jeho písomnú objednávku. Ústna požiadavku na
vypracovanie posudku dostal od odporcu dňa 30.10.2002. Nehnuteľnosť ohliadol na základe ústneho
dohovoru s odporcom dňa 30.10.2002. Na miesto samé ho odporca doviezol, ale ohliadku nehnuteľnosti

vykonal len v prítomnosti navrhovateľky v 1 rade. Odporca nehnuteľnosť neohliadal a ani nebol prítomný
pri ohliadke. Znalecký posudok vypracoval dňa 31.10.2002 a odporcovi ho odovzdal dňa 1.11.2002. V
posudku uviedol, že ohliadka bola vykonaná za účasti odporcu dňa 31.10.2002 z dôvodu, že písomná
objednávka odporcu bola datovaná dňom 31.10.2002 a z týchto dôvodov by nebolo vhodné, aby
do znaleckého posudku ako dátum ohliadky uviedol deň 30.10.2002, kedy aj v skutočnosti ohliadka

vykonaná bola. Účasť odporcu na ohliadke uviedol z dôvodu, že odporca ho na miesto samé doviezol.
Termín a čas ohliadky s navrhovateľkou v 1. rade dohodol odporca. S navrhovateľkou v 1. rade sa
svedok osobne nekontaktoval pred vykonaním ohliadky miesta samého a neposielal jej žiadne písomné
upovedomenie o termíne ohliadky. Odporca zabezpečil, že v čase ohliadky bola navrhovateľka v 1. rade
prítomná. V čase, keď svedok vykonával ohliadku, nemal žiadne podklady pre vypracovanie znaleckého

posudku. Od odporcu vedel, že má oceniť rodinný dom, garáž a hospodársku budovu. Svedok vedel, že
pozemok pod stavbami je neusporiadaný, čo uviedol aj v obsahu znaleckého posudku. Navrhovateľka v
1. rade nemala žiadne výhrady k tomu, čo ohliadal. Pokiaľ by to tak bolo, bol by uviedol túto skutočnosť
v znaleckom posudku.

Svedok IO. otec odporcu, vo svojej výpovedi uviedol, že asi dva, tri dni pred uzavretím zmluvy o

zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 30.10.2002, spolu so synom navštívil rodinu Henčelovú
v ich rodinnom dome v obci Veľká M. z dôvodu, že navrhovateľ v 3. rade odporcovi nevrátil pôžičku,
ktorú mu poskytol. Prítomní boli navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľ v 3. rade. Pri tejto návšteve obaja
navrhovatelia odporcovi ponúkli ako záloh rodinný dom, garáž a hospodársku budovu. Dozvedel sa
túto informáciu od odporcu. V deň, keď navštívili rodinu T., spolu vykonali vonkajšiu ohliadku rodinného

domu, vonkajšiu ohliadku letnej kuchyne a garáže. V ten deň interiér letnej kuchyne, ani garáže nevideli.
Pamätal sa, že odporca sa s navrhovateľmi v uvedený deň dohodol na tom, že predmetom zmluvy o
zabezpečení záväzku navrhovateľa v 3. rade prevodom práva budú nehnuteľnosti, ktoré boli uvedené
v znaleckom posudku Ing. Lauka. Tento znalecký posudok osobne doniesol navrhovateľ v 3. rade a
odovzdal ho odporcovi. Vtedy ani jeden z navrhovateľov nemal výhrady voči tomu, čo bude predmetom

zmluvy a predmetom ocenenia. Obsah zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva formuloval
odporca, ktorému svedok pomáhal. Pokiaľ v obsahu zmluvy okrem rodinného domu a pozemkov neboli
uvádzané ostatné stavby, bolo to z toho dôvodu, že odporca vychádzal z toho, že sú uvedené v
znaleckom posudku a preto nepovažoval za nutné v zmluve ich uvádzať. Svedok s Ing. Hamáčkomosobne nekomunikoval, nedával mu žiadne podklady k vypracovaniu znaleckého posudku. Nevedel
sa vyjadriť, či odporca dával znalcovi písomné podklady, alebo ho ústne informoval o tom, čo má byť
predmetom oceňovania.

SvedokH.n uviedol, že navrhovateľa v 3. rade osobne pozná, pretože mu v minulosti požičal finančné
prostriedky, ktoré mu nevrátil v plnej výške. Odporcu poznám ako veriteľa navrhovateľa v 3. rade,
s ktorým sa stretol na súde v súvislosti so súdnym konaním, ktoré sa týkalo vymáhania dlhov od
navrhovateľa v 3. rade. O obsahu zmluvy o zabezpečí záväzku prevodom práva zo dňa 30.10.2002 mu
nebolo nič známe. Nevedel, za akých okolností bola zmluva uzavretá a čo bolo jej predmetom. Poukázal

na to, že v roku 2002 viackrát, 5 až 8 krát sa osobne rozprával s navrhovateľkou v 1 rade, ktorá ho
ubezpečovala, že všetky dlhy za navrhovateľa v 3. rade budú uhradené. Naposledy sa s ňou stretol dňa
30.10.2002, kedy mu povedala, že ide všetko predať a osobne dohliadne na to, aby svedkova pôžička
bola uhradená. Keďže sa tak nestalo, v novembri 2002 sa s navrhovateľkou v 1. rade chcel stretnúť.
Ona sa s ním odmietla rozprávať.

Súd vykonal ohliadku miesta samého, rodinného domu navrhovateľov a budov nachádzajúcich sa vo

dvore ich rodinného domu. Ohliadkou bolo zistené, že vo dvore ich rodinného domu sa nachádza
hospodárska budova, tzv. letná kuchyňa, ktorá pozostáva z kuchyne, jednej izby a špajze. Vedľa
hospodárskej budovy sa nachádza malá dreváreň, v ktorej je uskladnené drevo. Dreváreň je stavebne
spojená s garážou, v ktorej sa nachádza osobné motorové vozidlo. Dreváreň susedí priamo vedľa
garáže. S hospodárskou budovou nesusedí. Dreváreň je postavená na betónovej podlahe, je drevená

a steny sú uchytené na železných pilieroch, ktoré sú zabetónované. Schodisko je stavebne spojené
priamo s rodinným domom. Studňa sa nachádza pred rodinným domom. Železá brána a plot oddeľuje
rodinný dom a dvor od miestnej komunikácie. Vodovodná prípojka sa nachádza pred rodinným domom.
Kanalizácia sa nachádza vedľa rodinného domu, vedľa ľavého bočného múru.

Z listinných dôkazov v spise založených bolo zistené, že bývalý ONV - odbor výstavby v Prievidzi

rozhodnutím zo dňa 17.5.1966 povolil navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi Petrovi T. stavbu prístavby
na parc.č. 109/2 - letná kuchyňa, garáž, chlievy. Stavebné povolenie na stavbu garáže bolo vydané dňa
3.10.1977.

Z dedičského spisu bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi D 874/1982 súd zistil, že rozhodnutím zo
dňa 26.10.1982 dedičstvo po nebohom Petrovi T. - nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl. č. XXX, parc.č.

XXX/X v celosti, v pkn. vl. č. XXX, parc.č. XXX, XXX v X/X, dom č.p. 18 v polovici nadobudli navrhovatelia
v 2. a v 3. rade, každý v rovnakom podiely.

Dňa 10.6.2002 bola medzi navrhovateľmi v 2. a v 3. rade ako darcami a navrhovateľkou v 1. rade
ako obdarovanou uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľov k rodinnému domu č. súp. V.576 (pôvodne č.súp. 84, došlo k zmene súpisného čísla)

v 1/2 a prevod príslušenstva rodinného domu - hospodárska budova, dreváreň v 1/2. Navrhovateľka
v 1. rade sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu a jeho príslušenstva - hospodárske budovy a
drevárne. Garáž ako predmet prevodu v darovacej zmluve uvedená nebola.

Podľa § 118 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

Podľa § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú
pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.Podľa § 120 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej
veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľov je čiastočne
dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že za života navrhovateľky v 1. rade a jej manžela boli
okrem rodinného domu č. súp. 84 postaveného na parc. č. XXX/X a č. XXX/X nachádzajúceho sa vo

H. M., bezpodielovými spoluvlastníkmi ďalších nehnuteľností, vrátane hospodárskej budovy a garáže,
postavených na parc. č. R., XXX/X. Bývalý ONV-odbor výstavby v Prievidzi rozhodnutím zo dňa
17.5.1966 povolil navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi D. T. stavbu prístavby na parc.č. 109/2 - letná
kuchyňa, garáž, chlievy. Stavebné povolenie na stavbu garáže bolo vydané dňa 3.10.1977. Kolaudačné
rozhodnutie k prístavbe a nadstavbe rodinného domu bolo vydané dňa 21.4.1982. Je založené v

prílohovej obálke na čl. 56 spisu, ako súčasť znaleckého posudku Ing. Lauka č. 86/2002. Rozhodnutie
o povolení užívať prístavby hospodárskej časti a garáže vydal bývalý ONV v Prievidzi dňa 14.6.1971,
je súčasťou znaleckého posudku Ing. Lauka.

Rozhodnutím zo dňa 26.10.1982 dedičstvo po nebohom D. T. - nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl. č.
XXX, parc. č. XXX/X v celosti, v pkn. vl. č. XXX, parc. č. XXX, XXX v 1/7, dom č. p. 18 v polovici

nadobudli navrhovatelia v 2. a v 3. rade, každý v rovnakom podiely, vo výške 1/4. Ostatné nehnuteľnosti
a hnuteľné veci v rozhodnutí špecifikované nadobudla v celosti navrhovateľka v 1. rade, ktorá z titulu
vyporiadania BSM nadobudla po smrti manžela aj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k rodinnému
domu a jeho príslušenstvu, t.j. garáži, hospodárskej budove a drevárne. Hoci príslušenstvo rodinného
domu nebolo výslovne v dedičskom rozhodnutí uvedené, s určitosťou možno konštatovať, že bolo

predmetom dedenia, čo vyplýva aj z obsahu zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 26.10.1982, v
ktorej je uvedené, že poručiteľ s manželkou vlastnili okrem iných nehnuteľností aj rodinný dom č. súp.
18 spolu s nadstavbou a prístavbou. Bývalý ONV - odbor výstavby v Prievidzi rozhodnutím zo dňa
17.5.1966 povolil navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi D. T. stavbu prístavby na parc.č. XXX/X - letná
kuchyňa, garáž, chlievy. Stavebné povolenie na stavbu garáže bolo vydané dňa 3.10.1977. Rozhodnutie

o povolení užívať prístavby hospodárskej časti a garáže vydal bývalý ONV v Prievidzi dňa 14.6.1971.
Napokon predmetom dedenia je všetko, čo poručiteľ v čase svojej smrti vlastnil. Dôkazom, že garáž,
hospodárska budova, dreváreň boli predmetom dedenia po nebohom D. T. je aj darovacia zmluva zo
dňa 10.6.2002, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľmi v 2. a v 3. rade ako darcami a navrhovateľkou
v 1. rade ako obdarovanou a jej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľov k

rodinnému domu č. súp. V.576/6 (pôvodne č.súp. 84, došlo k zmene súpisného čísla) v 1/2 a prevod
príslušenstva rodinného domu - hospodárska budova, dreváreň v 1/2. Pokiaľ by sa navrhovatelia v 2. a
v 3. rade necítili byť podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností, neboli by svoje spoluvlastnícke
podiely prevádzali na navrhovateľku v 1. rade, ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu a
jeho príslušenstva - hospodárskej budovy a drevárne. Garáž ako predmet prevodu nebola v darovacej

zmluve uvedená.

Z cit. ust. § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ustálene súdnej praxe a platnej judikatúry vyplýva, že
ak je príslušenstvom hlavnej veci nehnuteľnosť, požaduje sa, aby v zmluve bola navyše vyjadrená vôľa
previesť vec i s príslušenstvom ( Občanský zákoník I. Komentář. Praha: CH. Beck 2008, s. 607,608).
Až takéto vyjadrenie vytvára predpoklady pre skúmanie, či táto vôľa bola vyjadrená dostatočne určite

pre to, aby mohla vyvolať právne účinky sledované účastníkmi. Príslušenstvo tvoria samostatné veci,
ktoré môžu byť samostatným predmetom právnych vzťahov a ich právny režim nesleduje zo zákona bez
ďalšieho režim hlavnej veci. Ak nebola vôľa previesť aj príslušenstvo hlavnej veci právne významným
spôsobom prejavená, príslušenstvo veci na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza.Veci, ktoré majú povahu príslušenstva hlavnej veci, sú samostatnými vecami. Preto možno vlastníctvo
k nim prevádzať bez súčasného prevodu vlastníctva hlavnej veci ato bez ohľadu na hospodársku
neúčelnosť takého rozdelenia vlastníctva. Samostatnosť príslušenstva vo vzťahu k hlavnej veci sa

prejavuje i v procesnej rovine, keď sa pripúšťa samostatná určovacia žaloba iba vo vzťahu k
príslušenstvu (Občiansky zákonník, Veľký komentár. Bratislava: JUDr. Imrich Fekete, CSc., 2011, s.
590).

Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 31 Cdo 2772/2000 zaujal
právny názor, podľa ktorého ak príslušenstvo hlavnej veci tvorí nehnuteľnosť, môže dôjsť k jeho prevodu
na iného zmluvou iba vtedy, ak v tejto zmluve bola vyjadrená vôľa previesť aj príslušenstvo. Iba písomne

prejavená vôľa previesť príslušenstvo veci vytvára predpoklady pre skúmanie, či táto vôľa bola vyjadrená
dostatočne určite preto, aby mohla vyvolať právne účinky zamýšľané účastníkmi. Na vyššie uvedený
judikát nadviazal Najvyšší súd ČR v rozhodnutí vo veci sp. zn. 22 Cdo 1844/2004 a vo veci sp. zn.
32 Odo 454/2004, v ktorej vyslovil názor, že k platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností je potrebná
presná identifikácia príslušenstva, ak je ňou nehnuteľnosť, ktorá je predmetom evidencie v katastri

nehnuteľností (pozemky, garáže). Ak príslušenstvom je nehnuteľnosť, ktorá evidencii nepodlieha (rôzne
vedľajšie stavby ako šopa, ploty a podobne), na prevod postačí vyjadrenie, že vec sa prevádza spolu
s príslušenstvom. Aj v takomto prípade je na prevod príslušenstva potrebný výslovný prejav vôle, ktorý
musí byť urobený, ak ide o nehnuteľnosť, písomne, pričom prejavy účastníkov musia byť na tej istej
listine (§ 46 Občianskeho zákonníka).

V prípade účastníkov, hospodárska budova a garáž majú charakter nehnuteľností, ktoré sú zároveň
príslušenstvom rodinného domu nachádzajúceho sa vo Veľkej M., č. súp. XX, postaveného na parc.č.
XXX/X a č. XXX/X, ktorého súčasným vlastníkom je odporca, čo je zrejmé z výpisu KN, z LV
č. U. k.ú. VF. M.. Z obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 30.10.2002
nevyplýva,žepredmetomzmluvyboloajvyššieuvedenépríslušenstvo,t.j.garážahospodárskabudova.

Absentujú akékoľvek prejavy vôle účastníkov zmluvy smerujúce k prevodu príslušenstva rodinného
domu. Príslušenstvo domu v zmluve nie je žiadnym spôsobom identifikované a len odkazom na bod II.
zmluvy,kdejeuvedené,žecenanehnuteľnostíjeuvedenávznaleckomposudkuIng.Hamáčka,vktorom
je ocenené aj príslušenstvo rodinného domu, nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že predmetom
zmluvy bolo aj príslušenstvo rodinného domu - garáž a hospodárska budova. Ak v zmluve nebola

účastníkmi prejavená žiadna vôľa vo vzťahu k príslušenstvu, platí s poukazom na vyššie uvedené a s
poukazom na publikované právne názory Najvyššieho súdu ČR, že predmetom zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva nebola garáž, ani hospodárska budova. Vo vzťahu ku garáži a hospodárskej
budove potom platí stav, aký existoval pred uzavretím predmetnej zmluvy. Tak, ako bolo vyššie uvedené,
garáž, aj hospodárska budova boli jednoznačne predmetom dedičstva po nebohom R.T.. V dedičskom

konaní spoluvlastnícky podiel vo výške jednej polovice nadobudla navrhovateľka v 1. rade z titulu
vyporiadaniaBSMadruhúpolovicuvpodiely1/4nadobudlinavrhovateliav2.av3.rade,ktorídarovacou
zmluvou zo dňa 10.6.2002 svoje spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome a vo vzťahu k príslušenstvu
- hospodárskej budove a drevárni, previedli navrhovateľke v 1. rade. Vychádzajúc z právneho názoru,
že iba písomne prejavená vôľa previesť príslušenstvo veci vytvára predpoklady pre skúmanie, či táto

vôľa bola vyjadrená dostatočne určite preto, aby mohla vyvolať právne účinky zamýšľané účastníkmi,
k prevodu spoluvlastníckych podielov navrhovateľov v 2. a v 3. rade ku garáži darovacou zmluvou
nedošlo. Garáž aj naďalej ostala v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v 1. rade v jednej polovici
a navrhovateľov v 2. a v 3. rade, u každého v podiely 1/4.

Pokiaľ odporca kúpnou zmluvou zo dňa 12.4.2007 previedol kupujúcemu C. L. nielen nehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ale aj príslušenstvo rodinného
domu - garáž a hospodársku budovu, je v tejto časti uvedená zmluva neplatná pre rozpor so zákonom
podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, pretože v čase prevodu odporca nebol vlastníkom
príslušenstva rodinného domu. Rovnako aj následný spätný prevod, ku ktorému došlo kúpnou zmluvou
zo dňa 15.1.2009, je vo vzťahu k hospodárskej budove a garáži neplatný z totožných dôvodov. Platí

potom stav, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou hospodárskej budovy (spoluvlastnícky podiel vo
výške 1/2 jej patrí z titulu BSM po smrti manžela a spoluvlastnícke podiely navrhovateľov v 2. a v 3.
rade vo výške 1/4, ktoré nadobudli v dedičskom konaní po D. T., nadobudla darovacou zmluvou zo dňa10.6.2002. Garáž je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v 1. rade v podiely 1/2 nadobudnutom
z titulu BSM po smrti manžela a v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 2. a v 3. rade, každého
v podiely 1/4.

Pokiaľ sa navrhovatelia podaným návrhom domáhali určenia, že hospodárska budova a garáž patria v
polovici do vlastníctva navrhovateľky v 1. rade a v polovici do dedičstva po nebohom D. T., súd v tejto
časti návrh zamietol, nakoľko skutočný vlastnícky stav k predmetným nehnuteľnostiam je podľa názoru
súduiný,uvedenývyššie,nežnavrhovaliurčiťnavrhovatelia.Ikeďjepravdou,ženavrhovateľkav1.rade
je podielovou spoluvlastníčkou ku garáži v 1/2, výrok rozsudok formulovaný podľa petitu návrhu v časti,

ktorou sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva navrhovateľky v 1. rade v podiely 1/2 ku
garáži,jejprávnepostaveniekomplexnýmspôsobomnerieši,pretoženeriešivlastníckystavkostatnému
spoluvlastníckemu podielu. Súd bol toho názoru, že za daného stavu nie je daný podľa § 80 písm. c/
O.s.p. naliehavý právny záujem navrhovateľky v 1. rade na určení, že je podielovou spoluvlastníčkou v
podiely 1/2 ku garáži, ak sa súčasne neriešil vlastnícky stav k spoluvlastníckym podielom navrhovateľov
v 2. a v 3. rade.

Vo vzťahu k hospodárskej budove je navrhovateľka v 1. rade jej výlučnou vlastníčkou, preto nie je možné
považovať návrh o určenie, že navrhovateľka v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiely 1/2 k
hospodárskej budove a spoluvlastnícky podiel 1/2 patrí do dedičstva poD., za dôvodný. Ani v tejto časti
určovacej žaloby podľa názoru súdu nebol daný naliehavý právny záujem.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť určovacej žaloby, ktorou navrhovatelia žiadali určiť, že navrhovatelia v 2. a v 3.

rade sú podieloví spoluvlastníci každý v podiely 1/2 k studni, plotu, prípojke vody, kanalizačnej prípojke
do septiku, septiku, k spevneným plochám a vrátam, súd v tejto časti považoval žalobu za čiastočne
opodstatnenú.

Hoci v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 30.10.2002 nebolo medzi účastníkmi
dojednané, že sa vzťahuje aj na studňu, plot, prípojku vody, kanalizačnú prípojku, septik, spevnené

plochy a vráta, uvedené drobné stavby boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 12.4.2007, a aj zmluvy
zo dňa 15.9.2009.

Súd považoval plot oddeľujúci pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom, od susediacich
nehnuteľností, za súčasť rodinného domu. Plot podľa svojej povahy k rodinnému domu patrí a je určený
na oplotenie domu, jeho oddelenie od susedných nehnuteľností. Je postavený na betónovom základe

a tvorí ho železná konštrukcia. V dĺžke asi 50 m je osadené len pletivo na kovových stĺpoch, ktoré sú
zabetónované v zemi. V tejto dĺžke plot nemá betónový základ. Plot nie je zásadne súčasťou pozemku.
V prípade, že ide o oplotenie areálu obytných budov, rodinných domov, rekreačných chát a podobne,
tvoria ploty spravidla súčasť týchto budov ako hlavnej veci a tam, kde ide len o oplotenie pozemku, je
plot súčasťou pozemku (Občiansky zákonník, Veľký komentár. Bratislava: JUDr. Imrich Fekete, CSc.,

2011, s. 585). Rovnako aj vráta, ktoré sú hlavnou bránou do dvora a sú skonštruované zo železných
dielov a napojené na plot cez železné stĺpy, sú súčasťou plotu a teda súčasťou rodinného domu.

Súčasť veci nie je spravidla spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, ale sleduje právny
osud hlavnej veci, vlastníkovi ktorej patrí ( rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cz 39/1991). Hlavná vec i jej
súčasť tvoria jedinú vec, celok, ktorý je v dôsledku toho podrobený aj tomu istému právnemu režimu. V

dôsledku toho sa preto právne úkony a nimi založené práva a povinnosti, ktorých predmetom je určitá
hlavná vec, vzťahujú na všetky jej súčasti (rozsudok NS ČR sp. zn. 29Odo 760/2003). Súčasť veci
môže byť samostatnou vecou v právnom slova zmysle. Hlavná vec a jej súčasť tvoria jeden nedeliteľný
celok. Nie je možné platne previesť vlastnícke právo k veci bez jej súčasti a naopak je neplatnou
zmluva o samostatnom prevode súčasti bez toho, aby bola prevádzaná vec ako celok (Právní rádce

8/2007). Súčasť hlavnej veci tak prechádza na nadobúdateľa hlavnej veci bez ďalšieho, aj keď nie je
výslovne uvedená a individualizovaná v zmluve o prevode hlavnej veci. Z uvedeného vyplýva, že zmluva
o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 30.10.2002, predmetom ktorej bol aj rodinný dom č.
súp. 84, sa vzťahovala aj na oplotenie a vráta tvoriace jeho súčasť, bez toho, aby v zmluve museli byťšpecifikované. Ich vlastníkom je odporca, ktorý je aj vlastníkom rodinného domu, preto v tejto časti návrh
navrhovateľov nebol dôvodný.

Spevnené plochy sú podľa platnej judikatúry súčasťou pozemku (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo

737/2002, 3Cz 3/1990). Predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 30.10.2002
neboli pozemky, na ktorých sa nachádzajú spevnené plochy a studňa, čo medzi účastníkmi nebolo
sporné. Napriek tomu aj tieto drobné stavby boli predmetom prevodu podľa kúpnych zmlúv zo dňa
12.4.2007 a 15.1.2009. Vzhľadom k tomu, že odporca v čase prevodu nebol ich vlastníkom, nemohol ich
platne previesť kúpnou zmluvou zo dňa 12.4.2007 do vlastníctva Jozefa L. a následne tento ich nemohol

previesť späť odporcovi kúpnou zmluvou zo dňa 15.1.2009. Uvedený prevod je potrebné považovať za
neplatný podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Spevnené plochy, ktoré
boli predmetom prevodu, sú súčasťou pozemku, na ktorom sa nachádzajú a vlastnícky patria vlastníkovi
pozemku, ktorým sú navrhovatelia v 2. a v 3. rade. Keďže súčasť veci nemožno samostatne prevádzať,
nemožno výlučne k súčasti veci určiť vlastnícke právo, pretože sleduje osud hlavnej veci. Preto na
strane navrhovateľov nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že spevnené plochy patria do ich

podielového spoluvlastníctva, každému v 1/2.

Studňa z betónových skruží je nehnuteľnou stavbou a príslušenstvom pozemku a ako taká môže byť i
samostatným predmetom právnych vzťahov (rozsudok NS ČR vo veci sp. zn. 22 Cdo 37/2000). Pokiaľ
bolapredmetomprevodupodľakúpnejzmluvyzodňa12.4.2007a15.1.2009,jednásaoneplatnýprevod
z dôvodu, ako bolo vyššie uvedené. Podielovými spoluvlastníkmi studne, ktorá sa nachádza na parc. č.

491/9 zapísanej v KN, na LV č. XXX, k.ú. H. M. ( založený v spise na čl. 132), sú navrhovatelia v 2. a v 3.
rade v podiely 1/2 každý, ktorí sú súčasne podielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom sa studňa
nachádza. V tejto časti súd podanému návrhu ako dôvodnému vyhovel.

Pokiaľ ide o vodovodnú a kanalizačnú prípojku, nemožno ich považovať za súčasť pozemku vzhľadom
k právnej úprave obsiahnutej v Zákone č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách, v platnom znení.

Podľa § 4 ods. 6 cit. zákona, vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je
osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného
vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo
vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej

prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

Podľa § 42 ods. 7 cit. zákona, vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku kanalizačným prípojkám,
prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona (pred 1.11.2002) zostáva zachované.

Je zrejmé, že vodovodná, aj kanalizačná prípojka k rodinnému domu, ktorý bol predmetom zmluvy o
zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 30.10.2002, bola zriadená pred účinnosťou tohto zákona.

Predchádzajúca právna úprava riešila vlastníctvo kanalizačnej a vodovodnej prípojky vo Vyhláške č.
154/1978Zb.,vzneníneskoršíchpredpisov.Podľa§10a ods.1cit.vyhlášky,investoromnovobudovanej
vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa na verejný vodovod alebo
verejnú kanalizáciu pripája, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade navrhovateľov investorom
kanalizačnej, aj vodovodnej prípojky bola navrhovateľka v 1. rade so svojím manželom, ktorí za

trvania manželstva postavili rodinný dom, ktorý sa na obidve prípojky napájal. Po smrti manžela
navrhovateľky v 1. rade, táto nadobudla vlastníctvo k rodinnému domu tak, ako bolo uvedené vyššie,
v celosti ( spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 z titulu BSM a spoluvlastnícky podiel 1/2 na základe
darovacej zmluvy zo dňa 10.6.2002). V čase uzavretia zmluvy zo dňa 30.10.2002 s odporcom, bola
výlučnou vlastníčkou rodinného domu a pri zmene vlastníctva rodinného domu prešlo vlastníctvo

vodovodnej prípojky a vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti, t.j. odporcu.
Navrhovatelia v 2. a v 3. rade preto nemôžu byť podielovými spoluvlastníkmi týchto prípojok a v tejto
časti bol ich návrh ako nedôvodný zamietnutý.Septik súd považoval za súčasť rodinného domu, vzhľadom na jeho účelové určenie a využitie. Zákonná
podmienka, že súčasť veci je to, čo od nej nemožno oddeliť, neznamená len fyzickú nedeliteľnosť
súčasti, ale to, že súčasť nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec neznehodnotila, pritom nemusí ísť

len o finančnú stratu, prípadne zničenie alebo poškodenie hlavnej veci, ale o znehodnotenie funkčné,
estetické, či iné. Znehodnotením sa myslí stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením
jej súčasti slúži svojmu pôvodnému účelu menej kvalitne alebo mu nemôže slúžiť vôbec (Občiansky
zákonník, Veľký komentár. Bratislava: JUDr. Imrich Fekete, CSc., 2011, s. 580). Tak ako bolo vyššie
uvedené, právne úkony a nimi založené práva a povinnosti, ktorých predmetom je určitá hlavná vec,

vzťahujú na všetky jej súčasti. Znamená to, že aj zmluva zo dňa 30.10.2002 o zabezpečovacom prevode
práva uzavretá medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporcom sa vzťahovala aj na septik ako súčasť
rodinného domu, ktorý bol predmetom tejto zmluvy. Rovnako aj v tejto časti z uvedených dôvodov súd
návrh navrhovateľov nepovažoval za dôvodný a zamietol ho.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Účastníci mali vo veci čiastočný úspech,
preto súd vyslovil, že žiadny z nich nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.