Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12P/191/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112227297
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112227297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

mal. D. N., T.. XX.X.XXXX, U. H. U. XX, Y., toho času D. U. XX, D., (C.), XXX XX U., zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, dcéra otca
- odporcu v 1. rade: I. K., T.. X.X.XXXX, U. H. I. C. XX, korešpondenčná adresa: Y. XB/E, I., zast. JUDr.
Matúšom Lemešom, advokátom, Nerudova 14, Košice, dcéra matky - odporkyne v 2. rade: R. N., T..
XX.X.XXXX, U. H. U. XX, Y., toho času D. U. XX, D., (C.), XXX XX U., zast. N.. N. U., Y. XX, Y. o návrhu
o prípustnosti zapretia otcovstva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o určenie, že zapretie otcovstva, ktoré svedčí I. K., T.. X.X.XXXX voči mal. D. N., T..

XX.X.XXXX je prípustné z a m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej navrhovateľky - odporca v 1. rade podal za maloletú dňa 24.10.2012 návrh na určenie,
že zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi v 1. rade voči navrhovateľke, je prípustné.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľka sa narodila dňa XX.X.XXXX odporcom v 1. a 2. rade.
Pohlavný styk mali iba jediný krát. Tehotenstvo odporkyňa v 2. rade odporcovi v 1. rade tajila. Dozvedel
sa to až po niekoľkých mesiacoch od známych. Otcovstvo k maloletej navrhovateľke odporca v 1. rade
uznal súhlasným vyhlásením na matrike, asi rok po narodení navrhovateľky. Neskôr bolo odporcovi v 1.
rade zo strany odporkyne v 2. rade oznámené, že on je otcom len na papieri. V skutočnosti je matkou aj

otcom iba odporkyňa v 2. rade. Odporca v 1. rade mal záujem podať v zákonnej trojročnej lehote návrh
na zapretie otcovstva, avšak jeho advokát žalobu nepodal.

Odporca v 1. rade ďalej uviedol, že otcovstvo k navrhovateľke uznal z dôvodu, že odporkyňu v 2.
rade miloval. Myslel si, že dostala rozum a dajú ich vzťah dokopy. Ona ho však len využila. Nikdy
navrhovateľke nepovedala, že on je jej otcom. Keď mala navrhovateľka 9 rokov, odporca v 1. rade jej
povedal, že on je jej otcom. Zároveň napísal list odporkyni v 2. rade, tá sa na neho hnevala.

Odporca v 1. rade v súčasnej dobe žije s novou priateľkou v spoločnej domácnosti. Majú spolu dieťa,
ktoré má 22 mesiacov.Odporca v 1. rade uznáva, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o prípustnosti zapretia otcovstva
má dieťa, ktoré musí byť zastúpené kolíznym opatrovníkom. V tomto prípade, počas súdneho konania,
je dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. On ako zákonný zástupca, podal za maloletú návrh na súd.

Ďalej uviedol, že je v záujme každého dieťaťa, aby poznalo svojho otca. V tomto prípade, matka fakticky
bráni maloletej poznať svojho otca. Stále otcovi hovorí, že on nie je otcom maloletej a ani navrhovateľke
doteraz nepovedala, kto je jej otcom. Preto chcel, aby vo veci bola vypočutá aj odporkyňa v 2. rade,
aby sa vyjadrila ku skutočnosti splodenia dieťaťa, ako aj ku ďalším skutočnostiam, ohľadne uznania
otcovstva.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že odporca v 1. rade sám išiel na matričný úrad a uznal otcovstvo
k navrhovateľke. Nebolo v jej silách ho donútiť k priznaniu otcovstva. Toto uznal dobrovoľne, keď
navrhovateľka mala viac ako jeden rok. Odporca v 1. rade ďalej na matrike vyhlásil, že súhlasí aj s
tým, aby navrhovateľka nosila priezvisko N.. Po dobrovoľnom uznaní otcovstva, sa odporca v 1. rade
zaviazal platiť výživné 2.500,-Sk. Keď mala maloletá viac ako 4 roky, odporkyňa v 2. rade s ňou odišla
do U., kde žijú doteraz.

Odporkyňa v 2. rade namietala aktívnu legitimáciu odporcu v 1. rade na podanie tohto návrhu. Navrhla
žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože odporca splodil ďalšie dieťa so svojou
súčasnou partnerkou a je jeho fikciou maloletej navrhovateľke zaprieť otcovstvo, a tak sa zbaviť
vyživovacej povinnosti. Ďalším dôvodom, prečo by mal súd žalobu zamietnuť je tá skutočnosť, že nie
je v záujme maloletej, aby zostala bez otca.

Kolízny opatrovník uviedol, že rodina je na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
evidovaná od roku 2008 z dôvodu konania o určenie výživného. Uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 7CoP/192/2008 zo dňa 11.7.2008 bolo určené otcovi prispievať na výživu mal. D. sumou 33,19
EUR mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 22P/30/2008 zo dňa 23.3.2012 za obdobie
od 1.2.2008 do 30.3.2012 mu bolo určené dlžné výživné v sume 3.550,-EUR, ktoré súd zaviazal otca

uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní, ktoré podal otec dňa 18.5.2012 žiadal, aby
dlžné výživné súd povolil splácať po 20,-EUR mesačne. Doteraz nie je vo veci právoplatne rozhodnuté.

Ďalej kolízny opatrovník zistil, že odporkyňa v 2. rade žije s navrhovateľkou dlhodobo v zahraničí v U..
Je zamestnaná, jej čistý mesačný príjem je 512,-EUR. Býva

v 3-izbovom rodinnom dome, kde platí nájomné a inkaso vo výške 184,-EUR mesačne. Mal. D. D.

U. navštevuje základnú školu. Vo voľných chvíľach sa venuje basketbalu. Podľa názoru kolízneho
opatrovníka, nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo žalobe vyhovené. Takýto návrh by mohol byť
podaný z dôvodu, ak by bolo lekárskymi správami preukázané, že odporca v 1. rade nemôže byť otcom
maloletej.

Ako listinný dôkaz bol do spisu predložený rodný list mal. D. N., narodenej odporcovi v 1. rade a

odporkyni v 2. rade dňa XX.X.XXXX.

Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným
úradom alebo pred súdom.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa
je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa

lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a
určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že mal. D. N. sa narodila dňa XX.X.XXXX matke R.

N.. Odporca v 1. rade - I. K. otcovstvo uznal súhlasným vyhlásením pred matričným úradom, asi rok po
narodení mal. D.. Mal. D. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať
na jej výživu sumou 33,19 EUR mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2008 do 30.3.2012 vo
výške 3.550,-EUR bol otec zaviazaný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, avšak proti tomuto
rozhodnutiu sa odvolal s tým, že je ochotný dlžné výživné splácať v pravidelných mesačných splátkach

po 20,-EUR. Odvolací súd o odvolaní otca zatiaľ nerozhodol.

Ako vyplýva z ustanovení § 93 ods. 1 Zákona o rodine, odporca v 1. rade mal možnosť svoje otcovstvo
k navrhovateľke zaprieť do troch rokov odo dňa, kedy otcovstvo pred matričným úradom uznal, a to len
v tom prípade, ak by bolo vylúčené, že by mohol byť otcom mal. D.. Aj keď podľa jeho tvrdenia, takýto
návrh mal pripravený, nakoniec na súd podaný nebol. Zákonnú lehotu na zapretie otcovstva premeškal.

V ustanovení § 96 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvené časovo neobmedzené právo dieťaťa domáhať
sa zapretia otcovstva, avšak pod podmienkou, že je potrebné v záujme dieťaťa. Plnoleté dieťa návrh
podáva samo. V prípade maloletého dieťaťa návrh podáva opatrovník. V prípade maloletého dieťaťa nie
je vylúčené, že k tomu môže dôjsť aj na základe podnetu rodiča, ktorý tento podnet smeruje Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, ktorý následne podá návrh na svoje ustanovenie za opatrovníka. Z koncepcie

Zákona o rodine vyplýva, že zákon rodičom ustanovil prekluzívne zapieracie lehoty a po ich márnom
uplynutí dal aktívnu legitimáciu len dieťaťu. Z toho vyplýva, že zákonodarca nechcel, aby ju mali po
uplynutí lehôt aj rodičia, inak by túto možnosť výslovne zakotvil.

V tomto prípade, samotný návrh na určenie, že zapretie otcovstva je prípustné, podal za maloletú
odporca v 1. rade, na čo však podľa názoru súdu nemá aktívnu legitimáciu. Takýto návrh môže podať

za maloletú len kolízny opatrovník.

Taktiež podľa názoru súdu, nie je v záujme maloletej navrhovateľky, aby bolo určené, že odporca v 1.
rade nie je jej otcom, pretože v takom prípade by zostala bez otca zapísaného v rodnom liste. Ak odporca
v 1. rade namieta, že mu matka bráni pri výkone jeho rodičovských práv, týchto sa môže domáhať, ak
sa nedohodne s matkou súdnym konaním.

Súd nepovažoval za potrebné vypočuť matku maloletej navrhovateľky, t.j. odporkyne v 2. rade ohľadom
skutočnosti splodenia dieťaťa a určenia otcovstva, keďže k tomuto sa odporkyňa v 2. rade vyjadrila
vo svojom písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.11.2012. V ňom poukázala na to, že
odporca v 1. rade dobrovoľne išiel na matriku, kde uznal otcovstvo k navrhovateľke a súhlasil aj s tým,
že navrhovateľka bude nosiť priezvisko N..

Podľa názoru súdu, neboli splnené podmienky na určenie, že zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi
v 1. rade voči navrhovateľke, je prípustné, čiže nebola dodržaná aktívna legitimácia na podanie
takéhoto návrhu a súd nepovažoval, že takáto žaloba a rozhodnutie, že odporca v 1. rade nie je otcom
navrhovateľky, je v záujme dieťaťa, preto žalobu zamietol.V záujme každého dieťaťa je, aby malo svojho otca určeného, pričom odporca v 1. rade ničím
nepreukázal, že je vylúčené, aby mohol byť otcom maloletej navrhovateľky.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto prípade, ako navrhovateľka v konaní vystupuje mal. D. N., ktorá z procesného hľadiska úspech
vo veci nemala. Úspech mali odporcovia v 1. a 2. rade, títo si žiadne trovy konania neuplatnili, preto súd
o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).