Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 11, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/70/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213672

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7511213672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: Š. Ž., J..
XX.XX.XXXX, S. XXX, Z., v konaní o zaplatenie 1.260,60 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 674,60 eura spolu s úrokom z omeškania 0,024% dlžnej sumy
denne od 20.9.2011 až do zaplatenia ako aj trovy konania 21,40 eura titulom súdneho poplatku, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.260,60 era spolu s úrokom
z omeškania 0,24% dlžnej sumy denne od neuvedeného dňa až do zaplatenia ako aj náhradu trov
konania.

Žalovaný sa k veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, preto súd konal a rozhodol na základe toho
čo vyšlo v konaní najavo, a to aj bez účasti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Úverovou zmluvou č. 3807142740 zo dňa 19.7.2008 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 21.000
Sk (697,07 eura). Tento úver sa zaviazal vrátiť žalobcovi v 60 mesačných splátkach po 677 Sk (22,47
eura)aspolusriadnym úrokomzúveruvsadzbe29,30%ročnemalzaplatiťcelkom40.620Sk(1.348,82
eura) Žalobca tvrdil a listinou - prehľadom splátok (čl 8) preukázal, že žalovaný zaplatil iba 1 splátku v

sume 22,47 eura to dňa 1.9.2008. Navrhol zaviazať žalovaného na dlžnú sumu 1.239,88 eura dlžoby
na istine vrátane úroku, sumy 17,40eura zmluvnej pokuty, 3,32 eura za upomienku a zo sumy 1.239,88
eura úrok z omeškania 0,024% denne z dlžnej sumy od neuvedeného dňa (v žalobe tento údaj chýba)
až do zaplatenia.

Žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o úvere na čl. 4, VOP na čl. 5 -
7 a splátkový kalendár s prehľadom úhrady splátok na čl.8.Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne
uzatvára:

Niet sporu o tom, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah spotrebiteľského charakteru, založeného

zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.7.2008.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny

obchod“, však ohľadom prejednávaného záväzkového vzťahu špeciálne ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa pôsobia aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako lex
specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej
praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle
§ 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti

prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranáchsporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob

aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných
pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20,
číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č.
45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658

ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky
v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška
dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.

Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a
teóriou),žezásadazmluvnejvoľnostivsúkromnompráveniejeabsolútnaanachádzasvojeobmedzenie

(z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi.
Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom
zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti
v súkromnom práve. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých
mravov úzkosúvisísdoktrínouoneprípustnom,resp.neprimeranomznevýhodnenízaloženomprávnym

úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim
spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.

Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavov.

V danom prípade súd zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v júli 2008 bola 11,88%
(približne 12%), no v zmluve o úvere je uvedená sadzba 29,30%, čo predstavuje viac než 250%
výpočtovéhozákladuasú o 150%vyššienežobvykláúrokovámiera.Taktodojednanéúrokyjepotrebné
považovať za úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie o úrokoch v zmluve o úvere
je neplatné, lebo sa prieči dobrým mravom. Absolútnou neplatnosťou je v zmysle ustanovenia § 41 OZ

postihnuté iba dojednanie o úrokoch, nie celá zmluva o úvere, pretože túto časť právneho úkonu možno
oddeliť od ostatného obsahu.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená v spotrebiteľských zmluvách v podstate to isté ako
určenie, že niektorá zmluvná podmienka je neprijateľná, čo v praxi znamená, že súd ju nemôže priznať
a to ani len čiastočne.

Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón
cvamino:Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom

Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka
vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto

spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej
záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.
Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje
vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť
obsah tejto podmienky.

Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla
odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé
podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnúochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž
vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli
pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol

by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné
takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s

pravidlami vnútroštátneho práva.

Vo vzťahu k poplatkom a zmluvnej pokute súd udáva:

Podľa § 4 ods.(5) zákona 258/2001 Z.z. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 544 Obč. zákonníka:

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo

určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 Obč. zákonníka:

(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

V prejednávanom prípade však v samotnej zmluve, čo by dvojstrannom právnom úkone, o zmluvnej
pokute a nejakých poplatkoch nie je ani zmienka. Vzhľadom na to, že v tomto spore nebola dodržaná

obligatórnapísomnáformaodohodeozmluvnejpokutetak,akourčujezákon(§54ods.4OZa§40OZ),
súd žalobu ohľadom týchto položiek zamietol. Zamietavý výrok sa, samozrejme týka aj tej časti, ktorou
pohľadávka v rozsahu hlavného plnenia prevyšuje súdom priznanú výšku, a to pre rozpor so zákonom.

Danú vec bolo treba posudzovať iba podľa úprava o bezdôvodnom obohatení:

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Ak žalovanému bola poskytnutá suma 697,07 eura a zaplatil 22,47 eura, k zaplateniu zostáva suma
674,60, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalovaného spolu s úrokom z omeškania.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na to, že sadzba ECB bola 1,5% a žalobca sa domáhal úroku z omeškania v sadzbe 0,024%
denne t.j.8,76% ročne, preto bol priznaný v žalobcom uplatnenej sadzbe.

Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 53,51% a neúspešný v 46,49%. Súdny poplatok z dôvodne
žalovateľnej pohľadávky činí 40 eur a po odpočítaní 46,49% neúspechu, čomu zodpovedá suma 18,60
eura, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi podľa § 142 ods. 2 OSP sumu 21,40 eura.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3
OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.