Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/94/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106210504
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Chrapková Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2106210504.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou Ph.D. v právnej veci navrhovateľa: maloletý

K. U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., D. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany proti odporcom: 1/ P.. Z. C., bytom V., M., U. XXX, 2/ Z.. B. E., bytom
S., D. XX, o prípustnosť zapretia otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Odporcom v prvom a druhom rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Maloletý navrhovateľ sa prostredníctvom kolízneho opatrovníka návrhom doručeným Okresnému súdu
Trnava dňa 05.05.2006 domáhal, aby súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi v prvom
rade voči maloletému navrhovateľovi a určil, že zapretie otcovstva je v záujme maloletého.

Maloletý prostredníctvom kolízneho opatrovníka uviedol, že odporcovia v prvom a druhom rade uzavreli

manželstvo dňa XX.XX.XXXX N. F. N.. Počas trvania manželstva sa narodil maloletý navrhovateľ, preto
zákonnádomnienkaotcovstvaknavrhovateľovisvedčíodporcovivprvomrade.NazákladeanalýzyDNA
odporcu v prvom rade sa zistilo, že pravdepodobnosť, že odporca v prvom rade je otcom maloletého
dieťaťa, je 0,0000 %. Poukázal na to, že odporkyňa v druhom rade niekoľkokrát naznačila, že odporca
v prvom rade nie je otcom maloletého.

Okresný súd Trnava vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06.12.2007 č.k. 28C/47/2006-35, ktorým
pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi v prvom rade voči navrhovateľovi a určil, že zapretie
otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme maloletého navrhovateľa.

Na základe odvolania odporkyne v druhom rade Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 23.01.2009 č.k.
10Co/352/2008-56 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil Okresnému súdu Piešťany
na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia poukázal, že odporcovi v prvom rade bola postupom súdu
prvého stupňa odňatá reálna možnosť konať pred súdom, nakoľko vec bola prejednaná bez platného
zastúpenia tohto účastníka zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie v takejto veci. Poukázal
na skutočnosť, že maloletý navrhovateľ ako účastník, ktorý nemá plnú procesnú spôsobilosť, nebol
riadne zastúpený v čase podania návrhu na začatie konania, ďalej na skutočnosť, že súd prvého

stupňa nedostatočne posúdil otázku záujmu navrhovateľa na požadovanom rozhodnutí a v tomto smere
nevykonal prakticky žiadne dokazovanie.Uznesením zo dňa 01.07.2010 pod č.k. 6C/94/2008-75 Okresný súd Piešťany konanie zastavil.

Na základe odvolania odporcu v prvom rade Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 26.09.2011 č.k.
10Co/387/2010-103 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa uložil pokynom povinnosť odstrániť vady v zastúpení odporcu
v prvom rade.

V zmysle pokynu Krajského súdu a na základe výzvy tunajšieho súdu Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany listom zo dňa 10.09.2012 vyhlásil, že si osvojuje návrh na zapretie otcovstva v mene
maloletéhonavrhovateľaazároveňuviedol,žetentonávrhpodalvpostaveníopatrovníkapremaloletého
K. U. C..

Na pojednávaní dňa 15.01.2013 kolízny opatrovník predložil súdu rovnopis návrhu na začatie konania
s podpisom vedúcej oddelenia SPOD a SK Z.. Z. H., ktorá je oprávnená podpisovať dokumenty v mene
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v druhom rade, oboznámením spisu bývalého
Okresného súdu Piešťany 12C/65/02, sobášneho listu vystaveného v USA, rodného listu maloletého,

potvrdenia o analýze DNA zo dňa 17.08.2005 a 25.10.2005 a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil
tento skutkový stav:

Maloletý navrhovateľ pochádza z manželského zväzku odporcu v prvom rade a odporkyne v druhom
rade, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a rozvedené rozsudkom bývalého Okresného súdu Piešťany
zo dňa 06.11.2003 sp. zn. 12C/65/02-83, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2004.

Odporca v prvom rade je zapísaný ako otec maloletého v rodnom liste maloletého. Odporca v prvom
rade si dal v USA vykonať dve analýzy DNA, v zmysle ktorej pravdepodobnosť biologického otcovstva
odporcu v prvom rade voči maloletému navrhovateľovi je 0 %.

Z výsluchu odporkyne v druhom rade súd zistil, že odporkyňa v druhom rade za biologického otca
maloletého navrhovateľa považuje odporcu v prvom rade. Nemá vedomosť o tom, že by sa maloletý

navrhovateľ niekedy zúčastnil testov DNA v inej krajine.

Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

V danom prípade predmetom konania nebolo určenie, či odporca v prvom rade je alebo nie je

biologickýmotcommaloletéhonavrhovateľa.Vtomtokonaníišloovyriešenieotázky,čiprípadnékonanie
o zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa. Preto súd zamietol návrh zástupkyne odporcu v
prvom rade na vykonanie dokazovania analýzou DNA, ktorou by mala byť vyriešená otázka biologického
otcovstva odporcu v prvom rade voči maloletému navrhovateľovi. V tomto konaní je totiž irelevantné, či
odporca v prvom rade je alebo nie je biologickým otcom maloletého. Z tohto dôvodu sa súd v konaní

ani nezaoberal obsahom správy o analýze DNA predloženej odporcom v prvom rade, jej pravosťou a
pravdivosťou.

Po uplynutí lehoty na zapretie otcovstva je možné podať návrh na zapretie otcovstva za sprísnených
podmienok, ako je tomu pred uplynutím zákonnej lehoty. Konaniu o zapretie otcovstva totiž musí
predchádzať konanie o prípustnosť zapretia otcovstva, v rámci ktorého súd skúma, či je vôbec v záujme

maloletého dieťaťa, aby sa „otvorila“ otázka biologického otcovstva. Je nepochybné, že vždy je v záujme
dieťaťa, aby sa právny stav ohľadne otcovstva zapísaný v matrike, zosúladil so stavom skutkovým,teda s biologickým otcovstvom. Požiadavka práva dieťaťa na poznanie biologických rodičov vyplýva z
Dohovoru o právach dieťaťa.

V danom prípade však odporkyňa v druhom rade ani odporca v prvom rade neuviedli, kto by mal byť

biologickým otcom dieťaťa, ak by ním nebol odporca v prvom rade. Odporkyňa v druhom rade uviedla,
že nie si je vedomá, že by biologickým otcom dieťaťa mal byť niekto iný ako odporca v prvom rade.
Ak by súd pripustil zapretie otcovstva a následne by odporca v prvom rade úspešne zaprel otcovstvo
voči maloletému, maloletý by po právnej stránke bol bez otca, a zároveň bez osoby povinnej ho (popri
matke) vyživovať. Takáto situácia by bola jednoznačne na prospech odporcu v prvom rade, avšak

nie maloletého. Paradoxne ani kolízny opatrovník, ktorý podal návrh v mene maloletého, v samotnom
návrhu a ani počas konania neuviedol jediný dôvod, na základe ktorého by mohol súd dospieť k záveru,
že pripustenie zapretia otcovstva by bolo možné kvalifikovať ako rozhodnutie v prospech maloletého.
Záujem dieťaťa na takomto rozhodnutí nevedeli uviesť ani odporca v prvom rade prostredníctvom svojej
zástupkyne a ani odporkyňa v druhom rade.

Vzhľadom na zistené skutočnosti má súd za to, že návrh o pripustenie zapretia otcovstva je nedôvodný,

nakoľko riešenie otázky biologického otcovstva maloletého nie je v záujme maloletého, preto súd návrh
zamietol.

V konaní bol maloletý navrhovateľ oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh. Nakoľko
odporcovia v prvom a druhom rade boli v konaní úspešní, nie sú povinní zaplatiť súdny poplatok za
návrh (§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého by
odporcom v prvom a druhom rade ako úspešným účastníkom konania patrila plná náhrada ich trov.
Nakoľko si počas konania náhradu trov konania neuplatnili, súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom
výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota
na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno
urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany)
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať
odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.