Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. január 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/37/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200841
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8011200841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu SH TRADE,
s.r.o. Košice, v reštrukturalizácii, so sídlom Rodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO: 31 71 2673, zapísaného
v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel M., vložka č.:XXXXX/P, zastúpeného konateľmi
spoločnosti M. Q. a Ing. M. N., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Jančim, s.r.o., so sídlom
v Ružomberku, Dončová 1451/21, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 05. augusta 2011 č. I/223/15370-80525/2011/999608-r na

základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej
časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Košice II. dodatočného
platobného výmeru zo dňa 17. mája 2011 č. 696/230/25207/11/Mich, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

Žalobu odôvodnil žalobca tým, že uviedol, že rozhodnutiami správnych orgánov, ich postupom bol
porušený zákon. Rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkového

stavu, z ktorého správne orgány vychádzali nie je v súlade s obsahom správneho spisu. Rozhodnutia
sú podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a nespĺňajú náležitosti
predpísané zákonom a konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu bolo zasiahnuté do procesných práv
žalobcu.

Nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia žalobca vidí v tom, že rozhodnutie Daňového úradu Košice
II je ako celok nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a vecne nesprávne. Správny orgán
nedostatočne zistil skutkový stav veci, predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné, pričom ignoroval

ustanovenie § 30 ods. 2 písm. d)

a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca ďalej argumentoval tým, že správca dane rozhodol, že mu
bude vrátený nadmerný odpočet vo výške 1.879.269,88 Eur. Správca dane nevykonal dokazovanie v
danej veci podľa ustanovenia § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., nebolo vykonané ústne pojednávanie
za účasti vypočutých svedkov a tak, aby daňový subjekt mal právo svedkom klásť otázky. Aj toto
ustanovenie zabezpečuje realizáciu základného práva na spravodlivé konanie pred orgánmi verejnejsprávy a realizuje sa ním do dôsledku právo na kontradiktórne konanie. V tomto smere poukázal na
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010.

Žalobca poukázal na to, že daňový úrad konštatoval, že dodanie tovaru spoločnosťou MIDIKOV s.

r. o. pre žalobcu v označenom rozsahu sa neuskutočnilo v tuzemsku ale v zahraničí. Tieto závery
daňového úradu, ktoré majú mať oporu v ustanovení § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty sú nenáležité a v hrubom rozpore z pozitívnym právom. Žalobca citoval §
8 ods. 1 písm. a) zákona a ďalej uviedol, že dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Dodanie tovaru teda nie je podmienené

fyzickým odovzdaním tovaru kupujúcemu a ani sa takýto úkon pri dodaní tovaru v zmysle zákona č.
222/2004 Z. z. nevyžaduje. V tomto smere poukázal na Smernicu Rady č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006,
ktorejobsahbolvnamietanomrozhodnutínerešpektovaný.Mázato,žedaňovýúradsiúčelovostaviana
preukazovaní vyloženia či naloženia tovaru v určitom mieste, aj keď táto okolnosť nie je pre rozhodnutie
v danej veci právne relevantná. Ak k prevodu práva nakladať s hmotným majetkom došlo medzi dvomi
zdaniteľnými osobami majúcimi sídlo na území Slovenskej republiky, na základe uzatvorenej kúpnej

zmluvy v zmysle § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a samotná zmluva,
ktorá založila prevod práva nakladať s hmotným majetkom, sa uzatvorila na území kde majú sídlo
oba na tomto obchode zúčastnené subjekty, potom nie je možné pripustiť žiadnu polemiku o mieste
dodania tovaru, ktorým je jednoznačne územie Slovenskej republiky. Podľa žalobcu zákon č. 222/2004
Z. z. pozná aj termín premiestnenie tovaru, pričom dodaním tovaru je aj púhe premiestnenie tovaru za

podmienok špecifikovaným v zákone § 8 ods. 4, ods. 5 a nasl. Premiestnenie tovaru, ktoré v podstate
v rámci daňovej kontroly skúmal daňový úrad je iný spôsob dodania tovaru, nemajúci vplyv na vznik
dodania tovaru realizovaný spôsobom podľa § 8 ods. 1 písm. a) z. č. 222/2004 Z. z.

Podľa žalobcu daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti

je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o
dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8
ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Pri dodaní tovaru - hnuteľných
vecí ako to bolo v hodnotenom prípade sa odovzdanie veci pre vznik daňovej povinnosti nevyžaduje.

Pokiaľ ide o možnosť aplikácie § 13 ods. 1 písm. a) z. č. 222/2004 Z. z. na daný prípad, potom je
nutné poukázať na to, že preprava tovaru zakúpeného od spoločnosti MIDIKOV s. r. o. pre odberateľa
žalobcu sa začala uskutočňovať na území SR. Preto nemožno prijať záver, že miesto dodania tovaru
je v zahraničí. Ak by aj daný záver daňového úradu bol opodstatnený bolo jeho povinnosťou otázku
miesta nadobudnutia tovaru hodnotiť v zmysle § 17 ods. 2 z. č. 222/2004 Z. z. v zmysle ktorého ak

nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný,
ako je členský štát, v ktorom sa skonči odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z
iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň,
ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom
sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Vzhľadom k tomu, že spoločnosti MIDIKOV s. r. o., ako aj

žalobca má sídlo v SR, a nadobúdateľom tovaru boli najskôr spoločnosti MIDIKOV s. r. o. a následne
žalobca, je zrejmé, že miestom nadobudnutia tovaru je SR, teda tuzemsko v zmysle z. č. 222/2004
Z. z. Práve Slovenská republika totiž pridelila všetkým označeným spoločnostiam ako aj žalobcovi
identifikačné číslo pre daň. Pre posúdenie postupu žalobcu v danej veci je právne bezvýznamný vzťah
spoločností MIDIKOV s. r. o. k pôvodnému dodávateľovi tovaru týmto subjektom.

Žalobcaďalejdôvodiltým,žebolopreukázané,žežalobcomnadobúdanýtovarboldopravenýnaúzemie
SR, odkiaľ bol následne dodávaný obchodným partnerom. Uvedený tovar sa teda nachádzal na území
SR a bol kupovaný od obchodného partnera majúceho sídlo na území SR. Možno teda uzavrieť, že v
každom prípade sa obchod uskutočnil a k prevodu práva nakladať s predmetom obchodu na žalobcu
došlo na území SR a tovar bol na území SR prijatý. Až následne sa preprava tovaru pre odberateľa

žalobcu začala na území SR, čo má oporu aj v listinných dokladoch vykonaných ako dôkaz v danom
konaní. Preprava pre odberateľa žalobcu sa začala uskutočňovať na území SR. Spoločnosti MIDIKOV
s. r. o. ako platiteľ dane v tuzemsku riadne uplatnili daň voči žalobcovi pri dodaní uvedených tovarov,
boli preto naplnené všetky podmienky na odpočítanie dane na strane žalobcu.

Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí žalobca v tom, že ide o rozhodnutie nepreskúmateľné a

nedostatočne odôvodnené, pričom toto bolo vydané o odvolaní žalobcu a je charakterizované absenciouriadneho a preskúmateľného odôvodnenia. Podľa žalobcu povinnosť odvolacieho orgánu uvedená v §
48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v danom prípade nebola splnená a odvolací orgán sa nevysporiadal
so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Ani pochybenia orgánu prvého stupňa neboli v rámci

odvolacieho konania odstránené a nebol naplnený ani imperatív uvedený v § 48 ods. 2 zákona č.
511/1992 Zb.. Žalobca v závere žaloby konštatoval, že odvolací orgán neodstránil pochybenia orgánu
prvého stupňa, hoci k tomu boli dané dôvody, nasvedčuje potrebe prijatia záveru, že žalovaný v danom
prípade nesprávne uplatnil ustanovenie § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a na základe podaného
odvolania napádané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezrušil hoci na jeho zrušenie boli

v danej veci prítomné všetky dôvody.

K žalobe sa písomným podaním zo dňa 21. decembra 2011 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal na dôvody rozhodnutia žalovaného.

Krajský súd v predmetnej veci v súlade so zákonom č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní, poplatkov, ktorého je postavenie, organizácia, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva SR
s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. d) učinného od 01. januára 2012, pokračoval v predmetnom

konaní pôvodne začatom proti Daňovému riaditeľstvu SR s Finančným riaditeľstvom SR podľa § 10 ods.
1 vety prvej citovaného zákona.

Z predloženého administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd preukázané, že Daňový úrad
Košice II., ako príslušný podľa zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch v súlade so zákonom č.
440/2000Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovazákonač.511/1992Zb.osprávedaníapoplatkovazákona

č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6
písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorým vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty SH
TRADE, s.r.o., Košice, IČO 31712673, DIČ 2020488503, Rhodyho 14, 08501 Bardejov rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 57 813.73 Eur.

Zároveň uviedol, že nadmerný odpočet vo výške 189 269,88 EUR bude vrátený v zmysle § 79 ods. 4
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty do desiatich dní od ukončenia kontroly na registrovaný
účet daňového subjektu.

Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že u platiteľa dane z pridanej
hodnoty SH TRADE, s.r.o., Košice vykonal daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.

696/320/19981/2011/Hanzodňa19.04.2011,ktorý bolsplatiteľomdanezpridanejhodnotyprerokovaný
a doručený dňa 12.05.2011.

Nazákladevýsledkovzistenýchvykonanoudaňovoukontrolouvyrubilplatiteľovidanezpridanejhodnoty
daň dodatočným platobným výmerom č. 696/230/25207/11/Mich, nakoľko sa daň zistená po daňovej
kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového subjektu SH TRADE, Košice s.r.o. za kontrolované
zdaňovacie obdobie február 2010 správca dane postupoval v zmysle ustanovení § 2, ako aj v súlade s
ustanovením § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a dôkazné bremeno v daňovom
konaní znáša daňový subjekt v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.

V zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. preukázané kontrolné zistenia v prípade dodaných zdaniteľných

obchodov podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov si
uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov od dodávateľa MIDIKOV s.r.o., Komenského 48, Košice,
IČO: 36770868, IČ DPH: SK2022368656 z uvedených faktúr:

faktúra dátum dodania odberateľ základ dane

610020007 5.2.2010 NPA - Poľsko 38 625,45

610020022 18.2.2010 NPA - Poľsko 40 746,24610020021 12.2.2010 NPA - Poľsko 41 207,72

610020028 13.2.2010 NPA - Poľsko 38 161,98

610020028 13.2.2010 NPA - Poľsko 38 285,99

1100068 13.2.2011 DDP Karvina 52 568,81

1100070 17.2.2011 DDP Karvina 54 686,60

Spolu základ dane tvoril 304 282,79 Eur z čoho DPH je suma 57 813,73 Eur. Správca dane na základe
vyššie uvedených faktúr zistil, že tento tovar - zinok a hliník bol nakúpený v Holansku a dodaný priamo
do Poľskej republiky spoločnosti NOWOCZESNE PRODUKTY ALUMINIOWE „SKAWINA" SPÓLKA
a do Českej republiky spoločnosti ARCELORMITTAL SOURCING. Kontrolou bolo ďalej zistené, že

spoločnosť MIDIKOV s.r.o. dodaný tovar podľa zaistených dokladov PZ ÚBOK, odbor Východ Košice,
v spoločnosti WILLY FOG TRANS, s.r.o., nakupovala v inom členskom štáte v Holandsku a to v
Amsterdame a v Rotterdame. Prepravu tovaru z Holandska jej zabezpečovala spoločnosť WILLY FOG
TRANS, s.r.o. prostredníctvom prepravcu UNITED s.r.o., Žilina. Spoločnosť WILLY FOG TRANS, s.r.o.
prepravu objednávala v spoločnosti UNITED s.r.o. na každú cestu samostatnou objednávkou a správca

dane zo zaistených dokladov spoločnosti UNITED s.r.o. zistil, že táto preprava na základe jednotlivých
objednávok bola vykonávaná ťahačom s príslušným evidenčným číslom od 31. januára 2010 do 18.
ferbuára 2010. Na základe evidenčného čísla vozidla, miesto nakládky a miesto vykládky a trasa, ktorá
bola Rotterdam - Brno - Košeca - Skawina alebo Rotterdam - Brno - Malacky - Karvina Rotterdam -
Košeca - Skawina, ako aj Amsterdam - Brno - Malacky - Karvina. Následne spoločnosť UNITED s.r.o.

vystavovala faktúry za uskutočnenú prepravu na základe konkrétnej objednávky na objednanej trase.
Správca dane citoval ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty. Zo zaistených objednávok spoločnosti WILLY FOG TRANS, s.r.o. je zrejmé, že už na začiatku
obchodnej transakcie bolo jasné, že tovar nakúpený v Holansku skončí v Poľsku alebo v Češku. Z
uvedeného vyplýva, že spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice, tovar nakúpený od spoločnosti MIDIKOV

s.r.o. nadobudla mimo územia Slovenska, a preto jej nevznikol ani nárok na odpočet dane z vyššie
uvedených faktúr v sume 57 813,73 EUR. Dodanie tovaru do Poľskej republiky a do Českej republiky sú
spoločnosťou SH TRADE, s.r.o., Košice deklarované ako dodania tovaru z tuzemska do iného členského
štátu oslobodené od dane podľa § 43 zákona a keďže spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice, tovar
nenadobudla na území Slovenska, nemôže dodanie tovaru deklarovať ako oslobodené podľa § 43

zákona. Správca dane podľa predložených dokladov zistil, že preprava tovaru bola uskutočnená
na účet spoločnosti SH TRADE, s.r.o., Košice a zabezpečovala ju slovenská spoločnosť WILLY FOG
TRANS, s.r.o., ako sprostredkovateľ. Samotnú prepravu vykonala spoločnosť UNITED s.r.o., ktorá ju
fakturovala spoločnosti WILLY FOG TRANS, s.r.o. a tá ju čiastočne prefakturovala spoločnosti SH
TRADE, s.r.o., Košice.

Správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane spoločnosti MIDIKOV s r.o. o preverenie
nadobudnutia tovaru a prepravy za zdaňovacie obdobie február 2010, ktorý bol dodaný spoločnosti SH
TRADE, s.r.o.. Miestne príslušný správca dane z dôvodu obťažnosti šetrenia ešte šetrenie neukončil a
zaslal iba čiastočnú odpoveď, z ktorej vyplýva, že spoločnosť MIDIKOV s. r.o. za zdaňovacie obdobie
február2010daňovépriznanienadanizpridanejhodnotynepodala,ažespoločnostibolizapreverované

obdobie zaistené doklady a jediná konateľka spoločnosti O. Q. bola prepustená z väzby v septembri
2010. Dňa 10.11.2010 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom konateľka
spoločnosti MIDIKOV s.r.o. potvrdila, že všetky predložené faktúry pre odberateľa SH TRADE, s.r.o.
Košice vystavila a tovar v zmysle vystavených faktúr bol dodaný. Ďalej uviedla, že dodávka od MIDIKOV
s r.o. do SH TRADE ,s.r.o. Košice bola nepohyblivá, t.j. pre MIDIKOV s r.o. nebola preprava vykonaná,

a že tovar bol prepravovaný priamo od dodávateľa spoločnosti MIDIKOV s. r.o. do SH TRADE, s.r.o.
Košice a prepravu zabezpečoval dodávateľ spoločnosti MIDIKOV s r.o. , pričom ju vykonala spoločnosť
WILLY FOG TRANS, s.r.o., ktorej jedinou konateľkou je tiež O. Q.., ktorá za vykonanú prepravu vystavila
faktúry, pre dodávateľa spoločnosti MIDIKOV s.r.o.. Čo sa týka spoločnosti WILLY FOG TRANS, s.r.o.
aj tu miestne príslušný správca dane spísal 24.2.2011 s bývalou konateľkou O. Q. spoločnosti WILLY

FOG TRANS, s.r.o. zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej uviedla, že prepravy tovaru pre spoločnosť
SH TRADE, s.r.o. Košice vo februári 2010 boli uskutočnené prostredníctvom spoločnosti WILLY FOG
TRANS, s.r.o.. Prepravu tovaru uskutočňovali prepravcovia na základe dohôd a to TRANS KARPATIAs.r.o., Košice a UNITED s.r.o. Žilina. Ďalej uviedla, že všetky doklady boli predmetom zaistenia políciou
resp. vydania dňa 23.2.2010 a momentálne by sa mali nachádzať na ÚBOK v Košiciach. Pani Q. uviedla,
že ekonomická činnosť spoločnosti WILLY FOG TRANS, s.r.o., t.j. špedičná činnosť prebiehala do

23.2.2010. Nevedela sa však vyjadriť či došlo k fakturácii všetkých prepráv. Spoločnosť WILLY FOG
TRANS, s.r.o. vykonanú prepravu spoločnosti SH TRADE, s.r.o. Košice nevyfakturovala za zdaňovacie
obdobie február 2010. Kontrolovaný daňový subjekt SH TRADE, s.r.o. Košice ku kontrole predložil CMR
ako doklad o vykonanej preprave.

Nazákladezískanýchdôkazovdospelsprávcadanekzáveru,žedodanietovaruspoločnosťouMIDIKOV

s.r.o. pre spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice sa neuskutočnilo v tuzemsku ale v zahraničí, pretože
podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo
preprava tovaru osobe , ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Pri tomto dodaní tovaru, keď
miesto dodania je v zahraničí, nevznikla spoločnosti MIDIKOV s.r.o. daňová povinnosť podľa § 13 ods.
1 písm. a) zákona pri dodaní tovaru pre spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice, tak ako je to uvedené
na vystavených faktúrach, preto spoločnosti SH TRADE, s.r.o., Košice nevzniklo právo odpočítať daň

z dodaného tovaru od spoločnosti MIDIKOV s.r.o. podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov z vyššie uvedených faktúr v sume 57 813,73 EUR, pretože pri tomto
dodaní tovaru nevznikla daňová povinnosť a nemohla byť uplatnená voči platiteľovi. Správca dane na
základe vyššie uvedených kontrolných zistení neuznal daňovému subjektu SH TRADE, s.r.o., Košice
právo na odpočítanie podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.Z. v znení neskorších predpisov

z vyššie uvedených faktúr v sume 57 813,73 EUR, pretože pri tomto dodaní tovaru nevznikla daňová
povinnosť a nemohla byť uplatnená voči platiteľovi. Správca dane na základe uvedených kontrolných
zistení neuznal daňovému subjektu SH TRADE, s.r.o. právo na odpočítanie podľa § 49 ods. 2 písm.
a) zákona z vyššie uvedených faktúr v sume 57 813,73 Eur, pretože pri tomto dodaní tovaru nevznikla
daňová povinnosť a preto nemohla byť uplatnená.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické dôvody ako sú uvedené v žalobe rozhodlo Daňové
riaditeľstvo SR ako odvolací správny orgán napadnutým rozhodnutím zo dňa 05. augusta 2011 pod č.
1/223/15370-80525/2011/999608-rtak,žepodľa§48ods.5zákonač.511/1992Zb.Dodatočnýplatobný
výmer Daňového úradu Košice II. č. 696/230/25207/11/Mich zo dňa 17.05.2011, ktorým bol vyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 57 813,73 eura daňovému

subjektu SH TRADE, s.r.o., Košice, Rhodyho 14, Bardejov, potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie správcu dane, poukázal
pritom na obsah odvolania daňového subjektu a zistil tento skutkový stav.

Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2010. Výsledky kontroly sú uvedené v Protokole

o daňovej kontrole č. 696/320/19981/2011/Han zo dňa 19.04.2011, ktorý bol s daňovým subjektom
prerokovaný a doručený dňa 12.05.2011. Uvedený protokol bol podkladom pre vydanie predmetného
dodatočného platobného výmeru, ktorým správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane vo
výške 57 813,73 € za zdaňovacie obdobie február 2010. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre vyrubenie
rozdielu dane vyplývajúceho z neuznania nároku na odpočítanie dane z tovarov kúpených v tuzemsku

boli nasledovné zistenia správcu dane, ktoré jednoznačne vyplývajú z prvostupňového rozhodnutia
správcu dane, na ktoré žalovaný v celom rozsahu poukázal. Z predloženého spisového materiálu
vyplýva, že správca dane kontrolou zistil, že v danom prípade sa jednalo o dodanie tovaru v rámci
reťazového obchodu, pri ktorom išlo o predaj toho istého tovaru (predaj farebných kovov) medzi
viacerými obchodnými spoločnosťami Midikov, s.r.o. - SH TRADE, s.r.o., Košice - a spoločnosťou v

Poľsku, resp. Českej republike. Prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice, ktorá
si objednala prepravu tovaru z Holandska do Poľska a Českej republiky. Jediný pohyb tovaru môže
byť pripočítaný iba jednej z dvoch časovo po sebe nasledujúcich dodávok a to platí bez ohľadu na to,
ktorá zo zdaniteľných osôb má právo disponovať s tovarom počas jeho zaslania alebo dopravy, pre
účely správnej aplikácie zákona č. 222/2004 Z.z., preto správca dane správne skúmal, ktorá dodávka

tovaru je pohyblivá dodávka tovaru, a ktorá je nepohyblivá dodávka. Z uvedeného vyplýva, že len jedna
dodávka v obchodnom reťazci Midikov, s.r.o. - SH TRADE, s.r.o., Košice a spoločnosťou v Poľsku,
resp. Českej republike môže byť dodávka spojená s prepravou, čiže pohyblivá. Keďže prepravu tovaru
si zabezpečila spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice v súvislosti s dodaním tovaru pre spoločnosti vPoľsku a Českej republike a tovar bol prepravený na náklady spoločnosti SH TRADE, s.r.o., Košice,
ktorá si prepravu tovaru objednala, považuje sa dodávka tovaru spoločnosťou SH TRADE, s.r.o., Košice
pre poľskú a českú spoločnosť za pohyblivú dodávku, to znamená dodanie tovaru spojené s prepravou.

V zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. ak je dodanie tovaru spojené s
odoslaním alebo prepravou tovaru, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase,
keď sa jeho preprava začína uskutočňovať, t.j. v Holandsku. Pritom prepravná trasa, napr. prejazd
kamiónov cez územie Slovenskej republiky, nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru. Tovar dodaný
v rámci zmluvného vzťahu spoločnosťou Midikov, s.r.o. pre spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice bol na

základe vyššie uvedených skutočností dodávkou tovaru bez odoslania alebo prepravy, t.j. nepohyblivou
dodávkou tovaru a miestom dodania tovaru podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004
Z.z. je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. V tomto prípade je to
tiež v Holandsku.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré žalovaný citoval, právo odpočítať daň z
tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Platiteľ môže
odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú
alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. môže
platiteľ dane podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. uplatniť, ak pri odpočítaní dane

má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z.. Z preukázaných zistení správcu
dane vyplýva záver, že dodanie tovaru spoločnosťou Midikov, s.r.o. pre SH TRADE, s.r.o., Košice sa
neuskutočnilo v tuzemsku, ale v zahraničí. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. je
predmetom dane dodanie tovaru v tuzemsku. Pri dodaní tovaru v tomto konkrétnom prípade, keď miesto
dodania podľa § 13 zákona č. 222/2004 Z.z. je v zahraničí, nevzniká daňová povinnosť, teda spoločnosti

Midikov, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru pre spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice
podľa citovaného zákona (tak ako ju uvádza na vystavených faktúrach a v daňovom priznaní). Preto
obchodná spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice nemá právo na odpočítanie dane pri dodaní tovaru od
spoločnosti Midikov, s.r.o. podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v sume 57 813,73
€, keďže pri tomto dodaní tovaru nevznikla daňová povinnosť. Záver správcu dane sa zakladá na

objektívnom, pravdivom a dostatočnom zistení skutkového stavu veci a konanie správcu dane nebolo v
rozpore s platnými právnymi predpismi. Odvolací orgán zistil, že správca dane v priebehu kontroly overil
skutkový stav dodaní, pri ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane a dodaní deklarovaných
ako dodania z tuzemska do iných členských štátov s oslobodením od dane. Tieto dodania majú vplyv
na výšku daňovej povinnosti a pri overovaní sa správca dane neobmedzil len na doklady a skutočnosti

predložené a deklarované daňovým subjektom, ale overoval aj súvisiace skutočnosti, a to posúdenie
dodania tovaru u dodávateľov a odberateľov, posúdenie realizovanej prepravy a overenie prepravných
dokladov v prepravných spoločnostiach. Získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti
a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Dôkazom toho je práve súvislosť určenia
miesta dodania tovaru v reťazci nákupu a predaja tovaru medzi Midikov, s.r.o. - SH TRADE, s.r.o., Košice

-a spoločnosťami v Poľsku, resp. Českej republike vo vzťahu k preprave preukázanej prepravnými
dokladmi (CMR). V prepravných dokladoch CMR uviedla miesto nakládky Rotterdam, Amsterdam
(Holandsko)amiestovykládkySkawina,(Poľsko)resp.Karviná(ČR).Uvedenédokladymalodvolávajúci
sa daňový subjekt k dispozícii, vedel o ich obsahu, preto vedel a mohol vedieť určiť v tomto konkrétnom
prípade miesto dodania tovaru, pričom neprijal všetky opatrenia, ktoré boli v jeho moci aby sa uistil,

že obsah faktúr (hlavne v súvislosti s uvedením dane z pridanej hodnoty) je v súlade so zákonom č.
222/2004 Z.z.. Správca dane vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 29 zákona č. 511/1992
Zb., vysporiadal sa s dôkazmi predkladanými daňovým subjektom, a všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo
a v ich vzájomnej súvislosti.

Zároveň žalovaný ako odvolací orgán sa vyjadril k jednotlivým námietkam uvádzanými odvolateľom v

odvolaní, konkrétne k porušeniu § 30 ods. 2 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého výrok
obsahujerozhodnutievovecisuvedenímustanoveniaprávnehopredpisu,podľaktoréhosarozhodovalo
je neopodstatnená. Vo výroku odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru je uvedené
ustanovenie aj číslo právneho predpisu, podľa ktorého správca dane rozhodoval. Celý názov právneho
predpisu č. 511/1992 Zb. je uvedený v prvom odseku na prvej strane napadnutého rozhodnutia a táto

skutočnosť nemá za následok nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia.Žalovaný sa taktiež vyjadril k námietke o nesprávnom výroku uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí,
ku ktorej odvolací orgán uviedol, že vo výroku je vyrubený rozdiel dane 57 813,73 Eur, nie daň. Daň
uvedená v daňovom priznaní predstavovala sumu - 247 083,61 Eur, t.j. nadmerný odpočet, ktorý bol po

kontrole znížený o sumu 57 813,73 Eur tvorí rozdiel dane a zvyšná časť nadmerný odpočet vo výške
189 269,88 Eur, (nie 1 879 269,88 Eur ako chybne uvádza daňový subjekt v odvolaní) bola vrátená na
účet daňového subjektu v zmysle § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z..

Odvolací orgán konštatoval, že správca dane taktiež neignoroval obsah odseku 3 ustanovenia § 30
zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko v odôvodnení dodatočného platobného výmeru je uvedené, že správca

dane po prerokovaní protokolu začal vyrubovacie konanie, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a až na základe
týchto dôkazov vydal dodatočný platobný výmer. Čo sa týka číslovania strán odvolací orgán uviedol,
že aj napriek skutočnosti, že predmetné rozhodnutie neobsahuje číslovanie strán, je úradne zviazané
tak, že jednotlivé strany sú pevne zošité šnúrkou, ktorej konce sú spojené tak, aby nemohlo dôjsť k
rozdeleniu listiny, pretože sú prilepené k listine lepiacou páskou opatrenou pečiatkou daňového úradu,

a preto je nesporné, že zaslané rozhodnutie je kompletné.

K ďalšej námietke o nedôslednom uplatnení zásady zákonnosti daňového konania v zmysle § 2 ods.
1 zákona č. 511/1992 Zb. odvolací orgán uviedol že z predloženého spisového materiálu i samotného
dodatočného platobného výmeru je zrejmé, že správca dane zásadu zákonnosti v daňovom konaní,
ktoré predchádzalo vydaniu predmetného rozhodnutia uplatňoval dôsledne a odpočítanie dane neuznal

iba v tých prípadoch, v ktorých bolo jednoznačne preukázané, že miestom dodania ani nadobudnutia
tovaru nebolo Slovensko. Čo sa týka námietky neúplnosti správy, teda čiastočnej odpovede na
dožiadanie správcu dane, ako aj k návrhu na vypočutie O. Q. odvolací orgán uviedol, že správca dane z
dôvodu dodržania zákonnej lehoty na ukončenie kontroly túto ukončil aj za takejto situácie a vychádzal
pri vyvodení záverov zo zistených skutočností, ktoré boli dostatočné pre posúdenie daného prípadu

a správne vyrubenie daňovej povinnosti. Skutkový stav veci nie je sporný. Vyjadrenia O. Q. nemali
podstatný vplyv na výsledok kontroly, k mnohým veciam sa p. Q. nevedela vyjadriť čo sa týka dodávateľa
tovaru, miesto nakládky a vykládky a odvolávala sa na zadržané doklady. Správca dane nespochybnil
dodanietovaruodtejtospoločnostiprespoločnosťSHTRADE,s.r.o.,Košicea prikontrolnýchzisteniach
netvrdil, že dodanie tovaru je podmienené fyzickým odovzdaním tovaru kupujúcim, avšak všetky

citované ustanovenia uvedené v odvolaní daňového subjektu, ktoré mali preukázať, že spoločnosť SH
TRADE, s.r.o., Košice mala nárok na uplatnenie odpočítania dane zo sporných dodávok tovaru od
spoločnosti Midikov, s.r.o. sú aplikovateľné na prípady, keď miestom dodania tovaru je tuzemsko.

Odvolací orgán uviedol, že správca dane pri vykonanej kontrole jednoznačne preukázal, že tovar
nadobudnutý spoločnosťou SH TRADE, s.r.o., Košice od spoločnosti Midikov, s.r.o. v prípadoch, keď

prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť UNITED, s.r.o. bol naložený v Holandsku a bol vyložený v
Poľsku resp. v Českej republike. Počas daňovej kontroly správca dane preukázal, že miestom dodania
tovaru bolo Holandsko a miestom nadobudnutia tovaru bolo buď Poľsko alebo Česká republika. Ani
v jednom zo sporných dodaní, miestom dodania ani nadobudnutia tovaru nebolo Slovensko. Zistenia
správcu dane o sporných dodaniach tovaru od spoločnosti Midikov s.r.o. sú popísané v časti 1.1.1.1.

bod A - C predmetného dodatočného platobného výmeru.

Žalovaný preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania právoplatného rozhodnutia
žalovaného v spojení s vydaným dodatočným platobným výmerom prvostupňového správneho orgánu
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoajfyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy ( ďalej len „rozhodnutia a postup správneho orgánu“ ). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,

ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods.2,3,
O.s.p. ).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Žalobcasivpredmetnomkonaníuplatnilnávrhnaodpočítaniedanevovzťahukrealizovanýmobchodom
medzi ním a jeho obchodným partnerom spoločnosťou Midikov, s.r.o. z dôvodu, že k dodaniu tovaru
došlo na území Slovenskej republiky.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, v
daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy

štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona, daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to
neumožňuje.

Podľa § 2 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.

Podľa § 2 ods. 8 citovaného zákona, právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko
spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo
iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnostiPodľa § 15 ods. 6 písm. d) citovaného zákona, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú
hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie

a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné
vysvetlenia.

Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť

a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa§30ods.3citovanéhozákona,rozhodnutieobsahujeodôvodnenie,aktakustanovujetentozákon.

V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Základnou otázkou v danej veci bolo posúdenie, či pri obchodoch medzi žalobcom a spoločnosťami v
Českej republike a v Poľsku došlo v tuzemsku, alebo nie, nakoľko je nepochybné, že zistený skutkový
stav medzi žalobcom a daňovými orgánmi je nesporný.

Z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj jeho odôvodnenia jednoznačne a
nepochybne vyplýva, že postup, ktorý predchádzal vydaniu dodatočného platobného výmeru, ktorým
žalobcovi bol dodatočne vyrúbený rozdiel dane z pridanej hnodnoty za obdobie február 2010 vo výške
57 813,73 Eur bol zákonný a správne sú aj právne závery prijaté správcom dane v rozhodnutí, ako aj
následne v rozhodnutí žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom poukázal na závery

uvedené v dodatočnom platobnom výmere a s týmito sa v plnom rozsahu stotožnil. Súd v súlade s
obsahom administratívneho spisu a s listinnými dôkazmi, ktoré sa v tomto spise nachádzajú sa s týmito
závermi správnych orgánov stotožnil.

Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že správca dane neuznal odpočítanei dane,
ktoré si uplatnil žalobca na základe faktúr 610020007, 61002002, 610020021, 610020028, 610020028,

1100068, 1100070, v zmysle ktorých si uplatnil žalobca daň z pridanej hndoty za zdaňovacie obdobie
február 2010 vo výške 57 813,73 Eur na základe toho, že dodanie tovaru do Poľskej republiky a Českej
republiky spoločnosťou žalobcu bolo deklarované ako dodanie tovaru z tuzemska do iného členského
štátu podľa § 43 zákona o DPH. Podľa predložených faktúr si uplatňoval žalobca prepravu tovaru, ktorá
bola uskutočnená na jeho účet a zabezpečovala a vykonávala ju slovenská spoločnosť WILLY FOG

TRANS, s.r.o. Košice a tá ju následne prefakturovala spoločnosti žalobcu. Na základe uvedených faktúr
si uplatnil žalobca odpočítanie dane s poukazom na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s s
ustanovením § 49 ods. 2 zákona, ktorý podľa žalobcu nadobudla na území Slovenska a preto si na
dodaný tovar uplatňoval aj príslušnú DPH.Pre posúdenie, či v predmetnej veci išlo o obchody, ktoré sú predmetom dane tak, ako upravuje § 2 ods.
1 písm. a) zákona je nevyhnutné v konaní aplikovať ustanovenie § 13 zákona, ktoré upravuje miesto
zdaniteľného obchodu.

Z rozhodnutia správcu dane, ako aj z vydaného rozhodnutia žalovaného však nepochybne vyplýva,
že vo vzťahu k preprave tovaru farebných kovov (hliník a zinok) došlo spoločnosťou Midikov, s.r.o.
pre spoločnosť žalobcu nie v tuzemsku ale v zahraničí, pretože ako vyplýva z obsahu § 13 ods. 1
písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty je miesto, kde sa tovar nachádza, v čase, keď sa odoslanie
alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný začína uskutočňovať, aj podľa názoru súdu

je zahraničie - Holansko. Pri predmetnom dodaní tovaru, keď miesto dodania je v zahraniční, aj podľa
názoru súdu nevznikla spoločnosti Midikov, s.r.o. daňová povinnosť pri dodaní tovaru pre žalobcu, tak
ako je to v konečnom dôsledku uvedené vo vystavených faktúrach, preto spoločnosti žalobcu nevzniklo
ani právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o DPH v znení neskorších
predpisov z vyššie uvedených faktúr v sume 57 813,73 Eur, pretože pri tomto dodaní tovaru nevznikla
daňová povinnosť a nemohla byť uplatnená voči platiteľovi.

Zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že žalobca dodával tovar obchodným spoločnostiam v
Českej a Poľskej republike, ktorý nadobudol od obchodnej spoločnosti Midikov, s.r.o., o čom svedčia
predložené faktúry a prepravné doklady CMR, z ktorých jednoznačne vyplýva pohyb tovaru tak ako je
to uvedené v rozhodnutí správcu dane.

Vzhľadom k vyššie citovanému ustanoveniu § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH nemožno dospieť

k inému záveru než k takému, že dodanie tovaru bolo spojené s odoslaním a následnou prepravou
tovaru medzi žalobcom a spoločnosťami v Českej a Poľskej republike a miestom dodania tovaru
je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho preprava začína uskutočňovať, tzn. v danom
prípade v Holandsku. Prejazd kamiónom cez územie Slovenskej republiky je súčasťou prepravnej trasy
a nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru. Aj súd dospel k záveru, že dodanie tovaru medzi

obchodnými partnermi Midikov, s.r.o. a žalobcom bol dodávkou tovaru bez odoslania alebo prepravy,
tzn. nepohyblivou dodávkou tovaru a aj v tomto prípade v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH je
miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje - Holandsko.

Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov podľa § 250j ods.
1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel jednohlasne k záveru, že žaloba nie je

dôvodná, preto ju zamietol.

Súd pritom poukázal v celom rozsahu na to, že správne orgány vychádzali pri vydaní napadnutých
rozhodnutí z dostatočne zisteného skutkového stavu preukázaného rozsiahlym dokazovaním správcu
dane, ako aj z písomných dôkazov, ktoré v rámci tohto dokazovania správca dane získal jednak z
dožiadaní z iných daňových úradov, ako aj samotným zabezpečením z jeho strany a tieto dôkazy

následne vyhodnotil v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. hlavne
s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 až 3 citovaného zákona v spojení s príslušnými ustanoveniami
hmotnoprávneho predpisu zákona č. 222/2004 Z.z. v predmetnom daňovom konaní.

Postupom správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane z faktúr predložených v rámci daňovej kontroly od spoločnosti Midikov s.r.o. v sume 57 813,73 Eur,

pretože pri tomto dodaní tovaru nevznikla daňová povinnosť žalobcovi a nemohla byť uplatnená voči
platiteľovi. Správca dane na základe toho neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
1, 2 písm. a) citovaného zákona vo výške 57 813,73 Eur.

Aj súd je toho názoru, že dodanie tovaru spoločnosťou Midikov, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu sa
neuskutočnilo v tuzemsku, ale v zahraničí a to konkrétne v Holandsku čo jednoznačne vyplýva z faktúr,

objednávok, nákladných prepravných listov a dodacích listov, pretože aj v zmysle obsahu § 13 ods. 1
písm. a) zákona je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou
tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorejmá byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ako bolo preukázané, prepravu zabezpečovala spoločnosť
žalobcu, ktorá si ju objednala zo zahraničia do Poľska, resp. do Českej republiky. Z dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že len jedna dodávka v obchodnom reťazci bola pohyblivá a to Midikov, s.r.o.

Košice. Keďže prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť žalobcu a tovar bol prepravovaný na jej
náklady, považuje sa dodávka spoločnosti žalobcu pre poľskú, resp. českú spoločnosť za pohyblivú
dodávku, to znamená dodanie tovaru spojené s prepravou.

Ako správne žalobca v žalobe argumentuje, dodanie tovaru nie je podmienené fyzickým prevzatím
tovaru, avšak v predmetnom konaní bolo dôležité preukázať miesto dodania tovaru, pretože predmetom

dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona je len dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku. V tomto
konkrétnom prípade išlo však o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu, pri ktorom išlo o predaj
toho istého tovaru medzi spoločnosťami Midikov s.r.o. Košice - spoločnosťou žalobcu a spoločnosťami
v Poľsku, resp. Českej republiky, pričom prepravu zabezpečovala spoločnosť žalobcu. S poukazom
na obsah ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a c) zákona, miestom dodania tovaru ak je dodanie tovaru
spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie

alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať ( a ), ak je dodanie
tovaru bez odoslania alebo prepravy je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie
uskutočňuje ( c ).

Aj podľa súdu aplikácia ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. , na ktorú žalobca
v žalobe poukazuje je preto s pohľadu právneho posúdenia miesta dodania tovaru medzi žalobcom a

spoločnosťou Midikov, s.r.o., irelevantné.

S poukazom na ďalšiu námietku žalobcu v žalobe súd konštatoval, že použitie § 17 ods. 2 Zákona o
DPH v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože tovar bol dodaný konečným dodávateľom v Poľsku
a v Českej republike a preto je táto námietka žalobcu v tomto prípade bezpredmetná, nakoľko aj podľa
názoru súdu išlo o tzv. reťazový obchod.

Ak žalobca v žalobe namietal potrebu aplikácie § 19 ods. 1 Zákona o DPH je potrebné uviesť, že
opomenul, že Zákon o DPH je potrebné vykladať komplexne, a v tomto prípade vrátane ustanovenia §
2 ods. 1 písm.a) zákona, podľa ktorého musí byť splnená základná podmienka - že ide o dodanie tovaru
v tuzemsku, k čomu v danej veci nedošlo.

Čo sa týka námietky zisteného skutkového stavu veci, ktorý je v nesúlade s obsahom administratívneho

spisu a vyhodnotenia dôkazov, ktoré namietal žalobca v odvolaní, ako aj v žalobe, túto námietku
považuje súd za bezpredmetnú, práve s poukazom na vykonané rozsiahle dokazovanie správcu dane,
ako aj výsledky dožiadaní z iných daňových úradov a konkrétnych výpovedí svedkov. V tomto znení
aj ďalšia námietka žalobcu nevykonania ústneho pojednávania s poukazom na opätovné vypočutie
svedkyne Q., s poukazom na príslušné ustanovenie § 15 ods. 5 písm. e) zákona považuje súd taktiež

za bezpredmetnú, pretože zápisnica o ústnom pojednávaní zo žalobcom, ktorú spísal správca dane
pri prerokovaní protokolu obsahuje aj tieto skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval už pri prerokovaní
samotného protokolu a s týmito námietkami sa správca dane, ako aj žalovaný dôsledne vyporiadali.
Aj podľa názoru súdu by bolo vypočutie správcom dane samotnej svedkyne len márnym vykonaním
tohto dôkazu, pretože ako uviedla pri jednotlivých výpovediach ako konateľka spoločnosti WILLY FOG

TRANS, s.r.o., ako aj spoločnosti Midikov, s.r.o. Košice dňa 10. novembra 2010 následne 24. februára
2011,čosatýkafaktúr,žetietobolivystavenéspoločnosťou,avšakčosatýkasamotnéhopôvodutovaru,
miesta nakladania alebo vykladania sa nevedela vyjadriť. Z uvedeného jasne vyplýva, že ani ďalšou
výpoveďou svedkyne by správca dane nedospel k inému záveru. Aj súd je toho názoru, že výpoveď
svedkyne Q. by pre objasnenie vo veci nepriniesla nové skutočnosti, ani nový záver daňových orgánov.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že daňové orgány postupovali v predmetnej veci v súlade so
základnými zásadami daňového konania upravenými v § 2 ods. 1 až 8 zákona.Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že dokazovanie nebolo vykonané v rozsahu upravenom v § 29 ods. 1
až8zákonač.511/1992Zb.,nakoľkoz§29ods.1citovanéhozákonavyplýva,žedokazovanievykonáva
správca dane, ktorý vedie daňové konanie, ktorý ale dospel, že dokazovanie bolo vykonané v takom

rozsahu, že zistené skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie, že daňový subjekt si v súlade so zákonom
o DPH uplatnil nárok na odpočítanie dane, má právo vo veci rozhodnúť. Na druhej strane súd musí
konštatovať, že žalobca v rámci daňovej kontroly nepreukázal skutočnosti, ktorými by bolo preukázané,
že jeho postup pri odpočítaní dane bol v súlade s ustanoveniami Zákona o dani z pridanej hodnoty.

Námietka žalobcu s poukazom na § 30 ods. 2 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. je nedôvodná, pretože zo

skutočností, na ktoré súd vyššie poukázal vyplýva, že správca dane na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu náležite a presvedčivo zdôvodnil rozhodnutie v súlade s § 30 ods. 3 zákona.

Ostatné námietky žalobcu v žalobe považuje súd za také, ktoré neboli uplatnené v odvolacích dôvodoch,
preto sú podľa názoru súdu bezpredmetné.

Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z postupu správnych orgánov nevyplýva, že by správne orgány
zasiahlidoprocesnýchprávžalobcu,právenaopakpočasceléhokonaniabolosprávcomdane žalobcovi

umožnené, aby predkladal dôkazy a k už vykonaným dôkazom sa mal právo a možnosť vyjadrovať sa,
preto súd dospel k záveru, že k porušeniu procesných práv žalobcu v daňovom konaní nedošlo.

Správca dane preveril daňovou kontrolou to, či boli splnené zákonné podmienky žalobcu podľa § 49 a §
51ods.1zákonač.222/2004Z.z.oDPHnauplatnenieodpočítaniadane,vzmyslezistenýchskutočností
správca dane dospel k názoru, že z dokladov, ktoré boli predmetom konania došlo k dodaniu tovaru

mimo Slovenskej republiky a preto nevznikla daňová povinnosť spoločnosti Midikov s.r.o. a pri dodaní
tovaru nevznikla ani žalobcovi daňová povinnosť podľa § 49 a § 51 zákona na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty. Ak tak urobil žalobca konal v rozpore s uvedenými ustanoveniami Zákona o dani z
pridanej hodnoty.

Podľanázorusúdurozhodnutiežalovanéhobolovydanéhonazákladedostatočnezistenéhoskutkového

stavu veci, dôsledne a dostatočne odôvodnené, pričom ako odvolací orgán sa vyporiadal so všetkými
námietkami žalobcu, na ktoré v odvolaní poukázal.

Súd zdôraznil, že žalovaný ako odvolací organ vo veci postupoval jednoznačne v súlade s ustanovením
§ 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., pretože skúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu
a z dôvodov uvádzaných v odvolaní, pričom výrok rozhodnutia náležite a presvedčivo odôvodnil

vychádzajúc z rozsiahleho dokazovania správcom dane.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Krajský súd o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v konaní nemal úspech
a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania rozhodol tak, že

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.