Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/227/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711210651
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711210651.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci navrhovateľa: W..

R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, B., zastúpená: NIKU &partners, s.r.o., JUDr. Anna Niku, konateľ -
advokát so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava proti odporcovi: R.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. X, B., zastúpený JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou so sídlom Lachova 32, Bratislava o rozvod
manželstvaaúpravurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťom:Y.O.,nar.XX.XX.XXXXaS.O.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. X, B., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky W.. R. O., rodenej L., narodenej XX.XX.XXXX a odporcu R.. O. O.,

narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky
- Paríž, Francúzska republika, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Osobitná matrika vo
zväzku OM/10 ročník 1997, strana 300, poradové číslo 600 rozvádza.

Súd na čas po rozvode zveruje maloletú Y. O., narodenú XX.XX.XXXX a maloletého S. O. O.,
narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok budú obidvaja rodičia.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej Y. O., narodenej XX.XX.XXXX sumou 350 eur
mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky odo dňa vykonateľnosti tohto
rozsudku.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého S. O. O., narodeného XX.XX.XXXX sumou 250 eur
mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky odo dňa vykonateľnosti tohto
rozsudku.

Súd návrh navrhovateľky na určenie výživného na tvorbu úspor u maloletej Y. O., narodenej
XX.XX.XXXX zamieta.

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou Y. O., narodenou XX.XX.XXXX a s maloletým S. O. O.,
narodeným XX.XX.XXXX bez obmedzenia po dohode s navrhovateľkou.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 4. 8. 2011 domáhala aby súd jej manželstvo s
odporcom rozviedol, maloletú Y. O. narodenú X. X. XXXX na čas po rozvode zveril do jej výchovy a
maloletého S. O. narodeného XX. X. XXXX na čas po rozvode zveril do výchovy odporcu. Zároveňžiadala, aby náklady na starostlivosť o deti znášal každý z manželov na to dieťa, ktorému bolo zverené
do výchovy. Styk detí s rodičmi žiadala upraviť podľa možností a vôle rodičov a detí ako neobmedzený.
Návrh odôvodnila tým že v manželstve od jeho vzniku teda od roku 1997 neustále pretrvávajú nezhody

ktoré vo väčšine prípadov v iniciuje v navrhovateľka a tieto neblaho vplývajú na deti. Tieto nezhody
sa týkajú názorov na úlohu manžela a manželky v rodinnom živote, vo výchove detí, finančných
záležitostiach.
V priebehu konania navrhovateľka cestou svojej právnej zástupkyne podaním doručeným na súd dňa 8.
11. 2011 zmenila návrh tak že žiadala, aby súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloletú

Y. O. a maloletého S. O. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Žiadala, aby súd rozhodol tak že obidvaja rodičia budú oprávnení maloletý deti zastupovať a spravovať
ich majetok. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej Y. sumou 270 euro
mesačne a na výživu maloletého S. sumou 170 euro mesačne. Stretávanie sa odporcu s maloletými s
deťmi žiadala upraviť bez obmedzenia po predchádzajúcej dohode rodičov. Vo svojom podaní hodnotila
navrhovateľka manželstvo s odporcom ako konfliktné, hoci spočiatku hádky ktoré medzi nimi vznikali

považovala za bežné v manželskom spolužití.
V priebehu konania ďalej navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že odporca zabezpečoval našu rodinu
finančne,naďalšomživoterodinynapríkladspoločenskom,technickomsavôbecnezúčastňoval.Všetko
bolo iba na nej, musela zabezpečovať . aj stavbu ich domu z technickej stránky. V manželstve mali
viacero kríz, nie je pravdou, že by nepracovala tak ako udáva odporca. Aj počas tehotenstva s druhým

dieťaťom pracovala na polovičný úväzok. Problémy vyvrcholili po narodení druhého dieťaťa, keď 4
mesiace po narodení dieťaťa dostala vážne zdravotné problémy. Krízu v roku 2007 prekonali spoločne.
V roku 2009 sa presťahovali z domu v Y. do bytu v Pezinku z toho dôvodu, že kvôli kríze boli finančné
problémy a bolo technicky jednoduchšie udržiavať byt. V roku 2009 sa do bytu sťahovala s deťmi sama,
pretože vo vzťahu došlo ku ďalšej kríze a odporca zostal bývať v Y.. Pred Vianocami roku 2009 sa

odporca na jej požiadanie opätovne nasťahoval k nim a zase si našli cestu k sebe. V roku 2010 nastúpila
po materskej dovolenke do práce na plný úväzok aj s úväzkom triedneho učiteľa, syn nastúpil do škôlky.
Odporca pracoval do októbra 2010, potom zostal doma. Pracovnú výluku plánoval už dlhšiu dobu,
pretože si robí štúdium CFA. Odporca poberal iba podporu, žiaden iný príjem nemal, je pravdou, že v
rodine mali finančné rezervy. Myslela si, že po jej nástupe do práce a potom, čo odporca zostal doma

ju odbremení, teda urobí to, čo ona nestihne. Prelomová kríza nastala v júli 2011. Keď ochorela, u
lekára nebola, nevedela čo jej je, bola vyčerpaná, očakávalo sa od nej, že vstane a všetko pripraví na
dovolenku. Toto trvalo asi dva týždne. Po dvoch týždňoch keď sa pozbierala vybuchla a povedala , že
už to nebude znášať. Odporca odišiel so spoločnej domácnosti až v auguste 2011. Jedného dňa prišiel
a povedal, že bude lepšie, keď do rozvodu nebudú bývať spolu. Od augusta 2011 býva v byte v Pezinku,

odporca býva v Y., o deti sa stará ona. Syn k odporcovi chodí častejšie ako dcéra, chodí k nemu tak
10-12 dní do mesiaca aj u neho prespí. Dcéra k nemu chodí tak raz do mesiaca cez víkend.
Od augusta 2011 hospodária každý sám, to znamená že má svoje príjmy a výdavky, takisto aj odporca.
Asi od júla 2011 sa spolu intímne nestýkajú. Navrhovateľka uviedla, že iný vzťah nemá.
V priebehu konania navrhovateľka k veci ďalej uviedla, že pravdou, že sa odporca nasťahoval

01.10.2012 do spoločného bytu, stále od nej vyžaduje aby mu dávala zoznam domácich prác v
tabuľkách. Zo strany odporcu po jeho návrate dochádza k schizofrenickej komunikácii, jednu chvíľu jej
hovorí drahá, zlatko, a potom koza, ženská a podobne. Uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou
starostlivosťoupretožeodporcasaodetinevieriadnepostarať.Ajkeďsaonichvminulostistaral,starala
sa jeho matka. Navrhovateľka predpokladá, že odporca sa v budúcnosti opätovne zamestná vo vysokej

riadiacej pozícii preto sa nebude môcť o deti.
V závere konania navrhovateľka uviedla , že po poslednom pojednávaní sa odporca začal čudne
správať, poukazoval na špinu, ktorá je v domácnosti, tvrdil, že na jej vreckovke sú bacily, potom chcel,
aby som živila, pretože súd mu určil v konaní o úpravu práv a povinností k deťom na čas do rozvodu
vysoké výživné. Chcel zjesť vianočku, ona som mu to nechcela dovoliť tak ju zozadu silno zovrel, stlačil

jej rebrá tak, že nemohla dýchať. Na druhý deň odišiel z domu a býva u svojej matky.
Pokiaľ ide o jej príjmy , od konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom sa nič nezmenilo,
je zamestnaná tak ako bolo uvedené. Žiadala, aby súd práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode upravil tak isto, ako v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom
na čas do rozvodu manželstva.

Právna zástupkyňa navrhovateľky v priebehu konania poukázala na incident, ktorý sa stal medzi
navrhovateľkou a odporcom , súdu oznámila, že bolo podané trestné oznámenie. Poukázala na to, že
odporca sa vzdal výhodnejšieho príjmu v tejto súvislosti poukázala na príslušné ustanovenia Zákonao rodine. Poukázala na dokazovanie vykonané v konaní o úprave práv a povinností rodičov k deťom
na čas do rozvodu, odporca disponuje všetkými úsporami, ktoré rodina mala, teda sumou asi 200.000
eur. Odporca sám disponuje úsporami, ktoré boli preukázané v konaní o úpravu práv a povinností

na čas do rozvodu, disponuje s nimi až v rozpore s dobrými mravmi, napríklad za opravu zubov dal
podľa jeho vlastného tvrdenia 10.000 eur , na dovolenku s Y. minul 15.000 eur. Čo sa týka jeho ďalších
výdavkov odporca prispieva na byt, v ktorom býva navrhovateľka sumou 70 eur mesačne , v konaní
nebolo preukázané, že by svojej matke prispieval za to že u neho býva. Pokiaľ ide o návrh na striedavú
osobnú starostlivosť u S. nie je pravdou, že by bol odporca s S. polovicu času, S. sa pýta sám domov

od odporcu. Deti si samy riadia čas, ktorý chcú stráviť čas s odporcom, mnoho krát sa stane, že keď
deti s odporcom chcú byť, odporca na ne nemá čas.
Navrhla , aby boli deti zverené do starostlivosti navrhovateľky, odporca aby bol zaviazaný na výživné
v prospech Y. 350 eur mesačne, a na výživu mal. S. 250 eur mesačne. Y. je hudobne nadaná, chce si
rozvíjať svoj talent. Vzhľadom na toto navrhla, aby súd zaviazal odporcu platiť na úspory maloletej Y.
sumou 200 eur mesačne. Pokiaľ ide o správu majetku navrhovala, aby súd určil, že zastupovať deti a

spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Žiadala, aby súd neupravoval stretávanie sa odporcu s
deťmi navrhovateľka nikdy nerobila odporcovi v stretávaní sa s deťmi problémy. Vzhľadom na vek Y. je
dobré, aby sa o stretnutí s otcom rozhodla aj ona sama.

Odporca v priebehu konania k veci uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou by rozdelil do dvoch fáz.

Prvou bolo bývanie v dome, druhou presťahovanie do B.. Ich manželstvo bolo ako iné manželstvá. Mali
obdobia kríz ale aj obdobie pohody. Skutočnosť, že v manželstve bola pohoda, možno preukázať aj
tým, že mu navrhovateľka navrhla, aby mali druhé dieťa. Je pre neho prekvapením, že navrhovateľka
udáva neustále problémy v ich manželstve. Poukázal na to, že mali upratovačku, ktorá raz do týždňa
vyupratovala celý dom, záhradníka, ktorý sa staral o záhradu. Je pravdou, že sa o technické veci viacej

starala navrhovateľka, je technickejší typ. Nie je pravdou, že by mali nedostatočný spoločenský život,
chodievali na dovolenky, stretávali sa s priateľmi.
Dom v Limbachu predali so stratou. Vnímal potrebu sebarealizácie navrhovateľky, preto som
akceptoval, že sa presťahovali z domu v Y. do bytu v B. aj keď vrcholila kríza a ceny realít išli dole.
Obdobie po presťahovaní do bytu berie ako najharmonickejšie obdobie ich vzťahu, hádali sa málo,

zmierovanie bolo veľmi rýchle. Výrazne pomáhal v domácnosti, robil s úsmevom všetky domáce práce.
Staral sa o syna, vozil ho do škôlky a zo škôlky venoval sa mu po príchode, vybudoval si s ním
fantastický vzťah.
Po banálnej hádke podala navrhovateľka návrh na rozvod pre neho to bola veľká rana. Z hnevu urobil
to, že som návrh na rozvod odniesol na súd. Asi mesiac mali doma tichú domácnosť, nebolo to dobré

a tak odišiel preč, odsťahoval sa k svojej mame.
Je pravdou, že v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou nebývajú od augusta 2011. Podľa odporcu sú
na rozvod iné dôvody, o ktorých však navrhovateľka nechce hovoriť, pretože by neboli v jej prospech.
Odporca si myslí, že pravým dôvodom sú špecifické charakterové vlastnosti navrhovateľky keď musí
mať stále posledné slovo. Je to model v ktorom vyrastala, v jej rodine neprejde 5 minút, keď sa 10

krát nepohádajú. Ďalej je to neochota robiť kompromisy, keď robila kompromisy, utláčala sama seba.
Ďalším dôvodom je nával sebadôvery po úspešnom roku v práci. Ujasnila si, že je schopná postarať sa
sama o seba. Pred tým vždy skončila po roku po dvoch, čo ju prestala baviť robota. Ďalším dôvodom je
vyriešenie finančných záležitostí, má vlastný plat, je splatená hypotéka. Očakáva výnos z deľby BSM.
Je tam výrazné finančné zázemie jej rodičov. Ďalším dôvodom je žiarlivosť na jeho vzťah so synom.

Odporca spočiatku tvrdil, že sa nechce rozviesť. Navrhovateľka mu podľa neho rôznym spôsobom dáva
najavo, že sa rozviesť nechce, jedná sa o písomnú komunikáciu . Po návrate do spoločného bývania sa
snažil o nápravu vzťahu, aj keď bolo večer všetko v poriadku , ráno bola navrhovateľka iná. Medzi ním a
navrhovateľkou došlo k dvom vážnejším hádkam. V priebehu konania odporca s rozvodom manželstva
súhlasil.

Vo vzťahu k maloletým deťom uviedol, že pre prípad rozvodu manželstva sú možné vo vzťahu k úprave
právapovinnostíkdeťomdvealternatívy-buďtaká,akúprezentovalvkonaníoúpravuprávapovinností
na čas do rozvodu , alebo striedavá starostlivosť. Je absolútnou nepravdou, že nie je schopný sa starať
o deti. O syna sa staral permanentne, keď bol u neho polovicu času. Stalo sa , že maloletý sa v noci
pocikal. Odporca uviedol, že on všetko opral, usušil a zabezpečil ohľadne toho celý servis. Je pravdou,

že s Y. trávi menej času, je staršia a má svoj život. Odporca uviedol, že Y. začala fajčiť, na svojom blogu
nadáva, navrhovateľka s tým nič nerobí. Deti sú na neho citovo naviazané. Nemá diferencovaný prístup
k deťom. Podľa odporcu je celý tento prípad len o financiách zo strany navrhovateľky.Právna zástupkyňa odporcu v priebehu konania k veci uviedla ( v podaní doručenom na súd dňa
20.03.2012) že odporca súhlasí s návrhom navrhovateľky doručeným na súd dňa 04.08.2011 - teda
s tým , aby súd zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti odporcu a maloletú Leu do osobnej

starostlivosti navrhovateľky.
V priebehu konania modifikovala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k deťom na čas po
rozvode tak , že navrhla (vzhľadom na to kto spôsobil rozvrat manželstva a vzhľadom na to, že
navrhovateľka riadne nezvláda starostlivosť o domácnosť a o deti) , aby boli obidve deti zverené
do osobnej starostlivosti odporcu, preto že odporca chce navrhovateľku od týchto starostí odporca

odbremeniť. Pre prípad zverenia detí do osobnej starostlivosti odporcu výživné na Y. vo výške 300 eur
mesačne, na S. vo výške 200 eur mesačne. Poukázala na to, navrhovateľka vlastní lukratívny pozemok,
ktorýmôžepredaťresp.vykonávaťtlmočníckuprácutak,akouviedlavkonaníoúpraveprávapovinností
rodičov k deťom na čas do rozvodu.
Alternatívne právna zástupkyňa odporcu navrhovala striedavú osobnú starostlivosť pretože účastníci
konania budú žiť po rozvode v spoločnej domácnosti, frekvencia striedania by mala byť po týždni. Pre

prípad striedavej osobnej starostlivosti by odporca od navrhovateľky výživné nepožadoval.
Podľa právnej zástupkyne odporcu sú informácie, ktoré uviedla navrhovateľka ohľadne incidentu ,
ktorý sa mal stať medzi ňou a odporcom skreslené, odporca sa musel zo spoločnej domácnosti
odsťahovaťkvôlisprávaniusanavrhovateľky,bolahysterická,zmietlanazemodkvapkávačnariad,ktorý
odporcakúpil Prispomínanomincidente,keďišlanavrhovateľkavysávaťtakvysávačomfyzickynapadla

odporcu, bila ho rúrou vysávača po rukách a nohách. Napriek snahe odporcu o obnovenie manželského
spolužitia zostala navrhovateľka v tomto smere neoblomná. Odporca sa snažil manželstvo zachrániť aj
preto, že navrhovateľka vysielala dvojzmyselné signály, posielala mu sms-ky typu, že navždy zostane
jej manželom, resp. hovorila, že sa jej s ním snívalo.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k deťom opätovne poukázala na návrh navrhovateľky zo daň

04.08.2011 - navrhovateľka vtedy žiadala rozdelenie detí teda zverenie Y. do jej osobnej starostlivosti a
S. do osobnej starostlivosti odporcu s tým, že každý bude hradiť náklady na deti sám. Pokiaľ ide o Y.,
odporca súhlasí, aby bola Y. zverená do opatery navrhovateľky.
U maloletého S. navrhla v závere konania striedavú osobnú starostlivosť v rozsahu dvoch týždňov,
vzhľadom na čas, ktorý trávi S. s odporcom aj teraz. V decembri boli spolu asi polovicu času. Odporca

teraz urobil jednu z kľúčových skúšok, ktorá je uzavretím jednej etapy štúdia, ďalšia skúška ho čaká v
júni. Toto podmieňuje aj čas, ktorý môže venovať stretávaniu sa s deťmi. Podmienky v byte starej matky
sú pre S. vytvorené , sociálna kurátorka nenavštívila byt starej matky, aby mohla situáciu vyhodnotiť.
Jedná sa o veľký viac ako 4 izbový byt. V takomto prípade zverenia detí do starostlivosti rodičov podľa
právnej zástupkyne odporcu odporca navrhuje, aby súd určil vyživovaciu povinnosť na Y. vo výške 130

eur mesačne a vyživovaciu povinnosť na S. neurčil.
Zásadne odmietla tvorbu úspor na Y.. odporca sa stará o všetky potreby Y. podľa jej žiadosti. Podľa
nej navrhovateľka uprednostnila činnosť učiteľky s nižším príjmom aký by mohla dosiahnuť, aký by
mohla dosiahnuť ako tlmočníčka. Aj u navrhovateľky sú predpoklady vyššieho príjmu než aký dosahuje
v súčasnosti.

Podľa právnej zástupkyne odporcu výdavky odporcu, ktoré súd skúmal vzhľadom na jeho príjmy v
konaní o úprave práv a povinností na čas do rozvodu ostali nezmenené a všetko bolo preukázané v
predchádzajúcom konaní. Odporca zaplatil jednorázovo určené zročné výživné a platí výživné tak, ako
určil súd v konaní o úprave práv a povinností na čas do rozvodu. Odporca odišiel so zamestnania po
dohode s navrhovateľkou v dobe, keď žili v riadnom partnerskom živote. Rodina v tom čase nestrádala,

od úradu práce odporca dostával asi 1000 eur, navyše žili spolu.
Diferencovaný prístup odporcu k deťom vychádza podľa právnej zástupkyne odporcu z ich veku. Lea
je veľká slečna, ktorá má svoje vlastné záujmy, odporca s ňou chodí na rôzne podujatia, stretávanie
sa s odporcom si riadi podľa vlastnej vôle. Akékoľvek vyhranené stretávanie sa otca s Y. by nemalo
význam. Vo vzťahu k S. poukázala na to, že jediná oblasť v ktorej sa rodičia vedeli dohodnúť v čase

konfliktov bolo stretávanie sa s deťmi. Odporca pozoroval, že S. v septembri resp. októbri znížil záujem
o stretávanie sa s ním, toto pripisuje navrhovateľke. S. sa pýta od odporcu k navrhovateľke takisto ako
sa pýta od navrhovateľky k odporcovi. Sám si určuje dĺžku pobytu u jedného z rodičov. Nepotrebuje pri
tom prítomnosť svojej sestry, je to jeho vôľa, ktorú rodičia rešpektujú.

Kolízna opatrovníčka navrhla pre prípad rozvodu rozhodnúť tak, ako v konaní o úprave práv a povinností
na čas do rozvodu, to znamená aby súd deti zveril do starostlivosti navrhovateľky, odporcu zaviazal
prispievať na ich výživu sumou 350 eur na Y. a 250 eur na S. mesačne. Nedoporučila, aby súd zveril
S. do striedavej osobnej starostlivosti, takáto úprava by nebola na prospech ani jedného dieťaťa. Pripohovore s deťmi deti vyjadrili, že sa chcú s otcom stretávať častejšie, čo v plnom rozsahu zabezpečí
doterajšia úprava.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami maloletých
detí, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok pracovisko Senec zo dňa 4.9.2012,
lekárskym potvrdením zo dňa 5.11.2012, výsluchom maloletej Y. O., nar. X.X.XXXX, správou Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 7.1.2013, dokladmi doloženými v spise Okresného súdu
Pezinok č.k. 28P 96/2012 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z výpovede účastníkov konania, z kópie sobášneho listu resp. z oznámenia o uzavretí manželstva mal
súd preukázané, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 22.12.1997.
Z výpovede účastníkov konania a z rodných listov doložených v spise mal súd preukázané, že z
manželstva pochádzajú dve deti, maloletá Y. O., nar. X.X.XXXX a maloletý S. O. O., nar. XX.X.XXXX.
Z výpovede účastníkov konania mal súd preukázané, že v manželstve pretrváva dlhodobý konflikt,
vyriešenie ktorého manželia nezvládli. Manželia nežijú spolu, nehospodária spolu a intímne sa spolu

nestýkajú.
Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, agenda poradensko-
psychologických služieb zo dňa 4.9.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca sa zúčastnili
štyroch stretnutí, ktoré boli orientované na dôvod krízy vzťahu a možné spôsoby riešenia. Navrhovateľka
ostala počas celej doby spolupráce presvedčená o potrebe rozvodu. Odporca v priebehu stretnutí s

rozvodom nesúhlasil. Zo správy vyplýva, že navrhovateľka a odporca sú však pre svoju inteligenciu a
vzájomný rodičovský rešpekt v budúcnosti potenciálne schopní spolupracovať na vytvorení dobrej klímy
pre výchovu a starostlivosť o ich deti.
Z výpovede účastníkov konania a z lekárskeho potvrdenia zo dňa 5.11.2012 mal súd preukázané, že
medzi navrhovateľkou a odporcom došlo dňa 31.10.2012 ku konfliktu výsledkom ktorého bolo ľahké

zranenie navrhovateľky.
Maloletá Y. O., nar. X.X.XXXX vypovedala, že je pravdou, že sa rodičia medzi sebou hádali, situácia
bola lepšia, keď nebývali spolu. Raz sa hádali tak veľmi, že odišla z domu. K otcovi a k mame má
dobrý vzťah, rozumejú si. S obidvoma si rozumie asi rovnako, s mamou možno trošku lepšie. Otec sa jej
venuje, chodia spolu do Bratislavy, učí sa s ňou. Otec vie oprať a upratať, nevie posúdiť, či vie navariť.

Otec má asi lepší vzťah s bratom, veľký rozdiel však v tom nie je. Baví ju spev, po škole chce ísť na
gymnázium, popri tom chce aj spievať. Uviedla, že po prípadnom rozvode rodičov by bolo čudné, že
by mali zostať rodičia spolu. Ak by bývali spolu, tak by sa o nich mohli starať striedavo, ak by spolu
nebývali, mohli by bývať u mamy a k otcovi by chodili na víkendy. Mamu preferuje len kvôli tomu, že je
na takúto starostlivosť zvyknutá.

Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 7.1.2013 mal súd preukázané, že
navrhovateľkamávytvorenéprevýchovudetíriadnepodmienky.Odporcasasdeťmistretávanazáklade
vzájomnej dohody s deťmi. S. má otca rád, chcel by s ním byť častejšie ako doteraz.
Z dokladov nachádzajúcich sa v spise Okresného súdu Pezinok č.k. 28P 96/2012 mal súd preukázané
majetkové pomery navrhovateľky a odporcu a potreby maloletých detí. Dôkazy, ktoré sa toho týkajú sú

zhrnuté v rozsudku Okresného súdu Pezinok (zatiaľ neprávoplatný ) č.k. 28P 96/2012 na strane 6 až 8.

Podľa § 18 Zákona o rodine sú si manželia v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa súd 23 ods. 1 Zákona o rodine môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jehomajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilý dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 43 odsek 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť,
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 100 ods. 2 O.s.p. v konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje
sa o ich zmierenie.

Podľa § 162 ods. 1 O.s.p. pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich

doručenia.

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p. predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo
pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Podľa článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, sú štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
dohovoru povinné zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory právo slobodne

sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať
primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom je
dlhodobý manželský konflikt. Manželia sa o vyriešenie konfliktu pokúsili aj návštevami poradensko-

psychologických služieb, tieto návštevy však neviedli k obnoveniu manželského spolužitia. Práve
naopak, konflikt v manželstve eskaloval a v októbri 2012 vyústil do fyzickej potýčky medzi manželmi.
Navrhovateľkaaodporcanežijúvspoločnejdomácnosti,nehospodáriaspolu,intímnesaspolunestýkajú
- manželstvo teda neplní účel daný zákonom. Odporca spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasil,
v priebehu konania však názor zmenil a s rozvodom manželstva súhlas vyjadril. Súd preto manželstvo

navrhovateľky a odporcu rozviedol.
Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd vychádzal z dokazovania
vykonaného v tomto konaní ako aj z dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde
Pezinok ( č.k. 28P 96/2012 ) o úprave práv a povinností rodičov ( navrhovateľky a odporcu ) na čas
do rozvodu.

Súd sa musel v prvom rade vysporiadať s návrhom odporcu, aby bol maloletý S. zverený do striedavej
osobnej starostlivosti a maloletá do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Striedavá osobná starostlivosť
musí byť v prvom rade v záujme maloletých detí.
Pojem „záujem maloletého dieťaťa “ nie je v slovenskom právnom poriadku definovaný. Súd má zato,
že záujmom maloletého dieťaťa je naplnenie jeho biologických, psychologických a sociálnych potrieb

a stabilita výchovného prostredia. Tieto potreby maloletého dieťaťa je možné najlepšie dosiahnuť v
stabilnej rodine, v ktorej rodičia maloletého dieťaťa žijú ako manželia. Ak to nie je možné, súd musí
skúmať, akým spôsobom môžu rodičia záujem maloletého dieťaťa zabezpečiť v situácii, keď nežijú v
spoločnej domácnosti - či už pred rozvodom alebo po rozvode manželstva.
Je nepochybné, že obidvaja rodičia by vedeli maloletému S. riadne zabezpečiť všetky jeho biologické

potreby ( stravovanie, ošatenie, bývanie, lekárska starostlivosť). Pri nariadení striedavej osobnej
starostlivosti u maloletého by však došlo k situácii, v ktorej by maloletý býval dlhšiu dobu ( pravidelne dva
týždne) u odporcu bez svojej sestry. Takéto rozdelenie detí by nebolo v prospech maloletého. Narušilo by
jeho psychologické potreby (v tomto prípade nepochybná naviazanosť na sestru ) a stabilitu výchovného
prostredia (maloletý je zvyknutý bývať u navrhovateľky ).

MaloletáY.jednoznačnepreferovalapreprípad,žerodičianebudúžiťporozvodemanželstvavspoločnej
domácnosti starostlivosť matky. Vzhľadom na vek maloletej Y. súd pri rozhodovaní o zverení detí do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov zobral jej názor do úvahy.
V priebehu konania odporca ani raz neuviedol, že by mu navrhovateľka bránila v stretávaní sa s deťmi.
Situácia, v ktorej súd zveril na čas po rozvode maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a

určil, že odporca sa môže s deťmi stretávať bez obmedzenia je v plne v súlade so záujmom maloletých
detí, tak ako bolo popísané vyššie, a v plnom rozsahu odporcovi zabezpečí možnosť stretávať sa s deťmi
a výchovne na nich vplývať. Schopnosť rodičov dohodnúť sa o stretávaní sa s deťmi a o výchove detí
vyplynula aj z citovanej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec.Súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že vo výroku rozsudku rozhodol o zverení maloletých
detí spôsobom, ktorý je vo výroku uvedený, nepovažuje za potrebné osobitným výrokom zamietať
návrh odporcu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Znenie výroku rozsudku

jednoznačne určuje, akým spôsobom bolo o zverení detí rozhodnuté, podľa názoru súdu, by bol ďalší
výrok súdu nadbytočný - súd teda rozhodol o celom merite veci.
V časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom súd vychádzal z
rozsiahleho dokazovania vykonaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Pezinok o úprave práv
a povinností navrhovateľky a odporcu k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. V pomeroch

maloletých detí ani v majetkových pomeroch navrhovateľky a odporcu sa od rozhodnutia súdu o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu (rozsudok bol vyhlásený v tejto veci
dňa 9.11.2012) nič nezmenilo. Súd sa v plnom rozsahu pridŕža vykonaného dokazovania a odôvodnenia
rozsudku. Skutočnosť, že v majetkových pomeroch navrhovateľky a odporcu ani v pomeroch maloletých
detí nedošlo k zmenám deklarovali na pojednávaní obidve právne zástupkyne účastníkov konania.
Duplicitné dokazovanie v tomto smere súd považoval za nadbytočné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Pezinok, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého
druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný lehota na plnenie plynie odo dňa
jeho doručenia.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku
oznámiť príslušnému úradu, poverenému viesť matriku, že prijíma opäť predošlé priezvisko.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.