Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/131/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211534
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3812211534.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO: 36613843, proti odporcovi: 1/ C. N. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., X.. U. XX/
XX, 2/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., ul. U. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42476778, so sídlom Prešov, Važecká
č. 16, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie
1518,18 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Navrhovateľovi náhradu trov nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov - Združeniu
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká 16 k rukám právneho zástupcu
JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, vo výške 237,- eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 2.7.2012 uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie istiny 1518,18
s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1247,89 eur od 29.6. 2011 do zaplatenia ako i nárok
na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 28.6.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa

pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporcovia uzavreli dňa 19.1.2006 zmluvu, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa
a.s. poskytla obom odporcom peňažné prostriedky, podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v
zmluvy. Ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Odporcovia neplnili splátky v
stanovených termínoch, čím porušili povinnosť podľa zmluvy, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval
odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky

predstavovala sumu 1518,18 eur, ktorá pozostáva z istiny 1247,89 eur, riadneho úroku 101,34
eur, úroku z omeškania 168,95 eur. Odporca v 2/ rade uznal uvedený záväzok v Dohode o uznaní
záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu aj nákladov inkasného konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje.
Navrhovateľ uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc 29.6. 2011, t.j. dňom nasledujúcim po
účinnosti postúpenia pohľadávky.Okresný súd Prievidza vydal dňa 9.7.2012 Platobný rozkaz sp. zn. 11Ro 207/2012, proti ktorému
podala odporkyňa v 1. rade v zákonnej lehote odpor z dôvodu, že považuje nárok navrhovateľa za
neopodstatnený.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu v 2. rade , listinnými dôkazmi, a to
zmluvou o splátkovom kalendári, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení
pohľadávok s podacím hárkom, pokus o zmier, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku , Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z
28.6.2011, písomnými vyjadreniami účastníkov a vedľajšieho účastníka, na základe čoho mal zistený

tento skutkový stav:

Dňa 19.1. 2006 uzavreli odporcovia so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru odporkyni v 1. rade.
Úver bol poskytnutý vo výške 28500,- Sk s úrokovou sadzbou 17,30 %, bez poplatku, poplatok za
správu úveru 50,- Sk mesačne, výškou splátky 766,- Sk mesačne k 10 dňu v mesiaci , splatnou k
10.2.2006 a dátumom poslednej splátky 10.1. 2011. Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu sú upravené

vo Všeobecných obchodných podmienkach v znení dodatkov, ktoré tvoria súčasť zmluvy.

Oznámením o postúpení pohľadávky z 18.7. 2011 oznamoval pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s.
Bratislava odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. rade postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zo zmluvy
opostúpenípohľadávok aprílohy č.0915/2011/CEmedziSlovenskousporiteľňoua.s.Bratislavazodňa
28.6.2011 a navrhovateľom vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava postúpila navrhovateľovi

pohľadávku voči odporcom na základe horeuvedenej zmluvy, pričom splatnosť pohľadávky bola 10.1.
2011, pohľadávku tvorila poskytnutá suma 946,03 eur, zostatok pohľadávky 1518,18 eur, istina celkom
1247,89 eur, úroky celkom 270,29 eur, RU 101,34 eur, počet dní omeškania 1234.

Pokusom o zmier zo dňa 12.6. 2012 vyzýval navrhovateľ oboch odporcov k zaplateniu celkovej dlžnej
sumy 1775,87 eur do 19.6. 2012.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 13.12. 2011 vyplýva, že túto dohodu
podpísal zástupca navrhovateľa a odporca v 2. rade ako osoba pristupujúca k dlhu, pričom dohoda
obsahuje označenie zmluvných strán a odporca v 2. rade bol označený ako osoba pristupujúca k
záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba
dlžníka a osoba pristupujúca k záväzku vyhlasujú, že uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči

pôvodnému veriteľovi Slovenská sporiteľňa a.s. v sume 1247,89 eur a náklady na inkasné konanie
150,- eur. Forma splatenia úveru bola bližšie v dohode upravená v 50,- eurových mesačných splátkach.
Predmetnú dohodu podpísal len odporca v 2. rade.

Odporca v 2. rade namietal premlčanie. Vo svojej výpovedi bližšie popísal akým spôsobom došlo k
podpísaniu dohody o záväzku a to tak, že odporcu v 2. rade navštívil exekútor , ktorý mu predložil

uvedenú listinu na podpis, ktorú odporca v 2. rade podpísal bez toho, aby sa s dohodou oboznámil.
Uvedenú dohodu odporkyňa v 1. rade nepodpísala.

Dňa 4.10. 2012 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov
vstup do konania na strane oboch odporcov. Súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručil
obom odporcom a právnemu zástupcovi navrhovateľa. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní

z 18.10. 2012 poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ
pre dlžníka a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú
doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie

dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malobyť súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky
splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty . Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej

uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a
lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ
so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po
vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach
dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa §8 odst. 4

citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109
odst. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné
dojednanie a nemožno naň prihliadať. V konaní nebolo ďalej preukázané, že by právny predchodca
navrhovateľa odstúpil od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný až dňa 2.7. 2012, vzniesol
námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ),

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v

čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere ", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd sa vzhľadom na právnu úpravu
zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd
za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva
a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky

nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej častiObčianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka,
je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i znenia § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka,

veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré
by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd
dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu
uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a učinná

norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní. ).

Podľa § 100 odst. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietka dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesli odporcovia a vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku,
preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Podľa Zmluvy o
splátkovom úvere bola dojednaná konečná splatnosť úveru dňom 10.1. 2011 pri riadnom splácaní
úveru v mesačných splátkach. Ku dňu 28.6.2011 kedy bola postúpená žalovaná pohľadávka , zostatok
pohľadávky bol vo výške 1518,18 eur z toho istina vo výške 1247,89 , úroky vo výške 270,29 eur.

Počet dní v omeškaní bol 1234. I keď navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdil, že postupca
od zmluvy odstúpil, uvedené odstúpenie od zmluvy k návrhu pripojené nebolo, toto nepredložil právny
zástupca navrhovateľa ani na výzvu súdu a vzhľadom k tomu, že odstúpenie od zmluvy zo strany banky
ani vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru odporcom doručené nebolo, vychádza súd zo záveru, že
Slovenská sporiteľňa a.s. od zmluvy neodstúpila ani nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle

čl. 7.6.1 písm. a/ VOP. Napriek tomu, že odporcovia prestali dlh splácať pravidelne už v roku 2009 a
v nasledujúcich rokoch dlh nesplácali vôbec, sporiteľňa tolerovala tento stav a nepristúpila k výpovedi
zmluvy, resp. odstúpeniu od zmluvy tak ako je upravené vo VOP. Z dokladov vyplýva, že odporkyňa bola
v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy ku dňu 28.6.2011 1234 dní z toho je zrejmé , že splatnosť celej
dlžnej sumy nastala podstatne skôr .Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ pri riadnom splácaní úveru

mali odporcovia splácať mesačné splátky, dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných splátok
samostatne u každej splátky. Tak ako súd konštatoval na predmetný vzťah a právo navrhovateľa
súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli
zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň
táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako

i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo
spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom
na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad
občianskeho práva je nevyhnutné. Keďže splatnosť všetkých omeškaných splátok oboch odporcov

nastala najneskôr 28.3.2009 /niektoré už v roku 2008-1234 dní v omeškaní k 28.6.2011/, navrhovateľovi
uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 28.3. 2012. Návrh vo veci samej podal dňa 2.7. 2012, t.j.
po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k
premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné
spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej

doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho
zákonníka pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1. 2011.Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporcom v 2. rade, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s
následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporcu v 2. rade mal

súd preukázané, že zamestnanec navrhovateľa oslovil odporcu s podpisom tejto formulárovej listiny
s tým, že si len predlžujú vymoženie tohto nároku, resp. že listina sa týka splátok. Odporkyňa v 1.
rade dohodu ani nepodpísala, odporca v 2. rade podpísal ako pristupujúca osoba. Vychádzajúc zo
skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi uvedenú istinu, keď tento
preukázateľne nemal žiadnu vedomosť o tom, že podpisujú aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo

nie je premlčaný, nedostali žiadne vyhotovenie tejto listiny a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie
vyhlásenia odporcov o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ
využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď obaja
odporcovia nemali vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Nečestnosť a nedobromyseľnosť
konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach je podporené i tým, že v dohode nie sú žiadne

splátky, ich výška, zročnosť uvedené. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre
seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcov ako spotrebiteľov. Takéto konanie súd
považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 odst. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie
súd považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 odst. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný
úkon teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje

do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti.
Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená
na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie
záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej
trojročnej premlčacej doby.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 odst. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporcovia,
ktorým v konaní trovy nevznikli a tieto si v konaní ani neuplatnili. Pokiaľ náhradu trov konania opakovane
uplatnil navrhovateľ, súd mu náhradu trov nepriznal, pretože bol v konaní neúspešný.

Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšieho účastníka, pretože stojí na
strane odporcov, ktorí boli v konaní úspešní. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní vzniesol

námietku premlčania, túto podrobne a precízne odôvodnil. Následne súd zamietol návrh s poukazom
na námietku premlčania /§ 93 ods. 4 O.s.p./.

Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka boli odporcovia proti navrhovateľovi v konaní úspešní, preto
jeho účasť konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkov, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy

konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci á 71,37 eur -
prevzatie veci a zastúpenia, vyjadrenie z 18.10. 2012, 17.12.2012 /§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z.v platnom znení/ a trikrát RP á 7,63 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky/. Trovy spolu činia 237 eur.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody
a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny

dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.