Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Scud/16/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200873
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľa: V. Z.,

bytom Z.. XX, XXXXX L., P. D. M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, ul. 29.
augusta č. 8, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010 a rozhodnutie odporkyne číslo
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.5.2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania rozhodnutia
odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010 z dôvodu, že odporkyňa určila výšku jej starobného
dôchodkuo50%menejvjejneprospechabezvýpočtuaprepočtunaeurá.Vopravnomprostriedkuďalej

uvádza, že odporkyňa nesprávne stanovila začiatok starobného dôchodku od 1.1.2004, pretože nárok
na starobný dôchodok jej vznikol od 1.1.2000 pri výchove dvoch detí a odporkyňa jej nevyplatila doplatok
za obdobie od 1.1.2004 do 31.3.2010 spolu s úrokmi z omeškania. V podaní z 2.5.2011 navrhovateľka
naviac oznámila súdu, že súhlasí s pojednávaním v jej neprítomnosti.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 12.7.2010 a zo dňa 9.3.2011 a
z 3.10.2012 uviedla, že navrhovateľka v žiadosti o priznanie starobného dôchodku neuviedla dátum,
od ktorého chce priznať starobný dôchodok, až podaním z 8.2.2009 odporkyni oznámila, že žiada o
priznanie starobného dôchodku od 1.1.2004 a z formulára E 202 DE vyplynulo, že navrhovateľka po

dovŕšení dôchodkového veku, t.j. po 10.11.1999 bola nepretržite zamestnaná podľa právnych predpisov
Spolkovej republiky Nemecko až do 31.12.2003 a podľa § 98 zákona o sociálnom zabezpečení sa
starobný dôchodok nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok,
a preto bolo možné navrhovateľke priznať starobný dôchodok od 1.4.2004, t.j. odo dňa účinnosti
zákona, ktorý neobsahuje obmedzujúce ustanovenia vzniku nároku, resp. na výplatu starobného
dôchodku s poukazom na trvanie pracovného pomeru. Keďže navrhovateľka získala potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok len za dobu poistenia

získanú podľa slovenských právnych predpisov, starobný dôchodok jej bol priznaný odvolávajúc sa
na čl. 14 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom
zabezpečení,podľaust.§21zák.č.100/1988Zb.osociálnomzabezpečení(ďalejlenzákonosociálnom
zabezpečení). Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľke bolo hodnotené obdobie dôchodkového
poistenia od 19.5.1960 do 31.8.1990 v rozsahu 11 035 dní, t.j. 30 rokov a 85 dní. Ďalším rozhodnutím
z 28.5.2010 navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok v sume 3 402,- Sk mesačne od
1.5.2004 podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, ktoré nadobudlo účinnosť na území Slovenskejrepubliky a suma takto určeného starobného dôchodku je nižšia ako priznaná napadnutým rozhodnutím
(suma starobného dôchodku priznaného podľa č. 14 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou
republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení je k 1.5.2004 4 053 Sk mesačne), preto sa navrhovateľke

vypláca starobný dôchodok v nezmenenej sume. Odporkyňa napadnuté rozhodnutia žiadala ako vecne
správne potvrdiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu
odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav.

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010 odporkyňa podľa § 21 zákona číslo 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa čl. 14

ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení
priznala navrhovateľke od 1.1.2004 starobný dôchodok v sume 3 897,- Sk mesačne. V uvedenej úprave
je zahrnutá úprava podľa zák. č. 306/2002 Z.z.v znení zák. č. 639/2002 Z.z. a zvýšenie podľa zák. č.
222/2003 Z.z.. Rozhodla tak s odôvodnením, že starobný dôchodok bol navrhovateľke vymeraný z III.
Pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1986, 1987, 1988,

1989, 1990 a navrhovateľke hodnotila obdobie dôchodkového poistenia od 19.5.1960 do 31.8.1990 v
rozsahu 11 035 dní, t.j. 30 rokov a 85 dní.

Ďalším rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010 podľa § 293a ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení) v znení zák. č. 43/2004 Z.z. odporkyňa rozhodla, že
navrhovateľke od 1.2.2004 patrí starobný dôchodok v sume 4 053 Sk mesačne a podľa § 293a ods. 4

zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 43/2004 Z.z. a opatrenia Ministerstva práce a sociálnych
vecí a rodiny SR č. 466/2004 od 1.12.2004 jej patrí starobný dôchodok v sume 4 191 Sk mesačne a
podľa § 293az zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 449/2008 Z.z. jej od júla 2006 patrí starobný
dôchodok v sume 4 834 Sk mesačne. Takto vypočítaný starobný dôchodok postupne až k 1.1.2010
podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšovala na sumu 197,50 eur mesačne. Súčasne starobný

dôchodok, ktorý bol od 1.7.2008 v sume 5 394 Sk podľa § 293ar zákona o sociálnom poistení prepočítala
na 179,10 eur.

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.5.2010 odporkyňa podľa § 21 zákona číslo 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich

rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva rozhodla, že navrhovateľke vznikol nárok na starobný
dôchodok od 1.5.2004 v sume 3 402 Sk mesačne. V uvedenej úprave je zahrnutá úprava podľa zák.
č. 306/2002 Z.z.v znení zák. č. 639/2002 Z.z. a zvýšenie podľa zák. č. 222/2003 Z.z., zvýšenie podľa
§ 293a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z.. Rozhodla tak s odôvodnením, že
suma starobného dôchodku priznaného podľa č. 14 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou

republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení je k 1.5.2004 4 053 Sk mesačne a suma starobného
dôchodku určeného podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 k 1.5.2004 je 3 402 Sk, teda
je nižšia ako priznaná podľa čl. 14 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou
Nemecko o sociálnom zabezpečení, preto jej patrí starobný dôchodok priznaný podľa Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky podľa ust. § 250g ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdskúma,čiopravnýmprostriedkom napadnutérozhodnutie
je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods.

1 O.s.p. súd preskúmava zákonnosť správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.Podľa § 109 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,

(1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a
dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto

zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku
na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky.

Podľa § 259 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky
a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku

z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného
fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo

podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 21 ods. 2písm. c) zákona číslo 100/1988 Zb. zákona o sociálnom zabezpečení, žena má nárok
na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 55 rokov, ak

vychovala dve deti.

Podľa § 98 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, starobný dôchodok sa nevypláca
po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu počas pracovnej
neschopnosti, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa
osobitného predpisu, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Podľa § 103 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,

(1) Na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej
socialistickej republiky.

(2) Dávky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava v cudzine
trvale. O tom, že sa dávka pri pobyte v cudzine do cudziny nevypláca, sa nevydáva rozhodnutie. Služby

sociálnej starostlivosti sa počas pobytu v cudzine neposkytujú.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanoví inak.

Podľa § 12 ods. 1 zákona číslo 100/1988 Zb. priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých
zárobkov dosiahnutých v piatich najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza
do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačných zárobkom mesačný priemer hrubých

zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.

Podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení rozhodným obdobím je
obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom

a/ v ktorom vznikol nárok na dôchodok.Podľa § 12 ods. 4 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, päť zárobkovo najlepších
kalendárnych rokov sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky.

Podľa § 12 ods. 5 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak v rozhodnom období nie je

päť kalendárnych rokov so zárobkami, predlžuje sa rozhodné obdobie postupne tak, aby zahŕňalo päť
kalendárnychrokovsozárobkami,apriemernýmesačnýzároboksazisťujeztýchtopiatichkalendárnych
rokov. Pokiaľ občan ani po tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov so zárobkami, zisťuje sa
priemerný mesačný zárobok z nižšieho dosiahnutého počtu kalendárnych rokov so zárobkami.

Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a
postupu správneho orgánu, dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzali zo správneho

právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek 10.11.1999 v zmysle
ust. § 21 ods. 2 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb. Navrhovateľka v žiadosti o starobný dôchodok neuviedla,
od ktorého dňa požaduje priznať starobný dôchodok a až na výzvu odporkyne v podaní z 8.2.2009
oznámila, že starobný dôchodok žiada priznať od 1.1.2004. Z dávkového spisu mal súd preukázané, že
navrhovateľka bola po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaná ku dňu 31.12.2003

v Spolkovej republike Nemecko a bola naďalej zamestnaná aj v roku 2004, 2005. Na základe Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení, ktorá
nadobudla účinnosť od 1.12.2003, navrhovateľke by sa mohol priznať starobný dôchodok do NSR od
1.12.2003 za podmienky, že by nebola zamestnaná aj po tomto dátume, pretože ust. 98 z.č.100/88
Zb. vylučovalo súčasné poberanie starobného dôchodku po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku

nároku na tento dôchodok. Až účinnosťou zákona o sociálnom poistení od 1.1.2004 bolo možné priznať
navrhovateľke starobný dôchodok aj keď bola naďalej zamestnaná ešte aj v roku 2004, 2005 ( tlačivo
E 202 DE), pretože zákon 461/2003 z.z. o sociálnom poistení tento súbeh poberania starobného
dôchodku a zamestnania už nevylučoval. Preto odporkyňa postupovala správne, keď navrhovateľke
priznala starobný dôchodok až od 1.1.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý

neobsahuje ustanovenie, ktoré by obmedzovalo vznik resp. výplatu nároku na starobný dôchodok v
súvislosti s ďalším trvaním zamestnania a od tohto dátumu aj navrhovateľka sama žiadala priznať
starobný dôchodok. Rovnako tvrdenia navrhovateľky, že odporkyňa nevykonala prepočet jej starobného
dôchodkunaeurá,sanezakladajúnapravde,očomsvedčíďalšierozhodnutieodporkynečísloXXXXXX
XXXX 0 zo dňa 17.2.2010. Ďalším rozhodnutím odporkyne bol navrhovateľke vypočítaný aj starobný

dôchodok podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, ktorého výška bola 3 402,- Sk a keďže takto
vypočítaná suma starobného dôchodku bola nižšia ako suma starobného dôchodku určená podľa
rozhodnutia z 17.2.2010, odporkyňa rozhodla správne, keď rozhodla, že jej patrí starobný dôchodok v
sumeurčenejpodľaZmluvymedziSlovenskourepublikouaSpolkovourepublikouNemeckoosociálnom
zabezpečení, ktorého suma je vyššia.

Čo sa týka výšky starobného dôchodku, tak odporkyňa postupovala správne pri určení sumy starobného
dôchodku, pretože navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek 10.11.1999 a keďže o jej nároku z
dôchodkového zabezpečenia nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté, odporkyňa postupovala správne,
keď o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok rozhodla za použitia § 259 zákona číslo 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 t. j. podľa

zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Rovnako odporkyňa postupovala správne keď
navrhovateľke hodnotila obdobie dôchodkového poistenia od 19.5.1960 do 31.8.1990 v rozsahu 11 035
dní, t.j. 30 rokov a 85 dní. Pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľky odporkyňa postupovala
správne, keď za rozhodné obdobie navrhovateľke určila obdobie desiatich po sebe nasledujúcich
kalendárnych rokov pred rokom v ktorom vznikol nárok na dôchodok, t. j. od roku 1998 do 1989,

a keďže v tomto rozhodnom období navrhovateľka nezískala päť kalendárnych rokov so zárobkami,
preto odporkyňa postupovala správne, keď predĺžila rozhodné obdobie v zmysle § 12 ods. 5 zákona
číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení tak, aby zahŕňalo 5 kalendárnych rokov so zárobkami, čo
je v prípade navrhovateľky obdobie rokov 1990, 1989, 1988, 1987 a 1986, kedy navrhovateľka bola
zamestnaná.Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne dospel k záveru, že zistenie
skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie a postup správneho orgánu je v
súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010
a rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.5.2010 podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, navrhovateľ nebol v

konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo

dňajehodoručenianaNajvyššísúdSlovenskejrepublikycestouKrajského súduvBratislave,písomne,
dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonala navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).