Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200818
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200818.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členeov

JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcov : 1./ B. C., bytom P. O. č.
XX, XXX XX B. V., 2./ D.. M. C., bytom K. V. č. XXXX/X, XXX XX I., 3./ B. V., bytom P.O. O. XXX/X, B.
V., 4./ T. C., bytom P. O. č. XX, XXX XX B. B., 5./ F.. J. O., bytom V. B. XXX, XXX XX B. V., 6./ F.. D. V.,
bytom P.O. O. XXX/X, B. V. zast: JUDr. Jánom Falisom, advokátom, so sídlom Lermontovova 14, 811
05 Bratislava proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1,
974 05 Banská Bystrica zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého
17, Banská Bystrica 974 01, za účasti pribratých účastníkov: 1. G. Q., P. XX, XXX XX X., 2. F. G., A.

V. 16, Y. XX B. V., 3. I. Q., P. O. XX, XXX XX B. V., 4. V. Q., P. O. XX, XXX XX B. V., 5. D.. M. R., P.
O. XX, XXX XX B. V., 6. D.. F. R., P. O. XX, XXX XX B. V., 7. P. F., P. O. XX, XXX XX B. V., 8. V. F., P.
O. XX, XXX XX B. V., 9. T. X., J.G. K. XXX/X, V. XXX XX B. V., 10. F.. X. V., bytom J. XXX/X, V., XXX
XX B. V., 11. P. X., nar. XX.XX.XXXX, J.G. K. XXX/X, V., XXX XX B. V., 12. D.. F. Z., M. XX, XXX XX B.
V., 13. D.. A. Z., A. 7, XXX XX B., 14. D.. X. Q., B. XX, XXXX, Z., V. konfederácia, 15. Mesto Banská
Štiavnica, oddelenie právne a správy majetku, Radničné námestie 1, 969 24, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. KSUBB 2011-625/1108-1: OŠSSS, St zo dňa 20.06.2011 takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd žalobu žalobcov z a m i e t a .

II./ Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán Mesto Banská Štiavnica rozhodnutím zo dňa 25.03.2011 vydal podľa § 39
a 39a Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. a § 4 vyhlášky č. 453/2000, ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby: verejný vodovod - rozšírenie na
pozemku registra „C“ parc. č. 1250/15, 1250/26, 1250/35, 1250/35, 1298/6, 1298/8 a registra „E“ parc.
č. 5426/295 v kat. území B. V.. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol popis stavby, určil
podmienky pre umiestnenie stavby, rozhodol o námietkach účastníkov konania a rozhodnutie odôvodnil.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia umiestnenie stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou

(stanovisko zo dňa 22.03.2011) voči umiestneniu stavby nenamietal ani krajský pamiatkový úrad
(stanovisko zo dňa 15.03.2011) a napojenie šiestich rodinných domov nemá negatívny vplyv na pokles
tlaku v potrubí a tým na dodávku vody (stanovisko St. VPS, a.s.).

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie účastníci stavebného konania (vlastníci susedných
nehnuteľností, ktorí namietali najmä to, že z územného plánu schváleného mestským zastupiteľstvom v
Banskej Štiavnici nevyplýva možnosť výstavby šiestich rodinných domov, komunikácie a inžinierských
sietí v danej lokalite, ako aj to, že na stavbou v dotknutej časti ulice P. O. nie je existujúca ani plánovanákomunikácia,pričomčasťtejtopodľaevidencievkatastrinehnuteľnostíoznačenáakopoľnohospodársky
pôdny fond s využitím ako trvalý trávnatý porast a poľnohospodárska pôda (jednalo sa o odvolanie
účastníkov D.. F. Z., D.. A. Z., F. V., G. Q.).

O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KSÚBB 2011-625/1108-1: OŠSS, St zo dňa 20.06.2011
tak, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodnutie Mesta Banská Štiavnica č.
1222/2011/Výst. zo dňa 25.03.2011 zmenil tak, že podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia zo
dňa 09.02.2011 podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona zamietol.

Odvolací orgán popísal konanie pred prvostupňovým správnym orgánom a skonštatoval , že
stavebný úrad nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď vydané územné rozhodnutie oprel len o

vyjadrenie spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie (stanovisko spracovateľa územnoplánovacej
dokumentácie D.. T.. U. Q. - T. T. zo dňa 09.08.2011) a rozhodol v rozpore so skutkovým stavom
veci. Citoval stanovisko spracovateľa, z ktorého záverov vyplynulo, že navrhovaná stavba je v súlade
s platným územným plánom mesta z hľadiska stanoveného funkčného využitia územia obvodu č. 18,
F.P.B., 18.1 pre funkciu bývania formou IBV pri dodržaní regulatívov urbanistických obvodov, regulatívov

funkčných území, regulatívov intenzity využitia územia a podlažnosti a regulatívov bývania. Žalovaný
však v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že jedným z regulatívov pre uvedenú lokalitu je využitie územia
formami individuálnej bytovej výstavby so stanovením novej výstavby na vymedzených plochách -
lokality 18.1.1, 18.2.1, 18.2.2 a 18.2.3. Územie, kde je plánovaná výstavba šiestich rodinných domov
podľa žalovaného však nie je medzi vyššie uvedenými rozvojovými vymedzenými plochami pre IBV

a nie je preto dodržaný vyššie uvedený regulatív. Plánovaná výstavba šiestich rodinných domov a
teda aj navrhované rozšírenie vodovodu nie je preto v súlade s platným Územným plánom Mesta
Banská Štiavnica schváleným Mestským zastupiteľstvom v Banskej Štiavnici uznesením č. 163/2006
zo dňa 15.06.2006 (záväzná časť vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 2/2006). V závere
odôvodnenia žalovaný vytkol stavebnému úradu, že k územnému rozhodnutiu nebol pripojený overený

situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo
mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a/ ale bol pripojený iba neoverený výkres. Taktiež
vytkol, že v spise sa nenachádza doklad, ktorý by dokazoval, že v priebehu konania došlo k rozšíreniu
okruhu účastníkov konania napriek tomu, že v rozhodnutí túto námietku účastníkov akceptoval. Napokon
vytkol aj zmätočné poučenie prvostupňového rozhodnutia.

Žalobcovia 1 až 6 podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného a navrhovali rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na opätovné konanie. Podľa
žalobcov v záväznej časti Územného plánu Mesta Banská Štiavnica je definovaná záväznosť výkresu
č. 3 - urbanistická štruktúra v kapitole 33.2, a to - obytné územie (bývanie) - individuálne formy (plochy
definované vo výkrese urbanistická štruktúra, to sa týka rozsahu určenia prípustných a neprípustných

činností v území. S poukazom na ustanovenie § 12 ods. 7 písm. b/ vyhlášky č. 55/2001 Z.z. uviedol, že
toto ustanovenie nikde explicitne neuvádza urbanistickú štruktúru, resp. štúdiu ako podklad záväzný, a
preto ak vznikne nejaký rozpor medzi takýmito dokumentmi je potrebné toto vyhodnotiť s ohľadom na to,
že výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou
riešenia a verejnoprospešnými stavbami je rozhodujúcim podkladom, a to aj s poukazom na vyjadrenia

spracovateľa grafickej dokumentácie D.. T.. Q., T. T.. Citoval stanovisko T. T. k územnoplánovacej
dokumentácii zo dňa 09.08.2011, z ktorého vyplýva: „predmetné územie bolo v analytickej časti ÚPD
vyhodnotené spracovateľom a obstarávateľom ako územie, ktoré tvorili v prevažnej miere záhrady v
zastavanomúzemí obceprislúchajúcekobytnýmdomomavzmysle§12ods.9vyhláškyč.55/2001Z.z.
boli tieto zahrnuté do obytného územia. Využitie predmetného územia pre funkciu bývania, t.j. obytné

územie je v súlade s platným územným plánom mesta využitím záhrad a prislúchajúcich plôch pokiaľ
tieto budú v rámci limitných hodnôt intenzity príslušného riešeného územia a podlažnosti aj v území
zdokumentovanomako„stav“,nakoľkosachápevýkrespriestorovéhousporiadaniaafunkčnéhovyužitia
územia ako priemet, t.j. stav alebo obraz mesta k návrhovému roku, z čoho vyplýva, že sa počíta s tým,
že k roku 2020 sa potvrdzujú a budú dnešné existujúce plochy bývania taktiež využívané na bývanie.

Určovanie počtu rodinných domov je len smerný a nezáväzný údaj. Územným plánom obce sa riešia
v plošnom vyjadrení vymedzenia funkčných území a nie vo vyjadrení jednotlivých budov alebo stavieb
novej výstavby. Pojem nová výstavba sa nevzťahuje len na rozvojové lokality. V závere stanoviska D..
T.. U. Q. uviedol, že na základe preskúmania - navrhované funkčné využitie časti územia F.P.B. 18.1.parcelné č. C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a E KN XXXX/XXX v kat. území B. V. pre
funkciu bývania formou IBV je v súlade s platným územným plánom mesta v zmysle vyššie uvedených
argumentov.

Žalobcovia ďalejvžalobeuviedli,žepokiaľjedokumentácia,ktorájezákonomvyžadovanánadpotrebný
rámec v rozpore s dokumentáciou, ktorá je vyžadovaná, nemôže predmetný stav znamenať nemožnosť
vydania územného rozhodnutia. Treba v takomto prípade podobne ako pri dôvodovej správe k zákonu
vychádzať z úmyslu spracovateľa a najmä zámeru mestského zastupiteľstva, ktoré predmetný územný
plán schvaľovalo, a to zámeru pokladať predmetné pozemky za stavebné. Žalovaný nepostupoval v

súlade so zákonom, keď nebral do úvahy skutočnosť, že rozpor v grafickej časti dokumentácie nie
je v rozpore so skutočným zámerom územného plánu. Žalobcovia poukázali aj na to, že v rámci
schvaľovacieho procesu boli podklady tvoriace v súčasnej dobe prílohy územného plánu mesta Banská
Štiavnica už raz posudzované aj žalovaným v rámci procesu jeho schvaľovania, pričom toto ním nebolo
vytknuté. Na záver uviedli, že žalovaný sa vôbec nezaoberal možnosťou udeliť výnimku vo veci podľa
§ 41 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko je to odôvodnené, keďže stavebný úrad vôbec nepoukázal na

žiaden problém s výstavbou na pozemkoch v ich vlastníctve.

Žalobcovia podali doplňujúce stanovisko k žalobe dňa 18.01.2012, v ktorom potvrdili, že územie, kde
má byť umiestnená stavba je lokalita 18.1. s tým, že túto lokalitu je potrebné tak ako to vyplýva aj
zo stanoviska D.. Q. považovať v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou za obytnú. Dokazuje
to podľa nich skutočnosť, že mesto v danej lokalite od platnosti ÚPD vydalo desiatky územných a

stavebných povolení. Mesto Banská Štiavnica na označovaných plochách zelene podľa výkresu 3A
povoľovalo v minulosti výstavbu. Uvedená lokalita nepatrí pod územie zelene osobitného určenia ani
verejnej zelene ako to uviedol žalovaný, ale medzi prieluky, trvalo trávnaté porasty, ktoré v zmysle
platného ÚPD majú byť zastavané. Konanie žalovaného je v rozpore s tvrdením a konaním Mesta
Banská Štiavnica. V prípade ak by mesto Banská Štiavnica rešpektovalo výklad žalovaného v celej

lokalite Mesta Banská Štianvica, časť 18.1. Q. - V., by vôbec nemohlo povoľovať individuálnu bytovú
výstavbu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe považoval žalobu žalobcov za nedôvodnú a navrhoval, aby
žaloba bola zamietnutá. Mal za to, že lokalita, ktorej technická príprava bola predmetom napadnutého
územného rozhodnutia nespadá pod plochy bývania, napriek tomu, že je zahrnutá v okrsku 18., ktorý

je vo výkrese 2A priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia určený pre obytné územie.
Podrobnejšie je však tento okrsok podľa odkazov v kapitole 31. regulatívy funkčných území členený
vo výkrese č. 3A urbanistická štruktúra, kde je uvedená lokalita jasne definovaná ako plochy zelene,
kde je podľa funkčného usporiadania umiestnenie rodinných domov neprípustné. Obytné plochy (plochy
definovanévovýkresefunkčnéhovyužitiaúzemia)zahŕňaplochyindividuálnychforiembývaniaajplochy

hromadných foriem bývania a tieto sú podľa textu kapitoly 33.2 (návrh sociálnoekonomického rozvoja)
presnejšie definované vo výkrese urbanistická štruktúra. Rovnako ako sú vo výkrese funkčného využitia
územia aj vo výkres urbanistickej štruktúry zadefinované územia verejnej zelene. Žalobcom uvedená
špecifikácia je súčasťou kapitoly 31. S odkazom na záväznú časť - kapitolu 31 sú plochy rodinných
domov,plochyverejnejzeleneaplochyšpecifickejzelenešpecifikovanéjasneazrozumiteľnevovýkrese

3A. V tomto výkrese sú medzi plochy individuálnych foriem bývania zahrnuté aj pozemky, záhrady,
preluky a pod. v grafickej časti vyznačené plnou plochou oranžovo-ružovej farby (legenda). Tak isto sú
ale v tomto výkrese jasne zadefinované plnou plochou zelenej farby plochy územia zelene, osobitného
určenia a územia verejnej zelene. Nakoľko je na ne odkaz v kapitole 31 záväznej časti, nie je možné
záväznosť výkresu 3A spochybňovať. Podľa tejto charakteristiky uvedené parcely sú súčasťou trvalých

trávnatých porastov, sadov a záhrad, ktoré spadajú pod územie verejnej zelene a výstavba rodinných
domov je v nich neprípustná. Podľa vyjadrenia žalovaný nezistil v rámci posudzovania návrhu na
vydanie územného rozhodnutia žiaden rozpor v územnom pláne samotnom, resp. v jeho grafickej časti.
Jednotlivé výkresy sú stanovené jasne a logicky, pričom výkres urbanistickej štruktúry je spodrobnením
výkresu priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Jediný rozpor, ktorý žalovaný

zistil, je rozpor medzi návrhom na vydanie územného rozhodnutia a územným plánom mesta. Mestské
zastupiteľstvo schvaľovalo územný plán ako celok a nerokovalo o každom jednom pozemku osobitne.
Preto nepovažoval za podložené tvrdenia žalobcov, že mestské zastupiteľstvo malo pri schvaľovaní
územného plánu zámer pokladať uvedené pozemky za stavebné. K námietke žalobcov, že žalovaný užraz posudzoval Územný plán mesta Banskej Štiavnici žalovaný uviedol, že posudzoval v zmysle § 20
ods. 5 a ods. 6 Stavebného zákona zadanie pre spracovanie územného plánu mesta, nie však územný
plán samotný.

Na pojednávaní dňa 16.05.2012 žalobcovia zotrvávali na obsahu žaloby, ako aj na jej doplnení. Za
žalobcov 1. a 6. vystúpila žalobkyňa 1., pričom z jej výpoveďou súhlasili ostatní žalobcovia. Podľa
jej názoru zastavanie trvalých trávnatých porastov a záhrad je možné. Odkázala na doklady, ktoré
sa nachádzajú v správnom spise, ako aj na to, že v susedstve už existujú stavby rodinných domov.
Zhotoviteľ plánu bol povinný dať občanom vysvetlenie, ktoré je zrozumiteľné.

Žalovaný na pojednávaní zotrvával aj naďalej na dôvodoch rozhodnutia, ako aj na písomnom stanovisku

podanom k žalobe. Opätovne odkázal na kapitolu 31 územného plánu, ktorá je záväznou časťou.
Uviedol, že záväzné je to, kde sa nachádzajú zelené plochy a presne sú špecifikované aj plochy
rodinných domov. Poukázal na ustanovenie § 41 Stavebného zákona, podľa ktorého výnimka je možná
len z rozhodnutia a nie z územného plánu. Bolo potrebné rešpektovať územný plán mesta. Prednostka
žalovaného na pojednávaní uviedla, že nikde v stavebnom zákone pokiaľ ide o územný plán aj v

súvislosti s § 19 a § 13 ods. 2 Stavebného zákona nie je rozhodujúce stanovisko spracovateľa
dokumentu. Orgán, ktorý rozhoduje o územnom pláne má možnosť vymedziť záväznú časť územného
plánu. Pokiaľ ide o samotný územný plán, tento nie je a ani nemôže byť predmetom tohto súdneho
konania.

Pribratý účastník G. Q. na pojednávaní uviedol, že sa pripája k rozhodnutiu žalovaného, ako aj k jeho

stanovisku. Pokiaľ ide o predmetné pozemky sú to lúky a pasienky. Vlani bol na ne navezený stavebný
odpad. Chcú, aby sa postupovalo v súlade so zákonom, a aby sa upustilo od protizákonných činností.
Ďalší pribratý účastník F. G. súhlasil s výpoveďou G. Q. a navrhoval, aby bolo rozhodnuté podľa návrhu
žalovaného. Pribratý účastník D.. A. Z. uviedla, že sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného. Uviedla,
že spor nastal v súvislosti s tým, že bola tu požiadavka pre výstavbu vodovodu plus cestnej komunikácie

na ulici P. O.. Cesta fyzicky existuje, ale po právnej stránke je pozemok nevysporiadaný. Je viacero
problémov, ktoré treba vyriešiť. Je to otázka aj samotnej prístupovej komunikácie k pozemkom na
ktorých chcú stavať žalobcovia, pozemky nie sú vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pribratý
účastník D.. Z. nastolil otázku, prečo neboli prizvaní ako účastníci konania k výstavbe cesty hneď od
začiatku pokiaľ ide o cestu P. O.. Ďalší pribratý účastníci I. Q., D.. R., D.. R., P. F. a V. F. sa k veci

nevyjadrili. Pribratý účastník D.. Q. uviedol, že žije v zahraničí a je o veci informovaný. Vyjadril sa kladne
k projektu už v minulosti a na tomto stanovisku trvá aj doteraz.

Zástupca žalobcov zaslal súdu písomne vypracované odborné stanovisko D.. T.. U. Q. autorizovaného
architekta Q. zo dňa 17.09.2012 a stanovisko D.. J. V. zo _Stavebného úradu Mesta Banská Štiavnica
k tvrdeniam na pojednávaní dňa 16.05.2012. Podľa odborného stanoviska D.. T.. Q. v zmysle záväznej

časti ÚPN obce v kapitole 30 regulatívy urbanistických obvodov pre - ÚO 18 sú stanovené regulatívy
vzťahujúce sa na územie F.P.B. 18.1 definované pod prvou odrážkou: „Využitie územia formami
individuálnej bytovej výstavby na vymedzených plochách so zachovaním vysokého podielu zelene (K)“.
V zmysle právneho významu uvedeného textu sa rozumie pod pojmom na vymedzených plochách
územie vymedzené v súlade s vyhláškou 55/2001 Z.z., § 12 ods. 7 bodom

B vo výkrese priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, t.j. plošne farebne vyznačené
ako obytné územie „stav a návrh“ komplexne. V nadväznosti na ustanovenie § 11 Stavebného zákona
je nevyhnutné, aby územný plán riešil a určil funkčné využitie pre celé administratívnoprávne územie
obce, t.j. riešené územie. Z toho vyplýva, že regulatívy sa týkajú vymedzených plôch funkčných území v
rámci územného členenia územno-priestorových celkov a funkčno-priestorových blokov. Aj pre funkčné

územia definované ako „stav“ sa vzťahuje regulácia priestorová a intenzity a tým je umožnený ich rozvoj
v zmysle hlavných zásad záväznej časti (kapitola 27 a 29). K tomu, aby tento rozvoj bol regulovaný
slúžia regulaltívy intenzity využitia územia stanovené v kapitole 32 - regulatívy intenzity využitia územia
a podlažnosti aj pre celý F.P.B. 18.1. Z toho vyplýva, že na všetky funkčné územia (vymedzené
plochy), či sú to rozvojové alebo existujúce sa vzťahuje možnosť prestavieb, dostavieb, nadstavieb

a intenzifikácie. V kapitole 31. regulatívy funkčných území je v prvom odseku stanovené funkčnévyužitie plôch definované vo výkres „funkčné využitie územia“, čím sa stáva tento výkres záväzným a
je súčasťou záväznej časti a všeobecne záväzného nariadenia. V treťom odseku tejto kapitoly sú pre
obytné územie - individuálne formy („plochy definované vo výkrese urbanistická štruktúra“) definované

prípustné, výnimočne prípustné a neprípustné činnosti v obytnom území. V zátvorke uvedený údaj je len
informatívny a nestanovuje záväznosť výkresu urbanistická štruktúra, len orientačne v rozsahu určenia
prípustných a neprípustných činností v rámci príslušných funkčných území, teda aj bývania. Podľa
stanoviska pracovník stavebného úradu, mestský stavebný úrad zmenil rozhodnutie mesta na základe
zlého výkladu územného plánu. Najprv je potrebné vyriešiť výklad územného plánu, keď bude správne

vyložený územný plán, bude sa od toho odvíjať výsledné rozhodnutie. Stavebný úrad postupoval podľa
toho, že si vysvetľoval znenie územného plánu tak, že je možné uskutočniť rozšírenie vodovodu, a že je
možné na predmetných pozemkoch stavať aj rodinné domy. Požiadali aj spracovateľa územného plánu
o výklad územného plánu. Aj samotný výklad územného plánu (z titulu výstavby rodinných domov) však
nemá vplyv na to, aby sa nemohlo uskutočniť rozšírenie vodovodnej siete k pozemkom vlastníkov. Nie
je pravda, že stavať sa dá len na rozvojových lokalitách, stavebný úrad nevytvára rozvojovú lokalitu len

zahusťuje, a to nie je nikde v územnoplánovacej dokumentácii napísané, že nemôže. Územný plán si
objednáva mesto, mesto si ho schvaľuje a financuje. Nadriadený orgán pri vypracovávaní dozerá, aby
bol vypracovaný v zmysle zákona a aby nebol v rozpore s územným plánom vyššieho územného celku.
Ostatné by malo byť v kompetencii mesta.

Súd na tomto pojednávaní dňa 16.05.2012 nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalobcov, aby bol

vypočutý spracovateľ územnoplánovacej dokumentácie D.. T.. U. Q., pretože súd už mal podrobné
písomné stanovisko D.. T.. U. Q. zo dňa 09.08.011 k územnoplánovacej dokumentácii.

Na pojednávaní dňa 26.09.2012 zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia sú rukojemníkmi výkladu
územného plánu. Tvrdil, že bolo dostatočne preukázané, že úmysel spracovateľa územného plánu, ako
aj mesta Banskej Štiavnice bolo vymedziť lokality, kde bude možné uskutočniť výstavbu. Považoval

žalobu za opodstatnenú a navrhoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na pojednávaní dňa 26.09.2012 žalobkyňa 1. poukázala na to, že žalobcovia neboli v druhostupňovom
rozhodnutí poučení o tom, že majú možnosť využiť mimoriadne opravné prostriedky. Mohli riešiť situáciu
mimosúdnou cestou. Pokiaľ ide o žalobcov, títo si zakúpili pozemky dobromyseľne s tým, že na
pozemkoch budú stavať, pričom na predmetných parcelách (zelená časť vyznačená na výkrese č. 3A v

krúžku) je už postavený dom. Vedela by poukázať aj na ďalšie zelené časti, ktoré sú zastavané. Žalobca
2. uviedol, že stavby by sa mali realizovať podľa rozvojových plôch, pretože ak by sa postupovalo tak,
ako to bolo naznačené v druhostupňovom rozhodnutí, tak by sa nepostavilo nič. Poukázal ďalej aj na
legendu výkresu 2A, kde je ich pozemok určený na zastavanie. Na liste vlastníctva majú pozemok
vedený ako trvalý trávnatý porast aj do roku 2005. Ak by to malo byť až do roku 2020 tak by to bolo

vyznačené podľa legendy páskovane zeleno-bielou farbou. Pribratý účastník G. Q. uviedol, že pokiaľ
ide o kúpu pozemkov, tak tieto sú vedené ako trvalý trávnatý porast a chránená ložisková oblasť. Pokiaľ
ide o elektrické vedenie, toto bolo podľa jeho názoru potiahnuté za zvláštnych okolností. Robia sa na
pozemkoch nelegálne skládky a pokiaľ ide o postavenie ich domov, tak tieto sú v predmetnej lokalite
postavené asi viac ako 20 rokov.

Žalovaný na pojednávaní dňa 26.09.2012 uviedol, že v danom prípade, pokiaľ ide o stavbu vodovodu,
predpokladá sa, aby tento vodovod slúžil pre výstavbu šiestich rodinných domov. Pokiaľ ide o samotný
vodovod, treba prihliadať na účel, pre ktorý má byť zriadený. Pokiaľ ide o územné rozhodnutie, toto
by malo korešpondovať so záväznou časťou územného plánu. Odkazuje na výkres 3A, kde pokiaľ
ide o označenie špeciálnej plochy zelene, záväzná časť odkaz je práve na spomínaný výkres 3A. Je

tu nesúhlas medzi územným rozhodnutím a územným plánom. Prednostka žalovaného k stanovisku
pracovníka stavebného úradu D.. J. V. uviedla, že prvostupňový správny orgán je viazaný rozhodnutím
druhostupňového správneho orgánu. Správny orgán nižšieho stupňa nemôže spochybňovať závery
druhostupňového rozhodnutia. V súvislosti s legendou na grafickej časti územného plánu uviedla, žepokiaľ ide o súčasný stav, ako je vyznačený a stav, ktorý by mal byť navrhovaný do budúcna do roku
2020, tak v prípade, že by sa navrhovala napríklad asanácia nejakej budovy a mala by sa stať z nej
zelená plocha, tak v tomto prípade sa to vyznačuje šrafovanými čiarami v druhej kolónke. Pokiaľ ide o

predmetné sporné parcely, na týchto sa nemôže stavať z toho dôvodu, že nie sú vyznačené oranžovou
farbou, teda nie sú určené na individuálnu výstavbu.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup podľa § 247 ods. 1 O.s.p. a po
preskúmaní veci v rozsahu žalobných námietok žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože
dospel k záveru, že po preskúmaní veci neboli zistené také vady postupu a konania, ktoré by mali za
následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom

zisťovaní.

Podľa § 11 ods. 5 písm. a/ citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä zásady a regulatívy
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie.

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť
a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a

regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a
funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného
rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.

Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona, schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť
územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti

krajiny.

Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ a c/ citovaného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie
sa schvaľujú zásady a regulatívy

b)vobcipriestorovéhousporiadaniaafunkčnéhovyužívaniaúzemiaobce,hranicezastavanéhoúzemia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre

verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania
prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene,

c) v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb
a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých

pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,
nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia,
začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej
krajiny.Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa
preskúma, či

a) obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho

stupňa,

b) obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi,

c) návrh je v súlade so zadaním,

d) návrh je v súlade s rozsahom územného plánu,

e) záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom
je v súlade s § 13.

Podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona, o preskúmanie súladu návrhu územného plánu regiónu podľa
odseku 1 samosprávny kraj požiada ministerstvo.

Podľa § 26 ods. 3 citovaného zákona, územné plány obcí a zón schvaľuje obec.

Podľa § 27 ods. 3 citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné
časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

Podľa § 27 ods. 4 citovaného zákona, obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie

a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom,

b) doručením dotknutým orgánom.

Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích
podkladochaúzemnoplánovacejdokumentácii,dokumentáciaúzemnéhoplánuobcesačlenínatextovú

časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.

Podľa § 12 ods. 6 písm. a/, písm. b/, písm. g/ citovanej vyhlášky, záväzná časť obsahuje návrh
regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a
funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré
stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti

územného plánu obce sa začleňujú

a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické,
priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na
funkčné a priestorovo homogénne jednotky,

b) určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch

a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne
zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),

g) vymedzenie zastavaného územia obce.

Podľa § 12 ods. 7 citovanej vyhlášky, grafická časť územného plánu obce obsahuje hlavné výkresy v
mierke 1:10 000 alebo v mierke 1:5 000, prípadne v mierke 1:2880 alebo v mierke 1:2000, podľa potreby

doplnené výškopisom. Výkres širších vzťahov je v mierke 1:50 000 alebo v mierke 1:25 000. Výkresy
grafickej časti obsahujú najmäa) výkres širších vzťahov,

b) komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou
záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami,

c) výkres riešenia verejného dopravného vybavenia,

d) výkres riešenia verejného technického vybavenia obce obsahujúci najmä návrh koncepcie riešenia
vodného hospodárstva, energetiky, telekomunikácií, informačných sietí a ich zariadení,

e) výkres ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov územného systému ekologickejstability,

f) výkres perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu na
nepoľnohospodárske účely.

Podľa § 12 ods. 9 citovanej vyhlášky, obytné územia podľa odseku 4 písm. f) sú plochy, ktoré sú
určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho
vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Územné a kapacitné
usporiadanie jednotlivých zložiek obytných území vychádza najmä z hustoty obyvateľstva, druhu stavieb
na bývanie a z ich výškového usporiadania, dochádzkových vzdialeností a prístupnosti, z požiadaviek

na vytváranie tichých priestorov a ľahkej orientácie; musí zodpovedať charakteru mestského alebo
vidieckeho sídla, rázu krajiny a jej klimatickým podmienkam a zabezpečovať zdravé bývanie. Hustota,
členenie a výška stavieb na bývanie musia umožňovať najmä dodržanie odstupov a vzdialeností
potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na požiarnu ochranu a
civilnú obranu a na vytváranie plôch zelene.

V danom prípade bolo úlohou súdu posúdiť rozpor vo výklade schválenej územnoplánovacej
dokumentácie - územného plánu mesta Banská Štiavnica v súvislosti s vydaným územným rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu na výstavbu verejného vodovodu - jeho rozšírenie v súvislosti
s plánovanou výstavbou šiestich rodinných domov v kat. území B. V.. Úlohou a cieľom územného
konania v správnom konaní je na základe platnej územnoplánovacej dokumentácie určiť stavebný

pozemok, umiestnenie stavby na ňom a vykonať požadované opatrenia v území tak, aby bola v plnom
rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku, pri súčasnom rešpektovaní oprávnených
záujmov fyzických a právnických osôb. Konanie o umiestnenie stavby je územným konaním, ktorým sa
prostredníctvom stavebného úradu realizujú navrhované opatrenia z pohľadu ochrany nimi sledovaných
osobitných verejných záujmov. Súkromný záujem je v konaní zabezpečený vymedzením okruhu

subjektov, ktorým zákon priznáva postavenie účastníka konania. Záväzným podkladom, z ktorého sa
vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia je územný plán obce alebo zóny. V prejednávanej veci
bolo nepochybné, že vydanie územné rozhodnutia mal ako záväzný podklad slúžiť územný plán mesta
Banská Štiavnica schválený mestským zastupiteľstvom v Banskej Štiavnici uznesením č. 163/2006
zo dňa 15.11.2006. Jeho záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 2/2006.

Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, že lokalita, kde je plánovaná
výstavba rozšírenia vodovodu a následne aj rodinných domov sa nenachádza medzi novými lokalitami,
na ktorých územný plán mesta počíta s individuálnou bytovou výstavbou. Súd na podporu tohto
stanoviska poukazuje na textovú záväznú časť územného plánu mesta Banská Štiavnica, kapitolu 30
s názvom regulatívy urbanistických obvodov, kde pri urbanistickom obvode 18, v ktorom sa podľa

vyjadrení účastníkov konania nachádzajú pozemky na požadovanú výstavbu je uvedené, že ide o
urbanistickýobvodsprevahoufunkciebývaniaindividuálnehocharakteru.Využitietohtoúzemiaformami
individuálnej bytovej výstavby má byť podľa regulatívu pre funkčno-priestorový blok (F.P.B.) 18.1 na
vymedzených plochách so zachovaním vysokého podielu zelene. Túto časť územného plánu spolu s
výkresom 2A - priestorové a funkčné využitie územia územného obvodu 18 F.P.B. 18.1 prvostupňový

správny orgán použil pre rozhodnutie o vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby, keď ako podklad použil
aj stanovisko vypracovateľa územného plánu D.. T.. U. Q. autorizovaného architekta T. T.. Ako vyplýva z
textu uvedeného regulatívu individuálna bytová výstavba sa má uskutočniť na vymedzených plochách.
Tieto vymedzené plochy sú podľa názoru súdu uvedené vo všeobecnej textovej časti urbanistického
obvodu XX, Q. - V., podľa ktorého potencionálne územie pre lokalizáciu nových, navrhovaných zón

bývania formou individuálnej bytovej výstavby sú lokality 18.1.1., 18.2.1., 18.2.2., 18.2.3. Z výkresov,ktoré sú súčasťou územnoplánovacej dokumentácie č. 3A a 2A (urbanistická štruktúra a funkčné využitie
územia, kde sú vyznačené aj dotknuté územia - lokality je zrejmé, že pozemky, ktoré sú obsiahnuté
v územnom rozhodnutí mesta Banská Štiavnica sa nenachádzajú medzi lokalitami, v ktorých územný

plán počíta s novou výstavbou, t.j. na lokalitách 18.1.1., 18.2.1., 18.2.2. a 18.2.3. Pozemky na ktorých
majú záujem v budúcnosti stavať rodinné domy žalobcovia 1 až 6 sú na uvedených výkresoch označené
kruhom čiernou tužkou, pričom nové lokality na výstavbu rodinných domov sú vyznačené číslami mimo
tohto územia. Označené miesto výstavby nebolo sporné. Okrem toho je predmetná lokalita vo výkrese
3A označená v prevažnej miere zelenou farbou, ktorá podľa legendy predstavuje plochy zelene, kde

podľa regulatívu funkčných území v kapitole 31 je potrebné v rámci funkčného využitia plôch zabezpečiť
a trvalo dodržiavať plochy zelene v obytnom území. Plochy zelene je takto potrebné dodržiavať aj v
rámci plôch určených na obytné územie - individuálne formy, ktoré plochy sú definované vo výkrese
urbanistická štruktúra - č. 3A. Vzhľadom k tomu, že v kapitole 31 je odkaz na definíciu plôch obytného
územia vo výkrese plánu funkčného využitia (2A) ako aj vo výkrese urbanistická štruktúra (3A) je
potrebné vykladať tieto plochy vo vzájomnom súlade a spojitosti, pretože aj v obytnom území je potrebné

zabezpečiť a trvalo dodržiavať plochy zelene. Preto pokiaľ sú plochy zelene vyznačené aj keď len v
jednom výkrese platí, že na takýchto plochách nie je prípustná výstavba rodinných domov. Nejedná sa
v danom prípade ani o zastavanie preluky, príp. prestavbu, keďže ide o plánovanú výstavbu až šiestich
rodinných domov. Pre prípad výstavby na dotknutom území - lokalite platí možnosť postupovať na
základe regulatívu 33 - návrh sociálnoekonomického rozvoja pre reguláciu bývania (33.2) tak, že Mesto

Banská Štiavnica pripraví nové lokality v zastavanom území konkrétne pre daný prípad v územnom
obvode 18- Q. - V. a zapracuje ich do zmluvy územného plánu.

K námietke žalobcov, že žalovaný nebral do úvahy skutočný zámer územného plánu súd uvádza, že z
textu záväznej časti územného plánu nie je možné vyvodiť konkrétny zámer na zastavanie predmetnej
malej časti územia mesta. Čo sa týka námietky, že krajský stavebný úrad už posudzoval územný plán

mesta, súd poukazuje na ustanovenie § 20 ods. 5 a 6 Stavebného zákona, podľa ktorého predmetom
posudzovania je iba zadanie na spracovanie územného plánu. Taktiež námietku žalobcov o možnosti
udeliť výnimku podľa § 41 ods. 2 Stavebného zákona súd považoval za nedôvodnú, pretože sa
nevzťahuje na tento prípad.

Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k takému porušeniu zákona,

ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu žalobcov zamietol.
Keďže žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z

dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha.