Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312204833
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8312204833.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu P.. Y. P., nar.

XX.X.XXXX,bytomE.XX/XX,Q.A.S.,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouŠKODLERaPARTNERS,
s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej Nemocnici A. Leňa Humenné, n.o., Nemocničná 7,
Humenné, zastúpenej JUDr. Máriom Keletim, advokátom, Hlavná 36, Hnúšťa, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, na základe listu
žalovaného z 22.2.2012 j e n e p l a t n éa pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá.

Nárok žalobcu na náhradu mzdy vo výške 1 756,32 eur od 29.2.2012 do času, keď žalovaný umožní
žalobcovi pokračovať v práci, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne v y l u č u j ena

samostatné konanie.

O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 18.4.2012 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru oznámené mu listom žalovanej z 22.2.2012 je neplatné, že jeho pracovný pomer
u žalovanej trvá aj naďalej a zároveň žiada, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu náhradu mzdy od
29.2.2012 až do času, kým mu žalovaná umožní vykonávať prácu na základe pracovnej zmluvy zo
7.1.2009.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že u žalovanej vykonával prácu lekára od 7.1.2009, pričom pracovný
pomer mal uzatvorený na dobu neurčitú. Dňa 22.2.2012 mu žalovaná doručila list, na základe ktorého

s ním okamžite skončila pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. „b“ Zákonníka práce.
Ešte predtým ho listom z 13.1.2012 upozornila na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že od 1.12.2011 do 7.12.2011 (spolu 5
pracovných dní) čerpal študijné voľno, nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil.
Z toho dôvodu mu vznikla neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku, v dôsledku čoho žalovaná
pristúpila ku kráteniu 5 dní dovolenky a okamžite so žalobcom skončila pracovný pomer.

Žalobca v žalobe uviedol, že žiadal o poskytnutie pracovného voľna a to na sústavné vzdelávanie a toto
voľno čerpal po súhlase svojho priameho nadriadeného, primára P.. Q. O.. Poukázal na ustanovenie §

144 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý vykonávazdravotnícke povolania podľa osobitného predpisu, pracovné voľno 5 dní v priebehu kalendárneho roka
na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Žalobca v žalobe tvrdil, že za formu sústavného vzdelávania možno mimo iného považovať aj

samoštúdium a dištančnú metódu, ktoré využil. Tvrdil teda, že neporušil závažným spôsobom pracovnú
disciplínu, pretože neúčasť na pracovisku kvôli sústavnému vzdelávaniu mu bola odsúhlasená jeho
priamym nadriadeným a forma vzdelávania samoštúdium je v súlade s Vyhláškou č. 366/2005 Z. z..

V súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce žiadal o náhradu mzdy, pretože žalovanej oznámil,
že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí.

Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila tak, že ju žiada zamietnuť v celom rozsahu, pretože podľa

platnej legislatívy, sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov nezahŕňa samoštúdium odbornej
literatúry doma, bez akejkoľvek väzby na školiteľa. Teda žalobca tým, že 5 pracovných dní nebol na
pracovisku závažne porušil pracovnú disciplínu a žalovaná s ním okamžite skončila pracovný pomer.
Podľa tvrdenia žalovanej, poskytovanie pracovného voľna zamestnávateľom na tzv. samoštúdium
zamestnancov nie je v súlade s ustanovením § 140 ods. 4 Zákonníka práce. Žalovaná tiež tvrdila,

že žalobca ničím nepreukázal, že o pracovné voľno na sústavné vzdelávanie vopred požiadal svojho
priameho nadriadeného a že voľno žiadal na konkrétne dni. To, že na pracovných poradách neformálne
rozprával o čerpaní voľna na sústavné vzdelávanie ešte neznamená, že o takéto voľno požiadal
svojho nadriadeného skonkretizovaním príslušného obdobia. Podľa tvrdenia žalovanej, žalobca porušil
ustanovenia § 144 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, pretože o prekážke v práci mal včas informovať

a svojho zamestnávateľa požiadať o poskytnutie pracovného voľna. Zároveň je zamestnanec povinný
zamestnávateľovi prekážku v práci preukázať a predložiť doklad o existencii prekážky v práci. Žalobca
žiaden takýto doklad nepredložil a aj z toho vyplýva, že nie je možné považovať za sústavné vzdelávanie
nikým neorganizované samoštúdium literatúry podľa vlastného uváženia. Medzi základné povinnosti
každého zamestnanca patrí povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu, pričom na okamžité skončenie

pracovného pomeru sa nevyžaduje, aby sa zo strany zamestnanca jednalo o zavinené konanie,
postačíajnedbanlivostné,aletotomusídosahovaťintenzituporušeniapracovnýchpovinnostízávažným
spôsobom. Podľa žalovanej sa tak stalo, keď žalobca v čase od 1.12.2011 do 7.12.2011 nebol na
pracovisku a svoju neúčasť neospravedlnil žiadnou prekážkou v práci, ani nemal nariadenú dovolenku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä s pracovnou

zmluvou žalobcu, s listom žalovanej z 22.2.2012 a 13.1.2012, s listom žalobcu z 28.12.2012 a prílohou
k tomuto listu, s odpoveďou primára oddelenia na žiadosť o čerpanie voľna na sústavné vzdelávanie,
s potvrdením lekárov interného oddelenia žalovanej, s potvrdením Slovenskej internistickej spoločnosti
s autodidaktickými testami 2011, s hodnotením Slovenskej lekárskej komory, vypočul svedkov P.. P. W.
a P.. Q. O. a zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa predloženej pracovnej zmluvy žalobca nastúpil do pracovného pomeru u žalovanej dňa 8.1.2009
a vykonával prácu lekára na oddelení vnútorného lekárstva. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
neurčitú.

Listom z 13.1.2012 nazvaným upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny, žalovaná
upozornila žalobcu, že tým, že v mesiaci december 2011 v období od 1.12.2011 do 7.12.2011 (spolu

5 pracovných dní) nebol prítomný na pracovisku a svoju neprítomnosť preukázateľne neospravedlnil,
považuje to žalovaná za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe toho žalovaná túto
skutočnosť vyhodnotila ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci a v zmysle § 109 ods. 3 ZP pristúpila
ku kráteniu 5 dní dovolenky.

Listom z 22.2.2012 žalovaná oznámila žalobcovi, že v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. „b“ ZP s

ním okamžite končí pracovný pomer. Dôvodom je skutočnosť, že žalovaný dňa 2.1.2012 predložil výkaz
mzdových nárokov (dochádzku) za mesiac december 2011, v ktorom bolo uvedené, že od 1.12.2011 do7.12.2011 mal vypísané študijné voľno podľa § 140 ZP. Toto žiadnym spôsobom relevantne nepreukázal
a nepredložil doklad, že o túto prekážku v práci vopred požiadal svojho priameho nadriadeného.
Žalovaný nevyužil možnosť prekvalifikovať uvedenú neprítomnosť v práci na čerpanie dovolenky.

Žalovaná listom z 13.1.2012 upozornila žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom
a dňa 9.1.2012 prerokovala neospravedlnenú absenciu žalobcu so zástupcami zamestnancov a
rozhodla, že ide o neospravedlnenú absenciu. Na základe toho so žalobcom okamžite skončila pracovný
pomer.

Žalobcalistomz28.2.2012oznámilžalovanej,ženesúhlasísokamžitýmskončenímpracovnéhopomeru
a trvá na tom, aby ho žalovaná naďalej zamestnávala. Prílohou tohto listu bol aj zoznam literatúry, ktorú

žalobca študoval počas čerpania voľna na sústavné vzdelávanie.

Primár interného oddelenia žalovanej P.. Q. O. listom z 23.1.2012 potvrdil, že žalobca od septembra
2011 opakovane na rannom sedení avizoval snahu čerpať voľno na sústavné vzdelávanie a v novembri
2011 upresnil, že tak plánuje urobiť v decembri 2011, s čím primár oddelenia súhlasil. Toto potvrdili aj
lekári interného oddelenia žalovanej.

Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že zaregistroval novelu Zákonníka práce, ktorá vstúpila
do platnosti v septembri 2011 a umožňovala čerpanie 5 dní voľna na sústavné vzdelávanie. Telefonicky
sa obrátil na vedenie nemocnice s tým, že takéto voľno chce čerpať a zároveň žiadal, aby mu boli
oznámené podmienky, za ktorých tak môže urobiť. Keďže mu nikto neodpovedal, v novembri 2011 sa
obrátil na svojho priameho nadriadeného P.. O. s tým, že takéto voľno chce vyčerpať do konca roka 2011

a ten voči tomu nemal žiadne výhrady. Primár oddelenia akceptoval skutočnosť, že žalobca nebude na
pracoviskuod1.do5.12.2011,lebobudečerpaťvoľnonasústavnévzdelávanieaprispôsobiltomuprácu
na oddelení. Žalobca v tom čase mal nevyčerpaných ešte 25 dní dovolenky, ale chcel využiť možnosť
Zákonníka práce a zvyšovať si kvalifikáciu štúdiom v domácom prostredí. Prax bola taká, že dovolenku
a iné pracovné voľno, alebo prekážky v práci, vždy podpisoval primár oddelenia a nikdy nie vedenie

nemocnice. Teda žalobca uviedol, že v čase od 1. do 5.12.2011 nebol na pracovisku so súhlasom svojho
priameho nadriadeného a nikomu nechýbal, pretože práca na oddelení bola zabezpečená inými lekármi.
Po vyčerpaní tohto voľna nastúpil na pracovisko a pracoval aj počas Vianoc. V januári 2012 odovzdal
pracovný výkaz na mzdovú učtáreň a keďže nevedel, akým spôsobom vykázať 5 dní, ktoré nebol v
práci na dovolenkový lístok napísal, že čerpal voľno na sústavné vzdelávanie. Následne bol predvolaný

k riaditeľovi nemocnice, ktorý neakceptoval čerpanie voľna takýmto spôsobom a navrhol žalobcovi,
aby spätne v čase neprítomnosti na pracovisku čerpal dovolenku. Žalobca s tým nesúhlasil. Bol mu
doručený list žalovanej z 13.1.2012, na základe ktorého žalovaná žalobcovi oznámila, že ho upozorňuje
na závažné porušenie pracovnej disciplíny a krátila mu dovolenku o 5 dní. Žalobca týmto považoval celú
záležitosť za vybavenú, ale dňa 22.2.2012 mu bol doručený list o tom, že s ním žalovaná okamžite končí

pracovný pomer. Žalobca jej listom z 28.2.2012 oznámil, že s tým nesúhlasí a pripojil aj zoznam literatúry,
ktorú študoval, pričom takýto zoznam od neho nikto z vedenia nemocnice nežiadal skôr. Poukázal na to,
že od septembra 2011 vstúpila do platnosti nová úprava v Zákonníku práce o čerpaní voľna na sústavné
vzdelávanie, pričom žalovaná nemala žiaden interný predpis o tom, akým spôsobom sa takéto voľno má
čerpať. Pred účinnosťou tejto novely sa účasť na rôznych školeniach, alebo vzdelávacích programoch

realizovala tak, že sa predložila pozvánka a potvrdenie o účasti na vzdelávacom podujatí. Keďže
po účinnosti novely Zákonníka práce mu nikto z vedenia nemocnice neoznámil, akým spôsobom má
vykázať svoju neúčasť na pracovisku, obrátil sa na svojho priameho nadriadeného, primára oddelenia,
ktorý mu udelil ústny súhlas na čerpanie voľna na sústavné vzdelávanie v konkrétnych dňoch. Počas
tohto voľna študoval literatúru, zoznam ktorej predložil a tiež vypĺňal testy v odborných lekárskych

časopisoch. Systém funguje tak, že ak lekár takéto testy vyplní a odošle ich do redakcie, táto mu pridelí
určitý počet kreditov, ktoré lekárska komora uznáva ako zvyšovanie kvalifikácie. Takýmto spôsobom si
žalobca zvyšoval kvalifikáciu aj v rokoch 2005 - 2010 a nikto voči tomu nemal výhrady. Tým si splnil
svoju povinnosť sústavného vzdelávania.

Žalobca predložil do konania aj vyhodnotenie časopisu Interná medicína o tom, že mu bol zaslaný

certifikát o riešení autodidaktických testov z Internej medicíny za obdobie mesiacov január až november2011. Zaslal aj potvrdenie o účasti pri vypĺňaní autodidaktických testov za uvedené mesiace, čím získal
20 kreditov. Zaslal aj hodnotenie Slovenskej lekárskej komory zo 17.2.2011 s tým, že splnil povinnosť
sa sústavne vzdelávať v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo.

Svedok P.. P. W., riaditeľ žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že od pracovníčky personálneho
oddelenia sa až v januári 2012 dozvedel, že žalobca predložil klasický dovolenkový lístok za obdobie
od 1. do 5.12.2011, na ktorom bolo napísané - samoštúdium a bol na ňom podpis žalobcu. Keďže
išlo o doklad, ktorý ani formálne, ani obsahovo neospravedlňoval neúčasť žalobcu v práci za uvedené
obdobie, rozhodol sa žalobcu predvolať na osobné stretnutie. Na tomto stretnutí žalobcovi povedal,

že čerpanie voľna na sústavné vzdelávanie je prekážkou v práci, ktorú zamestnanec musí riadne
preukázať a odôvodniť. Žalobca trval na tom, že čerpal voľno v súlade s ustanovením § 144 ods.
4 ZP. Svedok navrhol žalobcovi, že môže za uvedených 5 dní čerpať dovolenku, pretože sa blížil
koniec kalendárneho roka a žalobca mal nevyčerpaných ešte 25 dní dovolenky. S takýmto riešením
však žalobca nesúhlasil. Na základe toho žalovaná posúdila jeho neprítomnosť v práci ako absenciu
a krátila mu dovolenku o 5 pracovných dní, zároveň ho listom z 13.1.2012 upozornila, že situáciu

môže riešiť ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny s následným okamžitým skončením pracovného
pomeru. Keďže žalobca ani na túto skutočnosť nijako nereagoval, pristúpila žalovaná k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru a žalobcovi to oznámila listom z 22.2.2012. Podľa svedka išlo o hrubé
porušenie pracovnej disciplíny, pretože žalobca ako zamestnanec žalovanej nebol 5 dní v práci a
nijakým spôsobom nezdokladoval ospravedlnenie neúčasti na pracovisku. Svedok uviedol, že ako

štatutárny zástupca žalovanej neakceptoval neúčasť žalovaného na pracovisku ako formu sústavného
vzdelávania samoštúdiom a podporil to aj neformálnym vyjadrením Ministerstva zdravotníctva SR.
Samoštúdium nemožno považovať za ďalšiu formu sústavného vzdelávania. Flagrantným porušením
plnenia si pracovných povinností je to, ak zamestnanec nie je 5 dní na pracovisku a nedokáže preukázať
účel, pre ktorý chýbal. Navyše žalobca nevyužil možnosť čerpať dovolenku v týchto dňoch.

Svedok potvrdil, že žalovaná po účinnosti novely Zákonníka práce od 1. septembra 2011 nevydala
žiaden interný predpis o tom, akým spôsobom má zamestnanec čerpať voľno na ďalšie svoje
vzdelávanie. Takýto predpis žalovaná nevydala ani v roku 2012, len usmernila vedúcich pracovníkov, že
naďalej majú využívať predpísané tlačivá, ktoré boli aj pred septembrom 2011 a na týchto tlačivách sa
má preukazovať účasť na vzdelávacích aktivitách.

Svedok vo svojej výpovedi tiež potvrdil, že pred decembrom 2011 žalovaná ako zamestnávateľ nemala
žiadnevýhradyvočiprácižalobcuakozamestnanca.Situáciuriešilanajprvlistomz13.1.2012aažpotom
pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Uvažovala o forme skončenia pracovného
pomeru či už výpoveďou, alebo okamžitým skončením a nakoniec pristúpila k okamžitému skončeniu.

SvedokP..Q.O.uviedol,žejeprimárominternéhooddeleniažalovanejapriamymnadriadenýmžalobcu.

Potvrdil, že od septembra 2011 sa žalobca intenzívne zaujímal o to, akým spôsobom môže vyčerpať 5
dní pracovného voľna na sústavné vzdelávanie tak, ako to umožňovala novela Zákonníka práce. On ako
primár voči tomu nemal žiadne výhrady a po vzájomnej dohode so žalobcom súhlasil, že žalobca bude
čerpať voľno začiatkom mesiaca december 2011. Primár oddelenia to odsúhlasil ústne a zariadil prácu
na oddelení tak, aby tam žalobca nemusel byť. Keď sa žalobca vrátil do práce, neodovzdal svedkovi

žiadnepredpísanétlačivonapotvrdenieúčastinavzdelávacomprograme,lebosažiadnehonezúčastnil.
Žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom sa bude vzdelávať, len tvrdil, že má nárok na vzdelávanie
aj formou samoštúdia. Svedok uviedol, že má vedomosť o takomto vzdelávaní, pretože sa vypĺňajú a
následne vyhodnocujú autodidaktické testy.

Svedokzároveňpotvrdil,žeonakoprimárorganizujeprácunaoddeleníajvtomzmysle,žeumožníalebo

neumožníčerpaniedovolenky,aleboinéhovoľnazamestnancatak,abytobolovsúladesprevádzkovým
režimom nemocnice. O tomto teda nerozhoduje vedenie nemocnice, ale príslušný primár oddelenia.
Zároveň tiež potvrdil, že žalovaná nevydala žiadne pokyny k tomu, akým spôsobom sa má čerpať a
vykazovať pracovné voľno na sústavné vzdelávanie lekára.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná a preto jej
vyhovel v časti o neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru.

Podľa § 68 ods. 1 písm. „b“ Zákonníka práce (ZP), zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný

pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Predmetom sporu bolo posúdenie, či neúčasť žalobcu na pracovisku od 1.12.2011 do 5.12.2011 je
potrebné považovať za také závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by umožňovalo žalovanej
skončiť s ním okamžite pracovný pomer.

Podľa § 140 ods. 4 ZP, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie
podľaosobitnéhopredpisu,pracovnévoľno5dnívpriebehukalendárnehorokanasústavnévzdelávanie

a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či 5 pracovných dní, počas ktorých žalobca nebol na pracovisku, možno
považovať za čerpanie voľna na sústavné vzdelávanie podľa hore uvedeného ustanovenia ZP.

Žalovaná tvrdila, že išlo o prekážku v práci na strane žalobcu ako zamestnanca a že táto nebola
odôvodnená a preukázaná, v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Podľa § 144 ods. 1 ZP, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas
požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť
zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný
zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky

v práci a jej trvanie.

V konaní bolo preukázané, že žalobca ako zamestnanec požiadal zamestnávateľa o poskytnutie
pracovného voľna ako to včas s uvedením presného obdobia, v ktorom bude pracovné voľno čerpať.
Táto skutočnosť bola preukázaná výsluchom samotného žalobcu, výsluchom svedka P.. O., ktorý je jeho
priamym nadriadeným a tiež písomným vyjadrením lekárov príslušného oddelenia. V súlade s obvyklou

praxou, na pracovisku žalovanej, o umožnení čerpania dovolenky alebo iného pracovného voľna,
alebo akceptovaním inej prekážky v práci na strane zamestnanca, rozhoduje vždy primár príslušného
oddelenia a nie vedenie žalovanej. Teda žalobca ako zamestnanec si splnil svoju povinnosť a oznámil
svojmu nadriadenému o prekážke v práci, o dobe jej trvania a o čase, kedy nebude na pracovisku. Bolo
vecou žalovanej, ako zamestnávateľa žalobcu, oznámiť žalobcovi, či prekážku v práci bude akceptovať

a akým spôsobom je potrebné ju preukázať. Keďže žalovaná nevydala žiaden interný predpis, žalobca
akceptoval ústny súhlas svojho priameho nadriadeného a v čase od 1. do 5.12.2011 čerpal pracovné
voľno na sústavné vzdelávanie.

Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov upravuje Zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 hore citovaného zákona, ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka
zahŕňa špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností, certifikačnú prípravu na
výkon certifikovaných pracovných činností a sústavné vzdelávanie.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, spôsob ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov,

sústavu špecializačných odborov a sústavu certifikovaných činností ustanoví Nariadenie vlády SR.Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve je zvyšovanie
alebo prehlbovanie odbornej spôsobilosti. Odborná spôsobilosť sa zvyšuje získaním diplomu o
špecializácii a získaním certifikátu a prehlbuje sa získaní osvedčenia o príprave na výkon práce v

zdravotníctve a sústavným vzdelávaním.

Podľa § 42 ods. 1 citovaného zákona, zdravotnícky pracovník je povinný sa sústavne vzdelávať.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sústavné vzdelávanie je priebežné obnovovanie a udržiavanie
získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu
zdravotníckeho povolania.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, sústavné vzdelávanie pre zdravotníckych pracovníkov

príslušného zdravotníckeho povolania zabezpečuje zamestnávateľ, odborné spoločnosti Slovenskej
lekárskej spoločnosti a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný, samostatne alebo
v spolupráci so vzdelávacími ustanovizňami, alebo inými medzinárodne uznanými odbornými
spoločnosťami, alebo profesnými združeniami a poskytovateľmi, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, sústavné vzdelávanie sa uskutočňuje v akreditovaných

študijných programoch sústavného vzdelávania, alebo v neakreditovaných vzdelávacích aktivitách;
neakreditovanou vzdelávacou aktivitou sa rozumie jednorazová vzdelávacia aktivita.

Podľa ustanovenia § 140 ods. 4 ZP, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno 5 dní
v priebehu kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie, pričom čo je sústavné vzdelávanie a akým
spôsobom sa zabezpečuje upravuje hore citované ustanovenie § 42 Zák. č. 578/2004 Z. z..

Nariadenie vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania,
spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a
sústave certifikovaných pracovných činností mimo iného ustanovuje aj spôsoby ďalšieho vzdelávania
zdravotníckych pracovníkov.

Podľa § 68 hore citovaného nariadenia vlády, ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov zahŕňa:

a) špecializačné štúdium,

b) certifikačnú prípravu,

c) prípravu na výkon práce v zdravotníctve,

d) sústavné vzdelávanie.

Podľa § 75 citovaného nariadenia vlády, študijný program sústavného vzdelávania sa

môže uskutočňovať prezenčnou metódou, dištančnou metódou alebo kombinovanou metódou.
Prezenčná metóda spočíva vo vyučovaní s priamym kontaktom školiteľa, s účastníkom sústavného
vzdelávania; dištančná metóda nahrádza priamy kontakt školiteľa s účastníkom sústavného
vzdelávania, komunikáciou prostredníctvom informačno-komunikačných technológií.

Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že sa vzdelával jednak dištančnou metódou, keď vypĺňal

autodidaktické testy, a jednak samoštúdiom, pričom predložil zoznam literatúry.Predmetom sporu nebolo posúdenie, či žalobca mohol alebo nemohol vyčerpať 5 dní voľna na sústavné
vzdelávanie, v súlade s ustanovením § 140 ods. 4 ZP takým spôsobom, že za formu sústavného
vzdelávania zvolil samoštúdium v kombinácii s dištančnou metódou. Úlohou súdu bolo posúdiť, či

žalobca porušil pracovnú disciplínu takým závažným spôsobom, že žalovaná s ním mohla skončiť
okamžite pracovný pomer.

Okamžité skončenie pracovného pomeru treba považovať za mimoriadne skončenie pracovného
pomeru, ktoré prichádza do úvahy iba výnimočne. Zákonník práce však nedefinuje pojem závažné
porušenie pracovnej disciplíny a to je potrebné posudzovať individuálne, podľa okolností konkrétneho

prípadu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je inštitút, ktorý zamestnávateľ využíva v takom
prípade, ak už nie je možná prítomnosť zamestnanca na pracovisku ani počas výpovednej doby, lebo
porušenie pracovnej disciplíny má charakter závažného porušenia. Zamestnávateľ by mal v prípade
posúdenia závažnosti porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť aj na osobu zamestnanca, výkon jeho
pracovných činností a v neposlednom rade aj na jeho obranu.

V danom prípade žalobca neporušil pracovnú disciplínu takým závažným spôsobom, aby žalovaná

mohla využiť inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru. Predovšetkým bolo preukázané, že
žalobca požiadal svojho priameho nadriadeného o umožnenie čerpať pracovné voľno na sústavné
vzdelávanie a bolo mu to umožnené. Keďže žalovaná, po zavedení novely Zákonníka práce, neschválila
žiadeninternýpredpis,anipokyny,akýmspôsobommôžepracovníkpožiadaťavyužiťpracovnévoľnona
sústavné vzdelávanie, žalobca sa uspokojil s ústnym súhlasom svojho priameho nadriadeného. Keďže

tenozámerežalobcusústavnesavzdelávaťvdomácomprostredívedelvdostatočnompredstihu,mohol
pracovné voľno neudeliť, prípadne vyjadriť iným spôsobom nesúhlas s tým, aby jeho priamy podriadený
5 dní neprišiel do práce z uvedeného dôvodu. Nakoľko tak neurobil, žalobca bol presvedčený o tom, že
ústny súhlas je dostatočný a využil svoje právo na sústavné vzdelávanie v rozsahu 5 pracovných dní.

Teda nie je pravdivé tvrdenie žalovanej v liste z 22.2.2012 o tom, že žalobca o prekážku v práci

vopred nepožiadal svojho priameho nadriadeného. V takom prípade nemožno vyvodiť záver, že neúčasť
žalobcu na pracovisku v dňoch 1. až 5.12.2011 je neospravedlnenou neprítomnosťou. Zo strany žalobcu
nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel.

V súlade s ustanovením § 112 ods. 2 O. s. p., súd nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné
konanie, lebo v tejto časti bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie
o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možné podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.