Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712202818
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6712202818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu
V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. I. XXX/XX, XXX XX V., štátne občianstvo: SR, zastúpenému JUDr.
Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen,
proti žalovanej Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. mieru XXX/XX, XXX XX V., štátne občianstvo: SR,
zastúpenej Mgr. Miroslavom Červenkom, advokátom KOMERCIA -Združenie advokátov so sídlom M.

R. Štefánika 72, 962 12 Detva, o zaplatenie 9.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania 548,61 Eur na účet Mgr. Miroslava
Červenku, advokáta, KOMERCIA - Združenie advokátov, so sídlom M. R. Štefánika 72, 962 12
Detva, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 22. 02. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 22. 02. 2012 domáhal voči
žalovanej zaplatenia 9.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.000,- Eur

od 24. 01. 2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou
žili ako partneri v spoločnej domácnosti viac ako 7 rokov, pričom ich spolužitie sa skončilo v októbri
2011. Od marca 2010 je zamestnaný v spoločnosti PPS Group, a.s., so sídlom Tajovského 7, 962 12
Detva, IČO: 36 011 509, pričom mzda, ktorá mu bola mesačne vyplácaná, bola poukazovaná na účet
žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB, a.s., pobočka Detva, ku ktorému nemal dispozičné
právo. Počas obdobia rokov 2010 a 2011 bola na účet žalovanej poukázaná jeho mzda za prácu
vykonávanú pre spoločnosť PPS Group, a.s., so sídlom Tajovského 7, 962 12 Detva, IČO: 36 011 509,

a to mesačná mzda za mesiace marec 2010 až september 2011, pričom v priebehu tohto obdobia
boli na tento účet žalovanej pripísané peňažné prostriedky v celkovej výške 13.885,43 Eur. Žalovanú
prostredníctvom svojho predchádzajúceho splnomocneného právneho zástupcu vyzval na vydanie
bezdôvodného obohatenia, konkrétne sumy vo výške 11.000,- Eur, resp. na to, aby mu preukázala na
základe akého právneho dôvodu je oprávnená ponechať si vyššie uvedenú peňažnú sumu. Žalovaná
uvedenú výzvu prevzala a listom zo dňa18. 01. 2012 oznámila, že jej právny zástupca je na dovolenke a

že sa k výzve vyjadrí po jeho príchode, avšak ani potom sa k výzve písomne nevyjadrila, pričom mu bolo
oznámené, že jeho pohľadávku neuznáva. Pokiaľ ide o ním uplatňovanú sumu vo výške 9.000,- Eur,
ide o časť bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, pričom zvyšnú sumu vo výške 4.885,43 Eur
považuje za sumu, ktorou v období od 01. 03. 2010 do dňa ukončenia spolužitia so žalovanou prispel na
úhradu nákladov spojených s vedením spoločnej domácnosti. Právne zdôvodnil nárok § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Ďalej v žalobe poukázal na to, že žalovaná časť peňažných prostriedkov, ktoré
boli pripísané na jej účet použila na zhodnotenie svojho vlastného majetku (rekonštrukciu bytu). Okrem

nároku na zaplatenie sumy 9.000,- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalobou uplatnil inárok na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a
to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej na dobrovoľné plnenie, a to
odo dňa 24. 01. 2012, keďže je nepochybné, že žalovaná výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia

prevzala najneskôr dňa 16. 01. 2012.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 05. 06. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 05. 06. 2012 k žalobe uviedla,
že nepopiera, že na jej účet boli v období od marca 2010 do septembra 2011 poukázané peňažné
prostriedky vo výške 13.885,43 Eur. Peňažné prostriedky na jej účet boli však poukazované na základe
rozhodnutia žalobcu, ktorý svojmu zamestnávateľovi uviedol k vyplácaniu mzdy jej účet. Pôvodne

sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 11.000,- Eur, na čo sa vyjadrila ústne v tom zmysle, že všetky finančné prostriedky, ktoré
boli poukázané na jej účet boli spotrebované na spoločný chod domácnosti. Pokiaľ žalobca v žalobe
poukazuje na to, že časť peňažných prostriedkov použila na zhodnotenie svojho majetku (rekonštrukciu
bytu), k tomuto uviedla, že na rekonštrukciu bytu použila finančné prostriedky z úveru, ktorý jej bol
poskytnutýVÚB,a.s.,Bratislavavovýške5.000,-Eur,aktorýsidodnešnéhodňaajspláca.Pretožiadala

žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový
a právny stav:

Z výsluchu žalobcu, ako účastníka konania súd zistil, že v spoločnej domácnosti so žalovanou ako
partneri žili od roku 2005. Spoločnú domácnosť, resp. vedenie spoločnej domácnosti ukončili dňa 11.

11. 2011. Počas tohto obdobia žili v spoločnej domácnosti so žalovanou sami. Počas tohto obdobia ako
spolu so žalovanou žili nepracoval len obdobie pol roka, keď to bolo v roku 2005. Od januára 2006 bol
živnostníkom, živnostníkom bol do roku 2010. Počas výkonu živnosti mal zriadený účet v „OTP banke“.
Keď sa zamestnal v PPS Group, a.s., tak tento účet zrušil. So žalovanou sa dohodli, že budú mať
jednu kartu. Dohodli sa, že budú mať jeden spoločný účet. Preto dal súhlas svojmu zamestnávateľovi

PPS Group, a.s., aby peniaze z jeho mzdy poukazoval na účet žalovanej, lebo sa tak so žalovanou
dohodli. Počas celého spolužitia žalovaná pracovala. Žiadne problémy so spoločným hospodárením
nemali. Vždy sa vedeli dohodnúť na uhrádzaní spoločných výdavkov. Počas obdobia, keď spolu so
žalovanou žili, bývali v jej byte. Keď bol živnostníkom a peniaze mu chodili na účet v „OTP banke“, tak
hospodárili so žalovanou tak, že tieto peniaze z účtu vyberal a odovzdával ich žalovanej. Počas obdobia,

keď mu už peniaze začali chodiť na účet žalovanej, nikdy sa nedomáhal, aby mu bola vydaná platobná
karta k tomuto účtu. Potraviny do domácnosti kupovali spoločne. Za byt platila žalovaná. Z podnikania
nemal žiadne dlhy. Za tých 7 rokov, čo spolu so žalovanou žili, celý jej byt bol zrekonštruovaný. Jadro
bytu sa rekonštruovalo v mesiacoch august a september 2011. Žiadne výhrady voči tejto rekonštrukcii
bytu nemal. Pokiaľ v žalobe uvádza sumu za žalované obdobie na spotrebu 4.885,43 Eur, je to suma,

ktorú vynaložil za dané obdobie na potraviny. Vlastní mobilný telefón, platil ho tak, že žalovaná mu
dala na to peniaze. Počas spolužitia so žalovanou si on nebral žiaden úver. Za mobilný telefón platil
do 30,- Eur mesačne. Tiež si platil životnú poistku v sume 33,- Eur mesačne. I na toto mu peniaze
dávala žalovaná. Žiadne iné pravidelné platby si už neplatil. Počas spolužitia so žalovanou nechodili na
žiadne dovolenky. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, „toto má, vlastne nemá“. Nie je na neho napísané, je

napísané na zaťa žalovanej. Toto motorové vozidlo má však v držbe, ide o motorové vozidlo Volkswagen
Passat. Využíval ho počas spolužitia so žalovanou, a aj teraz ho využíva, keď spolu už nežijú. Pokiaľ
ide o benzín, ktorý bol používaný do tohto motorového vozidla počas spolužitia, náklady na benzín platili
spolu. Každý týždeň so žalovanou počas spolužitia chodievali na spoločné nákupy, minulo sa tam asi pri
spoločných nákupoch 50,- Eur každý týždeň. Čo sa týka využívania motorového vozidla, každý štvrtý

deň chodieval na motorovom vozidle do práce, každú sobotu chodil do práce pre žalovanú. Náklady na
benzín počas spolužitia činili približne 100,- Eur na mesiac. Medzi ním a žalovanou o peniazoch, ktoré
prídu na jej účet bola taká dohoda, že sa budú využívať na chod domácnosti. Vie o tom, že žalovaná si
zobrala úver 5.000,- Eur na rekonštrukciu jadra. V byte sa však robila aj ďalšia rekonštrukcia, napríklad
robili sa okná, tieto sa robili v roku 2008, tiež sa robila podlaha v byte, bolo to v roku 2008, byt sa

vymaľoval potom, čo sa spravili v byte okná. Toto bola celá rekonštrukcia. Keď pracoval na živnosť, mal
priemerne mesačný príjem v čistom 35.000,- Sk (1.161,79 Eur). Boli aj mesiace, keď mal nižší príjem,
okolo 25.000,- Sk v čistom (829,85 Eur) alebo 28.000,- Sk v čistom (929,43 Eur). Žiaden príjem nemal,
len v roku 2005, keď bol asi pol roka nezamestnaný. Motorové vozidlo, o ktorom vypovedal si kúpilod zaťa žalovanej, bolo to v roku 2008. Žalovaná si na kúpu tohto motorového vozidla vzala pôžičku
50.000,- Sk (1.659,70 Eur). Motorové vozidlo sa splácalo z jej účtu, nevedel sa vyjadriť, aká suma bola
splácaná na toto motorové vozidlo z účtu žalovanej. Žalovaná motorové vozidlo nikdy sama nevyužívala,

nemá vodičské oprávnenie.

Z výsluchu žalovanej, ako účastníčky konania súd zistil, že so žalobcom sa zoznámili vo februári 2005,
spoločnú domácnosť začali viesť od júla 2005. Vtedy jej žalobca na spoločnú domácnosť neprispieval.
Upozornila ho na to, že takto žiť nemôžu, že na domácnosť musí prispievať. Od januára 2006 jej začal
potom prispievať na domácnosť sumou 3.000,- Sk mesačne (99,58 Eur), od marca 2006 jej začal

prispievať sumou 10.000,- Sk mesačne (331,94 Eur mesačne). Zo spoločnej domácnosti žalobca odišiel
dňa 28. 11. 2011. Nie je pravdou, žeby bol žalobca pol roka nezamestnaný v roku 2005. I v tomto období
pracoval v „PPS“. Potom z „PPS“ odišiel a začal pracovať ako živnostník, chodieval na týždňovky. Takto
to bolo v roku 2006, 2007 a 2008. Žalobca bol nezamestnaný od marca 2009 do marca 2010. V tomto
období nepoberal žiadne dávky. Je pravdou, že žalobca jej dával od marca 2006 sumu 10.000,- Sk
mesačne (331,94 Eur), ale z tohto splácala jeho dlhy. Jeho dcéra o tom vie. Vyrovnala za neho sumu

asi 130.000,- Sk (4.315,21 Eur), ale nevedela presne uviesť, či to bola takáto suma. V hospodárení s
ním boli problémy. Jeho dcéra ju upozornila, že žalobca vôbec nevie hospodáriť. Počas celého obdobia
spolužitia s ním ona pracovala. Prispieval jej počas spolužitia na domácnosť tak ako uviedla, do jeho
zvyšných peňazí sa nestarala, nestarala sa ani o jeho účty. V roku 2008 jej však pod ruku prišli jeho účty
a zistila, že tento zarába od 35.000,- Sk do 42.000,- Sk mesačne (od 1.161,79 Eur do 1.394,14 Eur),

pričom nikdy nemal peniaze. Ona už 18 rokov pracuje u tej istej firmy. Počas tohto obdobia zarábala
rôzne. Zarábala do tých 15.000,- Sk v čistom (497,91 Eur). Peniaze dostávala na ruku. Počas spolužitia
sa míňali jej peniaze. Potom tiež čerpala peniaze z účtu podľa toho, ako potrebovala, a hlavne ako
potreboval žalobca. Keď v roku 2009 žalobca sa stal nezamestnaným, zrušil si svoj účet, pýtal si od nej
číslo jej účtu, pretože jeho matka mu chcela na tento účet poslať 500,- Eur za to, že bol nezamestnaný.

Nechcela žalobcu stratiť, chcela, aby sa však už v roku 2009 vrátil do svojho bytu a aby žili oddelene,
ale že sa budú naďalej stretávať. On s tým nesúhlasil, chcel zostať s ňou. Keď sa zamestnal v roku 2010
u „PPS Group“, postavil ju pred hotovú vec, teda že peniaze bude posielať na jej účet, s čím súhlasila.
S jeho deťmi mala veľmi dobré vzťahy. Keď sa žalobca zamestnal v „PPS Group“, jeho dcéra prišla za
ňou a povedala jej, že počas jeho nezamestnanosti sa u nej zadlžil na sumu 1.500,- Eur. Preto počas

5 mesiacov jej túto sumu po 300,- Eur mesačne splácala. So žalobcom žili v jej byte, nájomné platili z
jej peňazí. V danom období to bolo 130,- Eur mesačne. 50,- Eur mesačne boli výdavky na elektrinu. V
júli 2011 na jej účet prišla suma 5.000,- Eur, ktorú si požičala na rekonštrukciu jadra svojho bytu. Tento
úver spláca, peniaze na splátky nosí do banky. Z účtu platila, a aj platí svoj mobilný telefón, žalobcovi
dávala peniaze na zaplatenie jeho mobilného telefónu. Z účtu spláca pôžičku pre „Wűstenrot“ 24,90

Eur mesačne, ktorú si vzala ešte vtedy, keď neboli ešte spolu so žalobcom. Ďalej z tohto účtu pre
„Kooperativu“ platí 7,24 Eur mesačne svoju poistku. Na životnú poistku, ktorú si platil žalobca, žalobcovi
dávala peniaze. Pokiaľ z účtu má platbu 47,37 Eur, k tejto uviedla, že v roku 2008 si vzala pôžičku na
auto 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) a táto suma predstavuje splátku tejto pôžičky. Po ukončení spolužitia
žalobca si toto motorové vozidlo zobral. V roku 2009, keď žalobca nepracoval, tak túto pôžičku splácala

sama. Posledné peniaze, ktoré prišli od žalobcu ako výplata na jej účet, bola jeho mzda za mesiac
október 2011, táto prišla na účet v mesiaci november 2011. Bolo to 579,- Eur, z ktorej sumy sumu 500,-
Eur žalobcovi odovzdala a z ktorej sumy sumu 79,- Eur použila na zaplatenie jeho mobilného telefónu
a životnej poistky. Pokiaľ na účte má uvedenú platbu 195,21 Eur, ide o splátku úveru na pôžičku 5.000,-
Eur, ktorú si zobrala na rekonštrukciu jadra. Pokiaľ v auguste 2011 je uvedená platba z jej účtu 790,08

Eur, k tejto uviedla, že sa ňou vyplatila pôžička za motorové vozidlo. Čo sa týka ostatných výberov z účtu,
ide o rôzne výbery z bankomatov, pričom tieto peniaze boli použité na rôzny účel. Napríklad v roku 2011
žalobca musel vrátiť svojej matke 500,- Eur, ktoré mu matka poslala v roku 2009, keď bol nezamestnaný.
V roku 2005 si ona vzala pôžičku, platba 700,- Eur z jej účtu je na vyrovnanie tejto pôžičky. Ďalšie výbery
z účtu slúžili i na to, že začala prerábať byt. Rekonštrukcia prebehla tak, ako uviedol žalobca. Spôsob ich

hospodárenia jej žalobca nikdy nevytkol, nikdy od nej nepožadoval platobnú kartu od jej účtu. Uviedla,
že sa vždy snažila, aby jeho deti niečo mali, pri príležitosti Vianoc jeho deťom poskytla dar po 200-,
Eur. Žalobca má dve dospelé deti, ona má jednu dospelú dcéru. Bežné výdavky na domácnosť boli na
nájom, na elektrinu, na poistky, na telefóny, na úvery, tiež každý týždeň sa tankovalo do motorového
vozidla palivo 20,- Eur, žalobca dostával týždenne vreckové 40,- Eur, ďalšie výdavky boli na nákupy,

na potraviny, na dary pri príležitosti sviatkov pre jeho deti. Príjem z tých peňazí, ktoré prišli na jej účet,
tieto výdavky aj prekročili. Pokiaľ v mesiaci júl 2010 vybrala z účtu finančné prostriedky 1.600,- Eur, ztýchto suma 1.500, Eur bola použitá na vrátenie dlhu žalobcu jeho dcére. Mesačné výdavky žalobcu boli
väčšie, ako jej, jeho boli 500,- Eur, jej boli do 400,- Eur.

Žalobca k výsluchu žalovanej doplnil, že z poslednej výplaty žalovaná mu odovzdala sumu 350,- Eur,

nie sumu 500,- Eur. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej v tom, že keď bol živnostníkom, že si neplatil
odvody, a že tieto mu platila jeho dcéra, čo činilo sumu 1.500,- Eur, ale pravdivé je to, že tieto odvody
si neplatil počas svojej nezamestnanosti, keď ich potom platila jeho dcéra, a teda sumu 1.500,- Eur jej
žalovaná za uvedené vrátila. Tiež nie je pravdou, žeby žalovanej dával len 10.000,- Sk mesačne (331,94
Eur), dával jej viac, dával jej i 20.000,- Sk (663,88 Eur), dokonca aj 25.000,- Sk (829,85 Eur), dokonca

jej dával aj všetky peniaze.

Podľa potvrdenia o príjme zamestnávateľa žalobcu spoločnosti PPS Group, a.s., Tajovského 7, 962 12
Detva zo dňa 13. 02. 2012, žalobca za obdobie 03/10 až 12/10 dosiahol čistý peňažný príjem 7.105,-
Eur a za obdobie 01/11 do 09/11 čistý peňažný príjem 6.798,50 Eur, za toto obdobie spolu čistý peňažný
príjem 13.903,64 Eur.

Výzvou zo dňa 09. 01. 2012 žalobca vyzval žalovanú prostredníctvom vtedajšieho svojho právneho

zástupcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 11.000,- Eur a to v lehote do 5 dní od doručenia
tejto výzvy.

Žalovaná na túto výzvu reagovala oznámením zo dňa neuvedeného, ktoré bolo doručené vtedajšiemu
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18. 01. 2012, v ktorom uviedla, že vzhľadom k tomu, že jej právnik
je na dovolenke, k výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 09. 01. 2012 sa vyjadrí po jeho

príchode z dovolenky.

Súd na základe návrhu žalobcu v predmetnom súdnom konaní zabezpečil výpisy z Flexi účtu žalovanej
číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného vo VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava za obdobie
03/2010 až 12/2011 (čl. 35 - 57 spisu).

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

sa koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodného obohatením.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
ju súd zamietol v celom rozsahu. Žalobca v predmetnom súdnom konaní sa domáhal voči žalovanej

vydania bezdôvodného obohatenia, keď doplnil, že sa voči nej domáha vydania tohto bezdôvodného
obohatenia ako majetkového prospechu získaného žalovanou plnením bez právneho dôvodu. Ide
o prvú formu bezdôvodného obohatenia vymedzenú v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V
prípade majetkového prospechu, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu ide o také plnenie,
kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna

skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Žalobca v predmetnom súdnom konanínepreukázal, žeby žalovaná získala na jeho úkor majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.
Tiež nepreukázal, žeby žalovaná vôbec nejaký majetkový prospech na úkor neho v žalovanom období
marec 2010 až september 2011 získala. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca

a žalovaná boli partnermi, žili niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, konkrétne od júla 2005 do
novembra 2011. Bývali v byte žalovanej, pričom spoločne hospodárili. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že za obdobie marec 2010 až september 2011 zo mzdy žalobcu, ktorú v tom období poberal
od svojho zamestnávateľa PPS Group, a.s., so sídlom Tajovského 7, 962 12 Detva, IČO: 36 011
509 žalobca získal finančné prostriedky v celkovej výške 13.885,43 Eur, ktoré boli pripísané, resp.

poukázané na účet žalovanej vedený vo VÚB, a.s., Bratislava, pobočka M. R. Štefánika 65, 962 11 Detva
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Táto skutková okolnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalobca
potvrdil, že tieto finančné prostriedky boli poukazované na tento účet žalovanej s jeho súhlasom, keď
sám svojmu zamestnávateľovi takýto súhlas udelil. Bolo to po vzájomnej dohode so žalovanou. Ďalej
ako vyplynulo z vykonaného dokazovania s finančnými prostriedkami z tohto účtu, účastníci konania
počas posudzovaného obdobia hospodárili, používali ich na uspokojovanie všetkých svojich potrieb.

Žiadne iné finančné prostriedky na tento účet v posudzovanom období neboli poukazované, okrem
finančných prostriedkov zo mzdy žalobcu, okrem jedného prípadu, keď na tento účet dňa 25. 07.
2011 bola poukázaná suma 5.000,- Eur. O tejto žalovaná vypovedala, že ide o finančné prostriedky
získané z úveru, ktorý si vzala na rekonštrukciu bytového jadra vo svojom byte. Žalobca túto skutkovú
okolnosť nepopieral. Z výpovede samotného žalobcu, ktorú v tejto časti potvrdila žalovaná vyplynulo,

že byt žalovanej, v ktorom účastníci konania počas spolužitia bývali bol rekonštruovaný, rekonštrukcia
prebiehala v roku 2008, keď sa v byte robili okná, tiež podlahy, byt sa vymaľoval. Žalobca tvrdil, že
táto rekonštrukcia sa financovala z jeho finančných prostriedkov, ale uvedené skutkové tvrdenia nie
sú podstatné pre predmetný spor, pretože ide o obdobie mimo posudzovaného obdobia, keď žalobca
sa voči žalovanej domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mala žalovaná získať za mesiace

marec 2010 až september 2011 tým, že na jej účet boli poukazované finančné prostriedky z jeho
mzdy. Ďalšia rekonštrukcia bytu žalovanej prebehla v roku 2011, a to rekonštrukcia bytového jadra,
čo tiež účastníci konania zhodne potvrdili, ale na uvedené žalovaná čerpala finančný úver v sume
5.000,- Eur, ktorý bol, resp. finančné prostriedky z ktorého boli poukázané na predmetný účet, čiže
žalovaná mala finančné prostriedky, ktoré na túto rekonštrukciu použila. Uvedené potvrdil i žalobca,

teda že na rekonštrukciu bytového jadra si žalovaná vzala úver v sume 5.000,- Eur. Účastníci konania
v rámci dokazovania vypovedali o hospodárení, v podstate žalovaná nenamietala, že platobnú kartu
od predmetného účtu mala len ona, žalobca nemal možnosť disponovať s týmto účtom, ale na druhej
strane, žalobca potvrdil, že sa nikdy nedomáhal od žalovanej, aby mal prístup k tomuto účtu. V podstate
všetky finančné záležitosti pri spoločnom hospodárení mala na starosti žalovaná, ktorá uhrádzala všetky

povinné platby, ako aj ostatné výdavky na žitie. Žalobca tvrdil, že za uvedené obdobie z tejto sumy
poukazovanejnaúčetžalovanejakojehomzdysumouvovýške4.885,43Eurprispelnaúhradunákladov
spojených s vedením spoločnej domácnosti, sumu 9.000,- Eur potom do sumy 13.885,43 Eur žiadal
vydať od žalovanej ako bezdôvodné obohatenie. Nepreukázal však svoje tvrdenie, žeby žalovaná časť
z týchto peňažných prostriedkov použila na zhodnotenie svojho vlastného majetku (rekonštrukciu bytu).

Ako sám uviedol, rekonštrukcia prebiehala jednak v roku 2008, teda mimo posudzovaného obdobia,
jednak v roku 2011, a to rekonštrukciou bytového jadra. Tu však žalovaná preukázala, že na túto
rekonštrukciu bytového jadra získala finančné prostriedky z úveru v sume 5.000,- Eur, ktorá suma
je primeraná takýmto nákladom. Žalobca žiadal od žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie v sume
9.000,- Eur, sumu 4.885,43 Eur považoval za sumu, ktorou za obdobie marec 2010 až september 2011

prispel na úhradu nákladov spojených s vedením spoločnej domácnosti. Žalovaná však pri výsluchu
uviedla, a z jej výpovede mal tak súd preukázané, čo žalobca nepopieral, že táto za neho z týchto
finančných prostriedkov poukazovaných na tento účet platila aj iné platby, než náklady spojené s
vedením spoločnej domácnosti. Platila žalobcovi náklady na mobilný telefón, žalobca uviedol, že to
bolo v sume približne 30,- Eur mesačne, tiež mu platila životnú poistku v sume 33,- Eur mesačne,

čo žalobca potvrdil. Okrem uvedeného splácala pôžičku za motorové vozidlo, ktoré žalobca kúpil od
jej zaťa. Bolo to aj v posudzovanom období, keď v auguste 2011 vyplatila zostatok za túto pôžičku v
sume 790,08 Eur. Motorové vozidlo po ukončení spolužitia užíva žalobca, čo potvrdil, žalovaná jeho
vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu nespochybňovala, je právne bezvýznamné pre tento
spor, prečo žalobca nemôže dosiahnuť evidenčnú zmenu držiteľa, resp. vlastníka tohto motorového

vozidla. Žalovaná ďalej vypovedala, že napríklad v roku 2011 matke žalobcu vrátila sumu 500,- Eur,
ktorú matka žalobcu mu poslala v období, keď bol nezamestnaný na žitie, keď žalobca túto skutkovú
okolnosť nepopieral, tiež uviedla, že z týchto peňazí vrátila ďalšiu pôžičku pre žalobcu, a to jeho dcére
v sume 1.500,- Eur, čo žalobca potvrdil, potvrdil, že keď bol nezamestnaný, odvody za neho platila jehodcéra, a tieto peniaze boli jej vrátené z tohto dôvodu. Preto pokiaľ žalobca v súdnom konaní navrhol na
túto skutkovú okolnosť vypočuť svoju dcéru, súd tento dôkaz nevykonal, pretože táto skutková okolnosť
nebola medzi účastníkmi konania sporná, preto takéto dokazovanie by bolo nadbytočné, neplniace svoj

účel, keďže malo smerovať k zisťovaniu skutkových okolností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli
sporné. Žalovaná ďalej vypovedala, že z týchto peňazí pri príležitosti rôznych sviatkov poukazovala
určité sumy i pre deti žalobcu, čo žalobca nepopieral. Žalobca žalovanej nikdy spôsob hospodárenia
počas spolužitia nevytkol, čo sám potvrdil, a ako vyplýva z výpisov z účtu žalovanej za posudzované
obdobie, nebolo preukázané v súdnom konaní, žeby ku dňu ukončenia spolužitia žalovaná na tomto

účte disponovala s finančnými prostriedkami, u ktorých by prichádzal nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalobca sám na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia finančné prostriedky zo svojej
mzdy poukazoval na účet žalovanej, bolo to na základe vzájomnej dohody, z tohto sa potom hradili
výdavky na hospodárenie, i keď je pravdou, že žalovaná v posudzovanom období tiež mala zo mzdy
svoje finančné prostriedky, pretože bola zamestnaná, zamestnaná bola počas celého spolužitia so
žalobcom, peniaze od svojho zamestnávateľa dostávala do ruky, v priemer 500,- Eur mesačne v čistom,

keď i tieto finančné prostriedky boli použité na spoločné žitie. Je potrebné poukázať na to, že spoločné
žitie sa odráža nielen v nákladoch spojených s vedením spoločnej domácnosti, ako sú náklady na
bývanie, na energie, na stravu, ale aj na oblečenie, na kultúrne vyžitie, na zdravotnú starostlivosť, na
hygienu. Žalobca ako sám pri výsluchu uviedol, istý čas bol živnostníkom, mal založený vlastný účet, po
ukončení živnosti tento účet zrušil, sám potvrdil, že finančné prostriedky z jeho mzdy boli poukazované

na účet žalovanej k spoločnej spotrebe na základe jeho dobrovoľného rozhodnutia, nič mu nebránilo v
tom, ak bol nespokojný s finančným hospodárením v domácnosti, aby zmenil svoje rozhodnutie, a keďže
nepreukázal, žeby žalovaná v posudzovanom období finančné prostriedky poukázané z jeho mzdy na
jej účet využila výlučne len pre vlastnú spotrebu, bolo dôvodné jeho žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobca nepreukázal ani základ, ani výšku svojho nároku. Pokiaľ ešte navrhol vykonať dokazovanie

tiež zisťovaním, v akom období bol nezamestnaný počas spolužitia so žalovanou, keďže uvedené bolo
medziúčastníkmikonaniasporné,anitentodôkazsúdnevykonal,keďžesanetýkaloskutkovézisťovanie
posudzovaného obdobia. Tiež žalovaná, čo sa týka v posudzovanom období platieb nájomného za byt
uviedla,žetotočinilo130,-Eurmesačne,žalobcauvedenúskutkovúokolnosťnenamietal,pokiaľnavrhol
vykonať dôkaz na toto zistenie, súd tiež tento dôkaz nevykonal, pretože danú skutkovú okolnosť tvrdenú

žalovanou tento nenamietal. Ešte treba doplniť, že počas celého spolužitia žalobca sa zvlášť o finančné
hospodárenie spoločnej domácnosti nestaral, nezaujímal sa oň, všetko ponechával na žalovanú, a
to i v posudzovanom období, preto dosť vyznieva tendenčné podať žalobu o vydanie bezdôvodného
obohateniaažpoukončeníspolužitiasožalovanou,keďpočasceléhospolužitia,nielenvposudzovanom
období nemal žiadne výhrady k spôsobu hospodárenia v spoločnej domácnosti.

Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaná
bola v konaní plne úspešná, žalobca bol v konaní plne neúspešný. Žalovanej tak vzniklo právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi v plnej výške. Žalovaná navrhla prisúdiť
trovy konania, tieto vyčíslila v zákonom stanovenej lehote. Ako účelné trovy konania súd žalovanej

prisúdil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 548,61 Eur. Trovy právneho
zastúpenia v sume 548,61 Eur pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby: príprava a prevzatie
zastúpenia a účasť na jednom meritórnom pojednávaní, za 1 úkon právnej služby odmena 253,94 Eur,
k tomu náhrada výdavkov (režijný paušál) po 7,63 Eur, pri každom úkone právnej pomoci (253,94 Eur
+ 7,63 = Eur 261,57 Eur, a to 2-krát). Spolu to činí 523,14 Eur, k tomu náhrada za stratu času vo

výške 1,60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu pri ceste na pojednávanie z Detvy
do Zvolena a späť: 2 začaté polhodiny: 2 x 12,71 Eur, čo spolu činí 25,47 Eur, spolu trovy právneho
zastúpeniačinia548,61Eur(523,14Eur+25,47Eur).Celkovétrovykonaniavsume548,61Eurjepotom
žalobca povinný nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu vedený vo VÚB, a.s., pobočka Zvolen,
číslo účtu: 284640-412/0200. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., v platnom znení, keď celkové trovy konania je žalobca povinný
nahradiť žalovanej na účet zastupujúceho advokáta žalovanej podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Súd nepriznal
na trovách právneho zastúpenia uplatnenú 20 % DPH, pretože právny zástupca žalovanej k vyčísleniu
trov konania nepriložil osvedčenie, že je platiteľom tejto DPH.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §

204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)