Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 24, 2012

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/108/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211214520
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2211214520.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa : B. N. F. R..F.., Z. Č.. XXXX/XXX, P., C. : XXXXXXXX, proti odporkyni : C. P., O.. XX.XX.G.,
V. K. M., B. Č.. XXX, o návrhu na zaplatenie istiny 963,20 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňaje povinná zaplatiťnavrhovateľoviistinu 71,05€súrokomsúrokomzomeškania0,024%
denne zo sumy 71,05 € od 30.10.2009 až do zaplatenia , do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.9.2011 domáhal vydania platobného rozkazu,
ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenia pohľadávky 963,20 € s úrokom z omeškania 0,024%
denne z dlžnej sumy ako aj trov na tom právnom základe, že medzi ním a odporkyňou bola uzavretá dňa

31.10.2007 úverová zmluva pod Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
829,85 € , ktorý sa zaviazal odporkyňa uhrádzať v mesačných splátkach v počte 60 po 28,51€. Celkom
1.710,60 €. V dôsledku omeškania sa odporkyne splatením splátok zaslal pred žalobnú upomienku
navrhovateľ odporkyni dňa 29.10.2009 a splatenie zvyšku pohľadávku vo výške 1.204,26 €, keď mala
zaplatiť dlh len vo výške 241,07 €. Úrok z omeškania si odporca uplatnil v súlade s dojednanou výškou
úrokov, ktorá je nižšia ako zákonom stanovená výška úrokov v čase omeškania sa dlžníka.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na
základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Z výpovede odporkyne vyplynulo, že nesplácala úver navrhovateľovi okrem zaplatenej sumy 758,85 €.

Žiadala povoliť splátky na zaplatenie zvyšku pohľadávky poukazujúc na jej mesačné výdavky, keď sa
stará o dve malol. deti. Náklady na bývanie má 200,-€ a 60,-€ elektrina, 30,-€ vodné stočné polročne.
Poberá dávku 300,-€ mesačne ako rodina.

Z predloženej zmluvy označené ako úverová zmluva uzavretá dňa 31.10.2007, pod č. 3710265998,
poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 25.000,-Sk, s tým, že tento mala vrátiť v konečnej výške
51.540,-Sk, úhradou mesačných splátok v počte 60 po 859,-Sk. Výška ročnej percentuálnej mierynákladov bola stanovená 38,80%. Súčasťou zmluvy sa mali stať aj Všeobecné obchodné podmienky
platné u navrhovateľa a splátkový kalendár , kde chýbalo uvedenie dátumu vystavenia splátkového
kalendára. Podľa rozpisu v splátkovom kalendári odporkyňa uhradila pohľadávku v celkovej výške

758,85 €, z celkovej výške z poskytnutej pohľadávky 1.722,05 €.

Navrhovateľ vyzval odporkyňu písomne dňa 29.10.2009 na úhradu zvyšku pohľadávky 1.204,26 € na
úhradu v lehote 15 dní od spísania listu, ktorú výzvu zasielal doporučene podľa poštového podacieho
hárku odporkyni dňa 2.11..2009.

Zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 31.10.2008. Uvedenú zmluvu je dôvodný definovať
ako zmluvu spotrebiteľskú, kde navrhovateľ vystupuje ako právnická osoba - podnikateľ, zapísané v

obchodnom registri Okresného súdu v Trnave vo vložke SA 10130/T, predmetom ktorého činnosti je
poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Odporkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľ.

Podľa § 52 ods. až 3 Obč. zákonníka, platného od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluva
podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z definície spotrebiteľskej zmluvy podľa vtedy platnej právnej úpravy, boli spotrebiteľskými zmluvami
kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Obč. zákona, kde na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Ôsma časť Obč. zákonníka upravuje záväzkovo
právne vzťahy medzi ktoré spadá aj zmluva o pôžičke, upravená v ust. § 657 a § 658. Napriek tomu,
že je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, zmluva je označená ako úverová zmluva, ktorý právny
vzťah je upravený v Obch. zákonníka v ust. § 497 a ďalšie. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ by
sa mali spravovať všetky vzťahy, týkajúce sa úverových zmlúv obchodným zákonníkom, ako výlučne

obchodno -právny vzťah. V zmysle ust. § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/l992 Zb. platného
do 30.6.2007 ,že vtedy definoval spotrebiteľské zmluvy, ako zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v

pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, aleboObchodného zákonníka, alebo aj všetky iné zmluvy, ktorý charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje ,
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa obč. zákonníka, sa primerane použijú

ustanovenie Obč. zákonníka. S účinnosťou od 1.11.2008 v ust. § 3 ods. 3 Zák.č. 250/2007 Z.z, zakotvil,
že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pre neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Vychádzajúc z obsahu zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania je zrejmé, že samotná výška
poskytnutej peňažnej čiastky , bola 25.000,-Sk, keď odporkyňa mala vrátiť dlh po započítaní úrokov
vo výške 51.540,-Sk. Z uvedeného je zrejmé, že táto suma je podstatne vyššia a to viac ako 100%

zúročenia poskytnutého úveru. Otázkou úročenia úverov sa zaoberalo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 26.4.2012 pod č.sp.zn. XCdo XX/XXXX, keď rozhodovalo o dovolaní žalobcov 1 a 2, ktoré
zamietol, týkajúce sa rozhodnutia Okresného súdu v Žiline, zo dňa XX.X.XXXX Č..M.. XXC XXX/
lXXX - XXX, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 7.7.2010 v prejednávanej veci
Okresný súd dospel k záveru, že dohodnuté úroky z pôžičiek nie sú v rozpore s dobrými mravmi.
Vychádzal z toho, že žalovaní uzatvorili zmluvy o pôžičke dobrovoľne, bez toho, že by sa nachádzali

v tiesni, prihliadol na to, že ani jedna zo zmlúv nebola zabezpečená iným právnym prostriedkom, než
dohodnutým úrokom, že žalovaní uzatvorenie týchto zmlúv iniciovali, a že na strane žalobcu nešlo o
špekulatívne poskytnutie peňažných prostriedkov. Dohodnutú výšku úrokov považoval za primeranú, aj
vzhľadom na výšku požičaných peňažných prostriedkov, a dobu ich splatnosti. Odvolací súd uviedol,
že pre záver o tom, že dohodnuté úroky sú primerané a v súlade s dobrými mravmi však tieto

súdom I, stupňa z uvedeného hľadiska neboli významné. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie
požičanej istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu, a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi,
nemá vplyv , že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov,
ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny), za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k
zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov, bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými

mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Obč.
zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s
prihliadnutím na najvyššiu úrokovej sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Vzhľadom na skutočnosť, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmluvách o pôžičke
zo dňa 14.6.l998 a 13.7.l998 takmer 4 až 5,násobne prevyšovala obvyklú úrokovú mieru , dospel

odvolací súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je zrejme neprimeraná
a je v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Z toho dôvodu považoval obidve
zmluvy o pôžičke v časti týkajúcej sa výšky úrokov zo zmlúv o pôžičke za neplatné. Dovolací súd vo
svojomodôvodnenírozsudkusadotkolajotázkynámietokdovolávateľov,nesprávnehoprávnehonázoru
odvolacieho súdu na rozdiel od súdu I. stupňa. V súvislosti s tým odvolávajúc sa na ust. § 657 Obč

zákonníka, 658 ods. 1 a 39 Obč. zákonníka, Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom II stupňového
súdu, keď konštatoval, že dojednania o výške úroku sú v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na § 3
ods. 1 Obč. zákona, keďže neprimerané vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke, sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi, a
mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na

neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného
činu úžery, vtedy dohoda a neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných
prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Skonštatoval, že ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka patrí k právnym
normám z relatívne neurčitou (abstraktnou hypotézou) t.j. k právnym normám, v ktorých hypotéza nie
je stanovená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v

každom jednotlivom prípade vymedzili hypotézu právnej normy za širokého dopredu neobmedzeného
okruhu okolnosti. Pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičky koná v súlade s dobrými mravmi len ten
veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii
pre neho nepriaznivej. Skonštatoval, že neprimeranú a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorá v podstate presahuje úrokovú mieru v dobe

dojednaniaobvyklúurčenúnajmäsprihliadnutímnajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovanýmbankami
priposkytovaníúverovalebopôžičiek.Vychádzajúczvýškyuplatnenejpohľadávkynavrhovateľompodľa
dojednania v zmluve, súd považoval vrátenie dlhu zvýšenú o 100% , je v rozpore s dobrými mravmi,
keďžeodporujezákonu,priobvyklýchúrokochposkytovanýchbankami.Ďalšímdôvodomnazamietnutie
nároku navrhovateľa na zaplatenie zvyšku pohľadávky bola aj skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy

31.10.2007 nadobudla platnosť novela vyhlášky 258/2001 Z.z., pod č. 659/2007, kde podľa § 4 písm.g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru

h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby , ako aj index alebo referenčnú sadzbu ,

ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu

i/ výšku , počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov

Podľa odseku 3 veta druhá , ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2, písm. d/ až j/ , kde spadajú pod g/ a i/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalším dôvodom na zamietnutie nároku navrhovateľa na zaplatenie zvyšku pohľadávky , kde odporkyňa
v skutočnosti zaplatila z poskytnutej istiny úveru 829,85 € , 758,80 € , teda rozdiel činí 71,05 €, v ktorej

časti bol nárok navehovateľa dôvodný. Vo zvyšku súd návrh zamietol ako neodôvodnený z dôvodu aj
nesplnenia zákonom stanovených podmienok v dojednaní v zmluve.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporkyňa bola úspešná v konaní, trovy konania si neuplatnila voči
navrhovateľovi, súdu zo spisu trovy odporkyne nevyplývajú, z dôvodu ktorého jej náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).