Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2T/8/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108010090
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8108010090.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 25. júla 2012 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného F.. V. L., Z.. XX.X.XXXX
V. F., trvale bytom X.H., R. P. Č.. XX pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe,

že dňa XX.X.XXXX v dopoludňajších hodinách na ulici O. Č.. XX V. X. na pracovisku D. A. G. Z.
Q. X. P.. T.. J., X. ako lekár s atestáciou I. stupňa a nadstavbovou atestáciou z gastroenterológie
bez toho, aby bol držiteľom certifikátu oprávňujúceho ho na samostatné vykonanie endoskopickej
retrográdnej cholangio-pankreatikografie a následných liečebných zákrokov, napriek vedomosti o tom,
že tieto inštumentálne metódy sú spojené s určitým rizikom komplikácii, čo podčiarkuje význam ich
dokonalého ovládania vykonal poškodenej T. F., X., v rozpore s odborným usmernením MZ číslo

443/1996 z 5. novembra 1996 o vykonávaní gastroeneorologických, diagnostických a liečebných metód
bez odborného vedenia a dozoru, bez dostatočnej praxe a dostatočných skúseností endoskopickú
retrográdnu cholangio- pankreatikografiu /ER CP/ a následne endoskopickú papilosfinkterotómiu /EPS/,
kde v dôsledku tohto invazívneho vyšetrenia došlo u T. F. k zápalu v retroperitoreálnom priestore
prejavujúcom sa opuchom tukovo - väzivového tkaniva s prítomnosťou patologického plynu a tekutých

kolekcií v retroperitoneu, pričom podľa odborného zhodnotenia CT snímok z následného vyšetrenia T. F.
I. XX.X.XXXX vo Fakultnej nemocnici J., A. bolo primárnou príčinou tohto zápalu nepoznané iatrogénne
poranenie /perforácia/ duodena v oblasti papila vateri pri predchádzajúcom ER CP vyšetrení vykonanom
obžalovaným, kde rozsiahli zápalový proces sa nepodarilo zvrátiť ani urgentne vykonanou operáciou,
po vykonaní ktorej poškodená T. F. L. XX.X.XXXX zomrela, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa XX.X.XXXX obžalobu na obvineného F.. V. L. pre

trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov ako aj
oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný F.. V. L. v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na hlavnom

pojednávaní vypovedal, že poškodenú videl prvý krát pri gastro fibrotickom vyšetrení, kde nezistil žiadne
závažné ochorenie žalúdka. Ďalej uviedol, že po preštudovaní zdravotnej dokumentácie a rozhovore
s pacientkou zistil, že by sa mohlo jednať o ochorenie žlčových ciest, preto jej vysvetlil možnosti
ERCP vyšetrenia. Do dokumentácie zapísal, že ak bude pacientka súhlasiť a vyšetrenie bude indikovať
prednosta internej kliniky, po tom vyšetrenie zrealizuje, pričom prednosta internej kliniky objednal
pacientku na vyšetrenie. Pred samotným vyšetrením pacientku poučil o ERCP vyšetrení, pacientka s

vyšetrením súhlasila, čo potvrdila podpisom. Obžalovaný ďalej vypovedal, že pri samotnom vyšetrení
zaviedol lateroskop cez pažerák a žalúdok do dvanástnika. V dvanástniku zistil výrazne polypóznezmenenú nariasenú sliznicu a výraznú peristaltiku, výraznú činnosť steny čreva. Vývod žlčových ciest
nenašiel. Za účelom vylúčenia chorobného pôvodu polypóznej sliznice chcel odobrať bioptickú vzorku
na histologické vyšetrenie. Cez prístroj zaviedol bioptické kliešte do dvanástnika, do oblasti kde sa

mali nachádzať vývody žlčových ciest. V tejto oblasti bola výrazná peristaltika, pohyblivosť črevnej
steny a napriek snahe nemohol odobrať bioptickú vzorku pre nedostatočné otvorenie bioptických klieští.
Vyšetrenie preto predčasne ukončil. Uviedol, že po vytiahnutí prístroja pacientka nemala výrazné
bolesti, mala pocit nafúknutia, ktorý je po endoskopickom vyšetrení bežný. Uviedol, že pacientka bola
vystrašená, pretože vyšetrenie bolo nepríjemné, preto ju chcel upokojiť a povedal jej, že nezistil žiadne

závažné ochorenie. V tomto zmysle zapísal záver a po vyšetrení zavolal sanitku a pacientka odišla na
interné oddelenie. Obžalovaný v závere uviedol, že ERCP vyšetrenie nevykonal.

Poškodený D.. X. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že medzi sviatkami sa u mami vyskytli problémy
s trávením a tlakom. Z dôvodu, že jej tieto ťažkosti neprestávali bola dňa 2.1.2003 hospitalizovaná.
Poškodený ďalej uviedol, že dňa 7.1.2003 bola na endoskopickom vyšetrení žalúdka u F.. L.. V tomto

období, počas jej hospitalizácie v nemocnici, sa mamin stav zlepšil, dňa 10-12.1.2003 bola doma na
priepustke. Poškodený ďalej uviedol, že vedel o tom, že mama ide dňa 15.1.2003 v dopoludňajších
hodinách na vyšetrenie, preto okolo 11.00 hod. prišiel k mame na izbu opýtať sa, ako vyšetrenie dopadlo,
pričom ju našiel na druhom poschodí, pričom sa sťažovala na silné bolesti brucha po tomto vyšetrení,
kde ju odprevadil až na prízemie interného oddelenia, kde ju prevzal sanitár, ktorý je odviezol na izbu.

Na izbu prišla mama akurát v čase obeda, preto ju nechal aby sa kľudne najedla. Uviedol, že mama
mu volala večer domov, že jej je veľmi zle, pričom uviedla, že to bolo spôsobené jedlom, ktoré zjedla
po tomto vyšetrení. Dňa 16.1. mu mama telefonicky povedala, že jej je veľmi zle, preto hneď 17.1 ráno
prišiel za mamou na interné oddelenie, kde ju 17.1 začali vyšetrovať intenzívnejšie, boli jej urobené
vyšetrenia a to SONO grafické vyšetrenie a röntgen brušnej dutiny. Uviedol, že v piatok bol pri mame

celé do obedu s výnimkou toho, že bol za primárom Z.. Poškodený uviedol, že primár Z. mu povedal,
že ide o pankreatitídu po tomto vyšetrení, čo je pri tomto vyšetrení bežné a zároveň mu uviedol, že pri
tomto vyšetrení sa žlčovod plní kontrastnou látkou pod tlakom, preto mohlo dôjsť k prasknutiu žlčovodu..
Primár Z.Ý. mu oznámil, že vzhľadom na to že ide víkend bude mama preložená na oddelenie JIS.
Poškodený uviedol, že v sobotu ráno bol mamu navštíviť, pričom bola v horšom stave, mala problémy s

dýchaním. V sobotu večer bola mamu pozrieť aj sestra ako aj ich známy F.. X., pričom usúdili, že mamin
stav sa zhoršuje, preto navštívili chirurgické oddelenie v Košiciach, kde kontaktovali službu konajúceho
lekára, ktorý im povedal, že prevoz matky do Košickej nemocnice bude možný. Je to však potrebné
konzultovať s prof. V. ako prednostom kliniky. Poškodený ďalej uviedol, že mamin stav sa zhoršoval a v
noci bola preložená na oddelenie ARO, kde sa mamin stav, podľa slov poškodeného prechodne zlepšil

a okolo obeda bol zabezpečený prevoz rýchlou zdravotnou službou do Košíc. Ešte v ten deň večer sa
mamin stav zhoršil. Na druhý deň ráno bola preložená na OAI. Primárka oddelenia F.. B. uviedla, že
mama mala takmer nehmatateľný tlak, bola uvedená do umelého spánku. V utorok dňa 21.1.2003 sa
mamin stav zlepšil, zlepšila sa činnosť obličiek a dýchania. Poškodený uviedol, že tieto informácie má
od primárky F.. B. ako aj od jej zástupcu F.. B., krorí, podľa slov poškodeného, vyslovili podozrenie, či v

maminom prípade ide o pankritídu, keďže hodnota amiláz sa blížila k normálu a či pri predmetnom ERCP
vyšetrení nedošlo k poškodeniu niektorého orgánu. Po tejto informácii bolo vykonané CT vyšetrenie dňa
23.1.2003 do obeda. Pri tomto vyšetrení bol skonštatovaný v dutine brušnej vzduch, kde zároveň F.. B.
konštatoval, že pankreas je v poriadku, vzhľadom na prítomnosť vzduchu v brušnej dutine sa vyslovilo
podozrenie na perforáciu, preto bola ihneď nariadená urgentná operácia. Po operácii im X.. V. uviedol,

že mamin stav je ťažký, pričom uviedol, že perforáciu neuviedol, no ani ju nevylúčil. Poškodený ďalej
uviedol, že vo štvrtok ráno im X.. B. volala, že mama zomrela. Poškodený ďalej uviedol, že v Košiciach
bez ohľadu na to, na ktorom oddelení bola mama hospitalizovaná sa ich neustále pýtali, vrátane X. V.,
prečo jej v Prešove robili tento zákrok, či mala bolesti, alebo bola žltá.

Poškodená O. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že u mamy sa už v stredu večer prejavili hnačky,
čo podľa jej názoru evokovalo zhoršenie zdravotného stavu. Poškodená ďalej uviedla, že mama ležala
na internom oddelení u primára Z. s ktorým jej brat niekoľko krát konzultoval jej zdravotný stav, ktorý
ho podľa jej názoru nesprávne informoval a zavádzal, že mamin zdravotný stav sa zlepšuje. Svedkyňa
ďalej uviedla, že mamin zdravotný stav sa zhoršil natoľko, že spolu s bratom v sobotu večer išli do

nemocnice do Košíc, kde službu konajúcich lekárov žiadali o prijatie na vyšetrenie ich matky. Prevoz
mamy sa podarilo až v nedeľu ráno, kde bola prevezená na oddelenie ARO, kde je primárka B., pričom
mamy sa ujal aj prof. V.. Poškodená ďalej uviedla, že v Košiciach sa ich neustále pýtali, prečo bol mamevykonanýtentozákrok.Vstredubolamamaoperovaná,kdepooperáciibolozostranyKošickýchlekárov
vyslovenépodozrenie,žedošlokperforácii.Poškodenáuviedla,ževoštvrtoknadránommamazomrela.

Svedok F.. D. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným prišiel do kontaktu, keď nastúpil
ako lekár na prešovskú nemocnicu a podal si žiadosť v odbore gastroentológia. Uviedol, že F.. L. túto
atestáciu vykonával výborne, kde bol tejto atestácii pôsobili spolu v ambulancii ako dvaja rovnocenní
partneri, a to tým spôsobom, že raz on a raz obžalovaný vykonával ambulanciu a druhý endoskopiu.
Po atestácii sa F.. L. aj naďalej vzdelával u F.. V. V. B. B., čo bolo špičkové pracovisko v oblasti

gastroentológia. Svedok ďalej uviedol, že v tomto období predmetné ERCP vyšetrenie nebolo možné
vykonať v nemocniciach na východnom Slovensku ani v Prešove ani v Košiciach najbližšie do bolo v
Banskej Bystrici. Svedok ďalej uviedol, že on v januári 2003 mal vykonaných asi 50-60 ERCP vyšetrení,
pričom nemal certifikát na vykonávanie tohto vyšetrenia. Tieto vyšetrenia boli v tomto období preplácané
poisťovňou a bolo to akceptované aj zo strany revíznych lekárov, ktorý majú na to oprávnenie.

Svedkyňa F.. T. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pacientka bola prijatá na oddelenie vo
vážnom stave, potrebovala prístrojové dýchanie a podporu obehu. Uviedla, že s príbuznými sa o stave
pacientky rozprávala až na druhý deň, pretože k nim na oddelenie bola prijatá niekedy po obede.
Svedkyňa ďalej uviedla, že nevedela aké všetky vyšetrenia jej boli urobené, pretože bola preložená
z Prešova na chirurgické oddelenie v Košiciach a potom ku nim na ARO. Uviedla, že s príbuznými

pacientky sa rozprávala aj o tomto ERCP vyšetrení s tým, že je to vyšetrenie po ktorom môžu nastať
komplikácie, nepovedala im však jednoznačne, že toto vyšetrenie je príčinou tohto stavu.

Svedok F.. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená pani F. pri prijatí na oddelenie
mala bolesti v oblasti brucha, išlo o bolesti kolekovité bolesti s vyžarovaním pod rebrový oblúk,

nechutenstvo, nafukovanie rôznej intenzity, schudla. Mala prevedené ultrazvukové vyšetrenie kde bolo
konštatované rozšírenie hlavného žlčovodu a bol popísaný hrboľatý pankreas. V rámci diferenciálnej
fybrogastroskopické vyšetrenie žalúdka kde bol konštatovaný nezávažný tzv. reflux žlče a v rámci
konzíliárneho vyšetrenie, navrhol obžalovaný vykonať u pacientky z dôvodu rozšírenia hlavného
žlčovodu ERCP vyšetrenie. Svedok uviedol, že toto vyšetrenie navrhol F.. L., v rámci oddelenia to

prekonzultovali, kde hlavne on odporúčal toto vyšetrenie vykonať aby sa prišlo na príčinu pacientkiných
problémov. Ďalej uviedol, že pacientka bola o tomto vyšetrení poučená všeobecne aj ním osobne, bola
poučená o dôvodoch tohto vyšetrenia a s týmto vyšetrením súhlasila, čo dokumentovala aj podpisom
v zdravotnej dokumentácii. Po absolvovaní tohto vyšetrenia bola skontrolovaná vyšetrujúcim lekárom.
Po prijatí na izbu bola klinicky skontrolovaná, čo znamená, že sa kontroluje najmä nález na bruchu,

ako aj ďalšie hodnoty ako je tlak, pulz a podobne. Túto klinickú kontrolu previedla ošetrujúca lekárka
MUDr. T. C., ktorá v prípade komplikácie je povinná informovať staršieho lekára, ktorý ma službu
na oddelení. Svedok ďalej uviedol, že ťažkosti sa objavili v pohotovostnej službe, kedy mala bolesti
brucha, mala podanú príslušnú terapiu a bol dodržaný príslušný režim, ktorý mala mať. Nasledujúci
deň, podľa vyjadrenia svedka, pokračovala v terapeutickom aj ostatnom režime, bola prevedená

laboratórna kontrola, bolesti brucha boli nie výraznej intenzity, následne ďalší deň to bolo tretí deň
ráno dostal informáciu, že sa nad ránom situácia zhoršila, preto indikoval urgentné ultrazvukové
vyšetrenie a odobrali aj laboratórne vyšetrenia, pričom zvolali chirurgické konzílium. Po telefonickej
konzultácii mu F.. K. indikoval preklad na chirurgickú JIS-ku čo bolo vykonané. Svedok ďalej vypovedal,
že považuje za dôležité uviesť, že pani F. bola po príslušnom zákroku do 48 hodín preložená na

chirurgickú JIS-ku. Svedok ďalej uviedol, že pacientka pri preložení na JIS chirurgického oddelenia bola
v kompenzovanom stave, čo znamená, že jej stav zodpovedal tomu, že išlo u nej o akútnu pankreatitídu
a nevyskytli sa žiadne iné príznaky, ktoré by svedčili na to, že by sa jednalo o akútnu pankreatitídu s
nejakými problémami. Čo sa týka samotnej liečby poškodenej, svedok uviedol, že pacientka dostávala
antibiotikum pred týmto vyšetrením, následne dostala antibiotiká po ERCP zákroku. Dostala infúznu

liečbu, liečbu proti bolesti, čiže dostala celkovú liečbu aj na predídenie ďalším možným komplikáciám.
Počas liečby na internom oddelení dostala0 1,5 až 2 l tekutín denne. Svedok k svojej výpovedi dodal,
že už predtým viac krát sme mali na oddelení pacientov po ERCP vyšetrení, ktoré prevádzal buď F.. B.,
alebo F.. L.. išlo o podľa jeho názoru relatívne štandardné vyšetrenie.

Svedok F.. T. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na začiatku, keď sa tieto vyšetrenia začali
vykonávať sa zúčastňoval v podstate ako pomocník MUDr. L., pretože on sa snažil nasondovať pri
vyšetrení Vaterovú papilu a vstreknúť tam kontrastnú látku a keď k tomu malo dôjsť tak on zapínalröntgenový prístroj kvôli kontrole. Svedok uviedol, že čo sa týka konkrétneho prípadu pani F. K.am nebol
prítomný, pretože po čase ich prestali volať k tým vyšetreniam.

Svedok F.. A. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on bol v kontakte s touto pacientkou ako vedúci
pracoviska chirurgického oddelenia. Mal o nej informácie slovné, ale raz v piatok ráno ju videl aj ako
pacientku. Svedok uviedol, že u poškodenej sa jednalo o zápalovú reakciu pankreasu pod diagnózou
pankreatitis akuta ľahšej formy na vyšetrovací postup vykonaný dva dni pred tým. Liečba bola, podľa
jeho názoru, adekvátna. a to snímok brucha v stoji a sono vyšetrenie brucha a laboratórne vyšetrenie.

Bola jej daná infúzna terapia liekom trasil. Antibiotiká a infúzoliečba + liečba liekmi od bolesti. Čo
sa týka diéty, tá u týchto prípadov po výkone je šetriaca ale je perorálna. Príjmom tekutín cez ústnu
dutinu a tráviaci trakt. Nie je tam úplný zákaz, nie je tam absolútny hlad. Priebeh liečby čo sa týka
brucha bol pre pacientku posúdený ako zlepšenie, plus nálezu klinického, rukou, ohmat, poklep, čiže
nezhoršovalsa,naopaksazlepšoval,zhoršovalasavzmyslefunkciesrdcaapľúc,čižekardiorespiračný,
pričom bola pacientka dušná, ťažko sa jej dýchalo. Na základe interného konzília bola konštatovaná

ischemická choroba, choroba srdca na podklade cievnych zmien s ľavostrannými známkami zlyhania,
ľavostranne dekompenzovaná, preto bola upravená liečba aj v tomto smere. To znamená, že zredukovali
dávky infúzii, aby nepreťažovali ale stav v tomto duchu tej dušnosti na podklade srdcovej zníženej
schopnosti sa zhoršoval, bola pacientka preložená na ARO o 3.30 hod. ráno podľa dokumentácie.
Brucho bolo, podľa vyjadrenia svedka, chirurgicky stabilizované, to znamená, že sa neprejavili žiadne

príznaky vyžadujúce chirurgickú intervenciu - operačnú liečbu. Svedok ďalej uviedol, že na druhý deň
rán bola poškodená prevezená do Košíc.

Svedok prof. F.. P. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2003, prišli za ním príbuzní
poškodenejstým,žejednásaoprípadpourčitomdiagnostickomvýkoneadošlokurčitýmkomplikáciám.

Svedok uviedol, že vzhľadom k tomu, že pacientka bola v ťažkom stave, tak poprosil Prešovských
kolegov, či je pacientka prevozu schopná či nedôjde počas prevozu k poškodeniu. Prešovčania oznámili,
že pacientka je transportabilná, preto ju potom prijali do Košíc. Bola prijatá na druhú chirurgickú kliniku
FNvKošiciach.Stavpacientkybolveľmivážnyapredpokladali,žeideunejoťažkýzápalslinivkybrušnej
po uskutočnenom diagnostickom výkone alebo o perforáciu - prederavenie dvanástorníka ku ktorému

mohlo dôjsť počas diagnostického výkonu. Bolo urobené CT vyšetrenie, kompletná tomografia, ktoré
svedčilo pre prítomnosť voľného vzduchu v dutine brušnej a pre prípadné prederavenie dvanástorníka.
Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté pre chirurgickú intervenciu, teda otvorenie dutiny brušnej za účelom
riešenia ťažkého klinického stavu. Svedok uviedol, že pri operácii našli ťažký zápal slinivky brušnej
s postihnutím prakticky celej brušnej dutiny a revíziu prípadného poranenia dvanástorníka pre ťažký

zápalový proces prakticky nebolo možné uskutočniť. Preto dutinu brušnú vydrenovali, teda zaviedli
tam hadice na odvádzanie výpodku, ktorý v dutine brušnej bol prítomný. Stav pacientky bol veľmi
vážny s príznakmi zlyhávania funkcie dýchania a krvného obehu. Preto po operácii pacientka bola
umiestnená na oddelenie anesteziológie a resuscitácie fakultnej nemocnice L. Pastera v Košiciach.
Napriek intenzívnej pooperačnej liečbe a starostlivosti pacientka zomrela za niekoľko hodín. Svedok

k svojej výpovedi dodal, že čo sa týka CT vyšetrenia je to len pomocné vyšetrenie, niekedy sa veľmi
ťažko interpretuje, pretože vzduch sa nachádza v dutých orgánoch, napríklad v žalúdku, v tenkom a
hrubom čreve. Až po zhodnotení CT vyšetrenia spolu s klinickým stavom pacientky sa rozhodne o
operačnom zákroku. Uviedol, že on pri operácii voľný vzduch v dutine brušnej nenašiel, bol tam taký
ťažký zápal, že došlo k zdureniu jednotlivých orgánov, ktoré v tom momentne nemohli revidovať. Svedok

ďalej uviedol, že k ťažkej pankreatitíde môže dôjsť aj bez toho aby došlo k perforácii duodena. Dochádza
k tomu čo sa týka percentuálneho vyjadrenia v jednom až v jeden a pol percentách prípadov, konkrétne
v tomto prípade bol urobený aj operačný zákrok aby bola vylúčená táto perforácia pretože v prípade,
ak by tam bola perforácia duodena došlo by k exitu pacientky aj keby tam nebola rozvinutá ťažká
pankreatitída. Čo sa týka smrti pacientky mohlo k tomu dôjsť aj kombináciou jej ťažkej pankreatitídy

ako aj kardiovaskulárnych problémov. V tomto prípade, podľa vyjadrenia svedka, nedošlo k perforácii
duodena. Ťažká pankreatitída sa u nej rozvinula ako komplikácia endoskopického výkonu na vývode
žlčovodu.

Svedok F.. F. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o tomto prípade vie len sprostredkovane, pretože

priamo na liečbe nebol osobne zainteresovaný. O prípade som sa dozvedel až po dlhšom časovom
období, keď bol tento prípad riešený v rámci nemocnice komisiou, ktorú ustanovil vtedajší námestník F..
U.. V rámci tejto komisie sa zúčastnil nepriamo, z dôvodu, že F.. L. bol lekárom v tomto období. Uviedol,
že si pamätá, že F.. L. vykonal výkon ERCP u pani F.. Záver tejto komisie uviesť nevedel, pretože tátopacientka v dobe výkonu bola hospitalizovaná na internom oddelení II. A tým pádom odbornú aj právnu
zodpovednosť za tento prípad nesie tá klinika, kde bol pacient hospitalizovaný. Svedok ďalej uviedol, že
obžalovaného považuje za zodpovedného človeka. V tomto bol atestovaným gastroenteorológom takže

mal základnú atestáciu z vnútorného lekárstva a gastroenetorológie. Bol to mimoriadne zručný lekár,
ktorého si pacienti pochvaľovali, pretože výkony vykonával mimoriadne jemne. Časť práce vykonával
pri lôžku pacientke na klinike a prevažnú časť mal na gastroendologickom oddelení. V rámci tejto práce
sa zaškoľoval do výkonu ERCP, vykonával to aktívne a vzdelávam sa aby získal certifikát, pretože to
bolo obdobie, kedy začínali nové postupy a nariadenia, kedy bolo potrebné získať certifikát. Preto sa

on v tomto inštrumentálnom výkone zdokonaľoval, učil sa ho aj ho vykonával. Svedok uviedol, že po
vykonaných ERCP vyšetreniach obžalovaným sa ani raz nevyskytli problémy, výkony vykonával veľmi
jemne, mal veľmi dobrú techniku, pacienti si ho oceňovali.

Svedkyňa F.. Ľ. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pani F. bola prijatá v noci v pohotovostnej
službe o pol štvrtej s tým, že prišla z chirurgickej JIS- ky. Bola preložená k nim na oddelenie ARO

kvôli tomu, že jej hrozilo zlyhanie dýchania a mala problémy s obličkami a močením. Ako sa ukázalo
hlavný problém boli bolesti brucha, ktorý bol vyriešený podaním silných analgetík. Druhým problémom
boli obličky v tom, že neprodukovali moč v takom množstve ako mali, preto. dostala veľkú nálož infúzie,
po ktorej obličky začali fungovať normálne. Ako aj lieky na podporenie močenia. Jej stav sa od pol
štvrtej do siedmej rána zlepšil. Nevyžadovala podporu prístrojmi. Potom do obeda na žiadosť príbuzných

bola prekladaná do Košíc na chirurgickú JIS-ku. Bola pri vedomí, komunikovala mala menšie bolesti
nezlyhávali jej orgány.

Svedok F.. K. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vzhľadom na odstup času si nepamätá všetky
detaily. Uviedol, že sa jednalo o pacientku s akútnou pankreatitídou v súvislosti so zákrokom, ktorý

bol predtým vykonaný ERCP. Uviedol, že v rámci pitvy boli prejavy akútnej pankreatitídy, to znamená
konkrétne v brušnej dutine tzv. početné valzerové nekrózy tukového tkaniva. Po nahliadnutí do pitevnej
správy svedok uviedol, že príčinou smrti bola bronchopneumónia. Svedok ďalej uviedol, že pri pitve
boli aj v mikro aj makroskopickom náleze známky poškodenia papila duodermy major pravdepodobne v
súvislosti so zákrokom. Iné prerezanie, perforácie nevidel. Svedok ďalej vysvetlil, že tam bolo prítomné

poškodenie papily duodena avšak tak, ako je popísané v pitevnej správe nedošlo tam k perforácii. K
poškodeniu došlo ako následok ERCP vyšetrenia, čo je bežným javom. Podľa vyjadrenia svedka vzduch
v dutine brušne prítomný nebol.

Svedkyňa F.. U. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nebohá poškodená navštevovala jej

ambulanciu od roku 2002. Mala telesné ťažkosti bola po operácii žlčníka, liečila sa na pankreatitídu
a k tomu sa pridružila bežná depresia, naposledy bola na kontrole dňa 10.12.2002, mala predpísané
lieky serapram a neurol. Svedkyňa ďalej uviedla, že do jej ambulancie ju odporučil primár Z. z internej
ambulancie z dôvodu, že poškodená sa dlhodobo cítila zle, zle spí, má depresiu.

Svedkyňa F.. E. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že trvá na popise CT snímkou, tak ako je
na nich uvedené a na popise prítomnosti voľného vzduchu. Ďalej po nahliadnutí do predmetných CT
snímkou uviedla, že voľný vzduch je v retro peritóriu. Čo sa týka záveru CT vyšetrenia, kde uviedla, že
ide o možnú perforáciu kľučky duodena po predchádzajúcom ERCP vyšetrení k tomu vypovedala, že
mala vedomosť o tom, že pacientka pred tým absolvovala ERCP vyšetrenie, preto to uviedla ako možnú

príčinu. Svedkyňa zároveň dodala, že tých príčin mohlo byť viac, to je len možná príčina vzhľadom k
tomu, že pacientka bola na ERCP vyšetrení. Ďalšími príčinami mohla byť infekcia, plegmóna a iné.

Svedok F.. X. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2003 bol riaditeľom prešovskej
nemocnice. Uviedol, že k tomuto prípadu sa nevie podrobne vyjadriť. Uviedol, že nie len čo sa týka

ERCP vyšetrení ale všeobecne na to, aby mohol lekár získať atestáciu musí mať odrobených určitý
počet výkonov, čo vyžaduje aj samotná atestačná komisia. Urobiť tieto výkony však nie je možné stihnúť
v poslednej trojmesačnej fáze pred získaním atestácie. Lekári, ktorý nemajú ešte atestáciu alebo inú
potrebnú kvalifikáciu vykonávajú tieto vyšetrenia pod odborným dozorom. Ďalej doplnil, že na to, aby
lekár mohol v určitom odbore samostatne vykonávať vyšetrenia je najdôležitejšia atestácia. Čo sa týka

získavania certifikátu na tak špecifickú oblasť to je podľa jeho názoru len módnym hitom v tomto období.
Za odbornú prípravu respektíve kvalifikáciu lekárov v prešovskej nemocnici v roku 2003 bol zodpovedný
primár príslušného oddelenia.Svedok prof. F.. T. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tom čase pracoval ako prednosta ústavu
patológie lekárskej fakulty v Košiciach. Pitvu nebohej poškodenej vykonával F.. K., on len dohliadal
a kontroloval mikroskopické vyšetrenie tkaniva, keďže sa jednalo o zvláštny prípad úmrtia pacientky.

Bežne na ostatných pracoviskách keď je daná jednoznačná príčiny úmrtia nedochádza k pitve. Uviedol,
že je málo prípadov, kedy dochádza v dôsledku takej pankreatitídy k zmene na tkanivách. Príčinné
okolnostivtakýchtoprípadochniesúdobrédoriešené.AkokomplikáciapankreatitídapoERCPvyšetrení
je zdokumentované, že takéto komplikácie po ERCP vznikajú. Uviedol, že v danom prípade išlo o
zvláštny typ pankreatitídy išlo o ložiskovú a nie o difúznu ako obyčajne, pričom v odbornej literatúre nie

je doriešené ako takáto ložisková pankreatitída vzniká. Svedok ďalej dodal, že pankreatitída po ERCP
vyšetrení sa vyskytuje v 10% prípadov, čo neznamená, že tam došlo k zlej liečbe, ale k negatívnym
dôsledkom liečby.

Svedok F.. B. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný mal v tomto období atestáciu z
gastroenteorológie, čo ho oprávňovalo vykonávať endoskopické výkony a to konkrétne endoskopické

vyšetrenia a to fibroskopia a kolonoskopia. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný mal snahu vykonávať
aj ERCP vyšetrenia, ktoré 95 % lekárov s touto atestáciou nevykonáva, pričom, podľa jeho názoru mal
splnené predpoklady na vykonávanie tohto vyšetrenia. Svedok zároveň uviedol, že obžalovaný F.. L.
nemohol vykonávať toto vyšetrenie na pacientke samostatne na základe vlastného rozhodnutia, pretože
na to, aby mohol toto vyšetrenie vykonať je potrebné, aby to bolo schválené na oddelení a to vizitou a

taktiež, aby to bolo schválené vedením nemocnice ako aj primárom oddelenia, pod ktorého obžalovaný
patril. Svedok ďalej vypovedal, že čo sa týka certifikátu na vykonávanie ERCP vyšetrenia, on bol v tom
čase podpredsedom Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti, kde začal platiť výnos ministerstva
zdravotníctva v ktorom bolo uvedené, že ten lekár, ktorý chce vykonávať tieto vyšetrenia musí mať na
to certifikát, kde pre získanie certifikátu bolo stanovených určité množstvo výkonov. Tí lekári, ktorí tieto

vyšetrenia už vykonávali, tým bol tento certifikát pridelený automaticky. Čo sa týka získania certifikátu,
podľa jeho názoru, mal F.. L. dostatočné predpoklady na vykonávanie tohto vyšetrenia a po vykonaní
100 ER CP vyšetrení dostatočnú prax na vykonávanie tohto vyšetrenia. Svedok ďalej uviedol, že v
dnešnom období lekári, ktorí sú vo vzdelávacom programe na získanie tohto certifikátu vykonávajú tieto
ERCP vyšetrenia samostatne a to pod dozorom skúsenejšieho lekára, ale aj bez dozoru. V prípade, ak

lekár vykonáva toto vyšetrenie bez dozoru a má nejaké problémy, zavolá si na pomoc skúsenejšieho
lekára, ktorý má tento certifikát, predtým však to bol lekár, ktorý tento certifikát nemusel mať. Svedok
ďalej uviedol, že je bežnou praxou u lekárov, akým bol aj obžalovaným že pokiaľ lekár vykonával určite
vyšetrenie a toto vyšetrenie sa mu nedarí, tak od vyšetrenia ustúpi a nepokračuje ďalej. Pokiaľ to ide
ľahko, tak toto vyšetrenie vykoná.

Znalec F.. Ľ. P., C.. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na záveroch svojho znaleckého posudku
v celom rozsahu trvá. Ďalej vypovedal, že pacientka bola prijatá na interné oddelenie v nemocnici,
s diagnózou vyššieho krvného tlaku, pričom si sťažovala na bolesti pod pravým rebrovým oblúkom.
Laboratórne parametre boli zvýšené hodnoty GNT ALP na ultrazvukovom vyšetrení bolo konštatované,

že je rozšírený žlčovod na 11 mm. Pacientka sa liečila na chronickú pankreatitídu, takže všetky tieto
diagnózy poukazovali na to, že je potrebné vykonať ERCP vyšetrenie. Znalec uviedol, že samotné
vyšetrenie bolo úspešné iba na 50 %, lebo bol naplnený len pankreatický vývod. Žlčovod sa nenaplnil,
vyšetrujúcisasnažildostaťtým,žezrejmepapilotónomurobilparciálnupapilosvinterotómiu.konštatoval,
že je tam stenóza /zúženie/, za ktorú sa nedostal a vyšetrenie nedokončil. Po ukončení vyšetrenia,

nenasvedčovalo nič, že došlo ku komplikáciám, až na druhý deň bolo konštatované, že sa rozbieha
akútnapankreatitída.Pacientkapredvyšetrenímsalokálneumŕtvujekrksprejom,ďalejdostaladiazepan
na ukľudnenie ako aj buskolizín, ktorý slúži na uvoľnenie dvanástnika. Vzhľadom k tomu, že bol naplnený
pankreatitický vývod, pacientka v tomto prípade by nemala prijímať stravu a to až do rána druhého dňa.
Prvé príznaky toho, že niečo sa deje s pacientkou a dochádza k nejakej komplikácii boli na základe

laboratórnych vyšetrení na druhý deň ráno, kde boli zvýšené hodnoty pečeňových testov, amylázy a
podobne. Znalec ďalej uviedol, že pacientke bola nasadená liečba tak, ako to podrobne rozpísal v
znaleckom posudku, pričom bolo vykonané aj ultrazvukové vyšetrenie. CT vyšetrenie pacientky bolo
vykonané 22. januára v Košiciach. Podľa jeho názoru ďalšia liečba pacientky bola v celku správna.
Otáznym, podľa znalca bolo to, že pacientke bolo dané okolo cca 2000 ml tekutín, či nemohlo dôjsť

k prevodneniu pacientky, pričom v tomto prípade sa vykoná meranie centrálneho venózneho tlaku, čo
bolo vykonané pri preložení pacientky na JIS oddelenie. Pacientka užívala dlhodobo kortikoidy, boli
to síce nízke dávky len na udržiavanie, avšak dlhodobé užívanie týchto kortikoidov, mohlo v prvých
hodinách zastierať prepuknutie tejto choroby, pretože napríklad dlhodobé užívanie kortikoidov zvyšujeaj hladinu leukocytov, čo pri ľuďoch, ktorí kortikoidy neužívajú, zvýšenie leukocitov znamená zápal.
To je však, podľa znalca, v tomto prípade len okrajový, nie nejaký závažný argument. Znalec ďalej
uviedol, že pacienti, ktorí trpia na chronickú pankreatitídu je u nich po vykonaní takéhoto zákroku

menšie riziko prepuknutia takejto ťažkej akútnej pankreatitídy, ako pacienti, ktorí netrpia chronickou
pankreatitídou. Pacienti s chronickou pankreatitídou majú rozšírené cesty žlčovodu, preto dochádza
k rýchlejšiemu odbúraniu, respektíve vytečeniu kontrastnej látky. Na druhej strane však u pacientov s
chronickou pankreatitídou po takomto zákroku môže dôjsť k akútnemu zápalu pankreasu pri diétnej
chybe. Znalec ďalej popísal, pričom uviedol, že vychádzal z jemu predložených dokumentov v tomto

konaní,žepritomtozákrokunedošlokperforácii,pričomperforácianebolapotvrdenápripitevnomnález,
ani pri chirurgickom náleze.

K odbornému vyjadreniu F.. B. z 30.8.2007, znalec uviedol, že toto vyjadrenie vychádza z CT vyšetrenia
a jeho popisu zo dňa 22.8., kde lekárka, ktorá ho vykonávala, konštatovala, že sa tam nachádza
vzduchovo tekutinová kolekcia, pričom zároveň táto lekárka konštatovala, že žlčník je normálny bez

zhrubnutej steny, pričom tejto pacientke bol žlčník vyoperovaný pred 11 rokmi, preto on ako znalec
takémuto popisu nemôže dôverovať. pričom pred CT vyšetrením bola zároveň pacientke zavedená
mezogastrická sonda, čiže bolo manipulované v brušnej dutine. Znalec ďalej uviedol, že prítomnosť
vzduchu konštatovaný v brušnej dutine bol až 22., pričom k ERCP vyšetreniu došlo 15, pričom vzduch
sa tam mohol dostať aj spontánne. Znalec ďalej uviedol, že tekuté tkanivo a tukové kolekcie nie sú

prejavom perforácie, ale akútnej pankreatitídy. Uviedol, že on nespochybňuje prítomnosť vzduchu v
brušnej dutine u pacientky, podľa jeho názoru sa tam vzduch určite nedostal 15.1. pri ERCP vyšetrení,
pretože pri pitevnou ani chirurgickom náleze nebola preukázaná perforácia. Znalec zároveň vysvetlil, že
takéto ERCP vyšetrenia sa robia na Slovensku už roky a niekedy sa stane, že dochádza k prítomnosti
vzduchu bez toho, aby došlo k perforácii, pričom pri konzervatívnej liečbe sa tento vzduch vstrebe.

Pacient z toho nemá žiadne následky. Vznik a priebeh takejto pankreatitídy, spôsobilo, podľa názoru
znalca opakovaná náplň pankreatického vývodu, pričom pri tejto parciálnej papilatómii sa používa prúd,
došlo k opuchnutiu fateropapili, čomu nasvedčovali k tomu aj vykonané testy a to zvýšená hodnota
bíleho rubínu a pečeňových testov a amyláz. Čo sa týka opakovanej náplne pankreatického vývodu,
môže sa plniť opakovane maximálne dva až tri krát, štvrtý krát sa už neodporúča. Avšak aj pri takomto

treťom plnení môže dôjsť k akútnej pankreatitíde, to závisí od jednotlivého pacienta. Uviedol, že zo
zápisu o výkone sa nedá určiť, nie je tu uvedené, koľko krát bol tento pankreatitický vývod plnený.
Znalec ďalej uviedol, že podľa popisu CT snímkou stav pankreasu poškodenej nezodpovedal akútnej
pankreatitíde zodpovedali tomu, ale výsledky z kliniky, preto sa postupovalo podľa kliniky. Išlo o ťažkú
pankreatitídu, čo napokon potvrdil aj pitevný nález. Znalec ďalej doplnil, že aj z jeho vlastnej skúsenosti

ako lekára po CT vyšetrení počas služby a jeho popise sa stáva často, že tento popis nesúhlasí s
výsledkami z kliniky, preto dochádza k oprave tohto popisu, respektíve je urobený ďalší röntgenový
snímok, ktorý ukáže niečo iné. Chcem ďalej uviesť, že pankreatitída je zápal pankreasu, pričom pri tomto
CT vyšetrení sa neukázalo odumreté tkanivo, čo však bolo jednoznačne potvrdené pri pitve. Taktiež
bolo potvrdené, že išlo o ohraničenú pankreatitídu. Znalec ďalej vysvetlil, že je samozrejmé, že pri tomto

vyšetrení tam bolo narezanie, pretože tam bola vykonaná parciálna papilotómia, nikde tam však nebolo
uvedené, že došlo k perforácii. V tomto prípade však došlo k úmrtiu pacientky z dôvodu lokálnych ako aj
vzdialených komplikácii, pričom lokálnymi komplikáciami boli tekutinové výpodky, ktoré potom zhnisali.
Vzdialenejším už bolo zlyhanie obličiek a pľúc. Ďalej znalec uviedol, že ak by došlo k perforácii, nedošlo
by k rozvinutiu akútnej pankreatitídy, mohlo by dôjsť k sekundárnemu zápalu v retroperitoreu, ktoré by

sa zvládlo podaním antibiotík. perforácia s akútnou pankreatitídou nemá nič spoločné. K starostlivosti o
pacientku v nemocnici po zákroku, znalec uviedol, že podľa jeho názoru bola v poriadku, tri krát do dňa
ju videl lekár, boli jej podávané infúzie, robené kontrolné odbery. Jedno, čo treba, podľa neho vytknúť
je to, že medzi 17 a 18 januárom, keď bola pacientka prekladaná z interného oddelenia na oddelenie
JIS a potom ARO, malo byť vykonané CT vyšetrenie, ktoré jasne potvrdilo alebo nepotvrdilo prítomnosť

vzduchu. taktiež je sporné, či pacientka po zákroku jedla, mala byť na druhý deň na lačno.

K odbornej spôsobilosti obžalovaného k vykonaniu toho zákroku znalec uviedol, že obžalovaný v čase
vykonávania tohto zákroku mal vykonaných 113 ERCP vyšetrení a 15 EPS vyšetrení, pričom na to, aby
získal certifikát na vykonávanie tohto vyšetrenia musí mať vykonaných 200 ERCP vyšetrení a takéto

vyšetrenie vykonať pred odbornou komisiou. Podľa jeho názoru potom, čo lekár vykoná 100 ERCP
vyšetrení má nejaké skúsenosti na predpokladanie komplikácii, ktoré sa môžu pri takomto vyšetrení
vyskytnúť aj v prípade, že lekár má certifikát na vykonávanie týchto ERCP vyšetrení, môžu pri takýchto
vyšetreniach vzniknúť komplikácie.Znalec prof. F.. T. V. C., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na záveroch svojho znaleckého posudku
v plnom rozsahu trvá. Uviedol, že ERCP vyšetrenie je invazívnou metódou vyšetrenia, ktorá je však

veľmi prospešná pre pacientov. V súčasnom období oproti roku 2003 kedy bolo toto vyšetrenie vykonané
vývoj v tejto oblasti pokročil a vykonáva sa tzv. EMR CP vyšetrenie, ktoré je menej invazívnou metódou,
avšak každé ER CP vyšetrenie aj keď ho vykonáva skúsenejší lekár a je prospešné pre pacientov
prináša so sebou určité komplikácie, respektíve možnosti komplikácii. Uviedol, že na to, aby bolo ER
CP vyšetrenie úspešné, je potrebné splniť tri základné predpoklady a to po prvé správnu indikáciu ER

CP vyšetrenia, po druhé, aby toto vyšetrenie vykonával skúsený lekár, respektíve najlepšie skúsený
tím a po tretie, včasné odhalenie diagnostikovanie a liečba prípadných komplikácii po ER CP vyšetrení,
kedy celú zodpovednosť za pacienta preberá oddelenie, kde je pacient po tomto vyšetrení v nemocnici
umiestnený. Znalec ďalej uviedol, že v tomto prípade bolo správne indikované v tomto období ER
CP vyšetrenie u tejto pacientky vzhľadom na jej zdravotné problémy. K druhému bodu znalec uviedol,
že obžalovaný F.. L., podľa jeho názoru, mal menej skúsenosti na vykonávanie tohto vyšetrenia a

predovšetkým nemal certifikát potrebný na vykonanie tohto vyšetrenia, ktorý sa v tejto dobe vyžadoval a
to na ochranu pacientov ako aj na ochranu lekára pred prípadnými komplikáciami po zákroku. Podľa jeho
názoru mal toto vyšetrenie vykonávať pod dozorom skúsenejšieho lekára, ktorý by mu prípadne poradil.
Ďalej znalec k bodu 3 uviedol, že tu bola nedostatočná starostlivosť o pacientku po tomto vyšetrení
na oddelení, kde bola umiestnená. Pri najmenšom bolo zanedbané to, že vzhľadom na jej ťažkosti

a bolesti, ktoré mala, malo byť skôr vykonané CT vyšetrenie. U tejto konkrétnej pacientky malo byť
vykonané CT vyšetrenie do 48 najneskôr do 72 hodín. Uviedol, že oni na klinike robia pacientom CT
vyšetrenie aj do 24 hodín po tomto zákroku a to hlavne z dôvodu, aby bola vylúčená možnosť perforácie
pri tomto vyšetrení, CT vyšetrenie u pacientov je potrebné vykonať vždy ak je vykonaná u pacienta
papilotómia alebo tzv. precut v tom prípade, ak u pacienta neustupujú ťažkosti, alebo sa zvýraznia.

Predmetné CT vyšetrenie u pacienta má indikovať lekár na oddelení, kde bol pacient sledovaný po tomto
terapeutickom zákroku. V tomto konkrétnom prípade bolo CT vyšetrenie vykonané až po 4 - 5 dňoch, čo
bolo príliš neskoro. Znalec ďalej uviedol, že v zdravotnej dokumentácii vidí rozpory v tom, že v pitevnom
protokole bolo uvedené, že išlo o akútnu pankreatitídu, ktorá nepostihovala celý pankreas, pričom pri
chirurgickomzákrokuboloskonštatované,žetambolibalzerovénekrózy,tosúnekrózymimopankreasa

v tomto ja vidím rozpory. Znalec ďalej uviedol, že perforácia nebola potvrdená ani chirurgicky ani pri pitve
Jediným dôkazom, ktorý svedčí pre perforáciu je to, že v pitevnom náleze bolo konštatované, že tam
bola peritonitída, ktorá nemohla vzniknúť v dôsledku zápalu pankreasu, keďže pankreas je umiestnený
mimo tejto oblasti. Znalec zároveň vylúčil, aby príjem stravy u poškodenej mohol mať za následok rozvoj
ťažkej pankreatitídy. Ďalej znalec uviedol, že tukové nekrózy, ktoré boli popísané v pitevnom protokole

nemohli byť dôsledkom perforácie. Znalec ďalej uviedol, že je isté, že vzduch v brušnej dutine určite
bol, upozornil však na to, že, toto CT vyšetrenie bolo urobené veľmi neskoro. Uviedol, že obžalovaný
F.. L. urobil chybu, avšak aj starostlivosť o pacientku nebola dostatočná, bolo neskoro vykonané toto
predmetné CT vyšetrenie, preto nebola táto liečba adekvátna.

K dostatočnej odbornej spôsobilosti obžalovaného znalec uviedol, že on sám získal certifikát na
vykonávanie ERCP vyšetrení v čase, keď mal vykonaných asi 1000 ERCP vyšetrení, pretože predtým
takýto certifikát nebol potrebný, pričom mu ho udelil lekár, ktorý ešte ERCP nerobil a bol prednostnom
jednej kliniky. Získanie tohto certifikátu bolo zavedené z dôvodu, aby boli chránený pacienti aj lekári
z dôvodu, že v niektorých nemocniciach boli lekári nútení vykonávať toto ERCP vyšetrenie. Bolo to

na ich ochranu, v prípade, ak nemali tento certifikát, nemohlo ich do toho vedenie nútiť. V tomto
období vykonávali ERCP vyšetrenia aj necertifikované pracoviská. Znalec ďalej uviedol, že si to presne
nepamätá, ale v tom období na to, aby lekár mohol získať certifikát na vykonávanie ERCP vyšetrení
musel vykonávať pod dohľadom 200 alebo 300 ER CP vyšetrení. Znalec uviedol, že takýto certifikát
mohol lekár získať len na ich gastro enterologickej klinike po vykonaní predpísaného počtu ERCP

vyšetrení a vykonaní skúšky. Lekárom, ktorí mali veľké skúsenosti pri vyšetrovaní sa tento certifikát
vyhotovil bez toho, aby museli vykonať skúšku. Znalec ďalej uviedol, že v tomto prípade mal obžalovaný
F.. L. vykonávať tieto vyšetrenia pod dozorom, keďže nemal ešte certifikát, predtým to vykonával pod
L. F.. A., ktorý však certifikát nemal. Podľa jeho názoru mal dostatok skúseností na vykonanie ERCP
vyšetrenia, nie však terapeutických výkonov, ako je napríklad precut.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo ako v ich vzájomných
súvislostiach oslobodil obžalovaného F.. V. L. spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právnekvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005, pretože skutok nie je trestným činom, pričom sa riadil nasledovnou úvahou:

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nebohá poškodená T. F. bola prijatá na internú kliniku
fakultnej nemocnice s poliklinikou Prešov z dôvodu vyššieho krvného tlaku, bolesti pod pravým rebrovým
oblúkom, a schudnutia. Poškodená sa dlhšiu dobu liečila na chronickú pankreatitídu. Dňa 15.1.2003 jej
bolo vykonané vyšetrenie ERCP a EPS obžalovaným, pričom toto vyšetrenie bolo schválené konzíliom
lekárov ako aj primárom interného oddelenia. Podľa výpovede znalcov bolo toto vyšetrenie úspešné na

50 % a potom obžalovaný vyšetrenie ukončil. V deň vyšetrenia po jeho ukončení nemala poškodená
žiadne komplikácie, okrem znalcami konštatovaných bežných symptómov po takomto vyšetrení ako
je plynatosť, mierne bolesti pričom za bežnú komplikáciu pripustili aj zvracanie pacientky po takomto
vyšetrení. Na druhý deň bola u poškodenej konštatovaná rozbiehajúca sa akútna pankreatitída. Podľa
vyjadrenia znalcov a to F.. P. ako aj prof. V. došlo po tomto vyšetrení k nedostatočnej starostlivosti o
poškodenú na oddelení, kde bola po tomto vyšetrení prijatá, ktorá podľa názoru oboch znalcov spočívala

predovšetkým v tom, že pacientke bolo neskoro vykonané CT vyšetrenie a to až 22.1., pričom podľa
znalcovutakejtopacientkymalobyťCTvyšetrenievykonanédo48najneskoršiedo72hodnípozákroku.
Oddelenie, ktoré takúto pacientku prijalo po tomto zákroku preberá zodpovednosť za jej ďalší priebeh
hospitalizácieresp.starostlivosťoňuzdôvodu,žeaktakútopacientkuprijmemusíbyťtechnickyajakoaj
personálne vybavené na všetky komplikácie po takomto zákroku. Prof. Vavrečka uviedol, že predmetné

CT vyšetrenie mal indikovať lekár, pracujúci na oddelení, kde bola pacientka po tomto zákroku prijatá.
Znalec F.. P. zároveň pripustil, že počiatočný zápal u pacientky teda rozbiehajúca sa pankreatitída mohla
byť zakrytá tým, že poškodená dlhodobo užívala kortikoidy, pričom pri ľuďoch, ktorý kortikoidy dlhodobo
užívajú je zvýšená hladina leukocytov. V priebehu hlavného pojednávania bolo zároveň preukázané
a to zo záverov znaleckých posudkov výpovedí znalcov na hlavnom pojednávaní ako aj výpoveďou

svedka X.. V. a pitevnej správy ako aj výpoveďou patológa, ktorý pitvu poškodenej vykonával, že nebola
zistená žiadna perforácia po tomto vyšetrení a to ani pri pitve poškodenej ani pri operácii v Košiciach,
ktorú vykonal prof. V.. Znalci zároveň uviedli, že voľný vzduch, ktorý sa mal nachádzať u poškodenej
v dutine brušne popísaný pri CT vyšetrení, nemusí byť dôsledkom perforácie, pretože v brušne dutine
a sa nachádzajú duté orgány a hol sa tam dostať aj spontánne, čo sa dá odstrániť konzervatívnou

liečbou. Znalec F.. P. zároveň spochybnil validitu tohto popisu CT vyšetrenia z dôvodu, že lekárka, ktorá
ho vykonávala uviedla, že žlčník pacientky je normálny bez zhrubnutej steny, pričom tejto pacientke bol
žlčník vyoperovaný pred 11 rokmi. Znalci ale aj svedok prof. V. zhodne uviedli, že pri zhodnotí stavu
pacientka ak majú k dispozícii výsledky kliniky a CT vyšetrenie, ktorý nie sú zhodné postupujú podľa
kliniky, CT vyšetrenie je len pomocným, podporným vyšetrením.

Čo sa týka samotného vykonania zákroku obžalovaným F.. L. tento nemal certifikát na vykonanie
takéhoto vyšetrenia, avšak podľa názoru znalcov mal dostatok skúseností na vykonanie ERCP
vyšetrenia, nie však terapeutických výkonov ako bol napr. precut. Zároveň bolo preukázané, že v
predchádzajúcom období nebolo potrebné aby mal lekár na vykonanie takéhoto vyšetrenie certifikát,

tento sa zaviedol z dôvodu ochrany pacientov ale aj lekárov, aby nemohli byť vedením nemocnice
nútený do takýchto výkonov. Svedok F.. V., u ktorého sa obžalovaný vzdelával, za účelom získania tohto
certifikátu uviedol, že lekár ako obžalovaný vykonávali takéto vyšetrenie pod dozorom skúsenejšieho
lekára ale aj bez dozoru a v prípade problémov si zavolali na pomoc skúsenejšieho lekára. Uviedol, že
je bežnou praxou pri takýchto vyšetreniach, ak ho vykonáva lekár ako obžalovaný, aby v prípade ak sa

objavia nejaké problémy od výkonu upustil a v prípade ak to ide ľahko vykonal vyšetrenie. Takýto priebeh
vyšetrenia popísal aj znalec F.. P., ktorý uviedol, že vyšetrenie bolo úspešné na 50 %, preto obžalovaný
potom vyšetrenie ukončil. Súd zároveň z výpovede svedka F.. A., ktorý pôsobil v Prešove ako krajský
gastroenterológ, uviedol, že ani on v roku 2003 nemal certifikát na vykonávanie takéhoto vyšetrenia. Z
výpovede svedka F.. F.Á. B. súd zistil, že obžalovaný vykonal v tom období viacero takýchto výkonov,

pričompožiadnomjehovýkonesanevyskytliproblémy.Uviedol,že,podľajehonázoruprávnuajodbornú
zodpovednosť za pacientku nesie oddelenie, kde bola hospitalizovaná po uvedenom zákroku.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za to, že na to, aby mohol obžalovaného F.. V. L.
uznať za vinného z vyššie uvedeného trestného činu musia byť splnené základné zásady stanovené

v Trestnom zákone. Vychádzajúc z toho, že v danom prípade sa jedná o nedbanlivostný trestný čin
zavinenie páchateľa musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce objektívne stránky trestného činu a
teda konanie páchateľa následok ako aj príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom. V danom
prípadebolopodľanázorusúdujednoznačnepreukázané,žepozákrokovástarostlivosťopacientkubolazanedbaná opierajúc sa o výpovede znalcov ako aj jednotlivých svedkov vypočutých v tomto konaní,
pričom je potrebné uviesť, že všetci svedkovia vypočutí v tomto konaní sú lekármi, teda poznajú chod
nemocniceakoajjednotlivépravidlástarostlivostiopacientov.Zároveňjetupotrebnéuviesť,žesamotná

okolnosť,čibolaleboneboldodržanýurčitýpredpisvydanýnavylúčenienásledkuuvedenéhovosobitnej
časti Trestného zákona, sama o sebe nie je rozhodujúca pre posúdenie otázky zodpovednosti páchateľa
za následok. Rozhodujúcim je, či páchateľ vedel alebo vedieť mal a mohol, že porušením niektorého
predpisu môže takýto následok spôsobiť alebo vzhľadom na svoje odborné znalosti mohol predpokladať,
že postupom, ktorý zvolí, následok nebude spôsobený. Takéto konanie páchateľa ako aj následok musia

byť v príčinnej súvislosti, pričom z vykonaného dokazovanie vyplýva, že medzi konaním obžalovaného,
aj keď si bol vedomý, že nemá certifikát na vykonávanie predmetného vyšetrenia a následok došlo k
pretrhnutiu príčinnej súvislosti a zanedbaním zdravotnej starostlivosti o pacientku na oddelení, kde bola
hospitalizovaná po predmetnom zákroku, pričom na túto starostlivosť nemal obžalovaný žiaden vplyv.

Súd v tomto konaní o náhrade škody nerozhodoval, pretože poškodení si škodu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo
dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.