Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sd/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200380
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci

navrhovateľaH.U.,nar.XX.J.XXXX,trvalebytomF.XX,XXXXXF.,právnezastúpenéhoP.Petranovou,
Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
odporkyne zo dňa 24. apríla 2012 č. XXX XXX XXXX X takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. apríla 2012 pod č. XXX XXX XXXX 0.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a podľa § 21 ods. 1 písm. c) v spojení s § 14 ods. 2 písm. e) a

§ 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť
navrhovateľa o starobný dôchodok k 02. máju 2010.

Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.
6Sd 95/2010 - 79 zo dňa 18. januára 2012, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie zo dňa 13. októbra
2010 č. XXX XXX XXXX X v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 06. júla 2011 č. XXX XXX XXXX
X a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa v súlade s právnym názorom krajského
súdu vydala predmetné rozhodnutie.

Dôvodila ďalej tým, že žiadosťou spísanou dňa 06. septembra 2010 požiadal navrhovateľ o priznania

starobného dôchodku od 02. mája 2010, t.j. v 55. roku veku.

Odporkyňa citovala v odôvodnení ustanovenie § 65 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, ako aj ustanovenie § 274 ods. 1 citovaného zákona. Dôvodila tým, že navrhovateľ požiadal
o priznanie starobného dôchodku v 55 roku veku a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
neupravuje možnosť takéhoto zníženia dôchodkového veku, preto bol zvolený postup podľa § 274
Zákona o sociálnom poistení a nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol posúdený podľa zákona č.
100/1988 Zb. Zároveň odporkyňa citovala ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Poukázala na to, že podľa dostupných materiálov vydaných správcom písomností bolo preukázané, že
navrhovateľ pracoval v Kovohutách X., a.s. od 04. januára 1980 do 04. januára 1999, pričom vykonával
zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Od 04. januára 1982 do 28. februára 1982 pracoval
ako prevádzkový zámočník, od 01. marca 1982 do 30. apríla 1984 ako chemik výroby neželeznýchkovov a od 01. mája 1982 do 04. januára 1999 ako hutník neželezných kovov. Tieto zamestnania
boli zaradené do I. kategórie s vekovou podmienkou pre dovŕšenie dôchodkového veku 55 rokov. S
poukazom na ustanovenie § 14 ods. 2 písm. e) citovaného zákona do I. pracovnej kategórie sú zaradené

zamestnania, ktoré sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca, prevažne rizikové
práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcim pôsobením škodlivín
fyzikálnych a chemických vplyvov a to zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu
škodlivé práce v hutách alebo ťažkých chemických prevádzkach. Z uvedených skutočností a z citovanej
zákonnej úpravy vyplýva, že pre priznanie starobného dôchodku v 55. roku veku podľa § 21 ods. 1 písm.

c) citovaného zákona je potrebné, aby navrhovateľ bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. d) až h), konkrétne písm. f), teda v zamestnaní zaradenom v I. pracovnej kategórii,
pre ktoré zákon upravuje vekovú podmienku pre vznik nároku na starobný dôchodok na 55 rokov. Podľa
spisovéhomateriáluavystavenéhoevidenčnéholistudôchodkovéhopoisteniabolnavrhovateľzaradený
podľa § 14 ods. 2 písm. e) citovaného zákona a vykonával prácu v rozsahu 6 941 dní, t.j. 19 rokov
a 6 dní. Odporkyňa pritom poukázala na rozsah zamestnania, ktoré bolo zaradené do I. kategórie za

jednotlivé mesiace a roky od 01. marca 1982 až do 04. januára 1999.

Odporkyňa argumentovala tým, že z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pre priznanie
starobného dôchodku podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a
zákon č. 100/1988 Zb. v prechodnom ustanovení § 174 upravuje aj ďalšie situácie, kedy prichádza do
úvahy vznik nároku na starobný dôchodok, bol nárok na starobný dôchodok posúdený aj podľa § 174

citovaného zákona. Ďalej odporkyňa citovala príslušné ustanovenie § 174 ods. 1, ako aj § 174 ods. 2
zákona a konštatovala, že na to aby vznikol nárok na starobný dôchodok podľa citovaného ustanovenia
§ 174 ods. 1 jednoznačne sa vyžaduje, aby zamestnanie vykonávané v I. pracovnej kategórii trvalo do
31. decembra 1999, pričom zákon v § 174 ods. 2 pre vznik nároku na starobný dôchodok jednoznačne
stanovuje okrem podmienok uvedených v ods. 1 aj podmienku trvania zamestnania do 31. decembra

1999. Bez kumulatívneho splnenia oboch zákonných podmienok nárok na starobný dôchodok mu môže
vzniknúť. Ako vyplýva z dohody o rozviazaní pracovného pomeru, pracovný pomer navrhovateľa skončil
dňa 04. januára 1999.

Odporkyňa poukázala aj na § 7 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988
Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Z

uvedeného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ zároveň nezískal ani doby uvedené v § 5 ods. 1 a § 6
ods. 1 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

AkovyplývazvykonanéhodokazovanianavrhovateľnevykonávalzamestnaniezaradenédoI.pracovnej
kategórie k 31. decembru 1999, preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V závere rozhodnutia

odporkyňa uviedla, že podľa platnej právnej úpravy dôchodkový vek navrhovateľ dosiahne dovŕšení 62
roku veku.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 24. apríla 2012 č. XXX XXX XXXX 0 v celom
rozsahu a priznania trov konania.

Navrhovateľ citoval ustanovenie § 247, § 248 a § 249 Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodil tým,
že odporkyňa vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného
dôchodku k 02. máju 2010. Poukázal pritom na dôvody vydaného rozhodnutia a uviedol, že pri
posudzovaní nároku na starobný dôchodok odporkyňa vzala do úvahy potvrdenie o dobe zamestnania
za obdobie rokov 1981, 1982, 1983 ktoré správne zaradila do I. pracovnej kategórie zamestnaní pre

účely dôchodkového zabezpečenia, avšak nesprávne posúdila ak mu nepriznala starobný dôchodok z
dôvodov, že nevykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie k 31. decembru 1999. Podľa navrhovateľa
dôchodkový vek až do 31. decembra 2023 sa určuje podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov a poistencovi, ktorý k 31. decembru 1999 vykonával zamestnanie 1. pracovnej
kategórie a bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dôchodkový vek v týchto situáciách je 56 rokov

veku ak bol poistený zamestnaný 19 rokov v službe I. kategórie. Ďalej navrhovateľ poukázal na
to, že pracoval od 04. januára 1980 do 04. januára 1999 v spoločnosti KOVOHUTY, š.p. X., ktoré
zamestnanie bolo zaradené do I. pracovnej kategórie pre dôchodkového zabezpečenie a z vyššieuvedeného vyplýva, že mu vznikol nárok na priznanie starobného dôchodku. Argumentoval aj tým,
že odporkyňa neposudzovala skutočnosti vo vzájomných súvislostiach a dôkazy nevyhodnotila v ich
časových a obsahových súvislostiach a v dôsledku takto uvedeného postupu dospela k zisteniam,

ktoré nesprávne právne a skutkovo vyhodnotila a vyvodila z nich nesprávny právny záver. Navrhovateľ
poukázal na skutočnosť, že odporkyňa nesprávne odôvodnila rozhodnutie skutočnosťou, že podľa
súčasného právneho stavu nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením 62 roku veku, t.j. dňom
0X. J. XXXX.

Navrhovateľ dôvodil tým, že ustanovenie právnej úpravy § 174 zákona č. 100/1988 Zb. je diskriminačné

a uviedol, že ku dňu 24. apríla 2012 splnil všetky zákonné predpoklady pre priznanie starobného
dôchodku od uvedeného dňa. Ďalej v opravnom prostriedku navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že
trpíochorenímtzv.Raynaudovýmsyndrómomaďalšímiochoreniamivsúladespredloženýmilekárskymi
správami a dôvodil tým, že táto choroba je chorobou z povolania, ktorá je zaradená do zoznamu
chorôb z povolania uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a tým vznikla zamestnancovi,
teda navrhovateľovi pri plnení pracovných úloh. Poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu z

27. októbra 2009 sp. zn. 9 So 62/2009 z ktorého vyplýva, že zákonom č. 235/1992 Zb. boli zrušené
pracovné kategórie. Zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo na základe zákonov,
ktoré uviedol navrhovateľ a v právnom poriadku doba bola predĺžená až do 31. decembra 1999, preto v
zmysle § 174 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 01. januárom
2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie a také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999 má po 31.

decembri 1999 podľa navrhovateľa nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25
rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov a bol zamestnaný najmenej 9 a pol roka v zamestnaní v uránových
baniach. Podľa navrhovateľa zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní
podľaprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikydoI.aII.kategórieaždo31.decembra1999boloumožniť
skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorý po 31. decembri 1999 dovŕšia vek

56 rokov a boli v uránových baniach zamestnaný min. 9 a pol roka ak toto zamestnanie trvalo do 31.
decembra 1999, pričom až po 31. decembri 1999 nemohli objektívne splniť podmienku trvania takéhoto
zamestnania po dobu 10 rokov ( § 21 ods. 1 písm. a) ) práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od
01. januára 2000. Dostatočne bolo preukázané, že navrhovateľ v I. pracovnej kategórii pracoval od 04.
januára 1980 do 04. januára 1999. Zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach

prihliadnuť na iné ako v tomto zákone ustanovené okolnosti.

Na pojednávaní pred krajským súdom sa navrhovateľ s podaným opravným prostriedkom v celom
rozsahu stotožnil a trval na zrušení napadnutého rozhodnutia.

Poverená zástupkyňa odporkyne navrhla predmetné rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l O.s.p. a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu

a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, preto rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 06. septembra 2010
žiadal o priznanie starobného dôchodku k 02. máju 2010 z dôvodu, že splnil podmienky ustanovené

zákonom na priznanie starobného dôchodku vo veku 55 rokov.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., poistenec má nárok na
starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
neustanovuje inak.Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Citované prechodné ustanovenie umožňuje hodnotenie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní

do I. a II. pracovnej kategórie podľa predchádzajúcej právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003, to
znamená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo

e) 60 rokov.

Podľa § 14 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania,
v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri
ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych
a chemických vplyvov, a to zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce

v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach.

V zmysle § 174 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo

d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku
1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6
ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

Podľa § 7 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní

zamestnaní, návrat do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie po skončení náhradnej doby alebo doby
uvedenej v § 5 ods. 1 alebo v § 6 ods. 1 sa pre započítanie týchto dôb ako dôb zamestnania I. (II.)
pracovnej kategórie nevyžaduje, ak pracujúcemu za trvania uvedených dôb vznikol nárok na starobný,
invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného nariadenia, ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa
započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, tiež

a) dni pracovného pokoja,

b) doba dovolenky na zotavenie, dodatkovej dovolenky, osobitnej dodatkovej dovolenky a ďalšej
dovolenky,

c) doba náhradného voľna za prácu nadčas a v dňoch pracovného pokoja,

d) doba prevedenia pracovníka na inú prácu, na ktoré je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu,

e) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážky v práci na strane organizácie,
včítane prerušenia práce spôsobeného nepriaznivými poveternostnými vplyvmi,

f) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre dôležitú osobnú prekážku v práci v rozsahu
ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, pokiaľ pracovníkovi patrí náhrada mzdy,

g) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážku v práci z dôvodu všeobecného

záujmu, ak nejde o dobu zamestnania,

h) doba prevedenia pracovníka na inú prácu v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými
chorobami alebo prevedenie na inú prácu tehotnej ženy alebo matky dieťaťa mladšieho ako deväť
mesiacov pre výkon práce, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného nariadenia, ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so

stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach 1) sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou,
doby uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) až f) a doby týchto prekážok v práci na strane pracovníka z dôvodu
všeobecného záujmu:

a) výkonu funkcie neuvoľneného poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady,
Slovenskej národnej rady a národného výboru,

b) výkonu funkcie sudcu z ľudu a člena výboru ľudovej kontroly,

c) výkonu funkcie neuvoľneného člena orgánu Komunistickej strany Československa, Revolučného
odborového hnutia a Socialistického zväzu mládeže,

d) výkonu služby v Ľudových milíciách,

e) výkonu volebného práva,

f) výkonu občianskych povinností svedka, znalca, tlmočníka a iných osôb predvolaných na pojednávanie
na národnom výbore alebo jeho zariadení, súde alebo na inom štátnom orgáne,

g) účasti na všetkých úkonoch potrebných na splnenie úloh organizovaného darcovstva krvi,

h) poskytnutia prvej pomoci, povinnej lekárskej prehliadky, opatrení proti prenosným chorobám, iných
naliehavých opatrení liečebno-preventívnej starostlivosti ai) poskytnutia osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných
mimoriadnych prípadoch.

Nakoľko navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku v 55. roku veku a zákon č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení neupravuje možnosť takéhoto dôchodkového veku, bol odporkyňou zvolený
postup podľa prechodného ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a
nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol posúdený podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý možno vznik nároku na starobný dôchodok v 55 roku
veku aj upravuje.

Ako bolo zistené z materiálov, ktoré sa nachádzajú v dávkovom spise predloženom odporkyňou

Slovenská investičná, s.r.o. a z potvrdenia Slovenskej investičnej s.r.o. a evidenčného listu
dôchodkového zabezpečenia vystaveného bývalým zamestnávateľom Kovohuty X., a.s. bolo
preukázané, že navrhovateľ bol zamestnaný od 04. januára 1980 do 04. januára 1999, pričom
zamestnanievykonávalvozvýhodnenejpracovnejkategórii,ktorábolacharakterizovanáakoI.pracovná
kategória.

Z uvedených skutočností vyplýva, že zamestnanie navrhovateľa zaradené podľa § 14 ods. 2 písm. f)
zákona č. 100/1988 Zb. vykonával navrhovateľ v rozsahu 6 941 dní, t.j. 19 rokov a 6 dní.

Z uvedeného aj súd konštatoval, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pre priznanie starobného
dôchodku podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. tak ako ho vyššie cituje súd, pričom nárok
na starobný dôchodok navrhovateľa bol posúdený aj podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení. V tomto kontexte nemohol súd akceptovať ani námietku navrhovateľa, na ktorú poukázal
v návrhu na preskúmanie a to, že odporkyňa pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok vzala do
úvahy potvrdenie o dobe zamestnania za obdobie rokov 1980, 1981, 1982, ktoré zaradila do I. pracovnej
kategórie, avšak nesprávne posúdila ak nepriznala navrhovateľovi dôchodok z dôvodu, že nevykonával
zamestnanie I. pracovnej kategórie do 31. decembra 1999. Túto skutočnosť potvrdil aj sám navrhovateľ

jednak v návrhu na preskúmanie, avšak aj na pojednávaní a tieto skutočnosti vyplývajú aj zo spisu a
evidenčného listu, ktorý bol potvrdený zamestnávateľom, t.j. že navrhovateľ pracoval od 04. januára
1980 do 04. januára 1999 v I. pracovnej kategórii, to znamená, že nepracoval do 31. decembra 1999.

Ako ďalej navrhovateľ namieta s poukazom na ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb., že
dôchodkový vek sa určuje podľa tohto ustanovenia až do 31. decembra 2023, súd musí v tejto súvislosti

poukázať na to, že navrhovateľ nepracoval v I. pracovnej kategórii do 31. decembra 1999 a zároveň
nebol zamestnaný 25 rokov a dôchodkový vek podľa tohto ustanovenia nespĺňal ani v 56. roku veku, ak
by vzala odporkyňa v úvahu, že bol zamestnaný 19 rokov v pracovnom zaradení I. kategórie.

Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení navrhovateľ teda nesplnil ani jednu zo zákonných
podmienok preto, aby odporkyňa v súlade s ustanovením § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. s

poukazom na ustanovenie § 21 ods. 1 písm. c) zákona priznala navrhovateľovi starobný dôchodok k
dátumu, ktorý žiadal vo svojej žiadosti. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, ako aj zo skutkového
stavu, ktorý bol zistený odporkyňou a ktorý mal k dispozícii súd, neboli zákonné podmienky pre priznanie
starobného dôchodku u navrhovateľa splnené podľa týchto už súdom citovaných ustanovení zákona
č. 100/1988 Zb. Ani podľa nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1288Zb.

o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia a konkrétne
ustanovenia § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nesplnil navrhovateľ podmienku zaradenia zamestnania do I., resp.
II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, pretože nevykonával zamestnanie, ktoré
boli síce zaradené do I. pracovnej kategórie, do 31. decembra 1999, a preto mu nevznikol nárok na
starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 v spojení s ustanovení § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o

sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, na ktoré ustanovenia poukazuje navrhovateľ v
návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. a platnej právnej úpravy a napokon
ajzosamotnéhozistenéhoskutkovéhostavu,navrhovateľnesplnilpodmienkynárokuvznikunastarobný
dôchodokpodľa§65zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov,pretože

nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988
Zb o sociálnom zabezpečení a nesplnil ani podmienky nároku vzniku nároku na starobný dôchodok
podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, preto jeho žiadosť zo 06.
septembra 2010 o starobný dôchodok odporkyňa napadnutým rozhodnutím zo dňa 247. apríla 2012 pod
č. XXX XXX XXXX 0 zamietla.

Z vyššie uvedených ustanovení tak Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., ako aj Zákona o

sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. bolo preukázané, že navrhovateľ podmienky, ktoré ustanovujú
obidva zákony pre priznanie starobného dôchodku k 55. roku veku nesplnil a preto aj podľa názoru
krajského súdu odporkyňa rozhodla správne a zákonne, pričom dostatočne zistila skutkový stav veci a
vyvodila z tohto aj správny právny záver. Z tohto dôvodu súd rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovení § 250l
ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech
a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.