Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2012

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 1T/50/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9511100163

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: emil klemanic

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2012:9511100163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, samosudcom JUDr. Emilom Klemaničom, v trestnej veci vedenej
proti obžalovanému X. E. pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods.

1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaného X. E., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom Ž., P. G. XX,

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby ÚŠP GP SR zo dňa 04. 11. 2011, č. VII/2 Gv 80/10-35

p r e

- prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona,

- prečin subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1 Trestného zákona,

ktoré mal spáchať tak,

ž e

potom,čodňa28.februára2006podpísalakomajiteľživnostenskéhooprávnenia„X.E.sosídlomvF.,P..

F. XXXX/XX, IČO: 41 810317“ s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine „Dohodu o poskytnutí
nenávratnéhofinančnéhopríspevkunazriadeniechránenejdielnealebochránenéhopracoviskaanaich
zachovanie č. 02/§56/2006/NPII“ (ďalej len „Dohoda“) s cieľom vytvorenia jedného pracovného miesta
pre občana so zdravotným postihnutím, na základe ktorej mu bola na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,
vedený v Q. Q., T..Q.. F., vyplatená suma 5.846,81 € (176.141,- Sk) ako refundácia mesačných nákladov,súvisiacich s nákupom zariadenia chránenej dielne a pracovnou činnosťou občana so zdravotným
postihnutím za obdobie marec 2006 až október 2007, keď žiadosť o refundáciu podložil falošnými
dokladmi, čím spôsobil ÚPSVaR v Martine celkovú škodu 5.846,81 € (176.141,- Sk), ktorá pozostávala

v 75 % z finančných prostriedkov poskytnutých z Európskeho sociálneho fondu v sume 4.385,11 €
(132.105,75Sk)av25%poskytnutýchzfinančnýchprostriedkovštátnehorozpočtuSlovenskejrepubliky
v sume 1.461,70 € (44.035,25 Sk),

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodeného, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v
Martine, ul. Novomeského 4, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný X. E. v konaní pred súdom spáchanie trestného činu v celom rozsahu poprel. Svoju
obhajobu založil na tom, že žiadne falošné doklady Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine
(ďalej len Úrad) nepredložil. Preto neuznal ani nároky Úradu na náhradu škody. Ozrejmil, že osobou so
zmenenou pracovnou schopnosťou bol jeho otec. V tom čase rozbiehali podnikanie s jeho vtedajšou

dlhoročnou partnerkou, tohto času pani O.. Podľa neho ona podala trestné oznámenie a z jej strany ide
o pomstu. Ďalej sa vyjadril, že v období začiatku roku 2006 tento typ príspevkov z Úradu bol bežný a
vzhľadom na to, že sestra jeho bývalej partnerky na Úrade pracovala, tak mal záujem to využiť. Náplň
činnosti jeho otca ako osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou boli administratívne práce. Toto bolo
určené Úradom. Pomáhal mu poradenstvom, zabezpečoval štatistické údaje, hodnotenia, viac-menej

administratívu. Išlo aj o fyzickú pomoc pri konkrétnych úkonoch, tiež údržbu a opravy v soláriu. Rovnako
zastupoval pracovníkov v prípade, že niekto z nich vypadol. Nepoprel, že jeho otec sa nezapisoval
do knihy dochádzky, lebo pokladal za trápne, aby to vo firme robili rodinní príslušníci. Na pracovisko
nechodil každý deň, ale iba podľa potreby. Otcova pracovná náplň závisela od neho.

Svedkyňa P.. F. X. pracuje v postavení X. kancelárie riaditeľa Úradu. Na hlavnom pojednávaní

sa vyjadrila k mechanizmu a obsahu uzatvorenej dohody, podrobne opísala, ako boli upravené
práva a povinnosti zmluvných strán. Celkový príspevok bol určený vo výške 190.308,- Sk, z čoho
mzdové náklady tvorili 89.556,- Sk a preukázané dodatočné náklady na jedno miesto 100.752,-
Sk. Mechanizmus fungoval tak, že žiadateľovi sa mohlo vyplatiť 65 % z preukázaných mzdových
nákladov a 90 % z preukázaných dodatočných nákladov. Tieto sa preukazovali faktúrami a príjmovými

dokladmi s podmienkou, že tieto predmety bude používať výlučne osoba zdravotne postihnutá. Ďalej
svedkyňa podrobne vyčíslila jednotlivé platby. Preukázané náklady na zriadenie pracovného miesta
zahŕňali pracovný pult, počítač, tlačiareň, kopírku, telefón a programové vybavenie. Vyplatené finančné
prostriedky boli rozčlenené z Európskeho sociálneho fondu a zo štátneho rozpočtu v pomere 75 % a
25 %. X. E. predložil všetky doklady, ktoré boli potrebné k vyplateniu finančných prostriedkov tak, ako

o ne požiadal a v súlade s dohodou. Úradom nebola vykonaná kontrola vo firme. Dôvodom je najmä
to, že personálne a materiálne kapacity Úradu to neumožňujú. Svedkyňa ďalej upresnila, že Úrad sa o
trestnom stíhaní X. E. dozvedel až od vyšetrovateľa a aj na základe týchto podkladov si uplatňoval nárok
na náhradu škody. Svedkyňa súdu objasnila, že o chránenú dielňu ide v prípade, keď sa zamestnáva
osoba s vysokou mierou zdravotného postihnutia 71 %, na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne.

Podrobne vysvetlila, aké pracovné prostriedky sa preplácajú.

Svedkyňa D.. B. F. pracuje na Úrade ako V. oddelenia Európskeho sociálneho fondu a sleduje
oprávnenosť výdavkov na realizáciu nástrojov aktívnej politiky trhu práce, realizovaných v rámci
národných projektov spolufinancovaných Európskou úniou. Vypovedala, že príspevky sa preplácajú
vtedy, ak zamestnávateľ predloží žiadosť o platbu spolu s relevantnými podkladmi, teda nie hneď po

podpísaní dohody. Oprávnenosť uhradených výdavkov sledovali zamestnanci Úradu, z ktorých však
už nikto na Úrade nepracuje. Poberateľ príspevkov musel predložiť doklady o výdavkoch. Potvrdila,
že X. E. predložil všetky relevantné doklady, ktoré boli potrebné na to, aby jednotlivé platby boli
realizované. Všetky výdavky boli zrealizované podľa uzatvorenej zmluvy. Podľa jej názoru neporušilžiadne ustanovenie dohody. Podmienky dohody sú splnené už v prípade, keď príjemca príspevkov
preukáže, že zamestnal osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou, čo vyplýva z pracovnej zmluvy.
Náplň práce tejto osoby sa fyzicky nekontroluje.

Svedkyňa D. O. je bývalou manželkou obžalovaného X. E.. Uviedla, že sa rozviedli v roku 1997. V úvode
svojej výpovede podrobne vysvetlila, aké sú medzi nimi vzťahy. Vyjadrila sa o ňom veľmi negatívne.
Vzájomne na seba podávajú žaloby a trestné oznámenia. Potvrdila však, že v roku 2006 spolu podnikali.
Podrobne popísala prevádzku firmy. Vypovedala, že vo firme boli od začiatku zamestnané F. P., Q. O. a
Z. A.. Salón bol otvorený celý týždeň a ona sa tam zdržiavala od rána do večera. Ďalej zamestnankyňami

X. E. boli X., E., K. a A., a to v rôznom období. Tiež vysvetlila, že pracovala v tom istom zariadení
so špecifickým zameraním činnosti, ale vlastných zamestnancov nemala. Otec obžalovaného vo firme
nebol zamestnaný, keď prišiel do solária, dali si kávu a rozprávali sa o bežných veciach. Podľa nej
pracoval vo firme O. F.. Nikdy sa nepodpisoval do knihy príchodov a odchodov zamestnancov. S ničím
nepomáhal. Nemá vedomosť o tom, že by participoval na čistení a údržbe solárií. Pripustila, že vo firme
bol počítač, ale nejaký starý. Všetky financie salónu, vrátane výplat, mal na starosti X. E.. Ďalej svedkyňa

opísala fungovanie firmy, pričom upozornila najmä na to, že prevádzka bola hradená aj z jej peňazí
a X. E. robil veľa vecí tzv. načierno. Tiež opísala vzájomné vzťahy medzi ňou a bývalým manželom v
posledných rokoch, ktoré vyústili najmä do podávania trestných oznámení.

Svedkyňa K. A. pracovala vo firme najmä ako obslužná pracovníčka solárií a masérka. K osobe otca X.
E. sa vyjadrila, že niekedy prišiel do firmy dvakrát až trikrát do týždňa. Ponúkli mu kávu. Podľa nej nerobil

nič. Uviedla, že do knihy dochádzky sa riadne zapisovali. Riadil ich X. E.. Bežné čistenie solárií robili
zamestnankyne. Čo sa týka údržby týchto zariadení, to robil T. A. so svojou priateľkou F., väčšinou mimo
prevádzkovej doby. Účtovníctvo viedla pani Z.. K samotnému vyplácaniu miezd sa vyjadrila v tom smere,
že tieto mali oficiálne potvrdené výplatnými páskami. K prevádzkovaným kancelárskym zariadeniam sa
nevedela presne vyjadriť. Počítač však nevidela.

Svedkyňa F. P. bola tiež zamestnaná vo firme v období asi dva a pol roka. Obsluhovala soláriá. Potvrdila,
že otec X. E. chodil do firmy, ale nepravidelne. Či tam bol zamestnaný, to nevie potvrdiť, ale nevidela
ho pracovať. Údržbu strojov robil T. A.. Čo sa týka mzdových náležitostí, tie boli riešené štandardne na
základe pracovnej zmluvy. Existenciu počítačovej techniky nepotvrdila, s výnimkou notebooku.

Svedok P. E. je otcom obžalovaného X. E.. Vypovedal, že on im pomáhal vybudovať salón. Je invalid

a preto ho syn zamestnal prostredníctvom Úradu. K tomuto nápadu jeho syna naviedla švagriná, ktorá
tam bola zamestnaná. On to bral tak, že ako osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou bude robiť
podľa pokynov syna a podľa toho, ako mu to bude dovoľovať zdravotný stav. Opísal, ako sa postupne
rozvíjala činnosť firmy o rôzne aktivity, pričom on sa na tomto procese aktívne zúčastňoval. Následne sa
vyjadroval k negatívnym vzťahom medzi jeho synom a bývalou nevestou. On sám dozeral na to, aby syn

splnil všetky náležitosti, týkajúce sa príspevku na jeho pracovné miesto. Podľa svojho vlastného názoru
sa vo firme narobil dosť veľa, bol tzv. dievčaťom pre všetko, staral sa o zásobovanie, vyhodnocovanie
efektivity prevádzky, vymýšľal tzv. akcie, zastupoval v pokladni, čistil a udržiaval soláriá, čo sa však
robilo mimo prevádzkových hodín. Pripustil, že jeho práca nebola náročná, ale snažil sa pomáhať synovi
a neveste. Podľa jeho vyjadrenia samotná pokladňa pozostávala z laptopu s tlačiarňou, registračnú

pokladňu mali až neskoršie. Poprel, že by bol v predmetnom období zamestnaný vo firme O. F., ale
občas tam vypomáhal ako vodič dodávkového vozidla. Šoférovanie nemal zakázané. Vo vzťahu k firme
F.-A. uviedol, že táto patrila jemu ale ešte v časoch pred mozgovou príhodou. Formálne existovala,
ale nevyvíjala žiadnu činnosť. Svedok ďalej vymenoval rôzne veci, ktoré do firmy nakúpili, napr. aj
kopírovacie zariadenie.

Svedok T. A. vo firme X. E. pomáhal sfunkčniť soláriá a neskoršie sa staral o ich prevádzku. Tejto
činnosti sa venoval spolu s otcom majiteľa firmy. Údržby boli pomerne časté a vykonávali ich mimo
prevádzkových hodín. On nebol v pracovnom pomere, iba vypomáhal, ale do firmy chodil skoro denne.
Podľa jeho názoru to celé fungovalo ako rodinná firma. Neboli tam žiadne problémy.Svedkyňa F. X. je priateľkou T. A. a do firmy chodila brigádovať za účelom obsluhy a čistenia solárií, a
to najmä cez víkendy a vo večerných hodinách. Údržbu robil najmä jej priateľ a pán E. starší. Nepočula
žiadne sťažnosti v súvislosti s tým, že by otec majiteľa firmy mal málo pracovať. Nevie, čo sa neskoršie

medzi nimi stalo.

Svedkyňa Q. O. bola zamestnankyňou firmy v predmetnom čase. K osobe P. E. uviedla, že nevie, či tam
pracoval, ale prichádzal do firmy pomerne často. K jeho pracovnej činnosti sa nevedela presne vyjadriť,
ale podľa nej asi pomáhal pri údržbe solárií spolu s mladým mužom zvaným T.. Videla ho. Soláriá však
čistili zamestnankyne pred príchodom zákazníka. Ku kancelárskym zariadeniam sa vyjadriť nevedela.

Z dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo

chráneného pracoviska (č.l. 82-90), ktorá bola uzavretá dňa 28. 02. 2006, vyplynula pre X. E. povinnosť
zriadiť takúto prevádzku k uvedenému dátumu. Zamestnávateľ sa zaviazal zriadiť jedno pracovné
miesto pre občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s náplňou práce kancelársky a manipulačný
pracovník. Z tejto základnej úlohy vyplývali ďalšie povinnosti uvedené v dohode. Na základe toho boli
Úradom poskytnuté príspevok na zriadenie jedného pracovného miesta vo výške do 89.556,- Sk a na

preukázané dodatočné náklady na jedno miesto vo výške do 100.752,- Sk. Oprávnenými nákladmi sa
rozumejú mzda a poistné plnenia platené zamestnávateľom. Preukázanými dodatočnými nákladmi sú
najmä vybavenie chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami, potrebnými
na vykonávanie činnosti občanom so zdravotným postihnutím a ich inštalácia.

Podľa rozhodnutia Úradu (č.l. 94-95) bolo firme X. E. priznané postavenie chráneného pracoviska s

účinnosťou od 21. 02. 2006.

Podľa pracovnej zmluvy (č.l. 96) túto uzavrel X. E. s P. E. od 01. 03. 2006 s miestom výkonu práce v F.
na F. R.. Č.. XX s pracovným zaradením kancelársky a manipulačný pracovník.

Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne pobočka Martin (č.l. 97) bola P. E. dňa 13. 12. 2005 určená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 71 %.

Z platobných poukazov, žiadostí o platbu, prehlásení o overení oprávnenosti výdavkov, faktúr a
príjmovýchpokladničnýchdokladov(č.l.103-262)vyplýva,žeX.E.sisvojepovinnosti,ktorémuvyplývali
z dohody uzavretej s Úradom, priebežne plnil.

Na základe dochádzkovej knihy (č.l. 280-315) je preukázané, že P. E. sa do nej nezapisoval.

Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Martin (č.l. 316-318) vyplýva, že P. E. poberá dávku

dôchodkového poistenia od 16. 01. 1998 a tiež to, že od 01. 03. 2006 do 20. 04. 2009 bol evidovaný
ako poistenec u zamestnávateľa X. E..

Zo správy firmy O., Q.. J.. H.. F. (č.l. 319) bolo zistené, že P. E. nebol v ich spoločnosti zamestnaný, v
rokoch 2006-2007 s nimi spolupracoval ako zástupca spoločnosti F.-A. na základe zmluvy o službách.

Počas dokazovania bolo spomenutých niekoľko ďalších osôb v súvislosti s osobou X. E. a jeho

podnikaním. Procesné strany však nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov a súd mal za to, že ani prípadné
iniciatívne vykonanie týchto dôkazov by nenapomohlo objasniť skutkový stav podrobnejšie.

Na základe vykonaných dôkazov, vzťahujúcich sa k veci samej, súd dospel k nasledujúcim záverom.
Najmä z listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný X. E. formálne splnil
všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z uzatvorenej zmluvy. Riadne a včas zamestnal vo firme osobu

s požadovanou zmenenou pracovnou schopnosťou a v celom predmetnom období komunikoval sÚradom, kde riadne a včas zasielal všetky potrebné písomnosti a podklady, na základe čoho mu boli
vyplatené príspevky.

Rovnako je nepochybné, že náklady súvisiace so zamestnávaním osoby so zmenenou pracovnou

schopnosťou, neboli nikdy reálne skontrolované. Úrad sa uspokojil s tým, čo zamestnávateľ písomne
zdokladoval. V tomto prípade však treba prisvedčiť tvrdeniu obhajoby, že nebolo preukázané to, že by
obžalovaný X. E. v žiadosti o refundáciu predložil falošné doklady. Súd všetky písomnosti pokladá za
pravé. V tomto smere sa ako irelevantný javí pohľad na to, akú náročnú prácu vykonával P. E.. Treba
vychádzaťztoho,žeX.E.využillegislatívu,ktorápripúšťazamestnaťnachránenompracoviskuajosobu

blízku, a to nie len v právnom význame, ale aj z hľadiska vzájomných citových vzťahov. Je nesporné, že
so svojim otcom majú veľmi dobré vzťahy. Využil informácie a možnosti, ktoré mu boli či už subjektívne
alebo objektívne ponúknuté a zamestnal otca, ktorý je podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne takouto
osobou. V zmluve sa povinnosti zamestnanca vymedzili veľmi všeobecne na kancelárske a manipulačné
práce.Rozsahaobsahtejtočinnostijeveľmiťažkokontrolovateľnýajvprípade,žebykukontroleplnenia
zmluvy priebežne došlo. Nie je možné vyvrátiť obhajobu obžalovaného a tvrdenia niektorých svedkov, že

išlo najmä o poradenstvo, kontrolu práce vlastného syna a rôznu pomoc v čase, keď prevádzka nemala
úradné hodiny. Ani skutočnosť, že zamestnanec P. E. sa nezapisoval do knihy príchodov a odchodov,
nevyvracia túto obhajobu. Súdu sa javí ako logické, že syn to od svojho otca nevyžadoval, napr. preto,
aby ho neurazil. Tu treba poukázať na to, že fungovanie tejto firmy v období rokov 2006 - 2007 sa javí
tak, že mala rodinný charakter. Treba poukázať aj na to, že v tejto knihe sa nenachádza ani dochádzka

samotného X. E. a D. O.. Ak by len zápis do tejto knihy mal byť kritériom pracovnej výkonnosti P. E., tak v
danej situácii nemohol byť problém, aby to bolo vyznačené bez ohľadu na reálnu prítomnosť pracovníka
na pracovisku. Môže sa to javiť ako nespravodlivé voči ostatným pracovníkom, ale bez zásadného
právneho následku. Je nepochybné, že už uzatvorená zmluva medzi Úradom a X. E. nevyžadovala
presne stanovenú pracovnú dobu. V konečnom dôsledku je potrebné uviesť, že pohľady na pôsobenie

P. E. vo firme sú dva. Jedna skupina svedkov, a to D. O. a ďalšie bývalé zamestnankyne majú názor, že
takmer vôbec nepracoval a druhá skupina svedkov tvrdí, že pomáhal často. Pri pracovnom zaradení tzv.
kancelárske a manipulačné práce to nie je možné exaktne odkontrolovať, ani v rovine administratívnej
a už vôbec nie vyhodnotiť z hľadiska trestnoprávnych následkov pre zamestnávateľa.

Čo sa týka ostatných dodatočných nákladov, ktoré sa mali premietnuť do zakúpenia najmä

administratívnych zariadení pre osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou, k tomu súd
poznamenáva, že výsledky dokazovania sú nejasné a rozporuplné. Svedecká výpoveď D. O., ktorá je
k osobe obžalovaného X. E. vo vzťahu až nepriateľskom a naopak, čo vyplýva z množstva pripojených
obžalôb a rozsudkov v spise, nemožno vyvodiť žiadny presvedčivý záver. Ostatní svedkovia, ktorí sa
v predmetnom období zúčastňovali na chode firmy, podľa názoru súdu nevypovedali jednoznačne a

presvedčivo v tom smere, či X. E. zakúpil a dal reálne využívať tieto prostriedky práve a len P. E.. Toto
malo byť predmetom priebežnej kontroly Úradu, ktorá však nikdy nebola vykonaná. S veľkým časovým
odstupom už nie je možné dospieť k žiadnemu presvedčivému záveru, či napr. notebook, tlačiareň a iné
tieto zariadenia boli využívané len pre potreby P. E..

Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a súhrnne, súd

v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obvineného dospel k záveru, že nebolo nepochybne
preukázané, že skutok, ktorí sa obžalovanému kládol v obžalobe za vinu, sa stal. Preto obžalovaného
X. E. oslobodil spod obžaloby.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s
jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie. V zmysle tohto ustanovenia súd

obligatórne postupoval ohľadom nároku na náhradu škody Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Martine.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od
oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej
lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie proti rozsudku sa
podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.