Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/201/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111203674
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111203674.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.MáriouTóthovouvprávnejvecižalobcuESSOXSK,s.r.o.,so

sídlomBratislava,CestanaSenec2/A,IČO35978881,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouNagyová
Tenkač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Slatinská 24, IČO 36 862 169 proti žalovanému Q. V., štátnemu
občanovi Slovenskej republiky, bytom R. A., S. J. XX/XX o zaplatenie 934,34 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 809,10 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania z uvedenej
sumy od 06.11.2009 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil 934,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 840,01 Eur od 6.11.2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania spojené s uplatňovaním

tejto pohľadávky. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
poskytol žalovanému úver vo výške 809,10 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 20 mesačných
splátkach vo výške 44,95 Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci. Uvedený záväzok si však podľa
tvrdenia žalobcu žalovaný nesplnil, nakoľko z dohodnutých splátok neuhradil žiadnu čiastku. V dôsledku
toho žalobca v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok odstúpil od zmluvy a tým sa stal podľa neho
splatným celý dlh. Odstúpenie od zmluvy mal podľa žalobcu za následok splatnosť celého dlhu a nastal
dňom 30.9.2009 . Žalobca uplatňoval proti žalovanému dlh, ktorý podľa neho pozostával zo sumy

809,10 Eur ako dlžných mesačných splátok úveru ku dňu odstúpenia žalobcu od zmluvy, ďalej zo sumy
18 Eur ako zmluvných pokút za omeškania žalovaného so splácaním úveru, sumy 0,35 Eur ako úrokov
z omeškania naúčtovaných ku dňu odstúpenia žalobcu od zmluvy a zo sumy 9,96 Eur ako poplatok
za odstúpenie od zmluvy. Poukázal na to, že tieto nároky žalobcu vyplývajú zo všeobecne záväzných
podmienok.

Žalovaný sa k veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručovať
zásielky na adresu, ktorá bola súdu známa a nebolo možné mu ustanoviť opatrovníka, postupoval súd
pri doručovaní predvolanie v zmysle § 48 O.s.p..

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané z výpisu z obchodného registra (odd. Sro, vložka

č. 3939/B) že žalobca je právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem
iného i poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.5.2009 č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 899 Eur a žalovaný sa zaviazal tento spotrebiteľský úver splatiť žalobcovi

v 20 mesačných splátkach vo výške 44,95 Eur. Pri podpise tejto zmluvy žalovaný v hotovosti uhradil
žalobcovi 89,90 Eur. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané zo zmluvy o úvere podpísanej oboma
účastníkmi konania a z vyjadrenia žalobcu.

Na základe takto zistených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo
zmluvy zo dňa 4.5.2009 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 258/2001 Z.z., keď v zmysle § 1 ods. 2 a 3 v spojení s § 2 a § 3 ods. 1 a 2 uvedeného

zákona je spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, za predpokladu, že veriteľ je právnickou osobou ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Vdanejvecibolopreukázané,žežalobca poskytolžalovanému finančnéprostriedky nazákladezmluvy

o spotrebiteľskom úvere ako právnická osoba majúca v predmete podnikania poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov a žalovaný je fyzická osoba, ktorej žalobca úver poskytol za iným účelom ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania /keď takýto účel z vykonaného dokazovania nevyplynul/. Je
teda nepochybné, že záväzkovoprávny vzťah účastníkov z predmetnej zmluvy o úvere spadá do režimu
spotrebiteľských zmlúv.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z dikcie predtým uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno

označiť k a ž d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je
prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá
zmluva podľa Občianskeho zákonníka , Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného
zákona (teda aj zákona o spotrebiteľských úveroch ) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak

spĺňa súčasne jej iné atribúty.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá medzi
účastníkmi dňa 4.5.2009 takéto atribúty spotrebiteľskej zmluvy spĺňa. Žalobca ako dodávateľ zmluvné
podmienky úveru so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemajú teda charakter
individuálne dojednaných podmienok.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi, táto má všetky náležitosti,
ktoré podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere má mať, aby mohla byť považovaná za
úver s poplatkami a úrokmi. Úver bol poskytnutý, žalovaný ho čerpal a tak je táto zmluva v časti o
poskytnutí úveru platná.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že žalovaný úver čerpal, ale riadne ho nesplácal, a preto mu
vznikla povinnosť zaplatiť ho v celej výške nesplatenej istiny, teda v sume 809,10 Eur.

Keďže sa žalovaný s plnením svojho dlhu v jednotlivých splátkach dostal do omeškania, mal by mať
žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí
byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok

z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania (v zmysle posledného znenia vzhľadom na rozhodný čas pre omeškanie) o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania žalovaného, to znamená v dni

nasledujúcom po dátume splatnosti mesačného dlžného nájomného bola výška úrokov z omeškania
9%, pretože základná úroková sadzba bola v tom čase 1%.

Popri uvedenej sume čiastke 809,10 Eur má teda žalobca v zmysle predtým citovaného § 517
Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie uplatňovaných zákonných úrokov z dlžnej sumy istiny
nesplateného úveru, a to s účinnosťou od 6.11.2011, nakoľko až od tejto doby si žalovaný uplatnil úrok

z omeškania. Pokiaľ ide o stanovenie počiatku omeškania, treba mať za to, že žalovaný sa dostal do
omeškania s každou splátkou vždy od 16. dňa mesiaca, pretože jeho povinnosťou podľa bolo splatiť
dohodnutú mesačnú platbu do 15. dňa v mesiaci. Žalobca však úrok za omeškanie jednotlivých splátok
nepožadoval, uplatnil ho až od momentu splatnosti celého dlhu. Súd preto nemohol žalobcovi tento
nárok priznať, pretože v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. nemohol prekročiť jeho návrh. Z toho dôvodu priznal

žalobcovi úrok od momentu, kedy bol návrhom uplatnený a to z celej sumy.

Na základe predtým uvedeného súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 809,10 Eur
spolu s 9% úrokom z omeškania od 6.11.2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Nemal totiž
za preukázané, že by sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom zaviazal k povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu
za omeškanie, poplatok za upomienku, či poplatok za odstúpenie od zmluvy. Žalobca opieral svoj nárok

o „Obchodné podmienky“ tvrdiac, že sú súčasťou zmluvy o úvere. Z tých, ktoré žalobca súdu predložil
(ako súčasť zmluvy medzi účastníkmi) však takéto plnenie , či záväzok nevyplýva.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov

konania právo.Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol úspešný v celej uplatňovanej sume, ale iba v jej časti, súd o trovách
konania rozhodoval s poukazom na citované zákonné ustanovenie a žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.