Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/99/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8305204025
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8305204025.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky Y.. H. O., T. X,

W. proti odporcovi Š. V., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX o zaplatenie 197 985.-Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Priznáva odporcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu na úhradu sumy 197 985,40.-Sk
s príslušenstvom titulom poskytnutých právnych služieb, ktoré mu vyfaktúrovala faktúrou č. 2/2004 zo
dňa 5.4.2005. Vo svojom návrhu na začatie konania a výpovedi navrhovateľka uviedla, že medzi ňou a
odporcom bola uzavretá dňa 21.1.2004 dohoda o poskytovaní právnej pomoci, v ktorej bola dohodnutá
podielová odmena vo výške 20% z hodnoty veci. Navrhovateľka ako advokátka zastupovala odporcu v

sporevedenomnaOkresnomsúdevHumennompodč.8C161/2003,ktorániejeprávoplatneukončená.
Dňa 5.1.2005 prevzala navrhovateľka odstúpenie od dohody o poskytovaní právnej pomoci, ktorú jej
doručil odporca. Následne na to mu vyfaktúrovala odmenu za právnu pomoc vo výške 17 985.-Sk. V
tejto sume je už zohľadnená záloha, ktorú odporca zložil navrhovateľke vo výške 4 000.-Sk a 3950.-Sk.
Odmena navrhovateľky je vypočítaná ako tarifná odmena v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z.z.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.7.2005 uviedol, vzhľadom na obsah dohody o
poskytovaní právnej pomoci zo dňa 21.1.2004, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania má
navrhovateľka nárok iba na zaplatenie vynaložených nákladov zvýšených o 100% tak, ako to bolo

dohodnuté v článku VI hore uvedenej dohody. Mená nárok na podielovú odmenu, pretože tá sa
viaže na skončenie konania, v ktorom zastupovala a toto konanie sa ešte neskončilo. Odporca ďalej
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol ,že v tomto prípade bola dohodnutá podielová
odmenaapretouplatneniesitarifnejodmenyneprichádzadoúvahy,pretožetarifnáodmenasauplatňuje
lenvtedypokiaľsaadvokátsklientomnedohodlinainomspôsobevýpočtuodmenu.Vtomtoprípadebola
dohodnutá podielová odmena, preto navrhovateľka nemá nárok na odmenu tarifnú. Podielovú odmenu
si môže uplatniť v pôvodnom konaní, ale až po skončení pôvodného konania. V prípade neúspechu

odporcu v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 8C 161/2003 by mala navrhovateľka nárok len na
náhradu hotových výdavkov.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola odporcom bola vypovedaná
a preto nemá nárok na podielovú odmenu vo výške 20% a z toho dôvodu si uplatnila u odporcu tarifnú
odmenu.Okresný súd Humenné vo veci rozhodol rozsudkom č. 10C 99/2005 zo dňa 25.11.2005. Týmto
rozsudkom súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke sumu 197.985,40,- Sk s 8 % úrokom z
omeškania od 09.04.2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 32.295,- Sk a to všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 1Co
14/2006 zo dňa 18.06.2007 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti odporcu uhradiť
navrhovateľke sumu 162.366,70,- Sk s 8 % úrokom z omeškania od 13.04.2005 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol. Zamietajúca časť sa
týkala sumy 38.485,40,- Sk ako navrhovateľkou požadované odstupné na základe dohody účastníkov

zo dňa 27.01.2004. Odvolací súd túto časť odôvodnil tým, že úprava tzv. odstupného nemá zákonný
podklad v žiadnom z ustanovení vtedy platného znenia vyhlášky č. 163/2002 Zb. upravujúcej odmenu a
náhradu advokátom za poskytovanie právnych služieb. Priznanie odstupného, ktoré vo svojej podstate
je sankciou pri odstúpení odporcu od zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou by znamenalo narušenie
všeobecneplatnejzásadyslobodnejvoľbyklientaajehomožnostizmeniťzvolenéhoprávnehozástupcu.
Tak isto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti úroku z omeškania, kedy priznal

úrok z omeškania od 13.04.2005, pretože faktúra č. 22/2005, ktorou bol vyzvaný na plnenie odmeny za
poskytnutú právnu pomoc v prospech navrhovateľky, prevzal dňa 11.04.2005. Nasledujúci deň mal teda
povinnosť plniť a od 13.04.2005 sa dostal do omeškania.

Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove č. 1Co 14/2006 zo dňa 18.06.2007 podal odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie. Dovolanie taktiež podala aj zástupkyňa

navrhovateľa. Najvyšší súd SR svojím uznesením 4Cdo 279/2007 zo dňa 24.01.2008 dovolanie oboch
účastníkov konania odmietol.

Ústavný súd SR dňa 30.06.2010 vydal v tejto veci nález č. ÚS 407/2008, ktorým rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove č. 1Co 14/2006 zo dňa 18.06.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č.
4Cdo 279/2007 zo dňa 24.01.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto nálezu

vyplýva, že v časti úroku z omeškania krajský súd odlišne od okresného súdu stanovil deň, od ktorého
sa odporca ocitol v omeškaní s peňažným plnením a výšku úrokov stanovil na 8 %. Na oficiálnej
stránke Národnej banky Slovenska bolo zistené, že diskontná sadzby za obdobie od 01.03.2005 do
28.02.2006 predstavovala 3 % v dôsledku čoho bol krajský súd oprávnený priznať navrhovateľke úroky
z omeškania vo výške 6 % ročne. Krajský súd však prevzal výšku úrokov aj výpočet tak ako si ho

uplatnilanavrhovateľkaaakoonejrozhodolokresnýsúd,pričomstanoveniejejvýškynijakýmspôsobom
neodôvodnil.

Ďalšia časť námietky odporcu sa týkala časti rozhodnutia krajského súdu, ktorý rozhodol zhodne s
okresným súdom, keď bez náležitého odôvodnenia uplatnil pri výpočte odmeny advokáta tarifnú odmenu
pred zmluvnou odmenou. Podľa názoru ústavného súdu odporca s navrhovateľkou platne uzavreli

zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, kde si dohodli podielovú odmenu a v bode 6 tejto zmluvy si
účastníci zmluvy upravili aj možnosť odstúpenia od tejto zmluvy. To znamená, že ak došlo k ukončeniu
právneho zastúpenia z dôvodov na strane odporcu, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu advokátky
a táto nemôže byť zbavená práva na odmenu za právnu služby reálne poskytnuté do doby ukončenia
zastupovania. Do úvahy neprichádza priznanie podielovej odmeny. Osobitné ustanovenia čl. 6 tejto

zmluvy však zakladajú nárok na zaplatenie všetkých vo veci dovtedy vynaložených nákladov spojených
so zastupovaním klienta zvýšených o 100 %, ktoré možno považovať za odstupné - sankciu za účinné
odstúpenie klienta od zmluvy.

Odporca ďalej v tejto svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namietal skutočnosť, že krajský súd
mal uplatniť pri výpočte odmeny advokátky zmluvnú odmenu a nie odmenu tarifnú a tak isto namietal

počet úkonov, ktoré vykonala advokátka pri poskytovaní právneho zastúpenia. Ústavný súd považuje
uprednostnenie výpočtu odmeny podľa tarify pred zmluvou, ktorá bola záväzná pre jej účastníkov za
nezákonné a porušujúce ustanovenie článku č. 46 ods. 1 Ústavy.

Na základe tohto nálezu Ústavného súdu SR, Krajský súd v Prešove uznesením č. 2Co 147/2010 zo
dňa 20.12.2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplývajú rovnaké skutočnosti ako z nálezu ústavného súdu, pričom
krajský súd uložil súdu prvého stupňa postupovať v súlade s vyjadrenými závermi ústavného súdu s
tým, že spôsob výpočtu tarifnej odmeny navrhovateľky pri hodnote jedného úkonu právnej pomoci vovýške 16.650,- Sk (552,67 eur) je potrebné považovať za neopodstatnený, opomínajúci ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a v rozpore s uzavretou dohodou a dobrými mravmi.
Do úvahy neprichádza ani priznanie podielovej odmeny. Ustanovenia článku 6 zmluvy však zakladajú

nárok na zaplatenie všetkých, vo veci dovtedy vynaložených nákladov spojených so zastupovaním
klienta, zvýšených o 100 %, ktoré možno považovať za odstupné.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2011 odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 1Co 14/2006 zo dňa 18.06.2006 uhradil
odporca navrhovateľke čiastku 162.366,70,- Sk s 8 % úrokom z omeškania od 13.4.2005 do zaplatenia a

to celkovo čiastku 193.081,- Sk, čo predstavuje sumu 6.409,12 eur a to vložením na účet navrhovateľky
dňa 23.08.2007. Vzhľadom nato, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu, tak ako ho zistí v
čase rozhodovania, je potrebné návrh v časti sumy 162.366,70,- Sk spolu s 8 % úrokom z omeškania
od 13.04.2005 do zaplatenia t.j. v celkovej výške 193 081,- Sk zamietnuť bez ohľadu na právne
posúdenie skutkového stavu, pretože čiastka bola uhradená a existencia tohto skutkového stavu vyplýva
jednoznačne z predložených dokladov o úhrade.

Taktiež právny zástupca odporcu poukázal aj na úhrady vykonané odporcom a to úhrada vo výške 410,-
Sk zo dňa 11.04.2005, úhrada vo výške 3.950,- Sk zo dňa 12.01.2005, úhrada vo výške 4.000,- Sk zo
dňa 27.01.2005. O zaplatení týchto súm predložil odporca doklad potvrdzujúci vklad v hotovosti na účet
navrhovateľky vo výške 6.500,- eur dňa 23.08.2007, ďalej príkaz na úhradu na sumu 410,- Sk zo dňa
11.04.2005, príjmový pokladničný doklad zo dňa 27.01.2004 na sumu 4.000,- Sk, príkaz na úhradu zo

dňa 12.01.2005 na sumu 3.950,- Sk.

Vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 13.03.2012 navrhovateľka uviedla, že nález ústavného súdu
považuje za zmätočný, pretože ústavný súd v tomto svojom náleze vyslovil tri právne názory, ktoré
si navzájom odporujú. Stotožňuje sa so závermi pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Humenné v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov a najvyššieho súdu. Okrem odmeny má advokát právo

aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, v tomto prípade pri zastupovaní odporcu,
pretože šlo o komplikovaný prípad a v čase dohody tvrdil odporca, že nemá dostatok finančných
prostriedkov, zobrala od neho iba zálohu vo výške 4.000,- Sk a uzatvorila zmluvu o podielovej odmene.
Uzavretímtejtozmluvysavšaknevzdalasvojejtarifnejodmeny.Odporcajejvlastnedoteraznevypovedal
plnú moc, iba vypovedal túto zmluvu, takže v prípade úspechu si mohol odporca v konaní v ktorom ho

navrhovateľka zastupovala uplatniť trovy konania a v tejto veci sa na jej úkor obohatiť. Tak isto nikto v
priebehu celého konania nespochybnil koľko pojednávaní sa zúčastnila navrhovateľka, ako dlho trvali
a môže preukázať, že každé jedno pojednávanie trvalo minimálne 2 hodiny. Vyúčtovanie odporcovi
vykonala v súlade s vtedy platnou vyhláškou 163/2002 Zb., kde z ustanovení § 2 ods. 2 tejto vyhlášky
vyplýva, kedy má advokát nárok na tarifnú odmenu a preto trvá na podanom návrhu, pretože advokát

vykonáva svoju činnosť za odmeny a nebol tu žiadny dôvod, prečo by sa mala vzdať svojho práva na
odmenu.

Odporca k tomuto uviedol, že konanie, v ktorom ho navrhovateľka zastupovala sa vedie na tunajšom
súde pod sp.zn. 8C 160/2003. Konanie nebolo právoplatne ukončené, pretože vo veci bolo rozhodnuté,
avšak rozhodnutím Krajského súdu v Prešove bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec bola

vrátená na ďalšie konanie. V tomto konaní nebol úspešný a bol zaviazaný na úhradu v plnom rozsahu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa ustanovení § 2 vyhl. č. 163/2002 Zb. pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní právnych služieb, môže
advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v
súlade s dobrými mravmi. Ak nedôjde k dohode podľa ods. 1 na určenie odmeny advokáta sa použijú

ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny.Podľa ustanovení § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre tento prípad odstupné.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ práv požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi účastníkmi konania došlo dňa

27.01.2004 k uzavretiu dohody o podielovej odmene za poskytovanie právnej pomoci. V článku IV. tejto
dohody bola medzi účastníkmi konania dohodnutá podielová odmena vo výške 20 % z hodnoty veci a
v článku 6 tejto dohody bolo dohodnuté, že ak od dohody odstúpi klient, je povinný zaplatiť advokátovi
odstupné vo výške dovtedy vynaložených nákladov zvýšených o 100 %. Ďalej je nepochybné, že dňa
5.1.2005 prevzala navrhovateľka od odporcu listinu, ktorou odporca odstupuje od dohody o poskytovaní

právnej pomoci uzavretej dňa 27.1.2004.

Včlánku6dohodyopodielovejodmenezaposkytovanieprávnejpomocizodňa27.1.2004jedohodnuté,
že zrušiť túto zmluvu je možné dohodou strán alebo jednostranným odstúpením účastníka účinným
ku dňu doručenia písomného odstúpenia. V danom prípade bola medzi účastníkmi konania dohodnutá
možnosť odstúpenia od zmluvy a odstúpením od zmluvy sa zmluva v zmysle vyššie citovaných

ustanovení Občianskeho zákonníka zrušuje. Preto súd má zato, že došlo k platnému odstúpeniu
od dohody zo dňa 27.1.2004 ku dňu 5.1.2005 t.j. ku dňu kedy navrhovateľka prevzala od odporcu
odstúpenie od zmluvy. Tým došlo k zrušeniu predmetnej dohody.

Ďalej súd pri rozhodovaní vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR č. I ÚS 407/2008 zo dňa 30.06.2010,
kde vychádza ústavný súd zo skutočností, že pri poskytovaní právnych služieb sa klient s advokátkou

dohodli na tom, že sa uplatní podielová odmena, pričom možno z toho vyvodiť, že výsledok konania bol
v tomto prípade neistý jednak preto, že pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v konaní o ochranu
osobnosti neexistujú stanovené pravidlá a jednak z dôvodu, že súdu v týchto veciach rozhodujú značne
rozdielne. Hodnota sporu 2 milióny korún vyplynula zo skutočností, ktoré uviedol sťažovateľ v sťažnosti.
Advokátka by v tomto prípade mala nárok na sumu 400.000,- Sk v prípade plného úspechu, prípadne

na pomernú časť tejto dohodnutej podielovej odmeny a v prípade, žeby bol jej klient neúspešný tak by
mohla požadovať od neho iba náhradu hotových výdavkov. Táto odmena by sa však mohla použiť iba v
tom prípade, ak by advokátka zastupovala klienta až právoplatného ukončenia sporu. Spôsob výpočtu
odmeny advokátky, ktorú si uplatnila v tomto konaní považuje ústavný súd za neopodstatnený a to v
rozpore s Občianskym zákonníkom, zákonom č. 132/1992 Zb. o advokácií v znení neskorších predpisov

v rozpore s uzavretou dohodou a v rozpore s dobrými mravmi. Ústavný súd má zato, že odporca s
navrhovateľkou platne uzatvorili zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, kde si dohodli podielovú odmenu
a tak isto si špeciálne upravili možnosť odstúpenia oboch účastníkov od tejto dohody od tejto zmluvy, to
znamená, že došlo k ukončeniu právneho zastúpenia z dôvodov na strane odporcu. Priznanie podielovej
odmeny v tomto prípade neprichádza do úvahy. Osobitné ustanovenia článku zmluvy však priznávajú

navrhovateľke nárok na úhradu dovtedy vynaložených nákladov spojených so zastupovaním klienta
zvýšeným o 100 %, ktoré je možné považovať za sankciu, ktorá bola v tejto zmluve dohodnutá.

Z odôvodnenia nálezu ústavného súdu teda jednoznačne vyplýva, že v tomto prípade mala
navrhovateľka pri uplatňovaní si odmeny vychádzať z uzatvorenej dohody zo dňa 27.01.2004. Keďže
došlo k platnému odstúpeniu od tejto dohody, mohla si navrhovateľka uplatniť iba dovtedy vynaložené

náklady zvýšené o 100 %. Neprichádza do úvahy podielová odmena ani tarifná odmena.Navrhovateľka si uplatnila náhradu podľa ustanovení § 18 písm. a) a § 19 ods. 4 vyhl. č. 163/2002
a zákona č. 183/2002 Z.z. za cestovné osobným motorovým vozidlom zn. Honda CRV s priemernou
spotrebou 10,2 litra a to na trati Košice - Humenné a späť dňa 4.3.2004, 28.06.2004 a 10.11.2004 (6 x

100 km), sadzba za 1 km jazdy je 5,40,- Sk a od 1.5.2004 je sadzba 6,20,- Sk (5,40 x 200 = 1080,- Sk,
6,20 x 400 = 2480,- Sk) plus náhrada za pohonné hmoty vo výške 2074,70,- Sk.

Tak isto si uplatnila náhradu za stratu času podľa ustanovení § 20 vyhl. č. 163/2002 Z.z. t.j. 8 polhodín
cesta z Košíc do Humenného a späť x 3, teda účasť na troch pojednávaniach, takže 24 x 567, Sk
predstavuje sumu 13.608,- Sk.

Vynaložené náklady navrhovateľky predstavujú sumu 19.242,- Sk (1.080,- + 2.480,- + 13.608,- Sk)

či zvýšené o 100 % predstavujú sumu 38.485,- Sk. Preto by navrhovateľke vznikol nárok na úhradu
sumy 38.485,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 13.04.2005 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania
vyplýva z nálezu ústavného súdu, kde podľa Národnej banky Slovenska bola diskontná sadzba Národnej
banky Slovenska za obdobie od 01.03.2005 do 28.02.2006 vo výške 3 % v dôsledku čoho bol úrok z
omeškania vo výške 6 % ročne. Pri určení doby omeškania súd vychádzal zo skutočnosti, že odporca si

faktúru, ktorou bol vyzvaný na zaplatenie odmeny prevzal 11.04.2005. Nasledujúci deň mal povinnosť
ju uhradiť, teda do omeškania sa dostal dňa 13.04.2005. Z toho dôvodu by bol odporca povinný zaplatiť
navrhovateľke sumu 38.485,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 13.04.2005 do zaplatenia.

Ako to vyplýva z vyjadrenia odporcu zo dňa 17.05.2011 a z predložených dokladov, odporca sumu, na
ktorú bol zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 1Co 14/2006 zo dňa 18.06.2006, t.j. sumu

162.366,70 Sk s 8 % úrokom z omeškania od 13.04.2005 do zaplatenia, teda spolu sumu 193.081,-
Sk (6.409,12 eur) uhradil vložením na účet navrhovateľky dňa 23.08.2007. Keďže správne vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2011 odporca uviedol, že súd rozhoduje na základe skutkového
stavu v čase rozhodovania podľa ustanovení § 154 ods. 1 O.s.p., súd má zato, že zo strany odporcu
došlo k zaplateniu žalovanej sumy. Ako už bolo vyššie uvedené podľa nálezu ústavného súdu a názoru

Krajského súdu v Prešove vznikol navrhovateľke nárok iba na zaplatenie náhrady hotových výdavkov,
pričom tieto si vyčíslila na sumu 13.608,- Sk zvýšených o 100 % predstavuje sumu 38.485,- Sk plus
nárok na úhradu úroku z omeškania vo výške 6 % od 13.4.2005 do zaplatenia. Keďže odporca uhradil
sumu 193.081,- Sk t.j. 6.409,12 eur, súd má zato, že nárok navrhovateľky bol plne uspokojený a preto
návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti uhradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V zmysle hore citovaných ustanovení súd priznal náhradu trov konania odporcovi, pretože tento mal v
konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanieprotirozsudkualeboprotiuzneseniu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.