Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, April 4, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/272/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110224929
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Protznerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110224929.10

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobkyne v
1/ rade: P.. T. K., G.. XX.XX.XXXX, K.: Z. X, C., žalobkyne v 2/ rade: M. R., G.. XX.X.XXXX, K.: Z. X,
C., obe zastúpené: JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému:
Mesto Košice, so sídlom: Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691135, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že parcela č. XXX/X - orná pôda, o výmere 276 m2 zapísaná na Správe katastra Košice
na LV č. XXXXX, katastrálne územie: A. M., patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1/ rade
P.. T. K., P. R., G..: XX.XX.XXXX v podiele 1 z celku a žalobkyne v 2/ rade M. R., P. Š., G..: XX.X.XXXX
v podiele 1 z celku.

U r č u j e sa, že parcela č. XXXX/X - orná pôda, o výmere 97 m2 v rozsahu tak, ako je zakreslená v
geometrickom pláne W. C. Č.. XX/XX J. V. X.XX.XXXX, patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne

v 1/ rade P.. T. K., P.. R., G..: XX.XX.XXXX v podiele 1 z celku a žalobkyne v 2/ rade M. R., P.. Š., G..:
XX.X.XXXXvpodiele1zcelku.GeometrickýplánW.C.Č..XX/XXzodňaX.XX.XXXXtvoríneoddeliteľnú
súčasť rozsudku.

Konanie o určenie vlastníckeho práva k parc.č. XXX/X - orná pôda, o výmere 10 m2 a parc.č. XXX/
X - orná pôda, o výmere 27 m2 tak, ako boli zakreslené v geometrickom pláne W. C. Č.. XX/XX J. V.
X.XX.XXXX z a s t a v u j e .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyniam v 1/ a 2/ rade trovy konania vo výške 1.945,84 €,
predstavujúce uhradený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť
im k rukám ich právnej zástupkyni JUDr. Kristíny Piovarčiovej, advokátky, Štúrova 20, Košice, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňav1/radeaprávnapredchodkyňažalobkynev2/radesanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdu
dňa 11.10.2010 domáhali, aby súd určil, že parc. číslo XXX/X orná pôda o výmere XXXm2, zapísaná na

Správe katastra C., na LV č. XXXXX kat. úz.: A. M. patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v
1/ rade v podiele 1 a právnej predchodkyne žalobkyne v 2/ rade v podiele 1 k celku. Zároveň aby súd
určil, že časť parc. čís. XXXX kat. úz. A. M., v rozsahu ako je zakreslené v geometrickom pláne čís.
XX/XX patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1/ rade v podiele 1 a právnej predchodkyne
žalobkyne v 2/ rade v podiele 1 k celku s tým, že geometrický plán čís. XX/XX tvorí neoddeliteľnú súčasť
rozsudku. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade žiadali aj náhradu trov konania.Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností v kat. úz. A. M.,
zapísaných na Správe katastra C., na LV č. XXXX, ako parc. číslo XXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 s rodinným domom č.s. XXXX, každá v podiele 1 k celku. Vlastnícke právo nadobudli

na základe darovacej zmluvy V-16931/97 od ich rodičov T.. M. Q. M. R., ktorí túto parcelu nadobudli na
základe rozhodnutia o pridelené pozemku do osobného užívania zo dňa 25.6.1968 a dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku zo dňa 2.10.1968 P., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.1970.
V čase pridelenia parcely čís.994 do osobného užívania ich právnych predchodcov, boli prideľované do
OSU aj susedné parcely. Hranice parciel boli v prírode vykolíkované a označené pracovníkmi bývalého

U., resp. poverenými osobami. Na takto vyznačenej hranici ich otec postavil provizórny plot zo železných
rúrok a pletiva. Na pozemok bol navozený stavebný materiál. Dňa 13.2.1969 bolo vydané stavebné
povolenie býv. M. C. - Odbor výstavby, čís. XXXX/XXXX-R. na výstavbu rodinného domu, ktorý bol aj
postavený a po kolaudačnom konaní bolo vydané kolaudačné rozhodnutie ONV C. - A. - Odbor výstavby
čís.Výst. XXXX/XX-C. zo dňa 19.11.1980 a po vydaní súp. čísla dňa 17.10.1997 došlo k jeho zápisu do
katastra nehnuteľností. Celú nehnuteľnosť užívajú ako usporiadaný domový majetok, ktorý bol od roku

1969 ohradený trvalým plotom. Od parcely čís. XXX plot postavila býv. B., ktorá bola vlastníčkou objektu
na parc. čís. XXX, išlo o bývalú predajňu potravín. Od Z. F. bol plot postavený ich otcom na vytýčenej
hranici po dokončení výstavby rodinného domu. Na pozemku sú vysadené 40 ročné ovocné stromy,
ktoré tiež vysadil ich otec. Z dôvodu, že v čase prideľovania pozemku do osobného užívania za účelom
výstavby rodinného domu v roku 1969 bol pozemok vo vlastníctve štátu, ktorý vydával rozhodnutie o

pridelení aj stavebné povolenie, nemali ich právni predchodcovia žiadne pochybnosti o priebehu hranice
a rozsahu užívaného pozemku, V priebehu rokov nikto ich ani právnych predchodcov v užívaní nerušil a
nedožadoval sa vlastníckeho práva. Až v roku 2007 zistili, že parc. čís. XXX patrí žalovanému a rovnako
ajčasťparc.čís.XXXXodZ.F..Sútohonázoru,ževlastníckeprávonadobudlinazákladedobromyseľnej
nerušenej a dlhodobej držby v zmysle § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, pretože sú splnené

všetky zákonné predpoklady na vydržanie. Predmetom vydržania je nehnuteľnosť, ktorá môže byť
predmetom vlastníctva. Ich držba je oprávnená, pretože vzhľadom na všetky okolnosti prípadu boli
dobromyseľnívtom,žeimvecpatrívzmysle§130ods.1Občianskehozákonníka.Splnenájeajdoba10
ročnádobavydržania.Prezapočítanieuplynulýchdôbdovydržacejdobyjerozhodujúceintertemporálne
ust. § 865 ods. 3 OZ umožňujúce občanovi si započítať aj čas pred 1.4.1983 so súčasným odkladom

možnosti vydržania od 1.4.1984 ako aj ust. § 872 ods. 6 z.č. 509/1991 Zb., umožňujúce oprávnenej
osobe, aby v prípade vydržania pozemku si započítala čas, po ktorý právny predchodca mal pozemok
nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992. Ich právnym predchodcom bola parc. čís. XXX na LV č. XXXX kat.
úz. A. M. pridelená do osobného užívania v roku 1968 a právo osobného užívania bolo zriadené v roku
1970 - P. XX/XX. 10 ročná vydržacia lehota ich právnych predchodcov k parc. č. XXX/X o výmere XXX

m2, ktorú užívali spoločne s parc. č. XXX a k časti parc. č. XXXX začala plynúť najneskôr dňom 1.1.1992
a skončila dňom 1.1.2002. Žalobkyne vstúpili do užívania týchto parciel. V zmysle § 80 Občianskeho
súdneho poriadku majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože v súčasnosti
je ich právne postavenie neisté. Na parc. č. XXX/X si robí nárok M. C. a o jej kúpu sa zaujímajú tretie
osoby a časť parc. č. XXXX je vo vlastníctve žalovaného.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 8.11.2010, kedy uviedol, že parcela č. 995/1 v súčasnej
dobe zapísaná na LV č. XXXXX v k.ú. A. M. bola vytvorená z neknihovanej parcely č. XXXX/XX.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, neknihované pozemky nachádzajúce sa v zastavenom území obce, prechádzajú dňom
účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce, na ktorej území sa nachádzajú. Z uvedeného vyplýva, že

žalovaný nadobudol vlastníctvo k uvedenej parcele dňom 1.9.1995. Ako relevantné doklady týkajúce
sa tejto parcely označili geometrický plán č. XúXXXX v kat. úz. A. M. na oddelenie pozemkov č. XXX/
X, XXX/X a určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXX/X Q. XXX/X, potvrdenie Správy
katastra C. zo dňa 20.3.2009, že pozemnoknižná parcela č. XXXX/XX je neknihovaná a žiadosť o zápis
predmetného GP do katastra nehnuteľností zo dňa 6.4.2009. V prípade parcely č. XXXX (ako uvádzanej

žalobkyne- ešte neidentifikovanej geometrickým plánom) je potrebné uviesť, že ide o parcelu C KN č.
XXXX/X, v súčasnej dobe zapísanú na LV č. XXXXX v kat. úz. A. M., ktorú nadobudol žalovaný do
vlastníctva delimitačným protokolom č. XXX zo dňa 28.9.1992 v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. . o
majetku obcí. Číslo XXXX, ktoré žalobkyne považujú za číslo parcely, je iba číslom lomového bodu. Na
základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.Podaním zo dňa 19.11.2010 žalobkyne upresnili svoj návrh na začatie konania takto: Súd určuje, že
parc. číslo XXX/X orná pôda o výmere XXXm2, zapísaná na Správe katastra C., na LV č. XXXXX kat.
úz.: A. M. patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1/ rade v podiele 1 a právnej predchodkyne

žalobkyne v 2/ rade v podiele 1 k celku. Určuje sa, že parc. čís. XXX/X orná pôda o výmere XX m2,
aprc. č. XXX/X orná pôda o výmere XX m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XX m2 v kat. úz.
A. M. v rozsahu ako sú zakreslené v geometrickom pláne W. C. č. XX/XX zo dňa 5.11.2010 patria do
podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1/ rade v podiele 1 a právnej predchodkyne žalobkyne v 2/
rade v podiele 1 k celku s tým, že geometrický plán W. C. č. XX/XX zo dňa 5.11.2010 tvorí neoddeliteľnú

súčasť rozsudku. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade žiadali aj náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 16.11.2011 žalobkyne ešte upresnili svoj návrh na začatie konania, kedy zmenili výmeru
parc. číslo XXX/X orná pôda na XXXm2.

Uznesením č.k. 35C/272/2010-87 zo dňa 9.12.2011 súd pripustil vyššie citovanú zmenu návrhu na
začatie konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2012.

Podaním zo dňa 10.2.2011 žalobkyňa v 1/ rade žiadala súd, aby do konania pripustil ako žalobkyňu v 2/

rade M. R. z dôvodu, že na základe darovacej zmluvy V-11410/10 zo dňa 19.1.2011 sa stala podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. A. M. zapísaných na Správe katastra C. na LV č. XXXX ako
parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s domom č.s. XXXX v podiele 1 z celku.

Uznesením č.k.: 35C/272/2010-51 zo dňa 6.4.2011 súd pripustil, aby z konania vystúpila pôvodná
žalobkyňa v 2/ rade - M.. E. R. a na jej miesto vstúpila M. R.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

28.4.2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými listinnými dôkazmi, prednesmi a výpoveďami žalobcov,
prednesmi a výpoveďami žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozhodnutím č.j.: C. XXXX/XX zo dňa 25.6.1968 Okresný G. Z., finančný odbor v Košiciach pridelil T.. M.
R. Q. M. - žalobkyni v 2/ rade pozemok parc. č. XXXX/XX k.ú. Košice vo výmere XXX m2 do osobného

užívania k výstavbe rodinného domku, ktorý mal byť postavený najneskôr do konca r. 1970.

Dohodou o zriadení práva osobného užívania zo dňa 2.10.1968 M. G. Z. Z. C. zriadil pre T.. M. R. A. M.
- žalobkyňou v 2/ rade právo osobného užívania pozemku parc. č. XXXX/XX C..Ú.. C. vo výmere XXX
m2 k výstavbe rodinného domku.

Rozhodnutím číslo: Z../.-R. zo dňa 13.2.1969 M. G. Z. Z. C., odbor výstavby povolil stavebníkovi T.. M. R.

Z. C., k.ú. mesta C. na parc. č. XXXX/XX stavbu rodinného domu o zastavanej ploche 112 m2, kuchyne
10,9 m2 podľa podmienok v územnom rozhodnutí, pričom vytýčenie stavby mal previesť pracovník
odboru výstavby M. Z. C..

Z Protokolu Obvodného národného výboru, odboru výstavby C. - A. číslo: Z.. XXXX/XX zo dňa
11.11.1980 súd zistil, že bolo vedené kolaudačné konanie o uvedení stavby - rodinného domu Z. X, C. do

užívania. Následne dňa 19.11.1980 bolo pod číslom: Z.. XXXX/XX-C. vydané Kolaudačné rozhodnutie,
ktorým Obvodný národný výbor, odbor výstavby, C. - A. povolil užívanie stavby - rodinného domu o jednej
bytovej jednotke Z. C. Z. X, okres C., postavenú na parcele č. XXXX/XX, k. ú. C. a to odo dňa 11.11.1980.

Protokolom o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov v zmysle zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí odovzdal Okresný Ú. C.T. M. C. pozemky katastrálneho územia C. - A. zapísané v

LV č. X - XXXX parciel, LV č. XXXX - 4 parcely a v LV č. XXXX - 52 parciel.Mestská časť C. - A., Miestny úrad vydal dňa 17.10.1997 potvrdenie o pridelení orientačného čísla X a
súpisného čísla T. pre rodinný dom nachádzajúci sa na parcele č. XXX kat. úz. C. - A. G. Z. F., ktorej
vlastníkom sú T.. M. R. a žalobkyňa v 2/ rade.

Darovacou zmluvou zo dňa 8.12.1997 rodičia žalobkyne v 1/ rade - T.. M. R. a žalobkyňa v 2/ rade M.
R. darovali svojim dcéram - žalobkyni v 1/ rade T. R. a právnej predchodkyni žalobkyne v 2/ rade E. R.
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX k.ú. C.-A. ako parc. č. XXX - zastavaná plocha, dom o výmere
XXX m2, s.č. XXXX.

Katastrálny úrad v Košiciach listom zo dňa 20.3.2009 potvrdil, že pozemnoknižná parcela číslo XXXX/
XXX v registri parciel katastrálneho územia C. je neknihovaná a vedená ako ulica.

Geometrickým plánom č. X/XXXX vyhotoveným spoločnosťou W. A..P..U.. zo dňa 16.1.2009 boli z
neknihovanej parcely č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku: ulica, oddelené pozemky parc.
č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 druh
pozemku: orná pôda v k.ú. A. M., ktorých vlastníkom mal byť žalovaný. Uvedený geometrický plán
požiadal žalovaný zapísať do katastra nehnuteľností podaním zo dňa 6.4.2009.

Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. A. M. zo dňa 11.10.2010 súd zistil, že nehnuteľnosti - parc. č. XXX o
výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele XXX
bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1/ rade a právnej predchodkyne žalobkyne v 2/ rade E.
R., u každej v rozsahu 1 k celku.

Z listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. A. M. zo dňa 4.10.2010 súd zistil, že nehnuteľnosti, medzi nimi aj parc.

č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda je vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

Geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným spoločnosťou W. zo dňa 4.11.2010 (ďalej len „GP“)
boli z parcely Č.. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha, parcely č. XXXX/X o výmere
XXXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: orná
pôda, vytvorené nové pozemky a to: parc. č. XXX o výmere XXX, druh pozemku: zastavaná plocha vo

vlastníctve žalovaného, parc. č. XXXX/X U. Z. XXXX m2 druh pozemku: zastavaná plocha vo vlastníctve
žalovaného, parc. č. XXXX/X U. Z. XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha vo vlastníctve žalobkyne
v 1/ rade, parc. č. XXX/X U. Z. XXX m2, druh pozemku: orná pôda vo vlastníctve žalobkyne v 1/ rade,
parc. č. XXX/X U. Z. XX m2, druh pozemku: orná pôda vo vlastníctve žalovaného, parc. č. XXX/X U. Z.
XX m2, druh pozemku: orná pôda vo vlastníctve žalovaného.

Z fotodokumentácie predloženej žalobkyňami súd zistil, že plot postavený pred ich rodinným domom je
v jednej línii s ostatnými plotmi nachádzajúcimi sa na uvedenej ulici, t.j. i preddomová zeleň je rovnakej
šírke ako u iných domov.

Z listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. A. M. zo dňa 10.10.2011 súd zistil, že nehnuteľnosti, medzi nimi aj
parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda a parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. A. M. zo dňa 9.2.2011 súd zistil, že nehnuteľnosti - parc. č. XXX o výmere
XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele XXX je v
podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1/ rade a žalobkyne v 2/ rade, u každej v rozsahu 1 k celku.

Žalobkyňa v 1/ rade vypovedala, že je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, ktorá

predstavuje rodinný dom, ktorý postavil jej otec na pozemku jemu pridelenom v roku 1968 za odplatu
do užívania. Bola tam dohoda o zriadení práva osobného užívania, v roku 1969 dostal otec stavebnépovolenie, začal s výstavbou, pričom pozemok bol vtedy už z troch strán ohraničený, a to zo strany
O. O. B. a susedov, t.j. jej otec ohraničil už len pozemok od cesty na základe toho, ako mu to bolo
určenépracovníkmivýstavby.Napozemkuvysadilovocnéstromy.Dodomusapresťahovalivroku1976,

kolaudácia prebehla v roku 1980. V kolaudačnom rozhodnutí im bola odobrená stavba, ako aj pozemok s
plotom. Nemali žiadne pochybnosti, že s nehnuteľnosťou nie je niečo v poriadku, užívali ju v dobrej viere,
že sú vlastníkmi pozemku 42 rokov. Čo sa týka rozporu medzi číslami v rozhodnutí o pridelení pozemku a
momentálnym zápisom, na katastri uviedli, že došlo k prečíslovaniu. Na GP žalobkyňa v 1/ rade označila,
že užívajú časť pozemku ohraničenú červenou farbou pri parcele Č.. XXXX/X, avšak na pravej strane

je plot reálne postavený na čiernej čiare, pričom odchýlky medzi červenou a čiernou čiarou vznikli pri
rozdielnych postupoch merania. V reáli by parcela XXX zasahovala približne rovnakou mierou do parcely
XXX suseda a tak geodet posunul hranicu plotu tak, že ju stotožnil s reálnym plotom, hranica je v jednej
línii, domy sú postavené tiež v jednej línii, a preto aj jej otcovi bolo určené plot postaviť 2 metre od cesty
pracovníkmi výstavby, cesta bola vtedy už stanovená, mala obrubník a ďalej išiel trávnatý porast. Ich plot
je v línii s plotmi ostatných susedov a pri všetkých domoch je zachovaná rovnaká vzdialenosť od cesty.

Žalobkyňa v 2/ rade v konaní uviedla, že súhlasí s výpoveďou dcéry.

V konaní vypovedal svedok T.. M. R., ktorý uviedol, že v roku 1968 požiadal Národný výbor o pridelenie
pozemku na výstavbu rodinného domu. V tom čase sa parcelovala plocha O. Q. a tak tam dostal
pridelený pozemok, na ktorom začal na základe stavebného povolenia z roku 1969 stavať rodinný dom
a tento bol skolaudovaný v roku 1980. Medzitým i susedia postavili domy, pred ním i predajňa potravín.

Počas bývania postavil už len plot od cesty, kedy požiadal príslušný stavebný úrad, odbor výstavby,
aby mu oznámili, ako ďaleko to má byť. Oni prišli, vykolíkovali to a na základe toho potom postavil
plot. Pozemok s rodinným domom užíva 42 rokov. Za toto obdobie si nikto nič nenárokoval, nemal
žiadne spory so žiadnymi susedmi. Že je niečo v neporiadku zistil až vtedy, kedy geodeti na objednávku
magistrátu prišli zameriavať. Darovacia zmluva, ktorou daroval nehnuteľnosti dcéram sa týkala celého

pozemku s rodinným domom, on vtedy neskúmal, že sú tam nejaké iné čísla.

V konaní vypovedal svedok B. C., ktorý uviedol, že ho oslovili žalobkyne, že potrebujú vyhotoviť
geometrický plán, pretože chceli od mesta odkúpiť časť pozemku, mala to byť parcela č. XXXX/X Q.
XXX/X, jednalo o skutočné oplotenie ich pozemku. K výseku parcele Č.. XXX/X svedok uviedol, že v
roku 2010 boli uplatnené nové smernice pre zameriavanie, keď dovtedy to mohlo byť tzv. klasickým

spôsobom a potom už len GPS meraním a preto mohli vzniknúť aj takéto malé odchýlky a nezrovnalosti.
V tomto prípade tam bol vysoký oporný múr vo výške cca 5m, ktorý je šikmý, pričom on to meral na
vrchu plota a predchádzajúci geodet to mohol merať na spodku plota a preto mohla aj vzniknúť odchýlka.
Avšak červená čiara na GP vyznačuje skutočnú hranicu v teréne, červená hranica znamená oplotenie.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 15.11.2011 doložil do súdneho spisu mapový list č. X-X/XX,

ktorý dokumentoval stav nehnuteľnosti v roku 1980 a týmto namietal dobromyseľnosť žalobcov, pretože
podľa evidencie nehnuteľností bolo v ich možnostiach si zistiť, aký je skutočný stav, kde vedie skutočná
hranica, a to aj napriek tomu, že im predtým nejaký úradný orgán určil oplotenie. Ploty si vlastníci pri
parcelách alebo rodinných domoch označených XXX, XXX, XXX ťahali popri skutočnej hranici parciel,
naproti tá pri navrhovateľoch ten plot nekopírovala. Ak si to dali niektorí susedia do poriadku, prečo tak

neurobili i žalobcovia. Čo sa týka protokolu o kolaudácii, tento sa vzťahuje k rodinnému domu, odobril
stavbu rodinného domu, nie vykolíkovanie plota a teda nemá vzťah k tomuto pozemku. Dokazuje to,
že stavba bola postavená v súlade s právnymi predpismi, čo nerozporujú. Keďže predmetom prevodu
darovacej zmluvy z roku 1997 bola len parcela Č.. XXX, súčasné žalobkyne nemôžu mať naliehavý
právny záujem na určení vlastníctva k iným parcelám ako k tým, ktoré mali nadobudnúť darovacou

zmluvou. Môže byť len tvrdené, že vlastníctvo bolo držané právnymi predchodcami žalobkýň, ale nie
súčasnými žalobcami. Ak

Žalobkyňa v 1/ rade na pojednávaní konanom dňa 15.11.2011 k vyjadreniam žalovaného uviedla, že s
týmito nesúhlasí, pretože plot bol postavený tak, ako im bolo určené postaviť do radovej zástavby, aby
sa to zarovnalo s oplotením ostatných domov a dom bol kolaudovaný spolu s pozemkom, čo berú ako

ďalší level odobrenia daného stavu, pretože ona ako vlastník nie ej povinná chodiť na kataster, pozeraťstaré katastrálne mapy, kde okrem iného neboli v tom období zakreslené všetky veci, ako vyplynulo
z výpovede svedka tieto mapy niekedy nie sú reálne, nezodpovedajú skutočnému stavu veci, existujú
v nich odchýlky. Okrem oného v roku 1997 bol k prevodu nehnuteľnosti z rodičov na dcéry prizvaný

znalec, ktorý do prevodu okrem rodinného domu zahrnul aj pozemok a dokonca aj ovocné stromy. Nikto
nevie, aká bola v čase vykolíkovania plota skutočná hranica parciel XXX, XXX, XXX, pretože v čase,
kedy sa ploty stavali, tieto parcely číslami ani čiarami neexistovali.

Právna zástupkyňa žalobkýň tiež uviedla, že odkazujú na protokol o kolaudácii, z ktorého vyplýva,
že podmienky územného rozhodnutia boli dodržané. Taktiež v znaleckom posudku vyhotovenom k

darovacej zmluve z 8.12.1997 ohodnocoval znalec celú nehnuteľnosť aj s porastmi, nadobúdajúci z toho
zaplatili aj daň z darovania a toto preukazuje ich dobromyseľnosť. Pôvodne bola parcela č. XXXX/XX
označená ako základy P. C. Q. C. G. Z. C. M. C., spravovanej v celosti, pozemnoknižnej vložke č. XXXX,
k.ú. C. a tak bola prideľovaná do osobného užívania. V dohode o osobnom užívaní je uvedené toto
číslo XXXX/XX, pričom vo výpise z pozemkovej knihy sú všetky zmluvy uvedené. Toto nie je ojedinelý
spor so žalovaným, ktorý získal pozemky ex lege zo zákona a vtedy sa začal zaujímať o rozdiely medzi

skutočným stavom a právnym stavom. Predtým nikto nikdy nič vo vzťahu k žalobcom žiadne kroky
neučinil, nenárokoval si. Sú tu dostatočné listinné dôkazy orgánov štátu, ktoré boli činné a odobrili ten
stav, ktorý je a vlastníci predsa nemohli mať vôbec žiadnu pochybnosť, že im to nepatrí.

Podaním zo dňa 22.12.2011 žalovaný doplnil svoje vyjadrenia z pojednávania, kedy spochybnil
nedobromyseľnosť právneho predchodcu žalobkýň (T.. M. R.) a to tým, že predložil mapové listy, na

ktorých vidno zjavne pravidelný spôsob rozparcelovania pozemkov v danej lokalite O. C., pričom tomuto
prináleží parcela presne takého tvaru, aký má súčasná parcela Č.. XXX, na ktorej je postavený rodinný
dom. Vzhľadom k tomu nemožno mať dôvodné pochybnosti o tom, že v minulosti mu bol daný do
osobného užívania pozemok, ktorý je dnes stotožnený v uvedenej parcele Č.. XXX. Osobné užívanie
pozemku sa na základe novely Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992 zmenilo na vlastníctvo

a takto je aj evidované v katastri nehnuteľností. Parcela Č.. XXX M. Z. XXX M.. Vyhovením žalobe
by sa k tejto parcele pričlenili pozemky o výmere XXX m2 (parc. XXXX/X a XXX/X podľa GP), čo by
znamenalo rozsiahle zväčšenie výmery až o cca 70% a práve toto zakladá relevantnú pochybnosť
o dobromyseľnosti O.. R., ktorý aj bežným pozorovaním mohol dospieť k vedomiu o tom, že užíva
podstatne väčšiu časť pozemku, ako mu bola pridelená, na čom nemení nič fakt, že pozemok mu bol

vykolíkovaný tretími osobami. Žalovaný ďalej namietol nedobromyseľnosť žalobkyne v 1/ rade, pôvodnej
žalobkyne v 2/ rade, kedy tieto nadobudli parcelu č. XXX o výmere XXX m2 darovacou zmluvou od
svojich rodičov v roku 1997, pričom predmetom prevodu bola len táto jediná parcela v tejto konkrétnej
výmere. Predmetom prevodu nemohli byť ďalšie časti pozemku (ktoré sú predmetom žaloby), keďže
tieto neboli ani len naznačené v zmluve. Tvrdenie, že obe osoby si mysleli, že im je darovaný pozemok

v oveľa väčšej výmere neobstojí, pretože tieto mali možnosť presvedčiť sa na príslušnej správe katastra
o reálnom stave vlastníctva daného pozemku resp. susediacich pozemkov. Preto žalobkyňa v 1/
rade ani pôvodná žalobkyňa v 2/ rade nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva, keďže im daný pozemok nikdy nebol prevedený ani nenastala iná skutočnosť, ktorá by mala
za následok prechod vlastníctva. Pre účely výpočtu dane z darovania znalec v roku 1997 bezpochyby

vychádzal z výmery XXX m2, keďže iný stav podľa katastra nehnuteľností ani nemohol prichádzať do
úvahy. Oceňovanie pozemkov nesúvisí s oceňovaním stavieb príp. aj ovocných stromov. Žalobkyňa
v 2/ rade vstúpila do konania na základe darovacej zmluvy, ktorou jej pôvodná žalobkyňa v 2/ rade
darovala svoj spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXX (vrátane rodinného domu). Nakoľko v tom čase už
prebiehalo toto súdne konanie, nová nadobúdateľka - žalobkyňa v 2/ rade si musela byť bez akýchkoľvek

pochybností vedomá, čo touto zmluvou nadobúda a teda že ani v mylnej domnienke nenadobúda
pozemky, ktoré by mali byť predmetom vydržania. Na základe toho nemôže byť splnená podmienka
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva, keďže chýba akýkoľvek dôvod vôbec na začiatok
dobromyseľnej držby, nakoľko jej pozícia v spore je odvodená od pozície pôvodnej žalobkyne v 2/ rade
- nadobudnutie konkrétnej parcely (resp. spoluvlastníckeho podielu) žiadnym spôsobom nedáva nárok

na určenie vlastníctva susednej parcely vo vlastníctve žalovaného.

K uvedenému vyjadreniu podala stanovisko právna zástupkyňa žalobkýň, kedy uviedla, že žalobkyňa
v 2/ rade bola pôvodnou užívateľkou, čiže tvrdenie žalovaného neobstojí. Za podstatné je nutné
považovať, že do osobného užívania bola daná parcela s úplne iným číslom, úplne inou výmerou, t.j.parcela č. XXXX/XX, že kto tieto parcely v prírode vytýčil a že do roku 19914 nemal žalovaný o týchto
vzťahoch žiadnu vedomosť, vlastníctvo nadobudol až v roku 1992 a ani vtedy sa ešte nezaujímal o
svoje vlastnícke práva, začal až 15 rokov neskôr, čiže o vzťahoch, ktoré tam boli, žalovaný nevie nič.

Za dôležitý doklad považujú kolaudačné rozhodnutie, v ktorom je uvedené, že boli dodržané všetky
podmienky na výstavbu a teda v prípade, ak by tam bol nejaký problém týkajúci sa výmery alebo veľkosti
pozemku, orgány štátu by v tom čase takéto rozhodnutie nevydali. Treba zdôrazniť tú skutočnosť, že
hranice v prírode vytýčené susedmi, boli úplne odlišné od výmer, ktoré sú na papieri. Tieto výmery boli
prispôsobené terénu na mieste samom a právni predchodcovia žalobkýň urobili už len predný plot v línii

s ostatnými plotmi domov a teda nikto z týchto ľudí nemá vo vlastníctve tú výmeru, ktorú mali, pretože
za socializmu, keď prišiel geodet, vymeral to, tak nikto z nich nepochyboval, že takto je to správne,
rešpektovali tento stav a nikto sa ani nezaoberal dlhú dobu nejakými rozdielmi či anomáliami.

Žalovaný zotrval na svojom tvrdení o nedostatku naliehavého právneho záujmu, nakoľko aktívne
žalujúce strany majú len odvodené postavenia od predchádzajúcich žalobcov resp. právnych
predchodcov. Argument žalobkýň, že sa jednalo prispôsobenie hraníc v teréne, nie je argumentom na

preukázanie dobromyseľnosti, ani to, že plot postavila Jednota, pretože to bol nejaký tretí subjekt a to
neznamená, že pozemok právnych predchodcov žalobkýň mal byť hneď od tohto plota.

Podaním zo dňa 5.3.2012 žalobkyne uviedli, že žalobkyňa v 2/ rade od samého začiatku bola
pôvodnou užívateľkou nehnuteľnosti a v zmysle zákona č. 509/1991 Zb. účinným od 1.1.1992 sa stala
bezpodielovou spoluvlastníčkou terajšej parcely č. 994 (aj napriek ďalším prevodom znovu opätovne na

ňu samu). Hranice pozemku boli v prírode vytýčené pracovníkmi Geodézie a hranica s Jednotou bola
pevne určená pevným plotom od roku 1969, čiže pred výstavbou rodinného domu. Hranica pozemku
od cesty t.j. od Z. ulice musela byť v jednej línii s hranicami pozemkov ostatných rodinných domov a
to 2 metre od cesty v priamke. Toto bolo určené pracovníkmi Geodézie a takto bola hranica v prírode
oddelená od cesty plotom. Právny predchodca T.. M. R. postavil plot už len od Z. F., bočné ploty postavila

B. a susedia. Poukazujú na nepravidelný tvar pozemku a na účelovosť využitia užívanej nehnuteľnosti.
Navrhujú vykonať ohliadku na mieste samom za účelom preukázania miestnych podmienok užívania
a jednak tvaru predmetnej nehnuteľnosti. Nesúhlasia s výpočtom žalovaného ohľadom 70%ného
zväčšenia pozemku, pretože výpočet je z výmery XXX M. a nie zo skutočne užívanej výmery XXX
M., keď sa potom jedná o zväčšenie cca 41,16 %. Oni aj právni predchodcovia užívali nehnuteľnosti

nerušene, dobromyseľne ako svoje vlastné v rozsahu ako sú v prírode ohradené a na geometrickom
pláne vytýčené, nikto ich v užívaní nerušil, ani doňho nevstupoval, nemali žiadne pochybnosti o tom,
že by im nehnuteľnosti vlastníckym právom nepatrili. Vlastnícke právo nadobudli v zmysle § 134 ods.
1 a 3 Občianskeho zákonníka v spojené s § 872 ods. 1 a 6 Občianskeho zákonníka. Právny titul, na
základe ktorého nadobudli vlastnícke právo je zmena práva osobného užívania pozemku na vlastnícke

právo dňom 1.1.1992, odkedy im začala plynúť 10ročná vydržacia lehota, ktorá skončila dňom 1.1.2002.
Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je v tom, že bez toho určenia je ich právne
postavenie neisté vo vzťahu k predmetu konania, pretože skutočný stav je v rozpore so stavom právnym.
Za daného stavu nemôžu s nehnuteľnosťami nakladať v takom rozsahu, v akom sa cítia byť ich
vlastníkmi.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 872 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania
pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Vychádzajúc z ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania
rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Takéhoto určenia

sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý
právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo
neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého právneho záujmu na určení, či

právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu.

Súd sa mal za to, že žalobkyne v 1/ a 2/ rade jednoznačne majú naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva cestou súdu, pretože ich právne postavenie čo sa týka dotknutých parciel, ktoré
sú predmetom konania je bez určenia súdu neisté a túto neistotu možno odstrániť jedine rozhodnutím
súdu, naviac ak žalovaný toto vlastnícke právo žalobkýň popiera, neuznáva. Súd v tomto prípade

neuznal argumentáciu žalovaného, že žalobkyniam chýba naliehavý právny záujem na takomto určení,
pretože ich postavenie je len odvodené od postavenia ich právnych predchodcov. Tým, že žalobkyne
v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti - parcely č. XXX U. Z. XXX M., druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, od ktorej parcely následne tieto odvodzujú svoje vlastnícke
právo aj nehnuteľnostiam - parcelám, ktoré sú predmetom konania, majú naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva k nim. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalované parcely patrili právnym
predchodcom, že došlo k právnemu nástupníctvu a že tieto parcely s príslušnými výmerami neboli
uvedené v darovacej zmluve z 8.12.1997 resp. iných právnych úkonoch. V prípade, ak by tomu tak bolo,
predsa nie je potrebné autoritatívne rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva a žalobkyniam pre
zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností by potom stačili tie doklady, ktorými disponujú.

Naviac súd musí konštatovať, že v tomto prípade je stav užívací v rozpore so stavom právnym a
už aj v tomto je potrebné vidieť naliehavosť právneho záujmu na určení, kto je vlastníkom sporných
nehnuteľností. Rozhodnutie súdu je spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech
žalobkýň v katastri nehnuteľností, ktorým postupom by došlo k odstráneniu stavu právnej neistotyžalobkýň a tým je nepochybne daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobkyne domáhajú
touto žalobou.

Ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecné ustanovenie o nadobúdaní

subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivými spôsobmi. Vlastnícke právo sa nadobúda buď od
skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom, kde ide o nadobudnutie odvodené (derivatívne), alebo
sa nadobúda pôvodným (originálnym) spôsobom k novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila.
Pri pôvodnom nadobúdaní vlastníckeho práva sa rozlišuje nadobúdanie: a) medzi živými a to na základe
zmluvy, rozhodnutia štátneho orgánu alebo iných skutočností ustanovených zákonom, najmä vydržaním

(§ 134 OZ), spracovaním cudzej veci (§ 135b OZ), nálezom (§ 135 OZ), prírastkami (§ 135a) a b) pre
prípad smrti a to dedením (§ 460 a nasl. OZ).

Vydržanie teda patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá
nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne
určená. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci

po celú vydržaciu dobu, po túto dobu musí byť držba pokojná bez toho, že by si niekto uplatňoval
vlastnícke právo na túto vec, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania
predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky a
pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny
nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny

predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u žalobkýň súd posudzoval
podľa Občianskeho zákonníka v znení novely č. 509/1991 Zb. účinnej od 1.1.1992, ktorá ustanovila, že
vlastníckeprávovydržanímnadobudneosoba,ktorákedykoľvekpo1.1.1992splnilapodmienkyuvedené

v § 134 Občianskeho zákonníka, pričom sa prihliada aj na dobu, po ktorú mal oprávnený držiteľ pozemok
v držbe pred 1.1.1992.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, túto užíva a požíva jej plody a úžitky,
disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny
stav je doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré

vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej
odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v
tom, že mu vec či právo skutočne patrí. Oprávnená a chránená držba je výlučne takým faktickým
stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmoví znaky. Súčasne však musí existovať úkon,
ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s

vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Pochybnosti, či je držba
oprávnená alebo nie, rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, t.j. v pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Dôkaz o stave držiteľa sa totiž utvára len nepriamo, úsudkom
z iných dôkazov a z hľadiska procesného dokazovania je preto v prípade pochybností vhodnejšie
vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno preniesť na toho, kto namieta oprávnenosť

držby. Dobromyseľnosť je vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuj
určitú vec. Ide teda o psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta,
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právnym predchodcom žalobkyne v 1/ rade -
rodičom T.. M. R. a aktuálnej žalobkyni v 2/ rade - manželke M. R. bol v roku 1968 pridelený pozemok č.
XXXX/XX U. Z. XXX M., k.ú. Košice, momentálne zapísaný na LV č. XXXX, k. ú.: A. M. ako parc č. XXX
o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na ktorom v rokoch 1969 začali stavať
rodinný dom, momentálne vedený na vyššie citovanom liste vlastníctva pod súp. č. XXXX s tým, že tento

bol skolaudovaný v roku 1980 a Obvodný národný výbor, odbor výstavby pri kolaudácii s prihliadnutímna stanoviská odborných dozorných orgánov konštatoval, že podmienky určené územným rozhodnutím
a rozhodnutím o povolení stavby zo dňa 13.2.1969 boli splnené. Následne v roku 1997 bolo pre rodinný
dom pridelené orientačné číslo X a súpisné číslo T..

Z uvedeného vyplýva, že uvedený pozemok začali právni predchodcovia žalobkýň užívať hneď po
jeho pridelení v roku 1968 a to v rozsahu zakreslenom červenou farbou v Geometrickom pláne č.
XX/XXXX Z. A. W. J. V. X.XX.XXXX, t.j. zahŕňajúc parcelu č. XXX, XXX/X Q. XXXX/X, kedy vlastne
plot tvoriaci predný oblúk pred domom postavil samotný právny predchodca žalobkýň tak, že plot je
v rovnakej línii s ostatnými plotmi na ulici so zachovaním 2-metrového odstupu zelene od cesty v

súlade s tým, ako mu to bolo ešte za socializmu vykolíkované pracovníkmi národného výboru - odboru
výstavby. To znamená, že od tejto doby uvedené pozemky užívali právni predchodcovia a následne
nástupcovia - žalobkyňa v 1/ rade a jej sestra - pôvodná žalobkyňa v 2/ rade E. R. v dobrej viere,
že im tieto pozemky patria. Nik z nich nepochyboval, že nakladajú s danými nehnuteľnosťami ako
so svojim vlastníctvom, pretože užívanie pozemkov spolu s postavenou stavbou - rodinným domom
im odsúhlasili vtedajšie orgány a i plot postavený právnym predchodcom žalobkýň bol tak ako aj

momentálne stojí, vyhotovený na pokyn týchto orgánov, ktoré sami určili, kde stavebník má plot
postaviť tak, aby ho dal do línie s plotmi ostatných domov na ulici. Už v tejto samotnej skutočnosti je
nutné vidieť dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobkýň, pretože títo nemali dôvod pochybovať o
správnosti rozhodnutí vtedajších orgánov. Z rovnakého dôvodu potom nemali ani pochybnosť o rozsahu
užívaných pozemkov i keď pôvodná výmera prideleného pozemku nekorešponduje výmerou pozemkov,

ku ktorých žiadajú žalobkyne určiť vlastnícke právo, keďže všetky kroky od pridelenia pozemku cez
stavbu rodinného domu, jeho kolaudáciu i vytýčenie hranice predného plota boli učinené pod dohľadom
a pri odsúhlasení vtedajších orgánov. Právni predchodcovia a následne aj žalobkyňa v 1/ rade a jej
sestra titulom Darovacej zmluvy z 8.12.1997 užívali takú časť pozemku, aký bol vyčlenený v teréne
z troch strán susednými plotmi, pričom právny predchodca - otec T.. M. R. postavil plot už len v

prednej časti. Z uvedeného vyplýva, že nadobúdatelia žiadnym spôsobom nemohli byť nedobromyseľní
pri užívaní týchto pozemkov, i keď ich výmera výrazne presahuje pridelenú výmeru, avšak tento omyl
je v tomto prípade ospravedlniteľný vzhľadom na skutkové okolnosti nadobudnutia tohto pozemku a
vzhľadom na nepravidelný tvar uvedeného pozemku či jeho umiestnenie v teréne. Nadobúdatelia -
právni predchodcovia ako aj nástupkyne v zmysle Darovacej zmluvy z 8.12.1997 nemali predsa žiaden

dôvod si uvedenú výmeru osobitne premeriavať, či korešponduje s údajmi uvedenými v príslušných
rozhodnutiach vydaných pri prevzatí do užívania, pretože po celú 10-ročnú dobu bola ich držba týchto
pozemkov pokojná, nerušená, nikto sa užívania pozemkov nedomáhal, až pred podaním žaloby sa začal
o uvedené pozemky zaujímať žalobca a tieto dal aj premerať. Až vtedy nadobúdatelia zistili rozpor stavu
užívacieho a stavu právneho, pričom uvedenú situáciu riešili podaním tohto žalobného návrhu.

V čase pridelenia pôvodného pozemku 2411/78 platné právne predpisy neumožňovali vydržanie
fyzickým osobám. Až novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. mohla vlastnícke právo
vydržaním nadobudnúť akákoľvek osoba (t.j. aj fyzické osoby - občania) so započítaním oprávnenej
držby svojich predchodcov pred 1.1.1992, pričom v tomto konkrétnom prípade títo užívali pozemok
nepretržite od roku 1968. Na tomto mieste súd právne uzatvára, že žalobkyne resp. ich právni

predchodcovia vstúpili do držby sporných pozemkov minimálne 1.1.1992, a teda k 1.1.2002 im uplynula
zákonná 10-ročná vydržacia lehota. Na tom nič nemení tá skutočnosť, že uvedené pozemky neboli
predmetom pôvodne vydaných rozhodnutí resp. ďalších zmlúv, ktorými bol pozemok č. XXX spolu
s rodinným domom ďalej prevádzaný. V prípade, ak by tomu tak bolo, potreba domáhať sa určenia
vlastníckeho práva k týmto pozemkom by nebola predsa vôbec daná, pretože sporné pozemky, ktoré

sú uvedené vo vyhovujúcej časti rozhodnutia by nadobudli písomnou zmluvou a vkladom do katastra
nehnuteľností.

Súd sa nestotožnil ani s ďalšou argumentáciou žalovaného, že momentálna žalobkyňa v 2/ rade stratila
svoju dobromyseľnosť, keďže na ňu bol pozemok s rodinným domom prevedený až počas súdneho
konania. Tu je nutné uviesť, že žalobkyňa v 2/ rade bola pôvodnou užívateľkou a následne po r.

1992 vlastníčkou predmetných nehnuteľností, kedy je možno konštatovať, že k opätovnému prevodu
nehnuteľností z jej dcéry E. R. na ňu samu došlo až po tom, čo uplynula vydržacia doba a teda otázku
straty dobromyseľnosti tu nebolo potrebné riešiť.Súd nevykonal dokazovanie navrhovanou obhliadkou nehnuteľnosti, nakoľko to vzhľadom na zistený
skutkový stav z listinných dôkazov a fotodokumentácie považoval za nehospodárne a nadbytočné.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe dispozičného úkonu žalobkýň, ktorým zobrali svoj návrh v časti týkajúcej sa parcely č. XXX/

X - orná pôda o výmere XX m2 a parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2 späť, súd za súhlasu
žalovaného konanie v zmysle § 96 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na vyššie citované zákonné
ustanovenia dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v rozsahu prvých dvoch výrokov,
ktorými určil, že žalobkyne v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností - parcely č.

XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmer XX m2, zapísaných na
LV č. XXXXX v k. ú.: A.N. M., každá v podiele 1 k celku, tak ako je zakreslené Z. W. Č.. XX/XX zo dňa
X.XX.XXXX vyhotovenom spoločnosťou W. C..

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa

základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo
samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje
sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba
týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky
a hodnota záväzku.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za

tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a

to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonanýchpočas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,

Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a žalobkyniam
priznal náhradu plnú trov konania, nakoľko ich neúspech bol len v nepatrnej časti (pozemky o výmere
10 m2 a 27 m2). Táto náhrada pozostáva z vyčísleného súdneho poplatku vo výške 115,50 € a trovách

právneho zastúpenia vo výške 1.830,34 € za 7 úkonov právnej služby, každý vo výške 254,03 € (súd
vychádzal z uplatnenej výšky, i keď z hodnoty pozemku za 1 m2/ 36, 51 €, čo je pri 276 m2 + 97 m2 =
373 m2 x 36,51 € až suma 13.618,23 €, vychádzal hodnota jedného úkonu 303,74 €) plus režijný paušál
2 x 7,21 € (v roku 2010), 2 x 7,41 € (v roku 2011) a 3 x 7,63 € (v roku 2012).

Súd v tomto prípade neaplikoval ustanovenie § 143 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalovaný

prechodom majetku obcí zákonom č. 138/1991 Zb. vstúpil do všetkých práv a povinností svojho
právneho predchodcu, v konaní sa aktívne bránil, neuznával nárok žalobkýň a teda súd tu nevidel dôvod
na uplatnenie tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).