Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 24, 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/53/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708217416
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7708217416.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu: Lesy Schytra

s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 1, Humenné, IČO: 36 462 969, zastúpeného: JUDr. Valerij Podoľskij,
advokát, Námestie Slobody 1, Humenné proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
so sídlom Námestie SNP 8, 975 66, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, týka sa odštepného závodu
Sobrance, Kúpeľská 69, Sobrance, zastúpeného JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou, Kamenná
Poruba 15, 093 01 Vranov nad Topľou, prevádzka Hlavná 10, Prešov o zaplatenie istiny 82.278,43
EUR /2.478.720.-Sk/ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania 11 032.- EUR na účet právnej zástupkyne

žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2008 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej
sumy 82.278,43 EUR /2.478.720.-Sk/ s 14,25% úrokom z omeškania ročne od 25.7.2008 do zaplatenia,
titulom náhrady škody, alebo bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že neoprávnene
vyťažil drevnú hmotu na parcelách , ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu v rokoch 2002 až 2007.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní a
nárok žalobcu je aj čiastočne premlčaný.

Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listom vlastníctva Z. Trnava pri Laborci /č.l.84/,
K.i /č.l.83/, s informáciou od Obvodného lesného úradu v Michalovciach zo dňa 17.7.2008 /č.l.9/, s

rozhodnutím Okresného úradu v Michalovciach zo dňa XX.X.XXXX č. XXXX/XXXXX/DZI právoplatného
13.12.2004 /č.l.47-48/, so spisom V. /č.l.298-344/, zmluvou o prevode nehnuteľností zo dňa 27.11.2007 /
č.l.318-319/, výpoveďou T. /č.l.365/ ako aj ďalším obsahom spisu zistil následovný skutkový stav:

Žalobca v žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom lesných pozemkov, ktoré sú zapísané na
LV č. 1174 k.ú. Oreské ako parcela č. 480/1-lesné pozemky o výmere 843762 m2 v podiele 1/2 lesných
pozemkov zapísaných na K.

Žalobca ako dôkaz pripojil k žalobe čiastočné výpisy z listov vlastníctva uvedených nehnuteľností /
č.l.6-8/.Z výpisov z LV predložených Správou katastra v Michalovciach na žiadosť súdu vyplýva, O.ú vedení
ako podieloví spoluvlastníci: Slovenská republika v podiele 1/2 a žalobca taktiež v podiele 1/2 .
Zároveň je uvedený ako Správca citovaných nehnuteľností Slovenský pozemkový fond /č.l.82/. V. sú

vedení spoluvlastníci: Slovenská republika 16/24, žalobca v podiele 8/24 a ako správca je vedený
žalovaný /č.l.83/, na K.Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v rokoch 2002 až 2007 na uvedených
nehnuteľnostiach vykonával ťažbu drevnej hmoty v celkovom rozsahu 5.031 m3. Po prepočte na
podiel žalobcu z uvedených nehnuteľností žalovaný vyťažil množstvo 2.065,6 m3 drevnej hmoty, ktorá
prináleží žalobcovi. Zisk za 1 m2 drevnej hmoty predstavuje čiastku 1.200.-Sk a protiprávnym konaním

žalovaného vznikla žalobcovi celková majetková ujma /ušlý zisk/ vo výške 2.478.720.-Sk /1.200.-
Skx2.065,6m3/.

Žalobca v článku II. žaloby uviedol, že požaduje úrok z omeškania 14,25% ročný s poukazom na
ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže obidvaja účastníci sú podnikatelia a jedná sa
o vzťah upravený ustanovením § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 9.3.2009 /č.l.30-31/ namietal, že samotná žaloba

neobsahuje náležitosti, ktoré sú stanovené v ustanovení § 79 ods. 1 O.s.p., taktiež namietal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, keďže na K.. Oreské je zapísaný spoluvlastník v podiele 1/2 Slovenská
republika, pričom žalobca nepreukázal, či koná so súhlasom druhého spoluvlastníka. Ďalej poukázala
na tú skutočnosť, že žalobca v žalobe neuvádza právny dôvod uplatneného nároku, teda či sa jedná o
náhradu škody bezdôvodného obohatenia, alebo nejakú obchodnú pohľadávku a taktiež nie je zrejme,

či sa jedná o civilnoprávny vzťah z titulu podielového spoluvlastníctva, alebo o obchodnoprávny vzťah.

Žalobca k žalobe pripojil informáciu Obvodného lesného úradu v Michalovciach zo dňa 17.7.2008 podľa
Zákona č. 211/2000 Z.z. o množstve vyťaženej drevnej hmoty na odštepnom závode v Sobranciach za
roky 2002-2007 z ktorej je zrejme, že bolo vyťažené množstvo 5031 m3 z ktorého množstva vychádza
žalobca v žalobe s jej vyčíslením ušlého zisku /č.l.9/.

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 29.3.2010 /č.l.46/, ktorým reagoval na odpor žalovaného v bode
1. Poukázal na rozhodnutie Okresného úradu v Michalovciach zo dňa 25.2.2003 Z. ktoré nadobudlo
právoplatnosť 13.12.2004 /č.l.47-48/, ktorým oprávnenej osobe J. /v ďalšom len oprávnenej osobe/
boli priznané vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaných Q. V uvedenom bode 1. poukázal na
tú skutočnosť, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.12.2004 a už právoplatnosťou tohto

rozhodnutia došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva a nie až zápisom vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

V bode 2. sa vyjadril k námietke premlčania, podľa jeho názoru táto námietka premlčania podľa § 106
ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka neobstojí, keďže premlčacia lehota je síce dvojročná,
ale jedná sa o subjektívnu lehotu a na začatie jej plynutia treba rešpektovať subjektívnu stránku

poškodenéhotýkajúcusajeho vedomostíoškodeavedomostiotomktozavzniknutúškoduzodpovedá.

V danom prípade žalobca uviedol, že žalobca sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré mu umožnili vyčísliť
nárok na náhradu škody až poskytnutím informácie zo dňa 17.7.2008 a teda jeho nárok nemôže byť
premlčaný, keďže žaloba bola podaná na súd 5.12.2008.

Návrhom zo dňa 26.5.2010 /č.l.58-60/ žalobca navrhol, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým sa

zakazuje žalovanému realizovať všetky druhy ťažieb akejkoľvek drevnej hmoty na nehnuteľnostiach,
ktoré sú zapísané na vyššie citovaných listoch vlastníctva.Súd zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia uznesením zo dňa 23.6.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť zo dňa 24.8.2010 /č.l.74-79/, z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
predbežného opatrenia a s poukazom na ustanovenie § 102 ods. 1 O.s.p..

Žalovaný k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo vyjadrení zo dňa 14.6.2010 /č.l.68-72/
uviedol, že žalovaný k citovaným nehnuteľnostiam má dvojjedinú pozíciu s tým, že jednak je správcom
podielu Slovenskej republiky a súčasne je odborným lesným hospodárom, ktorý na základe lesného
hospodárskeho plánu /LHP/ vykonáva odborné obhospodarovanie na dotknutom predmete konania.
Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č.100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch /účinného

do 1.9.2005 zrušeného zákonom č. 326/2005 o lesoch/ podľa ktorého lesné hospodárske plány sú
nástrojomnacieľavedoméhospodárenievlesoch,sledujúcezlepšovaniefunkciílesov.Zároveňpredložil
súdu aj LHP Krajského úradu v Prešove zo dňa 25.11.2002 č. XX/XXXXX-XXX-SJ /č.l.73/. Poukázal aj
na to, že žalobca ako spoluvlastník dotknutého predmetu konania mal vedomosť o tom, že žalovaný je
odborným lesným hospodárom a žalobca má priami prístup k údajom LHP a to vrátane údajov spojených
s plánom hospodárskych opatrení akými je aj plánovaná ťažba dreva na citovaných nehnuteľnostiach /

č.l.70/.

Súd podaním zo dňa 6.10.2010 /č.l.102a/ požiadal Správu katastra Michalovce, aby oznámila súdu
z akých dôvodov nebolo zapísané na LV rozhodnutie Okresného úradu v Michalovciach zo dňa
25.2.2003 /č.l.47-48/, ktorým bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam oprávnenej osobe
Jindřiške Kostelníkovej a taktiež požadoval aj zaslanie osvedčenia o vydržaní V. ktoré je uvedené ako

titul nadobudnutia vlastníctva žalobcu.

Správa katastra v Michalovciach zo dňa 22.10.2010 /č.l.103/ oznámila súdu, že rozhodnutie Okresného
úradu v Michalovciach zo dňa 25.2.2003 nebolo zapísané z toho dôvodu, že bolo potrebné doložiť
identifikáciu parciel k pozemkovoknižným parcelám, pričom listom zo dňa 10.3.2005 bolo toto
rozhodnutie vrátené Okresnému úradu v Michalovciach na doplnenie.

Ďalej Správa katastra oznámila že dňa 17.4.2008 bolo Správe katastra doručené osvedčenie vyhlásenia
o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam V. na základe ktorého boli zapísané nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom konania do podielového spoluvlastníctva žalobcu a zápis bol prevedený ku dňu 27.6.2008
č.z.50/08 /č.l.104/.

Žalobca podaním zo dňa 11.11.2010 /č.l.113-114/ uviedol, že pokiaľ sa týka uvedenia právneho dôvodu

uplatneného nároku, toto je vecou súdu a súd sa s tým musí vysporiadať vo svojom rozhodnutí.

Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 5.12.2010 /č.l.145-148/ zaujal stanovisko k zápisom vlastníckeho
práva na citovaných listoch vlastníctva, pokiaľ sa týka správcu týchto nehnuteľností. Uviedol, že na
základe zákona č. 330/1991 Zb. vykonával správu všetkých poľnohospodárskych a lesných pozemkov
vo vlastníctve Slovenskej republiky-Slovenský pozemkový fond do účinnosti zákona č. 80/1998

Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.4.1998. Účinnosťou tohto zákona č. 80/1998 Z.z. Slovenský
pozemkový fond vykonával správu, iba na poľnohospodárskej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a lesné
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu boli zverené do správy Lesy Slovenskej republiky štátny podnik.

Žalobca podaním zo dňa 30.5.2011 /č.l.174-177/ uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré boli vydané oprávnenej
osobe, právnej predchodkyne na základe rozhodnutia zo dňa 25.2.2003 nadobudol do vlastníctva od

uvedenej oprávnenej osoby, pričom neuviedol právny titul tohto nadobudnutia.

V článku II. tohto podania uviedol, že žalovaný porušil a porušuje ustanovenie § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka tým, že úmyselne obchádza spoločníka t.j. žalobcu a hospodári na citovaných
nehnuteľnostiach bez toho, aby sa dohodol so žalobcom. Svojím správaním žalovaný ako podielovýspoluvlastník celú vec užíva sám nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom žalobcovi
neposkytuje náhradu na základe toho získava na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie podľa § 451
Občianskeho zákonníka.

Zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/252/2007, ktorý pripojil k uvedenému
podaniu /č.l.178-180/. Ďalej uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu môže dôjsť aj tak, že sa jeho
doterajší majetok t.j. žalovaného nezmenšil hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje
povinnosti.

Na pojednávaní dňa 7.10.2011 bol vypočutý konateľ žalobcu JUDr. Valerij Podoľskij, ktorý prvykrát
uviedol, že vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, ktoré nadobudol na základe

zmluvy zo dňa 27.11.2007 /č.l.216/. Zároveň predložil aj predmetnú zmluvu s tým, že do spisu založil
prvú stranu zmluvy v ktorej je uvedený článok I. a záhlavie citovanej zmluvy /č.l.182/. K podpisu samotnej
zmluvy zo dňa 27.11.2007, ktorá bola uzavretá medzi prevodkyňou J. a nadobúdateľom Lesy Schytra
s.r.o. teda žalobcom uviedol, že táto zmluva bola podpísaná v Slanci na podnet obidvoch strán s tým,
že prevodkyňa mala svojho zástupcu s ktorým vypracovala túto zmluvu. Návrh zmluvy vypracoval s jej

zástupcom p. Mickom a následne jej zástupca p. Micko dal túto zmluvu prevodkyni na podpis. Pred
podpisom samotnej zmluvy bolo niekoľko jednaní, keďže prevodkyňu konateľ žalobcu zastupoval pri
uplatnení reštitučných nárokov. Ďalej uviedol, že zmluva zo dňa 27.11.2007 nebola daná na vklad do
katastra. Na otázku prečo bolo vyhotovené notárske osvedčenie v roku 2008 ako podklad pre zápis
vlastníckeho práva, keď vlastníctvo bolo nadobudnuté 27.11.2007, žalobca uviedol, že kataster nekonal

a nekoná a z tohto dôvodu bolo urobené aj notárske osvedčenie. Podľa názoru žalobcu boli splnené
všetkypredpokladyprevydanienotárskehoosvedčenia,totobolovsúladesozákonom,keďžereštitučný
nárok bol uplatnený ešte v roku 1992 a samotné rozhodnutie, ktorým nadobudla oprávnená osoba
citované nehnuteľnosti, bolo vydané v roku 2003, a vydané osvedčenie notárom v roku 2008 bolo v
súlade so zákonom. Na otázku súdu, ako si vysvetľuje pojmy uvedené v článku I. predmetnej zmluvy /

č.l.182/ „právo na náhrady za nevydané nehnuteľnosti včetne náhrady škody voči povinnej osobe“,
konateľuviedol:žeprávunanáhraduzanevydanénehnuteľnostitrebarozumieťtak,žepokiaľoprávnená
osoba má nárok, alebo preukáže vlastníctvo nad 250 ha, čo je limit vydaných nehnuteľností z hľadiska
ich výmery napr. 1000 ha v tomto prípade sa rozdiel rieši rozhodnutím príslušného úradu. Pokiaľ sa týka
náhrady škody voči povinnej osobe k tomu uviedol, že právna predchodkyňa J. si uplatnila nárok na

náhradu škody v podaní zo dňa 24.1.2007 /č.l.222/. Z pohľadu žalobcu to môže byť aj tento nárok, ktorý
bol uplatnený týmto podaním.

Na pojednávaní dňa 13.1.2012 bola vypočutá ako svedkyňa J. prevodkyňa citovanej zmluvy zo dňa
27.11.2007 a zároveň ako aj oprávnená osoba z rozhodnutia zo dňa 25.2.2003 /č.l.47-48/, ktorá
vypovedala /č.l.365/, že podpisovala veci konateľovi žalobcu bez toho, aby si to vôbec prečítala.

Samotná svedkyňa predložila súdu originál aj fotokópiu predmetnej zmluvy zo dňa 27.11.2007, ktorá
je v spise na č.l. 318-319. Ďalej uviedla, že pri uzatváraní tejto dohody zo dňa 27.11.2007 ju
zastupoval právnik p. Micka z Moravy. Samotnú zmluvu podpísala dňa 28.11.2007 v Slanci, kde mala
prechodné bydlisko a na Obecnom úrade overila svoj podpis. Samotných jednaní pri uzavretí zmluvy
sa nezúčastňovala. K samotnej zmluve v čl. II. uviedla, že doposiaľ jej nebola zaplatená časť kúpnej

ceny vo výške 5. miliónov Sk, ktorá výplata tejto čiastky je viazaná na úspešné zapísanie nehnuteľností
do katastra a na poskytnutie náhrad za nevydané nehnuteľnosti. Obdŕžala, iba prvú splátku 5.miliónov
Sk. V súlade s článkom III. bod 2. previedla svoj obchodný podiel na manželku konateľa žalobcu, ktorú
zmluvu ako dôkaz predložil žalobca /č.l.378A/.

Na otázku súdu, ako si vykladá ustanovenia zmluvy, kde je uvedené, že predmetom tejto zmluvy sú

všetky vlastnícke práva, práva na náhrady za nevydané nehnuteľnosti vrátane náhrady škody, svedkyňa
uviedla, že touto zmluvou previedla na žalobcu to čo vybavoval p. Podoľskij. Ďalej uviedla, že uvedenou
zmluvou previedla nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v citovanej zmluve. Pokiaľ sa týka náhrad za
nevydané nehnuteľnosti a náhrady škody svedkyňa uviedla, že zrejme sa jedná o náhrady ktoré žalobca
mal dostať od štátu, ktoré následne mali byť vyplatené samotnej svedkyni podľa článku II. zmluvy. Ksamotnému pojmu náhrady škody uviedla, že nevie ako si to vysvetliť, keďže nikto s ňou túto zmluvu
neprejednal.

Ďalej uviedla, že pred 27.11.2007 ani následne neuplatnila žiadny nárok na náhradu škody voči

žalovanému. Pokiaľ sa týka vydržania nikto s ňou toto vydržanie neprejednal a nevie o tom, či tieto
nehnuteľnosti boli zapísané na základe vydržania . Svedkyňa ďalej uviedla, že túto zmluvu nedávala
na zápis do katastra.

Pri podpise samotnej zmluvy v Slanci bola prítomná, iba sama, nebol tam ani konateľ žalobcu, ani jej
zástupca p. Micka.

Z predložených K./ je zrejme, že titulom zápisu vlastníckeho práva na žalobcu bolo osvedčenie o

vydržaní V.

Súd si vyžiadal od notára JUDr. Telepčáka Vladimíra celý spis V. Z predloženého spisu uvedeným
notárom /č.l.298-344/ je zrejme, že návrh na vydanie osvedčenia podal dňa 8.1.2008 samotný žalobca /
č.l.299/ pričom v samotnom návrhu poukázal na zmluvu zo dňa 27.11.2007 na rozhodnutie Okresného
úradu v Michalovciach zo dňa 25.2.2003, pričom uviedol, že Správa katastra Michalovce doposiaľ

nevykonala zápis nehnuteľností na prevodkyňu na základe právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu.
Na základe citovaných rozhodnutí navrhol, aby notár vydal osvedčenie podľa § 63 zákona č. 323/92
Zbierky. Uvedený notár vydal notárske Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva podľa §
63 zákona č. 323/92 Zbierky zo dňa 11.4.2008 V. /č.l.302-304/. V citovanom svedčení notár poukázal
aj na rozhodnutie zo dňa 25.2.2003, na zmluvu zo dňa 27.11.2007, citoval ustanovenie § 134 ods.

3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na vydržanie sa započíta aj oprávnená držba právneho
predchodcu v danom prípade J.. Poukázal aj na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zbierky,
podľa ktorého sa vydržacie lehoty neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie
k nehnuteľnosti. Na strane druhej je uvedené, že súhlas dotknutého vlastníka, vyjadrenia obce a
vyjadreniasprávcunehnuteľnostisúnahradenévyššiecitovanýmrozhodnutímsprávnehoorgánuzodňa

25.2.2003. Na základe uvedeného notár osvedčil vlastníctvo vydržaním najneskôr ku dňu 11.4.2008 /
č.l.303/.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.7.2011 /č.l.189-190/ spochybnil uvedené vydržanie s tým, že
poukázal na ustanovenie § 63 zákona č. 323/1992 Zbierky, v ktorom sú uvedené náležitosti vydržania.
Uviedol, že v danom prípade v zmysle citovaného ustanovenia účastníkmi tohto konania nebola

Obec Trnava, Obec Oreské, Slovenský pozemkový fond a tieto vyjadrenia, súhlas týchto subjektov, v
tomto osvedčení chýba. Na základe uvedeného osvedčenia mohol získať žalobca vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam až dňom 11.4.2008 do budúcna a nie spätne. Taktiež z uvedeného osvedčenia nie je
zrejmenazákladeakejprávnejskutočnostijenavrhovateľakoprávnickáosobapovažovanýzaprávneho
nástupcu po J. ako fyzickej osobe. Taktiež poukázal na to, že zo samotnej zmluvy zo dňa 27.11.2007

vyplýva, že prevodkyňa previedla na žalobcu všetky vlastnícke práva a z tohto dôvodu predmetné
vyhlásenie sa vylučuje zo samotnou podstatou osvedčenia o vydržaní vlastníctva nehnuteľností nakoľko
vydržanie je pôvodným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva.

Súd skúmal, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný, či je nositeľom práva z ktorého uplatňuje svoj
nárok.

Žalobca svoj nárok odôvodňuje od zmluvy uzavretej dňa 27.11.2007 o prevode práv k nehnuteľnostiam
z rozhodnutí štátnych orgánov ako nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka /
č.l.318-319/.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.10.2011 /č.l.218/ uviedol, že zmluva nebola daná na zápis do
katastra a taktiež prevodkyňa na pojednávaní 13.1.2012 uviedla, že táto zmluva nebola daná na zápis dokatastra a pri uzatvorení tejto zmluvy si bola vedomá, že nemá žiadny podiel na týchto nehnuteľnostiach /
č.l.370/.

Podľa § 132 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou,

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom/1/.

Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia /2/.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejme, že k nadobudnutiu vlastníckych a
iných vecných práv k nehnuteľnosti sa vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu
medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje titul nadobudnutia vlastníckeho práva podľa hmotného
práva a ďalším úkonom je rozhodnutie Správy katastra ako správneho orgánu podľa katastrálneho

zákona /zákon č. 162/1995 Z.z./.

V článku I. citovanej zmluvy zo dňa 27.11.2007 /č.l.318/ je uvedené „ predmetom tejto zmluvy sú
všetky vlastnícke práva priznané prevodkyni rozhodnutím Okresného úradu, Odboru pozemkového,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Michalovce zo dňa 25.2.2003, Z. ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.12.2004, práva na náhrady za nevydané nehnuteľnosti, včetne náhrady škody

voči povinnej osobe.

Ďalej je predmetom prevodu uplatnený reštitučný nárok na vrátenie vlastníctva v zmysle zákona č.
503/2003 Z.z. prevodkyňou dňa 1.6.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v Michalovciach vrátane
náhrad za nevydaný majetok a všetkých práv s tým spojených“.

Z uvedeného článku možno vyvodiť, že v tomto článku sú predmetom prevodu 3 samostatné časti

prevodu: prvá časť: všetky vlastnícke práva priznané prevodkyni rozhodnutím Okresného úradu zo
dňa 25.2.2003 /č.l.47-48/; druhá časť: práva na náhrady za nevydané nehnuteľnosti vrátane náhrady
škody voči povinnej osobe; tretia časť: uplatnený reštitučný nárok na vrátenie vlastníctva podľa zákona
č.503/2003 podaním zo dňa 1.6.2004.

Pokiaľ sa týka prvej časti predmetu, z rozhodnutia zo dňa 25.2.2003 je zrejme, že prevodkyni ako

oprávnenejosobebolipriznanévlastníckeprávaknehnuteľnostiQ.ktorésúajpredmetomtohtokonania.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Ak právny úkon nie je jasne zrozumiteľný je potrebné jeho obsah zistiť výkladom podľa interpretačných

pravidiel uvedených v tomto ustanovení.

V záhlaví samotnej zmluvy zo dňa 27.11.2007 je uvedené: „ zmluva o prevode práv k nehnuteľnostiam
z rozhodnutí štátnych orgánov ako nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka.Gramatickým výkladom tejto prvej časti predmetu je nesporné, že účastníci tejto zmluvy mienili previesť
vlastnícke právo k tým nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené v rozhodnutí zo dňa 25.2.2003, čo účastníci
tejto zmluvy jednoznačne vypovedali na vyššie citovaných pojednávaniach. Vo všeobecnosti sa pojem:

„prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vykladá tak, že sa jedná o zmenu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, čo je zdôraznené v ustanovení § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. „Ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy“.

Účastníkmi učinené zhodné prejavy vôle smerujúce k vzniku zmluvy sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v
zmysle§2ods.1Občianskehozákonníka,občianskoprávnyvzťahzktoréhoúčastníkomvyplývajúurčité

vzájomné práva a povinnosti. V danom prípade účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej
zmluvypravda,pokiaľzákon/§47Obč.zák./alebodohodastránneustanovujeinak.RozhodnutieSprávy
katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím s ktorým by zákon
spájalvznikúčinnostizmluvyoprevodevlastníckehoprávaknehnuteľnejveci.Účinkyvkladupodľaust.§
133 ods. 2 Obč. zák. spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych
následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch /v účinnosti zmluvy, ktoré nastali platným prijatím

návrhu na uzavretie zmluvy/§ 44 ods. 1 Obč. zák./. Citovaná zmluva bola podpísaná prevodkyňou
28.11.2007 /č.l.318/, teda uvedeným dňom nadobudla platnosť aj účinnosť. Z obsahu samotnej zmluvy,
ako aj z výpovede účastníkov je zrejme, že účastníci nemienili túto zmluvu predložiť Správe katastra
na zápis dôsledkom čoho je aj skutočnosť, že žalobca následne podaním zo dňa 17.4.2008 /č.l.256/
podal návrh na záznam vlastníckeho práva citovaných nehnuteľností na základe osvedčenia o vydržaní

zo dňa 11.4.2008 /č.l.257-259/. Je pravdou, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemusí byť urobené
formou kúpnej zmluvy, ale aj formou zmluvy nepomenovanej ako je to v tomto prípade podľa § 51 Obč.
zák., avšak za predpokladu, že táto zmluva má náležitosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti stanovené
zákonom. Z prejavov vôle účastníkov tejto zmluvy zvlášť nadobúdateľa je zrejme, že účastníci zmluvy
nemienili priznať tejto zmluve vecnoprávne účinky /zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností/.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Z citovaného ustanovenia je zrejme, že neplatný je právny úkon aj v prípade obchádzania zákona.

V rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.3.2011 sp.zn. 10Sžr/11/2010 je uvedené, že: „že
obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré

sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva
sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci“.

Z citovaného právneho názoru je zrejme, že právnymi úkonmi, ktorými sa obchádza zákon na rozdiel
od úkonov, ktoré sú v rozpore so zákonom sú právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu

zákona, ktoré však svojimi dôsledkami smerujú k výsledku zákonu odporujúcemu.

Podľa názoru súdu samotné uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, keď účastníci
zmluvyužprijejuzavretínemienilidaťnávrhnazápistejtozmluvydokatastra/poskytnúťjejvecnoprávne
následky/ zakladá absolútnu neplatnosť zmluvy pre obchádzanie zákona.

Podľa § 47 ods. 1 Obč. zák., ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného

orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 47 ods. 2 Obč. zak. ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie
podľa ods. 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.Z citovaného ustanovenia zákona je zrejme, že pokiaľ by bola ja platne uzavretá zmluva zo dňa
28.11.2007 o prevode nehnuteľností, keďže návrh na vklad nebol podaný v lehote 3 rokov t.j. do
28.11.2010 platí zmluvná domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 48 ods. 2 Obč.zák., odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je, že zmluva sa ruší od samého začiatku. Za daného stavu
teda žalobca nenadobudol vlastnícke právo k citovaným nehnuteľnostiam zmluvou zo dňa 27.11.2007.

Pri prevode vlastníckeho práva platí zásada, že vkladom vlastníckeho práva do katastra vstupuje nový
vlastník do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka /ide o osobitnú právnu konštrukciu právneho

nástupníctva/, nevstupuje však do práv pôvodného vlastníka pred podaním návrhu na vklad, nakoľko
nie je právnym nástupcom predávajúceho.

Predmetom prevodu okrem prevodu vlastníctva vyššie citovaných nehnuteľností bol aj prevod: práva
na náhrady za nevydané nehnuteľnosti, včetne náhrady škody voči povinnej osobe, ktorý prevod tvorí
druhú časť predmetu prevodu.

Podľa § 118 ods. 1 Obč.zák., predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a pokiaľ to ich povaha
pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Z citovaného ustanovenia je zrejme, že predmetom právneho vzťahu môže byť aj právo, ale len za
podmienky, že to pripúšťa jeho povaha a bez akýchkoľvek pochybností aj vtedy, ak to pripúšťa povaha
právneho vzťahu. Predmetom právneho vzťahu môže byť pohľadávka, ktorú možno postúpiť /§ 524 a

nasl. Obč.zák./ zabezpečiť /§ 546 Obč.zák./ a podobne. Právo tu potom vystupuje vlastne v dvojakej
funkcii, jednak je predmetom právneho vzťahu, jednak v tomto vzťahu sú určité práva a povinnosti, ktoré
tvoria jeho obsah.

Podľa Občianskeho zákonníka pri každej dispozícii právom treba postupovať podľa špecifických
ustanovení, ktoré upravujú túto dispozíciu /napr. ust. § 524 a nasl. o postúpení pohľadávky/ a ak by

neboli tak podľa analógie /§ 853 Obč.zák/.

Zmena záväzkov pokiaľ sa týka subjektov ,dohodou strán platí úprava v ust. § 524 až 543 Obč.zák.
Občiansky zákonník nepozná pojem prevodu práva a preto na daný vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia občianskeho zákonníka upravujúce postúpenie pohľadávky upravené v ustanovení § 524
a nasl.

Podľa § 524 ods. 1,2 Obč.zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému /1/.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené /2/.

Z citovaného ustanovenia je zrejme, že postúpením pohľadávky je taká zmena subjektov záväzkového
právneho vzťahu, keď na základe zmluvy medzi doterajším veriteľom postupcom a treťou osobou

postupníkom postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi a to buď za
odplatu, alebo bezodplatne.

Z vyššie citovaného ustanovenia ďalej vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky patrí jednakoznačenieúčastníkovzmluvyaidentifikáciapostúpenejpohľadávky.Označeniekaždejpohľadávkymusí
zahŕňaťriadneoznačeniedlžníkaapostupcuapopispohľadávkyčodojejvýškyaskutočnostinaktorých
je založená. Postupovaná pohľadávka v súlade s názorom súdnej praxe musí byť označená dostatočne

určito, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou.

Postúpenie pohľadávky, ako právny úkon musí spĺňať náležitosti ustanovené v § 37 ods. 1 Obč.zák.,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa citovaných ustanovení právny úkon okrem iného musí byť určitý a zrozumiteľný. Prejav vôle je
neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah, t.z. vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným
spôsobom stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa konajúcemu nepodarilo dosiahnuť, či už

vadným slovným, alebo iným sprostredkovaným spôsobom jasného vyjadrenia tejto vôle. Záver o
neurčitosti, alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné
dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť. Účinky
právnehoúkonusaposudzujúvčase,kedydošlokprejavuvôlekonajúcehoanáslednezmenysúmožné
len zákonným spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle.

Zo zmluvy zo dňa 27.11.2007 je zrejme, že právo na náhradu za nevydané nehnuteľnosti včetne
náhrady škody voči povinnej osobe sa odvíjajú od rozhodnutia zo dňa 25.2.2003 /č.l.47/ ktorým bolo
prevodkyni ako oprávnenej osobe priznané vlastníctvo k vyššie citovaným nehnuteľnostiam podľa
zákona č. 229/1991 Zbierky.

Pokiaľ sa týka práva na náhrady za nevydané nehnuteľnosti, toto právo je upravené v ustanovení §

11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zbierky, v ktorom okrem iného je uvedené, že náhradný pozemok sa
prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky, alebo za
spoluvlastnícky podiel k pozemku, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak nárok
v peniazoch je väčší ako 5.000.-Sk. V tomto ustanovení je upravený prípad, keď pozemky nemožno
vydať, podľa odstavca 1 citovaného ustanovenia § 11. V samotnom rozhodnutí zo dňa 25.2.2003 /

č.l.47-48/nieježiadnazmienkaotom,abyoprávnenejosobebolpriznanýnároknanáhraduzapozemky,
ktoré nemožno vydať. Pokiaľ sa týka náhrady škody voči povinnej osobe, zákon č. 229/1991 Zbierky
neupravuje v žiadnom ustanovení náhradu škody voči povinnej osobe.

Podľa názoru súdu tieto ustanovenia zmluvy: právo na náhradu za nevydané nehnuteľnosti, včetne
náhrady škody voči povinnej osobe sú zrozumiteľné však sú neurčité. Z týchto ustanovení, ani výkladom

nemožno zistiť o aké konkrétne právo na náhradu za nevydané nehnuteľnosti sa jedná, ktoré
nehnuteľnosti, voči ktorej povinnej osobe, či voči žalovanému, alebo voči poľnohospodárskemu družstvu
v Starom, ktoré je uvedené ako povinná osoba v citovanom rozhodnutí. Pojem náhrady škody voči
povinnej osobe je všeobecný, nie je z neho zrejme o akú náhradu škody sa jedná, za aké obdobie, aká
výška škody, z akého právneho dôvodu sa táto škoda odvodzuje. Tieto ustanovenia, ktoré sú uvedené v

zmluve sú iba všeobecného charakteru, ktoré pripúšťajú rôznorodý výklad a nie je možné dostatočným
spôsobom identifikovať toto právo, resp. pohľadávku, ktorá mala byť predmetom postúpenia.

Z uvedeného dôvodu ustanovenia zmluvy na základe ktorej boli prevedené práva na náhrady za
nevydané nehnuteľnosti včetne náhrady škody voči povinnej osobe sú neplatným právnym úkonom,
keďže nie je splnená náležitosť určitosti právneho úkonu stanovená v § 37 ods. 1 Obč.zák., čo spôsobuje

neplatnosť tohto právneho úkonu.

Tretia časť predmetu zmluvy, ktorým boli prevedené reštitučné nároky zo zákona č. 503/2003 Z.z.
nemá súvis s predmetom konania v predmetnej veci, jedná sa o osobitný nárok, čo potvrdil žalobca na
poslednom pojednávaní.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalobca nie je nositeľom práv, právneho vzťahu z

ktorého uplatňuje svoj nárok, nie je aktívne vecne legitimovaný a súd z tohto dôvodu žalobu zamietol.Pokiaľ sa týka právneho dôvodu uplatneného nároku, pre jeho posúdenie je rozhodujúca povaha
právneho vzťahu z ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok. Na právnu kvalifikáciu nároku vzniknutého pri
užívaní veci spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu bez dohody spoluvlastníkov sú

v judikatúre rozdielne názory.

Podľa nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 22.2.2006.sp.zn. II.US 471/2005, ak sa domáha podielový
spoluvlastník peňažitého plnenia voči druhému spoluvlastníkovi, ktorý bez dohody spoluvlastníkov
užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu nejedná sa o nárok opierajúci sa
o bezdôvodné obohatenie spoluvlastníka, ale nárok, ktorý má základ v ustanovení § 137 ods. 1
Obč.zák.. V odôvodnení tohto nálezu je uvedené, že v danom prípade sa nemôže jednať o bezdôvodné

obohatenie, keď spoluvlastník užíva vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože túto vec
neužíva bez právneho dôvodu a to ani vo vzťahu k tej časti spoločnej veci, ktorú užíva bez dohody s
ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže jeho podiel
naspoločnejveciniejereálneoddelený,alejepodielomideálnymvrámciktoréhonemožnooddeliť,čoje
výlučne jeho podiel a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka. Bezdôvodné obohatenie má povahu

subsidiárnu a prichádza do úvahy len tam, kde nárok nemožno odôvodniť z iného právneho titulu.

V slovenskej judikatúre prevláda názor, ktorý je prezentovaný aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
3Cdo/252/2007 predloženého žalobcom /č.l.178-180/, že v danom prípade pokiaľ žalovaný ako
podielový spoluvlastník užíva celú spoločnú nehnuteľnosť bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, túto
užíva bez právneho dôvodu a získava na úkor ostatných spoluvlastníkov bezdôvodné obohatenie.

Samotná povaha právneho vzťahu je rozhodujúca aj pre posúdenie premlčania nároku, či toto
premlčanie je potrebné posudzovať podľa ustanovení občianskeho zákonníka, alebo obchodného
zákonníka, kde je rozdielna premlčacia lehota resp. doba.

Podľa názoru súdu v danom prípade sa jedná o vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím
plnenia bez právneho dôvodu /§451 ods. 2 Obč.zák./. Pre posúdenie premlčania je rozhodujúca povaha

vzťahu z ktorého bezdôvodné obohatenie vzniklo, či tento vzťah možno subsumovať pod ustanovenia
§ 261 ods. 1 až 3 a § 262 Obchodného zákonníka. V danom prípade aj keď obidvaja účastníci sú
podnikatelia vzťah z ktorého uplatňuje žalobca svoj nárok je výslovne občianskoprávnym vzťahom
upraveným v ustanovení § 137 ods. 1 Obč.zák. a § 451 Obč.zák. a preto sa jedná o občianskoprávny
vzťah. Medzi účastníkmi nie je uzatvorená žiadna zmluva, alebo záväzok upravený v obchodnom

zákonníku.

Z uvedeného dôvodu pokiaľ sa týka premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka, § 107 ods.1Obč.zak. ktorý upravuje premlčanie práva bezdôvodného obohatenia.

Keďže žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu nie je potrebné skúmať ani vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného, keďže túto námietku možno vzniesť, iba proti veriteľovi, ktorý je

nositeľom práva ktoré uplatňuje v konaní. Súd sa nezaoberal ani platnosťou osvedčenia vyhlásenia o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania zo dňa 11.4.2008 /
č.l.257-259/ z dôvodu, že žalobca na základe tohto osvedčenia nadobudol vlastníctvo až v roku 2008,
pričom nárok, ktorý uplatňuje v konaní je za obdobie 2002 až 2007, teda zápis vlastníckeho práva na
základe vydržania nemá vplyv na predmet tohto konania.

K samotnému nároku žalobcu je potrebné ešte uviesť, že žalovaný ťažil drevo na predmetných
nehnuteľnostiach v súlade s lesným hospodárskym plánom zo dňa 9.12.2002, ktorý bol vydaný Krajským
úradomvPrešovenadobu10rokovvspisenač.l.73.Podľaustanovenia§10ods.2zákonač.100/1997
Zbierky platného a účinného v čase, keď bol vydaný tento LPH užívatelia lesov môžu vykonávať v
lesných porastov ťažbu dreva len v rozsahu a do výšky ťažby určenej lesným hospodárskym plánom.

Za daného stavu teda žalovaný nepotreboval súhlas žalobcu pri ťažbe dreva.Z vyššie uvedených dôvodov, zvlášť že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, že je nositeľom
práva z ktorého uplatňuje nárok, súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v celkovej výške 11.032.-EUR, ktoré
pozostávajú jednak zo zaplateného súdneho poplatku 4.936,50 EUR za podaný odpor a z trov právneho
zastúpenia 6.095,50 EUR.

Súd v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. priznal zástupkyni žalovaného tarifnú odmenu za 9 úkonov

právnej pomoci s tým, že tarifná odmena za 1 úkon právnej pomoci predstavuje čiastku 585,89 EUR
a hodnota jedného štvrtinového úkonu je 146,47 EUR. Jedná sa o nasledujúcich 9 úkonov právnej
pomoci: príprava prevzatie veci, účasť na pojednávaní za deň 24.9.2010 /č.l.100/ 1/4 odmeny, podanie
zo dňa 5.12.2010 /č.l.145-147/, účasť na pojednávaní na deň 3.6.2011 /č.l.183 1/4 odmeny, podanie
zo dňa 17.7.2011 /č.l.189/, účasť na pojednávaní na deň 7.10.2011 /č.l.210/, účasť na pojednávaní dňa

13.1.2012 /č.l.364/, podanie zo dňa 17.2.2012 /č.l.383/, účasť na pojednávaní na deň 24.2.2012. Tarifná
odmena z a7 úkonov právnej pomoci činí 4.101,23 EUR /585,89 x 7/ a tarifná odmena za 2 úkony po
1/4 t.j. 146,47 EUR činí 292,94 EUR. Celková tarifná odmena činí 4.394,17 EUR. Súd priznal aj režijný
paušál za 9 úkonov právnej pomoci s tým, že tarifná odmena za prvé 3 úkony vykonané v roku 2010
po 7,21 EUR spolu 21,63 EUR za 3 úkony vykonané v roku 2011 po 7,41 EUR, spolu 22,23 EUR a za

3 úkony vykonané v roku 2012 po 7,63 EUR spolu 22,89 EUR. Celkove režijný paušál činí 66,75 EUR.
Celková tarifná odmena + režijný paušál činí 4.460,92 EUR /4.394,17+66,75/.

Súd priznal aj náhradu cestovného za použitie súkromného motorového vozidla NISSAN PRIMERA,
ŠPZ VT-288AX s tým, že spotreba na 100 km je 7,40 l, počet ubehnutých kilometrov z Prešova
do Michaloviec a späť je 170 km. Súd priznal aj náhradu cestovného za 5 pojednávaní, konkr. na

pojednávanie dňa 24.9.2010 priznal odmenu cestovného 46,92 EUR s tým, že cena za 1 l činí 1,259
EUR /0,183+(7,401x1,259x0,01)=0,276x170=46,92 EUR. Cestovné za pojednávanie zo dňa 3.6.2011
činí 49,64 EUR, pričom cena za 1 l činí 1,475 EUR, za pojednávanie zo dňa 7.10.2011 priznal odmenu
49,47 EUR, pričom cena za 1 l činí 1,466 EUR, na pojednávanie dňa 13.1.2012 priznal cestovné 49,47
EUR, pričom cena za 1 l činí 1,457 EUR a na pojednávanie dňa 24.2.2012 priznal cestovné 50,32

EUR, pričom cena za 1 l činí 1,524 EUR. Celkové cestovné činí 245,82 EUR. Súd priznal aj náhradu
za stratu času na 5 pojednávaní po 90 minút na trase z Prešova do Michaloviec a späť. Podľa § 17
ods. 1 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času z a 1- polhodinu za rok 2010 činí 12,2 EUR, za rok
2011 12,35 EUR, za rok 2012 12,71 EUR. Z a rok 2010 za 6-polhodín činí náhrada 72,12 EUR, za rok
2011 za 12-polhodín po 12,35 EUR činí 148,20 EUR a za 12-polhodín za rok 2012 po 12,71 EUR činí

152,52 EUR. Celkove náhrada za stratu času činí 372,84 EUR. Náhrada trov právneho zastúpenia spolu
činí 5.079,58 EUR /4.460,92 EUR tarifná odmena +režijný paušál+245,82 EUR-cestovné+372,84 EUR-
náhrada za stratu času/. K uvedenej sume je potrebné pripočítať 20% DPH /1.015,92 EUR/ a celková
odmena činí 6.095,50 EUR. Zástupkyňa žalovaného vyčíslila tieto trovy konania vo svojom podaní
zo dňa 24.2.2012 tak ako boli súdom priznané. Taktiež požadovala ja náhradu súdneho poplatku za

podaný odpor, ktorý bol zaplatený na účet súdu vo výške 4 936,50 EUR/č.l.192/. Celkove trovy konania
činia 11.032.-EUR /6.095,50+4.936,50EUR/ Tieto trovy konania je povinný zaplatiť neúspešný žalobca
úspešnému žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3

vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byťpodpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonania exekúcie.