Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 25, 2012

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 3C/103/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711203588
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2012:3711203588.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou v právnej veci navrhovateľa S. T., F.. XX.X.XXXX, T.

T. X, J. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Krutou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici,
proti odporcovi RAVEN a.s., Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica, IČO: 31595804, právne zastúpený
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ s.r.o., Ul. 1. mája 1455/5, Púchov, IČO: 36867454, v konaní o
zaplatenie sumy 593,79 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ýzaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania 285,50 € a trovy právneho
zastúpenia 684,31 € k rukám právneho zástupcu odporcu ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ,
s.r.o., do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu titulom náhrady trov konania

preddavkovaných štátom sumu 266,28 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom na tunajšom súde domáhal zo strany odporcu zaplatenia sumy 593,79
€ s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 89,04 € od 26.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 11,09 €
od 26.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 72,91 € od 26.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 79,20 € od 26.5.2010
dozaplatenia,zosumy54,45€od26.6.2010dozaplatenia,zosumy13,20€od26.7.2010dozaplatenia,
zo sumy 168,30 € od 26.8.2010 do zaplatenia a zo sumy 105,60 € od 26.9.2010 do zaplatenia z titulu
nevyplatenej mzdy za odpracované nadčasové hodiny za obdobie od januára 2010 do 10.8.2010 v

rozsahu 183 nadčasových hodín, za čo mu podľa jeho vyjadrenia prislúcha ním uplatnená suma 593,79
€. Uviedol, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy s dohodnutým druhom práce pracovník
vlastnej ochrany, pričom miesto výkonu práce bolo RAVEN a.s. pobočka Bratislava. Pracovný pomer
mal dohodnutý na dobu určitú do 30.9.2010, pričom však tento medzi účastníkmi skončil podľa jeho
vyjadrenia na základe § 69 ods.1 písm. b/ Zák. práce dňa 10.8.2010 z dôvodu nevyplatenia mzdy za
prácu nadčas.

Okresný súd Považská Bystrica platobným rozkazom č. 3Ro 74/11-32 zo dňa 24.5.2011 zaviazal
odporcu k zaplateniu nároku uplatneného navrhovateľom čo do istiny i príslušenstva, ako aj náhrady

trov konania v rozsahu, v akom to navrhovateľ požadoval.

Vzhľadom k tomu, že v zákonom stanovenej lehote odporca podal odpor proti vydanému platobnému
rozkazu, zrušil sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadil pojednávanie.V odpore proti vydanému platobnému rozkazu podanom odporcom, tento žiadal návrh navrhovateľa
ako v celom rozsahu neopodstatnený zamietnuť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania
odporcovi. Kategoricky odmietal tvrdenia navrhovateľa, že by tomuto nebol uhradený jeho mzdový nárok

za odpracované hodiny v nadčase, v období január 2010 až august 2010, nakoľko všetky mzdové
nároky navrhovateľa boli riadne vysporiadané.

Vzhľadomktomu,žepredzačatímpojednávanianavrhovateľvzalspäťsvojnávrhčodozaplateniasumy
105,60 € a k tomu prislúchajúci úrok z omeškania z tejto sumy za obdobie od 26.9.2010 do zaplatenia,
ktorú skutočnosť odporca nerozporoval, súd konanie čo do tejto časti za použitia § 96 ods.1, 3 O.s.p.
zastavil.

Vo zvyšku navrhovateľ na návrhu trval a žiadal z titulu nepreplatených nadčasov zaplatiť sumu 488,19
€ s príslušným úrokom z omeškania v zmysle špecifikácie tak, ako je uvedená vyššie. V priebehu
konania nerozporoval skutočnosť, že v rozhodnom období od 1.1.2010 do 10.8.2010 na základe dohody
s odporcom, teda so svojím zamestnávateľom odpracoval v nadčase viac hodín, ako je limit stanovený
Zákonníkom práce. Rovnako nerozporoval tvrdenie odporcu, že hodiny odpracované v nadčase v

rozmedzí zákonom stanoveného limitu v zmysle Zák. práce mu ako nadčasové hodiny skutočne aj
preplatené vo výplatných páskach v rozhodnom období boli, poprel však tvrdenie odporcu v tom
zmysle, pokiaľ mu boli v rámci rozhodného obdobia 2x zo strany odporcu vyplatené odmeny, že by toto
predstavovalo formu, akou mu boli preplácané nadčasy odpracované nad limit stanovený Zákonníkom
práce. Zastával stanovisko, že peňažné prostriedky vyplatené a zadefinované na výplatných páskach

ako odmeny, aj odmenami skutočne boli, ktoré ako tvrdil, mu boli sľúbené jeho nadriadeným za to,
že v začiatku jeho pracovného pomeru používal svoj vlastný pracovný odev a tieto sumy teda podľa
jeho názoru jednoznačne nemôžu byť považované za preplatenie nadčasových hodín, z ktorého dôvodu
mu z tohto titulu odporca dlhuje na nevyplatenej mzde za odpracované nadčasové hodiny sumu, ktorú
návrhom uplatňoval, t. j. 488,19 €.

Odporca prostredníctvom písomných vyjadrení, ako aj prostredníctvom právneho zástupcu priamo
na pojednávaní jednoznačne zotrvával na svojom pôvodnom stanovisku uvedenom v odpore proti
vydanému platobnému rozkazu a žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že
nadčasové hodiny, ktoré navrhovateľ u odporcu odpracoval v rozhodnom období, mu boli preplatené v
rozsahu, v akom to umožňuje vzhľadom na zákonom stanovený limit Zákonník práce. Uviedol, že je

pravdou,ženazákladedohodyúčastníkovkonanianavrhovateľuodporcuodpracovalviacnadčasových
hodín a došlo tak k prekročeniu zákonom stanoveného limitu v zmysle Zákonníka práce , ktorá mzda za
takto odpracované nadčasové hodiny bola navrhovateľovi vyplatená vo forme odmien, a to vo výplatnom
termíne za mesiac júl 2010 vo výške 538,63 € a za apríl 2010 vo výške 255,- €. Týmto spôsobom ako
uviedol, bolinavrhovateľovipreplatenénadčasovéhodinyodpracovanénadlimitstanovenýZákonníkom

práce. Uviedol, že tento spôsob refundácie nadčasových hodín odpracovaných zamestnancami nad
limit povolený Zákonníkom práce je u odporcu bežnou praxou a takto sa postupovalo aj pri refundácii
nadčasových hodín ostatných pracovníkov, zaradených v oddelení vlastnej ochrany, teda v pracovnej
pozícii rovnakej, v akej pracoval aj navrhovateľ. Kategoricky odmietol tvrdenie navrhovateľa v tom
zmysle, že odmeny vyplatené navrhovateľovi za mesiac júl 2010 a apríl 2010 mali byť odmenami

a plnením odlišným od refundácie odpracovaných nadčasových hodín, pretože v rozhodnom období
navrhovateľovi žiadna odmena priznaná nebola. Uviedol, že tvrdenie navrhovateľa v tom zmysle, že
tento sa mal dohodnúť s jeho nadriadeným na tom, že dostane odmenu za používanie svojho vlastného
pracovného odevu, sa nezakladá na pravde.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa,

výsluchom svedkov Z. P., O.. E. R., H. D., D. E., C. H., oboznámením sa listinných dokladov, a to
pracovnej zmluvy navrhovateľa, mzdovými listami navrhovateľa a výplatnými páskami navrhovateľa za
rozhodné obdobie, knihami prevzatia a odovzdania služieb vedenej u odporcu v rozhodnom období,
obsahom Znaleckého posudku č. 12/2011 znalkyne O.. C. H. z odboru ekonómie a manažment,
účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, obsahom Doplnku č.1 k znaleckému posudku č. 12/2011,

ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil:Z pripojených listinných dokladov bolo zistené a v priebehu konania medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že títo boli v pracovnoprávnom vzťahu na základe písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej
účastníkmi konania zo dňa 31.12.2009, s dohodnutým druhom práce pracovník vlastnej ochrany, s

dohodnutým miestom výkonu práce RAVEN a.s. pobočka Bratislava, s dohodnutým dňom nástupom
do práce 1.1.2010. Dohodnuté mzdové podmienky účastníkmi v zmysle pracovnej zmluvy boli a/ pevná
časť mzdy 2,17 €/hodina, b/ pohyblivá časť mzdy 0 - 86 %, c/ druh mzdovej formy: hodinová mzda, d/
výplatný termín najneskôr do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, e/ poukázanie mzdy bezhotovostne na
účet zamestnanca najneskôr v uvedenom výplatnom termíne. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu

určitú, od 1.1.2010 do 30.9.2010 s dohodnutou 3-mesačnou skúšobnou lehotou, s pracovným časom
37,5 hodín týždenne, k ukončeniu ktorého pracovnoprávneho vzťahu došlo výpoveďou navrhovateľa
danou odporcovi podľa § 69 ods. 1, písm. b/Zák. práce z dôvodu nevyplatenia mzdy za jún 2010, splatnej
do 25.7.2010. Nesporne teda pracovnoprávny vzťah účastníkov konania bol ukončený dňom 10.8.2010.

V období trvania pracovnoprávneho vzťahu t. j. od 1.1.2010 do 10.8.2010 podľa tvrdenia navrhovateľa
tomuto nebola uhradená mzda za odpracované hodiny v nadčase v celkovom rozsahu 150 hodín, čo

vo finančnom vyjadrení predstavovalo sumu 488,19 € (potom ako svoj návrh späťvzatím obmedzil),
ktorú sumu žiadal v konaní, aby mu odporca doplatil. Napriek tomu, že súd mal snahu vyhnúť sa
navýšeniu trov konania prostredníctvom znaleckého dokazovania s poukazom na výšku uplatnenej
sumy, postupne priebežne na pojednávaní mal snahu porovnávaním z knihy dochádzky evidencie
služieb pracovníkov vlastnej ochrany a výstupov z čipových dochádzkových kariet odstrániť rozpory v

tvrdeniach účastníkov čo do počtu odpracovaných hodín v nadčase, ktoré by eventuálne mali byť zo
strany odporcu navrhovateľovi nerefundované, čo sa však vzhľadom na rozporné stanoviská účastníkov
konania nepodarilo.

Z uvedených dôvodov preto súd nariadil znalecké dokazovanie, ustanovil znalkyňu z odboru ekonomika
a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika O.. C. H., ktorej stanovil vyčísliť počet

hodín, ktoré odpracoval navrhovateľ u odporcu v období od 1.1.2010 do 10.8.2010, a to v súhrne
aj špecifikovane podľa jednotlivých mesiacov, vyčísliť celkovú sumu, ktorá by mala byť v zmysle
platných právnych predpisov vyplatená navrhovateľovi za nadčasové hodiny za rozhodné obdobie, a to
v celkovom súhrne, aj po jednotlivých mesiacoch a vyčísliť prípadne zistený nedoplatok na mzde za
odpracované nadčasové hodiny navrhovateľa u odporcu v alternatívach a/ bez pripočítania súm, ktoré

navrhovateľovi v rozhodnom období boli vyplatené ako odmeny a v alternatíve b/ s pripočítaním súm,
ktoré mu v tomto období boli vyplatené ako odmeny.

Z obsahu znaleckého posudku podaného znalkyňou O.. C. H., doručeného tunajšiemu súdu dňa
12.12.2011 súd zistil:

-navrhovateľodpracovaluodporcuvrozhodnomobdobít.j.od1.1.2010do31.8.2010spolu1526hodín,

- z toho podľa fondu pracovného času odpracoval 1140 hodín,

- z toho v práci nadčas odpracoval 386 hodín.

Špecifickyvjednotlivýchmesiacochnavrhovateľvjanuári2010odpracoval34,5hodínnadčasovejpráce,
vo februári 2010 - 37,5 hodín nadčasovej práce, v marci 2010 - 51 hodín nadčasovej práce, v apríli
2010 - 61 hodín nadčasovej práce, v máji 2010 - 52 hodín nadčasovej práce, v júni 2010 - 34 hodín

nadčasovej práce, v júli 2010 - 87 hodín nadčasovej práce, v auguste 2010 - 29 hodín nadčasovej práce.

Zobsahuznaleckéhoposudkuďalejvyplýva,žeodmenavyčíslenáznalkyňouzanadčasyod1.1.2010do
31.8.2010 spolu za 386 hodín predstavuje sumu 1.284,54 € brutto. V rozhodnom období odporca vyplatil
navrhovateľovi za odpracované nadčasové hodiny v rozsahu 230 nadčasových hodín sumu 760,11 €
brutto.Znalkyňa ďalej uviedla, že v prípade, ak by sa k sume, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená za 230
nadčasových hodín v rozsahu 760,11€ brutto pripočítala suma, ktorá bola vyplatená navrhovateľovi ako
odmeny, a to za mesiac apríl 2010 v sume 255,- € brutto a za mesiac júl 2010 v sume 538,63 € brutto, vo

vzťahu k nemu by za odpracované nadčasy nevznikol nedoplatok, ale naopak preplatok 269,20 € brutto.
V prípade, ak by táto suma vyplatená na odmenách nebola pripočítaná k sume vyplatenej za nadčasy,
vznikol by nedoplatok v rozhodnom období v sume 524,43 € brutto. V základnom znaleckom posudku
znalkyňa pri vyčíslení nedoplatku, resp. preplatku za odpracované nadčasové hodiny vychádzala z
mzdových údajov rozhodného obdobia bez pripočítania súm, ktoré boli navrhovateľovi v tomto období

vyplatené ako odmeny.

V Doplnku č. 1/2012 k znaleckému posudku č. 12/2011 vyčíslila prípadný nedoplatok, resp. preplatok u
navrhovateľa za odpracované nadčasové hodiny, pričom pri výpočte priemerného hodinového zárobku
vychádzala aj zo započítania súm, ktoré boli navrhovateľovi vyplatené ako odmeny, a to za mesiac
apríl vo výške 255,- € a mesiac júl vo výške 538,63 €, kde v alternatíve a/ pre prípad, že by neboli
akceptované vyplatené odmeny ako odmena za nadčasy u navrhovateľa, vyčíslila u neho nedoplatok v

sume 536,36 € a alternatíve b/ pre prípad, že by tieto odmeny boli akceptované ako forma refundácie
zvyšku nadčasových hodín u navrhovateľa, vyčíslila na jeho strane preplatok vo výške 257,27 €. V
závere doplnku k znaleckému posudku znalkyňa uviedla, že odmeny za mesiac júl nemali žiaden vplyv
na vyčíslenie nedoplatku, alebo preplatku za obdobie od 1.1.2010 do 31.8.2010, pretože vchádzali do
výpočtu priemerného hodinového zárobku pre 4. štvrťrok 2010 na pracovnoprávne účely na mesiace

október, november, december 2010, ktoré nie sú predmetom znaleckého posudku.

Súhrnom teda z vyššie uvedeného vyplýva, že v rozhodnom období odpracoval navrhovateľ u odporcu
386 nadčasových hodín, z čoho mu bolo za 230 nadčasových hodín vyplatená suma 760,11 €.
Celkovo odpracoval navrhovateľ v práci nadčas 386 hodín, t. j. o 156 hodín viac ako je uvádzané
na jeho výplatných páskach. Znalkyňou vyčíslený počet odpracovaných hodín účastníci konania v

priebehu konania nerozporovali. Rovnako nerozporovali znalkyňou vyčíslenú sumu, ktorá celkovo za
odpracované nadčasové hodiny v rozsahu 386 hodín mala byť navrhovateľovi vyplatená. Spor medzi
účastníkmi v priebehu konania bol v tom, či suma, ktorá bola v apríli a v júli navrhovateľovi vyplatená
na výplatných páskach ako odmeny, a to 255,- € + 538,60 € predstavuje refundáciu za odpracované
nadčasové hodiny nad rámec oficiálne preplatených nadčasových hodín v rozsahu 230, kedy ako

vyčíslila znalkyňa, by na strane navrhovateľa nevznikol nedoplatok, ale naopak preplatok, alebo v týchto
dvoch sumách skutočne odporca navrhovateľovi priznal odmeny, tieto mu boli vyplatené, pričom tieto
sumy nie sú v žiadnej príčinnej súvislosti s odpracovanými nadčasmi nad rámec oficiálne preplatených
230 hodín nadčasovej práce, za ktorej situácie by na strane navrhovateľa vznikol nedoplatok v rozsahu
536,36 €.

Z výsluchu svedkyne Z. P., ktorá pracuje ako mzdová účtovníčka u odporcu a spracovávala aj výplatné
pásky navrhovateľa za rozhodné obdobie kedy pracoval u odporcu, t. j. od januára 2010 do 10.8.2010,
súd zistil, že navrhovateľovi v jednotlivých výplatných termínoch za jednotlivé mesiace boli preplácané
nadčasové hodiny, ktoré odpracoval u odporcu v rozsahu, v akom to pripúšťa Zákonník práce. Keďže
však na základe dohody medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom, ako zamestnancom,

navrhovateľ u odporcu odpracoval aj ďalšie nadčasové hodiny nad rámec limitu, ktorý povoľuje Zákonník
práce, tieto mu nemohli byť na výplatných páskach zobrazované ako mzda za odpracované nadčasové
hodiny, ale refundácia týchto sa vykonávala tak, že tieto mu boli preplácané vo forme odmien, ktoré mu
boli vyplatené za mesiac apríl 2010 vo výške 255,- € a vo výplatnej páske za mesiac júl 2010 vo výške
538,63 €. Uviedla, že týmto spôsobom boli navrhovateľovi preplatené všetky nadčasové hodiny, ktoré

v rozhodnom období u odporcu odpracoval. Uviedla, že navrhovateľovi neboli z iného titulu priznané
žiadne odmeny, ona neobdržala žiadne rozhodnutie od nadriadeného pracovníka, na základe ktorého
by ona pri spracovávaní mzdy v jednotlivých mesiacoch u navrhovateľa zahŕňala akúkoľvek odmenu,
ani neobdržala od nikoho žiaden pokyn, aby navrhovateľovi mala byť odmena, a to akýmkoľvek titulom
vyplatenáapotvrdilato,čovkonaníuvádzalodporca,žeobidvečiastkyvyplatenénavýplatnýchpáskach

ako odmeny za mesiac apríl 2010 a júl 2010 predstavovali refundáciu nadčasových hodín nad rámec
tých, ktoré boli navrhovateľovi oficiálnym spôsobom na páske vyplatené. Uviedla, že v prípade, ak
by išlo skutočne o odmenu z iného titulu a nie refundáciu nadčasov, rozhodnutie o priznaní takejto
odmeny by dostala pred spracovávaním mzdových podkladov výplatných termínov písomnou formou odnadriadených pracovníkov, ktoré rozhodnutie o pridelení odmeny by bolo podpísané vedením. Uviedla,
že ona takto každý mesiac dostane od nadriadeného príslušného dotyčného pracovníka podklady k
výpočtu mzdy, to znamená ak má pracovník v rozhodnom období nárok na prémiu, alebo na odmenu,

príslušný jeho vedúci pracovník jej k tomu dá ním podpísané podklady s tým, v akej výške má byť
pracovníkoviodmenavyplatenáatátoodmenajetamajzdôvodnená.Uviedla,žerozhodnutieopridelení
odmeny pracovník, ktorého sa to dotýka, nedostáva v písomnej forme, ale pokiaľ mu je pridelená
odmena, jeho nadriadený ho s tým oboznámi, že mu odmenu prideľuje, v akej výške a z akého dôvodu.

Z výsluchu svedka O.. E. R. súd zistil, že pracuje u odporcu v pozícii vedúceho technického oddelenia,

pričom pod jeho riadenie priamo spadá aj oddelenie Vlastná ochrana, kde v rozhodnom období v roku
2010 pracoval aj navrhovateľ a on bol jeho priamym nadriadeným. Uviedol, že osobne on vypracováva
mzdové podklady jednotlivých pracovníkov, ktorí pod neho patria s tým, že v konkrétnom rozhodnom
období takto postupoval aj u navrhovateľa a v jednotlivých mesiacoch vpisoval do príslušných tabuliek
počet hodín, ktoré navrhovateľ odpracoval, koľko odpracoval nadčasových hodín a potom ako tieto
podklady spracoval, tieto boli predložené na schválenie riaditeľovi divízie H. D.. Uviedol, že v prípade ak

nejakému pracovníkovi prislúcha nejaká odmena, toto do tabuľky uvedie spolu s poznámkou z akého
dôvodu mu priznanie, resp. vyplatenie tejto odmeny navrhuje. Uviedol, že v rozhodnom období od
januára do augusta 2010, kedy navrhovateľ v oddelení vlastnej ochrany pracoval, mu on ako jeho priamy
nadriadený návrh na priznanie odmeny nedal. Uviedol, že priznanie odmeny jednotlivým pracovníkom
môže navrhnúť aj jeho priamy nadriadený, a to divízny riaditeľ D.. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa v praxi

vyplácajú, resp. priznávajú odmeny z iného titulu ako preplácanie touto formou nadčasových hodín nad
rámec Zákonníka práce, priznanie takýchto príležitostných odmien sa oznámi pracovníkovi pri prevzatí
výplatnej pásky, a to z jeho strany, alebo zo strany príslušného majstra. Rozhodne poprel tvrdenie
navrhovateľa, že z jeho strany mu mala byť prisľúbená odmena za to, že nemali pre neho zodpovedajúci
pracovný odev a tento používal odev vlastný. V tomto smere uviedol, že k používaniu vlastného odevu

dochádza len v rozsahu obdobia, kedy sa na základe zadaných telesných mier príslušného pracovníka
ušije tomuto odev na mieru a do tejto doby na základe dohody ako pracovník vlastnej ochrany používa
vlastný odev.

Svedok H. D., riaditeľ Divízie Bratislava uviedol , že priamo pod jeho riadenie spadá o. i. aj technické
oddelenie, ktoré vedie O.. R., pod ktorého spadá oddelenie vlastnej ochrany. Potvrdil jeho výpoveď

v tom smere, že ako mu tento mzdové podklady vypracuje, on ich schvaľuje. Ďalej uviedol, že
postup pri prideľovaní prípadných odmien u konkrétnych pracovníkov vlastnej ochrany je taký, že ich
priamy nadriadený O.. R. navrhuje konkrétnemu pracovníkovi odmenu, pokiaľ takto urobí, on ako jeho
nadriadený, sa k tomu vyjadruje a ide to na schválenie ďalej. Uviedol, že konkrétne on v roku 2010
navrhovateľovi žiadnu odmenu nenavrhoval, ani neschvaľoval.

Svedkyňa C. H. uviedla, že pracuje u odporcu ako pokladníčka s tým, že má na starosti aj dochádzku
pracovníkov, keďže Divízia Bratislava nemá samostatného personalistu. Uviedla, že v jej kompetencii je
odsúhlasovať dochádzku konkrétnych pracovníkov, a to porovnaním plánu služieb s výstupovými údajmi
z čipovej karty dochádzky, čím si ozrejmuje, či skutočne konkrétny pracovník, teda aj navrhovateľ v
deň, kedy podľa plánu služby mal pracovať v konkrétnej zmene, skutočne na pracovisku bol a či tento

deň to súhlasí aj s údajmi z čipovej dochádzkovej karty, na ktorej sa zaznamenáva príchod a odchod
príslušného pracovníka. Tieto údaje ďalej postupuje mzdovému oddeleniu.

Svedok D. E. uviedol, že pracuje a aj v rozhodnom období roku 2010 pracoval ako pracovník vlastnej
ochrany u odporcu, v rovnakom pracovnom zaradení ako v tom čase navrhovateľ. Uviedol, že je
pravdou, že aj on pracoval v rámci nadčasových hodín a pokiaľ počet odpracovaných nadčasových

hodín presiahol limit v rámci Zák. práce, tak nadčasové hodiny nad tento rámec mali vyplácané
formou odmien na výplatnej páske, čo bolo na výplatných páskach aj vyznačené v kolónke odmeny a
týmto spôsobom mali nadlimitné nadčasové hodiny ktoré odpracovali, preplácané. Uviedol, že týmto
spôsobom sa nadlimitné nadčasové hodiny odpracované zo strany jednotlivých pracovníkov vlastnej
ochrany preplácali všetkým, čo mu potvrdil aj jeho spolupracovník E. a nadriadený R.. Podľa jeho názoru

o tomto spôsobe preplácania nadčasov vedeli všetci pracovníci vlastnej ochrany.Podľa § 97 ods. 1 Zák. č. 311/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov, účinného v rozhodnom období t.j. do
31.12.2010 Zákonník práce, /ďalej len "ZP"/, práca nadčas, je práca vykonávaná zamestnancom na
príkaz zamestnávateľa, alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred

určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa § 97 ods. 7 Zák. práce, v kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v
rozsahu najviac 150 hodín.

Podľa § 97 ods. 10, Zák. práce zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom
výkon práce nadčas nad hranicu ustanovenú v odseku 7, v rozsahu najviac 250 hodín.

Podľa článku 2, Základných zásad Zák. práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu

vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 15 Zák. práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa
urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 17 ods. 3, Zák. práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak

neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Ako už bolo vyššie uvedené, po vykonanom dokazovaní medzi účastníkmi konania zostal nesporný
stav čo do ustálenia počtu odpracovaných hodín navrhovateľom v nadčase, v rozhodnom období v
rozsahu386, akoajskutočnosť,žeza260hodínodpracovanýchnavrhovateľomvnadčasevrozhodnom
období mu bola vyplatená zodpovedajúca mzda, čo je riadne týmto titulom aj na výplatných páskach
navrhovateľa v jednotlivých mesiacoch uvedené. Predmetom posúdenia súdu tak zostala skutočnosť, či

je pravdou, že suma vyplatená navrhovateľovi v dvoch častiach ako odmeny v mesiacoch za apríl 2010
a júl 2010 predstavovala skutočne refundáciu a možno ju za túto aj považovať, zvyšných nadčasových
hodín odpracovaných navrhovateľom, alebo tu išlo o vyplatenie odmien ktoré neboli v žiadnej príčinnej
súvislosti s odpracovanými hodinami navrhovateľom, v rozhodnom období v nadčase.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a za použitia citovaných zákonných ustanovení

dospel k jednoznačnému záveru, že návrh navrhovateľa je neopodstatnený, tento zamietol a rozhodol
tak, ako je u vedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nasledovných skutočností:

Predovšetkým vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ v rozhodnom
období odpracoval v nadčase viac hodín, ako to Zákonník práce umožňuje. Z vykonaného dokazovania

jednoznačne vyplynulo, že u odporcu bolo bežnou ustálenou praxou, menovite konkrétne pokiaľ ide
o pracovníkov pracujúcich na oddelení ochrany, že hodiny v nadčase, ktoré jednotliví pracovníci
odpracovali nad limit povolený Zákonníkom práce, im boli refundované prostredníctvom vyplatených
odmien. Ako vypovedal aj svedok D. E., ktorý s navrhovateľom v rozhodnom období pracoval s
rovnakým pracovným zaradením ako pracovník vlastnej ochrany, o tejto skutočnosti, že touto formou

im nadčasové hodiny nad limit povolený Zákonníkom práce budú takto vyplácané, vedeli všetci
pracovníci, boli uzrozumení s tým, že refundácia týchto nadčasových hodín je vyplácaná na výplatnýchpáskach v kolónke odmeny. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Z. P., ktorá pracuje u odporcu ako
mzdová účtovníčka, a ktorá v rozhodnom období aj vypracovávala mzdové podklady navrhovateľa
v jednotlivých výplatných termínoch. Táto rovnako potvrdila, že touto formou sú nadlimitné nadčasy

jednotlivým pracovníkom vyplácané. Tvrdenie navrhovateľa, že pokiaľ mu takto 2x bola odmena
vyplatená, išlo skutočne o odmenu, ktorú mu prisľúbil jeho nadriadený za to, že v určitom časovom
období využíval svoj vlastný pracovný odev, sa v konaní nepotvrdilo, ale naopak bolo vyvrátené
výpoveďou niekoľkých svedkov, a to svedkyne Oľgy P. a svedkov O.. R., priameho nadriadeného
navrhovateľa, ako aj svedka D., ktorý je riaditeľom divízie Bratislava. Títo prakticky zhodne uvádzali,

že pokiaľ by tak, ako tvrdil navrhovateľ, došlo k vyplateniu odmeny, ktorá nie je v príčinnej súvislosti
s refundovaním týmto spôsobom odpracovaných nadlimitných nadčasov, priznanie takejto odmeny z
iného titulu navrhuje buď priamy nadriadený navrhovateľa, čo bol v tom prípade O.. R., ktorý však
takúto odmenu navrhovateľovi nenavrhol, alebo divízny riaditeľ D., ktorý rovnako ako uviedol, vyplatenie
mimoriadnej odmeny u navrhovateľa nenavrhol ani neschválil. Zhodne s týmto vypovedala aj svedkyňa
P., ktorá potvrdila mechanizmus vyplácania odmien v prípade, ak ide o odmeny, ktoré nepredstavujú

refundáciu nadlimitných nadčasov v tom zmysle, že takýto podklad na odmenu spolu s jej odôvodnením
a schválením divíznym riaditeľom by musela dostať od O.. R., čo však v prípade navrhovateľa sa nestalo
a pokiaľ mu do výplaty 2x zahrnula odmeny, išlo v tomto prípade o refundáciu nadlimitných nadčasových
hodín. Za situácie, že znalkyňa ustálila, že v prípade ak suma, ktorú vyplatil odporca navrhovateľovi
formou odmien za mesiac apríl a júl 2010, bude považovaná za refundáciu nadlimitných nadčasových

hodín, predstavujúci rozdiel medzi odpracovanými hodinami 386 a preplatenými hodinami 260, teda
zostatok 156 nadčasových hodín, nielenže na strane navrhovateľa nedošlo k nedoplatku, ale naopak
na jeho strane došlo k preplatku. S poukazom na tieto zistené skutočnosti je teda zrejmé, že tvrdenie
navrhovateľa, že odporca mu dlží ním uplatnenú čiastku z dôvodu nevyplatenia mzdy za odpracované
nadčasové hodiny, nemá opodstatnenie a už len z tohto pohľadu bolo potrebné návrh navrhovateľa

zamietnuť.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že v žiadnom prípade nemožno akceptovať, že preplácanie zvyšku
odpracovaných nadčasových hodín, by bolo na výplatnej páske vyplácané formou odmien, pretože ide o
inú zložku mzdy, vyplatenú mu na inom základe, a ako vyplatené nadčasy možno akceptovať len sumu,
ktorá je riadne na výplatnej páske označená ako mzda za odpracované nadčasy, toto jeho tvrdenie za

daného zisteného skutkového stavu neobstojí, a to z nasledovných dôvodov:

Je potrebné si uvedomiť, že Zákonník práce v ust. § 97 ods. 7 stanovuje, v akom rozsahu môže
zamestnanec vykonávať v kalendárnom roku prácu v nadčase, čo limituje najviac 150 hodinami
odpracovanými v nadčase. Odsek 10, ust. § 97 Zák. práce umožňuje zamestnávateľovi v prípade
existencie vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom výkon práce nadčas, nad hranicu ustanovenú

v odseku 7 (150 hodín), v rozsahu najviac 250 hodín. Z uvedeného je zrejmé, že zákonom stanovený
limit150hodínvnadčasevkalendárnomrokumožnoprekročiťlennazákladedohodysozamestnancom
za situácie, ak zamestnávateľ preukáže existenciu vážnych dôvodov, za ktorých k takejto dohode so
zamestnancom pokiaľ ide o prekročenie limitu nadčasovej práce prišlo. Limit 250 hodín nie je možné
v zmysle Zákonníka práce prekročiť, a to ani formou dohody medzi zmluvnými stranami, pretože taký

postup by bol v hrubom rozpore so Zákonníkom práce a nemohol by požívať právnu ochranu. V danom
prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, a medzi účastníkmi nebolo sporné, že v nadčase v
rozhodnom období, teda v jednom kalendárnom roku odpracoval navrhovateľ u odporcu 386 hodín v
nadčase, čo jednoznačne prekračuje najvyšší zákonom povolený limit, v ktorom je možné nadčasové
hodiny u zamestnávateľa odpracovať. Rovnako nebolo sporné, že k odpracovaniu týchto hodín došlo na

základe dohody medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom. Nič iné
ani samotný navrhovateľ v konaní netvrdil. V konaní však zo strany odporcu nebol predložený najmenší
dôkaz, ani žiadnym spôsobom nebolo ozrejmené, v čom mali spočívať, nehovoriac o ich existencii
vážnedôvody,ktorémalizanásledokdohodumedzizúčastnenýmistranamioodpracovanínadčasových
hodín nad limit v rozsahu medzi 150 a 250, v ktorých hraniciach to umožňuje formou dohody ustanovenie

§ 97 ods. 10 Zák. práce. Keďže existencia ani týchto vážnych dôvodov v konaní odporcom nebola
preukázaná, takýto postup podľa názoru súdu je potrebné považovať za rozporný s dobrými mravmi
podľa čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce s právnym následkom absolútnej neplatnosti takéhoto
dvojstranného právneho úkonu - dohody, čo na strane navrhovateľa za danej situácie zakladá nie právo
na vyplatenie mzdy za odpracované hodiny v nadčase, ale v dôsledku takejto absolútnej neplatnosti

tejto dohody nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu, spočívajúce v tom, že vjeho prospech poskytol plnenie formou vykonanej práce v rozsahu 151 do 386 hodín, ktoré ním reálne
ako vyplynulo z vykonaného dokazovania aj boli u odporcu odpracované. vychádzajúc z tohto stavu
potom by na výplatnej páske navrhovateľa nemohla figurovať mzda za takto odpracované nadčasové

hodiny z právneho dôvodu nevyplatenej mzdy (napriek tomu v rozsahu do 230 nadčasových hodín to
týmto spôsobom odporca na páske vykázal), ale tu mohlo ísť jedine o plnenie z titulu bezdôvodného
obohatenia, ktorého výška podľa názoru súdu je zhodná s čiastkou, ktorá by navrhovateľovi prináležala
aj z iného právneho titulu, teda z titulu nároku na doplatenie mzdy. Pokiaľ refundácia nad zákonom
prípustný limit navrhovateľom odpracovaných nadčasových hodín bola týmto zákonom vyplatená ako

odmeny, išlo nesporne o plnenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k navrhovateľovi,
ktoré plnenie touto formou žiadny právny predpis nezakazuje. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie
navrhovateľa, že vyplatenie nadčasových hodín mohlo byť len formou mzdy za odpracované nadčasové
hodiny neobstojí, takýto postup odporcu by bol v rozpore so zákonom, pokiaľ by za tohto stavu mal byť
zaviazaný odporca na ďalšie plnenie vo vzťahu k navrhovateľovi, tak nepochybne by to na jeho strane
znamenalo bezdôvodné obohatenie, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť uvedenú znalkyňou,

že v prípade započítania čiastky vyplatenej navrhovateľovi na odmenách na strane tohto vznikol nie
nedoplatok, ale preplatok, v rozsahu 257,27 €. V tomto smere súd tvrdenia navrhovateľa považuje za
výsostne účelové, špekulatívne, ktoré konanie, ako už bolo vyššie uvedené, nemôže požívať právnu
ochranu.

Z uvedených dôvodov preto súd po vyhodnotení všetkých zistených skutočností, rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má právo na
náhradu trov konania procesne úspešný účastník, v danom prípade odporca. Trovami konania, ktoré si
odporcavkonanípredsúdomuplatnilriadneavčassútrovy spočívajúcevzaplatenomsúdnompoplatku
za podaný odpor proti v konaní vydanému platobnému rozkazu vo výške 35,50 €, ďalšie trovy ktoré

vznikli odporcovi v súvislosti s účelným bránením svojho práva sú trovy spočívajúce v zaplatenej zálohe
na trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 250 €. Odporca bol právne zastúpený, preto má
vzhľadom na výsledok konania nárok aj na náhradu trov právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi
odporcu patrí odmena za zastupovanie v zmysle ust. Vyhl.č. 655/2004 Z.z. a to za 8 úkonov právnej
pomoci, 1 á 38,18 € (z hodnoty predmetu sporu § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), a to za prevzatie

zastupovania, podanie odporu proti platobnému rozkazu, zastupovanie odporcu na pojednávaní dňa
14.07.2011, dňa 07.09.2011, dňa 29.09.2011, dňa 06.10.2011, dňa 11.01.2012 a dňa 25.01.2012 + 6 x
7,41 € + 2 x 7,63 € režijný paušál v r. 2011 a v r. 2012 ( §16 ods. 3 vyhl.) celkom vo výške 365,16
€. Právnemu zástupcovi odporcu patrí aj náhrada cestovného a náhrada za stratu času podľa § 15
a § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Právnemu zástupcovi tak patrí náhrada cestovného za cestu

z miesta sídla advokáta (PU) do miesta sídla súdu (PB) a späť cca 36 km, a to celkovo za účasť na
šiestich pojednávaniach (celkom 216 km) pri použití osobného motorového vozidla zn. FORD MONDEO,
EČV: H. XXXAZ, pri spotrebe pohonných hmôt 5,9 l/100 km, cene pohonných hmôt (priemernej podľa
špecifikácie právneho zástupcu) 1,362 €/l vrátane náhrady za používanie motorových vozidiel podľa ust.
§ 1 opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. ktorá zodpovedá sume 0,183 €/km, predstavuje náhrada

sumu (216 x 0,183 + 0,059 x 1,362 x 216 ) 56,87 eur. Právnemu zástupcovi patrí aj náhrada za stratu
času a to za každú začatú polhodinu strávenú cestou z miesta sídla právneho zástupcu do miesta sídla
súdu a späť ( PU-PB a späť celkom 2 polhodiny) pri šiestich takto vykonaných cestách patrí advokátovi
náhrada za stratu času za 12 polhodín, jedna polhodina v r. 2011 vo výške 12,35 €, v r. 2012 vo výške
12,71 €, spolu vo výške 149,64 €. Pretože právny zástupca odporcu je preukázateľne platcom dane z

pridanej hodnoty, odmena sa právnemu zástupcovi zvyšuje v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhlášky o sumu
114,33 ( z odmeny 571,67 €). Celkom odmena právneho zástupcu by predstavovala sumu 686 €. Právny
zástupca odporcu žiadal priznať odmenu vo výške 684,31 € , ktorú mu súd priznal. O povinnosti zaplatiť
trovy konania na účet právneho zástupcu odporcu súd rozhodol podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní úspešný nebol, súd ho za použitia § 148 ods. 1 O.s.p.

zaviazal na náhradu trov konania preddavkovaných štátom v sume 266,28 €, ktoré pozostávajú zo sumy
140,78 € z titulu znaleckej odmeny vyplatenej znalkyni za Doplnok č. 1/2012 k znaleckému posudku č.
12/2011 zo štátnych prostriedkov, pretože v tomto rozsahu trovy znaleckého dokazovania preddavkovokryté neboli a v sume 125,50 € za vyplatenú znaleckú odmenu znalkyni O.. H. v súvislosti s podaním
znaleckého posudku č. 12/2011, pretože v tomto rozsahu nebola znalecká odmena preddavkovo krytá
zloženými zálohami účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.