Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 25, 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/289/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705213411
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7705213411.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu: Ing. Emil

Čerevka, správca konkurznej podstaty úpadcu Chemkostav HSV Humenné a s. v konkurze, Štefanikova
18, Humenné, IČO: 00605999, Štefanikova 17, Humenné, proti žalovanej: Andrea Kušnírová, s
miestom podnikania Kukorelliho 7, Michalovce, IČO: 17305438, zastúpenej JUDr. Dušanom Černákom,
advokátom, Námestie Osloboditeľov 25, Michalovce o zaplatenie istiny 14.605,32 EUR s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 475.-EUR s 9% úrokom z omeškania ročne od 15.6.2004
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu zamieta do výšky istiny 14.130,32 EUR s príslušenstvom.
III. Konanie zastavuje v časti požadovaného úroku z omeškania nad 9% ročne zo žalovanej istiny a v
časti požadovaného úroku z omeškania zo žalovanej istiny za obdobie od 24.9.2002 do 14.6.2004.
IV. O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2006 uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie peňažnej
sumy 15.277,50 EUR /460.250.-Sk/ s 0,1% úrokom z omeškania denne od splatnosti jednotlivých faktúr,
titulom zaplatenia nájomného za užívanie nebytových priestorov.

Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že uzavretá nájomná zmluva je absolútne neplatná a z
neplatnej zmluvy nemožno uplatňovať žiaden nárok.

V predmetnej veci prvostupňový súd rozhodol rozsudkom zo dňa 7.8.2008 /č.l.156-165/ tak, že vo
výroku I. zaviazal žalovanú zaplatiť istinu 440.000.-Sk s 0,1% úrokom z omeškania denne z istiny
55.000.-Sk od 24.9.2002 do zaplatenia, z istiny 27.500.-Sk od 3.3.2003 do zaplatenia, z istiny 27.500.-
Sk od 10.6.2003 do zaplatenia, z istiny 27.500.-Sk od 18.6.2003 do zaplatenia, z istiny 27.500.-Sk od

26.7.2003dozaplatenia,zistiny27.500.-Skod23.8.2003dozaplatenia,zistiny27.500.-Skod27.9.2003
do zaplatenia, z istiny 27.500.-Sk od 15.11.2003 do zaplatenia, z istiny 27.500.-Sk od 16.12.2003
do zaplatenia, z istiny 27.500.-Sk od 16.12.2003 do zaplatenia, z istiny 110.000.-Sk od 3.6.2004 do
zaplatenia,zistiny27.500.-Skod15.6.2004dozaplateniado3dníodprávoplatnostirozsudku.Vovýroku
II. žalobu zamietol do výšky istiny 672,18 EUR /20.250.-Sk/ s príslušenstvom a v časti požadovaného
úroku z omeškania 0,1% denne z istiny 119.000.-Sk od 15.5.2004 do 2.6.2004. Vo výroku III. nepriznal
náhradu žiadnemu z účastníkov.

Odvolací Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.3.2009 /č.l.211/ zrušil rozsudok prvostupňového
súdu vo výroku I. o povinnosti zaplatiť istinu 14.605,32 EUR /440.000.-Sk/ a vo výroku o náhrade trov
konania a vec vrátil na ďalšie konanie.Keďže proti výroku II. nebolo podané odvolanie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá do výšky istiny
672,18 EUR /20.250.-Sk/ s príslušenstvom v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a predmetom

konania zostal nárok na zaplatenie istiny 14.605,32 EUR s príslušenstvom /15.277,50EUR-672,18EUR/.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou
medzi účastníkmi zo dňa 23.8.2002, faktúrami zaplatenie ktorých je predmetom sporu /č.l.11-22/, s
inventarizáciou pohľadávok a záväzkov k 31.12.2004 zo dňa 1.2.2005, so znaleckým posudkom č.

7/2011 zo dňa 14.2.2011 /č.l.279-310/ ako aj s ďalším obsahom spisu, vypočutím účastníkov konania,
svedkov, znalca zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 zo dňa
23. 8. 2002 / č. l. 7 - 10 / na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanej ako nájomcovi
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Michalovce, zapísané na LV č. 7161 v zmysle článku II. zmluvy.

V zmysle článku IV. nájom bol uzavretý na dobu určitú, a to od 1. 6. 2002 až do doby speňaženia
predmetu nájmu v rámci konkurzného konania, pričom nájomný pomer bude ukončený dňom prevodu
vlastníckeho práva k predmetu nájmu na nového vlastníka.

V článku V. bod 2 bola dohodnutá výška nájomného vo výške Sk 25 000,- bez 10 % DPH mesačne s
tým, že celková výška mesačného nájomného vrátane 10 % DPH predstavuje čiastku Sk 27 500,-.

Na základe uvedenej zmluvy žalobca fakturoval žalovanej nájomné za nebytové priestory za obdobie
od 1. 6. 2002 do 31. 5. 2004 nasledujúcimi faktúrami :

- 07/2002 zo dňa 23. 8. 2002 za obdobie od 1. 6. 2002 do 31. 7. 2002 v sume Sk 55 000,- / č. l. 11 /
- 03/2003 zo dňa 25. 2. 2003 za obdobie od 1. 2. 2003 do 28. 2. 2003 v sume Sk 28 500,- / č. l. 12 /
- 06/2003 zo dňa 30. 5. 2003 za obdobie od 1. 5. 2003 do 30. 5. 2003 v sume Sk 28 500,- / č. l. 13 /
- 07/2003 zo dňa 10. 6. 2003 za obdobie od 1. 6. 2003 do 30. 6. 2003 v sume Sk 28 500,- / č. l. 14 /

- 08/2003 zo dňa 18. 7. 2003 za obdobie od 1. 7. 2003 do 31. 7. 2003 v sume Sk 28 500,- / č. l. 15 /
- 09/2003 zo dňa 14. 8. 2003 za obdobie od 1. 8. 2003 do 31. 8. 2003 v sume Sk 28 500,- / č. l. 16 /
- 10/2003 zo dňa 19. 9. 2003 za obdobie od 1. 9. 2003 do 30. 9. 2003 v sume Sk 28 500,- / č. l. 17 /
- 11/2003 zo dňa 3. 11. 2003 za obdobie od 1. 10. 2003 do 31. 10. 2003 v sume Sk 28 500,- / č. l. 18 /
- 12/2003 zo dňa 26. 11. 2003 za obdobie od 1. 11. 2003 do 30. 11. 2003 v sume Sk 28 500,- / č. l. 19 /

- 13/2003 zo dňa 5. 12. 2003 za obdobie od 1. 12. 2003 do 31. 12. 2003 v sume Sk 28 500,- / č. l. 20 /
- 01/2004 zo dňa 30. 4. 2004 za obdobie od 1. 1. 2004 do 30. 4. 2004 v sume Sk 119 000,- / č. l. 21 /
- 02/2004 zo dňa 31. 5. 2004 za obdobie od 1. 5. 2004 do 31. 5. 2004 v sume Sk 29 750,- / č. l. 22 /

Celková čiastka nájomného činí 15.277,50 EUR /Sk 460 250,-/ a jedná sa o nájomné za 16 mesiacov.

Žalobca v žalobe zároveň poukázal na článok V. bod 4 nájomnej zmluvy v ktorej bolo dohodnuté, že v
prípade že nájomca sa dostane do omeškania s platením nájomného, je povinný platiť úrok z omeškania
vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania.

Ďalej žalobca predložil súdu inventarizáciu pohľadávok a záväzkov ku dňu 31. 12. 2004 podpísanú
žalovanou, v ktorej žalovaná uznala faktúry zaplatenie ktorých je predmetom sporu v plnom rozsahu /
č. l. 23 /.

Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaná 21. 8. 2006 podala odpor v ktorom namietala, že

faktúry zaplatenie ktorých je predmetom sporu jej neboli doručené, taktiež namietala, že nepodpísala
inventarizáciu pohľadávok a záväzkov ku dňu 31. 12. 2004 / č. l. 44 - 45 /.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3. 8. 2007 predložil súdu dôkazy o odoslaní všetkých faktúr zaplatenia
ktorých sa domáha. Konkrétne predložil súdu podacie lístky s odoslaných faktúry, faktúry č. 03/2003,

07/2002, 07/2003, 06/2003, 9/2003, 8/2003, 11/2003, 10/2003, 12/2003, 13/2003 / č. l. 84 - 86 /.
Na uvedených podacích lístkoch je všade uvedené podacie číslo zásielky vrátane potvrdenia pošty v
Humennom o odoslaní zásielky.Pokiaľ sa týka faktúry č. 01/2004 a 02/2004 žalobca predložil súdu uvedené faktúry / č. l. 87 - 88 / na
ktorých je podpis žalovanej o prevzatí týchto faktúr, konkrétne tieto faktúry prevzala 2. 6. 2004. Žalobca
taktiež predložil aj dôkaz o odoslaní inventarizácie pohľadávok zo dňa 1. 2. 2005, konkrétne podací

lístok č. 87789928 zo dňa 7. 2. 2005 podaný na pošte v Humennom / č. l. 89 / a zároveň aj dôkaz o tom,
že uvedené odsúhlasenie bolo spätne doručené žalobcovi, konkrétne táto zásielka bola podaná 16. 2.
2005 na pošte v Sečovciach / č. l. 90 /.

Žalovaná podaním zo dňa 21. 1. 2008 / č. l. 109 / oznámila súdu, že na tunajší súd podala žalobu

o neplatnosť zmluvy o nájme s tým, že žalovanými sú : žalobca, správca konkurznej podstaty HSV
Humenné a. s. v konkurze a v druhom rade samotný úpadca Chemkostav HSV Humenné a. s. , v
konkurze / č. l. 110 - 112 /.

O samotnej žalobe , ktorá bola doručená súdu 21. 1. 2008 sa vedie konanie pod sp. zn. 1C 13/2008 /
č. l. 110 /. V žalobe žalobkyňa uviedla, že zmluva zo dňa 23. 8. 2002 je neplatná, keďže túto zmluvu

neuzavrela žalobkyňa slobodne, ale bola k jej podpisu prinútená otcom, Ing. Mikulášom Leškom, ktorý
zomrel 29. 3. 2005. Dôvodom podpísania tejto zmluvy zo strany žalovanej bola tá skutočnosť, že otec
jej daroval peniaze v čiastke prevyšujúcej Sk 1 000 000,- s tým, že v rámci živnosti žalovanej, otec
podnikal, pričom žalovaná o jeho aktivitách nevedela a bolo jej oznámené, že v roku 2002 má podpísať
aj samotnú nájomnú zmluvu. Túto nájomnú zmluvu podpísala pod hrozbou, že otec uplatní svoj nárok

na vrátenie daru súdnou cestou. V samotnej žalobe uviedla, že táto zmluva je neplatná, keďže nebola
uzavretá slobodne a vážne.

Na základe prebiehajúceho konania o neplatnosť zmluvy vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 1C
13/2008 súd uznesením zo dňa 25. 2. 2008 / č. l. 123 - 124 / prerušil konanie do právoplatného skončenia

veci vedenej pod sp. 1C 13/2008 / č. l. 123 - 124 / v súlade s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p..

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd uznesením 3Cob 68/2008 / č. l. 136 / zo dňa 28. 4. 2008 zrušil
citované uznesenie s poukazom na to, že v prípade žaloby na plnenie je súd oprávnený ako predbežnú
otázku právne posúdiť aj platnosť nájomnej zmluvy na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok.

Na základe uvedeného súd pokračoval v konaní.

Na pojednávaní 8. 2. 2008 žalobca uviedol, že pokiaľ sa týka speňaženia konkurznej podstaty táto bolo
speňažená v roku 2005 a predmet nájmu bol novému vlastníkovi odpredaný v roku 2005 na základe

opatrenia konkurzného súdu. Pokiaľ sa týka podpísania samotnej nájomnej zmluvy, táto bola podpísaná
v kancelárii žalobcu za prítomnosti žalovanej a jej otca. Správca podstaty ďalej uviedol, že už pred
podpisom samotnej zmluvy žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy so
samotným úpadcom.

Pri podpise samotnej zmluvy žalobca uviedol, že nezistil aby na žalovanú bol vyvíjaný nejaký psychický
alebo fyzický nátlak zo strany jej otca. Pokiaľ sa týka odovzdania predmetu nájmu novému vlastníkovi,
ukončenie nájmu správca podstaty uviedol, že protokolom o odovzdaní týchto priestorov novému
vlastníkovi bol znalecký posudok, ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy v zmysle opatrenia konkurzného
súdu. Tento nový vlastník zároveň prisľúbil, že žalovaná bude môcť naďalej užívať tieto priestory. Pokiaľ

sa týka samotného nájomného, toto bolo dohodnuté nižšou čiastkou z dôvodu, že žalobca nemusel
zabezpečovať stráženie týchto objektov. Viackrát požadoval telefonicky o zaplatenie nájomného aj
napriek tomu, že otec žalovanej stále prisľuboval, sľúbil, že zaplatí nájomné, no k jeho úhrade nedošlo.

Žalobca ďalej uviedol, že pri prehliadke objektov pri podpisovaní nájomnej zmluvy nikdy nemal dojem,

že žalovaná je pod nejakým tlakom / č. l. 117 - 119 /.

Žalovaná na tomto pojednávaní zo dňa 8. 2. 2008 / č. l. 119 / uviedla, že ako živnostníčka podnikala na
podnet svojho otca, ktorý mal pred tým, založenú spoločnosť s ručením obmedzeným s tým, že všetky
podklady potrebné na vybavenie podnikania vybavoval jej otec - Ing. Mikuláš Leško. Celé podnikania

riadil nebohý otec žalovanej.

Posmrtiotca29.3.2005zistila,žestavpodnikanianiejedobrý,keďžeeštepočasživotaotcadochádzalo
k zriadeniu záložných práv a vzhľadom aj na zdravotný stav otca, žalovaná nemala záujem vyhrocovaťsituáciu. PokiaľsatýkapodpisusamotnejnájomnejzmluvytútopodpísalavHumennomajzaprítomnosti
svojho otca aj žalobcu, správcu podstaty s tým, že na tomto pojednávaní ho videla druhýkrát v živote.
Osobne nikdy nejednala so žalobcom. Pokiaľ by bola oslovená žalobcom skôr, zrejme by sa snažila

zaplatiť tento dlh.

Pokiaľ sa týka inventarizácie pohľadávok zo dňa 1. 2. 2005 / č. l. 23 / žalovaná uviedla, že túto obálku
nevypisovala a táto bola podaná v Sečovciach a na samotnej inventarizácii nie jej podpis s tým, že
pečiatka je tá, ktorú používala v podnikaní. Pokiaľ sa týka podpisovania písomnosti, žalovaná uviedla,

že plne dôverovala svojmu otcovi a podpisovala to, čo je bolo dané k podpisu.

Pokiaľ sa týka užívania priestorov za ktoré žalobca požaduje zaplatenie nájomného, t. j. od 1. 6. 2002
do 31. 5. 2004 žalovaná uviedla, že tam sedel jej otec s ekonómkou s tým, že bola tam aj nejaká dielňa,
v ktorej sa vyrábali nejaké drevárenske výrobky /č.l.121/.

Na pojednávaní dňa 18. 6. 2008 svedkyňa C. účtovníčka vo firme žalovanej vypovedala, že žalovaná
je tlmočníčkou a pokiaľ bol záujem zahraničného odberateľa o predvádzanie výrobkov tak, žalovaná sa
zúčastnila týchto jednaní ako tlmočníčka. K tomu dochádzalo raz za mesiac, štvrťrok niekedy raz za
polrok.Samotnásvedkyňauviedla,žepokiaľsatýkapreberaniapošty,tútopoštupreberalotecžalovanej
- Ing. Leško s tým, že túto poštu aj doručoval niekedy ju podával priamo v Michalovciach a niekedy

samotná svedkyňa poštu podávala na pošte v Sečovciach. Pokiaľ sa týka inventarizácie pohľadávok
potvrdila, že na obálke zo dňa 16. 2. 2005 / č. l. 90 / je písmo otca žalovanej Ing. Leška. Samotnú
spoločnosť riadil Ing. Leško - otec žalovanej. Pokiaľ sa týka nedorozumení medzi žalovanou a jej otcom,
svedkyňa uviedla, že v roku 2000 - 2001 dochádzalo k nedorozumeniam s tým, že sa hádali ohľadom
samotného chodu firmy, ako aj samotnej zmluvy o nájme. Pokiaľ sa týka pokynov pri výkone prác, tieto

pokyny jej dával otec žalovanej / č. l. 149 - 150 /.

Matka žalovanej D. uviedla, že aj keď žalovaná je konateľkou niekoľkých spoločností o všetko sa
zaujímal jej manžel Ing. Leško. Niekedy v roku 1997 ich dcéra - žalovaná obdržala dar Sk 1 500 000,- s
tým, že po tomto období už žalovaná nedostávala žiadne peniaze, ktoré súviseli s podnikaním. Pokiaľ

sa týka vyhrážok medzi žalovanou a jej otcom, svedkyňa uviedla, že k týmto vyhrážkam dochádzalo iba
medzi ňou a jej nebohým manželom.

Ďalej uviedla, že veľakrát dochádzalo k hádkam ohľadom samotnej zmluvy nájomnej, keďže sa pamätá
na meno Krajňák, a dochádzalo k šialeným situáciám, keďže manželovi svedkyne podnikanie nešlo.

Pokiaľ sa týka samotnej zmluvy, svedkyňa uviedla, že manžel svedkyne nútil dcéru, presviedčal ju, aby
predmetnú zmluvu podpísala.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 7.8.2008 /č.l.156-163/ neakceptoval námietky žalovanej
o absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu, že táto nebola uzavretá slobodne a vážne a konštatoval,

že zmluva bola platne uzavretá a žalobe vyhovel zistiac, že žalovaná od predmetnej zmluvy nikdy
neodstúpila aj za použitia výkladových pravidiel ustanovených v § 266 Obchodného zákonníka. Pokiaľ
sa týka námietky, že zmluvu uzavrel iný subjekt ako správca, ktorý je žalobcom v konaní súd konštatoval,
že zmluvu uzavrel žalobca, teda správca konkurznej podstaty.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 26.3.2009 /č.l.211/ konštatoval: „Obchodná
spoločnosť Chemkostav HSV Humenné a.s. vyhlásením konkurzu nezanikla a táto naďalej existuje,
avšak konať za ňu môže iba jej štatutárny orgán, ktorým v žiadnom prípade nie je správca konkurznej
podstaty a konať môže iba vo svojich vnútorných veciach, ale nemôže platne robiť úkony spojené s
nakladaním majetku podstaty, ktorým je aj uzavretie zmluvy o nájme. Preto ak sa správca konkurznej

podstaty v zmluve označil ako zástupca obchodnej spoločnosti, nemal na takéto označenie zákonné
právo a takúto zmluvu nemohla obchodná spoločnosť, i keby bola zastúpená konateľom po vyhlásení
konkurzu na svoj majetok, ani platne uzavrieť. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje zmluvu o nájme
vyhotovenú v písomnej forme podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú“.

Odvolací súd ďalej uviedol, že nárok žalobcu je potrebné posudzovať titulom vydania bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na ustanovenie § 13 ods.
1 Obchodného zákonníka s tým, že otec žalovanej Ing. Mikuláš Leško bol oprávnený konať za žalovanú
a pokiaľ sa týka užívania nebytových priestorov z doposiaľ vykonaného dokazovania nebol preukázanýopak /teda, že žalovaná neužívala uvedené priestory/, ale je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie, v zmysle ktorého však môže byť jeho výška rozdielna ako nájomné dohodnuté v nájomnej
zmluve.

Súd v súlade s uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu vykonal vo veci ďalšie dokazovanie na
skutočnosti, či žalovaná resp. jej otec užívali predmetné priestory uvedené v zmluve, v akom vecnom
rozsahu a aká je výška bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto priestorov na strane žalovanej.

Súd podaním zo dňa 24.4.2009 vyzval žalobcu, aby predložil súdu podrobnú špecifikáciu predmetu
nájmu s určením popisu predmetu a samotnej výmery s predložením náčrtu z ktorého by bolo možné
bližšie špecifikovať predmet nájmu /č.l.215/.

Žalobca podaním zo dňa 6.5.2009 /č.l.217/ oznámil súdu, že žalovaná užívala všetky priestory, tak ako
sú vymedzené v samotnej zmluve a podaním zo dňa 2.7.2009 /č.l.219b/ zaslal súdu výpis z LV č. 7161

zo dňa 1.7.2002, údaje z ktorého boli podkladom pre uzatvorenie samotnej zmluvy. Zároveň predložil
súdu aj snímok z katastrálnej mapy zo dňa 2.7.2002, na ktorom sú znázornené všetky stavby, ktoré
boli predmetom nájmu, ktoré sú uvedené v samotnej zmluve o nájme. Žalovaná vo svojom podaní zo
dňa 18.5.2009 /č.l.218/ poukázala na názor odvolacieho súdu, že zmluva o nájme je neplatná a keďže
predmetom konania je nárok žalobcu na plnenie zo zmluvy nie je možné uplatnený nárok žalobcovi

priznať a z uvedeného dôvodu navrhla žalobu zamietnuť.

Z aktualizovaného LV, ktorý si súd vyžiadal zo Správy katastra Michalovce č. 7161 k.ú. Michalovce je
zrejme, že na parcele č. 5127, 5128/2 a 5134 sú uvedené stavby: kôlňa, sklady s tým, že na pozemkoch
pod uvedenými stavbami nie je evidovaný právny vzťah na LV, teda tieto nie sú vysporiadané /

č.l.226-227/.

Na pojednávaní dňa 26.3.2010 /č.l.241/ žalovaná vypovedala, že tieto priestory nikdy neužívala a tieto
užíval iba jej otec, pokiaľ sa týka užívania týchto nehnuteľností, keď navštívila svojho otca raz za rok,
tak bola iba v administratívnej budove, ktorá sa nachádza na parcele č. 5125, kde mal kanceláriu na

2. poschodí. Zároveň uviedla, že tam nebolo ani WC. Celý tento objekt, teda samotná administratívna
budova ako aj susedné nehnuteľnosti sa nachádzali v spustnutom stave.

Svedkyňa C.č.l.242.243/ na tomto pojednávaní vypovedala, že pokiaľ sa týka administratívnej budovy
túto užíval celú otec žalovanej Ing. Leško iba do konca roku 2001, keď mu podnikanie ešte išlo, keďže

sídlili tam aj spoločnosti Damont a Helko, ktorých konateľom bol Ing. Leško. Od roku 2001 Ing. Leško
užíval, iba jednu kanceláriu z administratívnej budovy na 2. poschodí s tým, už bolo vypnuté aj kúrenie,
voda a bol tam havarijný stav. Iné priestory v celej budove boli prázdne, zdevastované. Kancelária ktorú
užíval bola obyčajná kancelária, ktorá zodpovedala pojednávacej miestnosti na tunajšom súde /jedná
sa o pojednávaciu miestnosť o výmere cca. 30 m2, č.d.1 na prízemí tunajšieho súdu/.

Pokiaľ sa týka ďalších priestorov, ktoré mal užívať žalovaný konkrétne garáž, tento bol užívaný taktiež,
iba do roku 2001, vtedy tam boli nejaké umývarky pre zamestnancov, garáž bola využívaná, iba do
konca roku 2011. Taktiež aj ďalšie priestory, sklad na parcele č. 500, dielňa na parcele č. 5128/3,
sklad na parcele č. 5134 a kôlňa na parcele č. 5127, sklad na parcele č. 5128/2 boli užívané, iba do

konca roku 2001, keď firma ešte produkovala. Avšak po roku 2001 svedkyňa uviedla, že nevie čo sa
tam dialo, alebo nedialo, keďže do týchto priestorov nikdy nechodila. Ďalej uviedla, že po roku 2001
bola zamestnaná iba sama, nikto iný s tým, že bola zamestnaná u otca žalovanej, nie u samotnej
žalovanej. Vo vyššie citovaných priestoroch, ktoré uviedla nič sa nevykonávalo s tým, že otec žalovanej
mal nejakých zamestnancov na dohody, ktorí však vykonávali činnosť mimo priestorov jeho firmy. V

týchto priestoroch sa nič nevyrábalo, ani sa tam nič nedovážalo.

Podľa názoru svedkyne, otec žalovanej Ing. Leško od r. 2001 užíval iba jednu miestnosť administratívnej
budovy.

Následne žalobca predložil súdu výpisy z účtov za platenie nájomného žalovanou za obdobie od
1.8.2002 do 31.1.2003. jedná sa o výpis č. 23/2002 nájomné za august 2002 /č.l.251/, výpis č. 28/2002
nájomné za september 2002 /č.l.252/, č. 37/2002 nájomné za október 2002 /č.l.253/, č. 47/2002 nájomné
za november 2002 /č.l.254/, č. 57 nájomné za november 2002 /č.l.255/, č. 26/2003 nájomné za január2003 /č.l.256/. Ďalej predložil výpis z účtu č. 42/2003 /č.l.253/ ako nájomné za marec 2003, č. 87 ako
nájomné za apríl 2003 /č.l.258/. V tomto svojom podaní pokiaľ sa týka preukázania nároku poukázal na
výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 8.2.2008 /č.l.121/ na ktorom žalovaná uviedla, že otec tam sedel

aj spolu s ekonómkou s tým, že bola tam aj dielňa v ktorej sa vyrábali aj nejaké drevárenske výrobky /
č.l.246/.

Súd uznesením zo dňa 18.8.2010 nariadil vo veci znalecké dokazovanie s tým, že znalcovi uložil
vypracovať znalecký posudok v 2 alternatívach /II. bod 1./ podľa ktorého bolo uložené znalcovi určiť

všeobecnú cenu obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľnosti tak ako sú tieto uvedené v čl. II.
zmluvy o nájme a v bode II. 2. uložil znalcovi zistiť všeobecnú cenu obvyklého nájomného za užívanie
kancelárie na 2.poschodí s príslušenstvom, ktorá sa nachádzala v administratívnej budove /č.l.259-260/.
Následne na dotaz znalca zo dňa 25.10.2010 /č.l.264-625/ doplnil, upresnil úlohu znalcovi, podaním zo
dňa 12.1.2011 /č.l.272/ v ktorom uviedol, aby znalec stanovil obvyklé nájomné, pokiaľ sa týka II. bod 2
tak, aby vychádzal z výmery 30 m2 kancelárskych priestorov a 10 m2 príslušenstva /WC/.

Znalec vypracoval znalecký posudok č. 7/2011 zo dňa 14.2.2011 /č.l.279-310/ Na uvedené otázky súdu
v čl. III. v Závere znaleckého posudku uviedol, že pokiaľ sa týka úlohy I. bod 1. stanovil všeobecnú
hodnotu nájmu vo výške 31.400.-EUR /945.956,40 Sk/ a pokiaľ sa týka bodu II. bod 2. určil všeobecnú
hodnotu nájmu vo výške 475.-EUR /14.309,85 Sk/ /č.l.291-292/.

Pokiaľsatýkapostupuprivypracovaníznaleckéhoposudku,použitiametód,znalecvčl.II.bod1.písm.a/
konštatuje, že postup na zistenie všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie stavieb nie je stanovený v
prílohe č. 3.vyhlášky č. 86/2002 a z tohto dôvodu postupoval podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky 86/2002
Zb. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Poukázal na § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky, podľa ktorej pri

stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku, alebo iného majetku pre ktoré nie je metodika
v prílohách vyhlášky stanovená, alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane
použije postup zaužívaný v iných znaleckých odboroch s prihliadnutím na osobitnosti uvedených zložiek
majetku. V súlade s týmto ustanovením znalec použil postup porovnaním a na porovnanie ceny
nájomného použil obchodnú zmluvu zo spisu, teda nájomnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi, inú

obchodnú zmluvu, všeobecné záväzné nariadenie mesta Michalovce o prenajímaní mestského majetku,
informácie od realitnej kancelárie a zistenia znalcom. Pokiaľ sa týka výpočtov a zistenia plôch, znalec
na strane 5. Posudku uviedol, že nebola mu umožnená obhliadka v niektorých priestoroch a nebola
mu predložená ani projektová dokumentácia a objekty sú len stručne charakterizované tak, ako ich je
vidieť z vonkajšej strany hraníc pozemku. Z uvedeného dôvodu vychádzal z podlahovej plochy uvedenej

v samotnom uznesení. Všetky uvedené priestory sú v rekonštrukcii. Znalec k znaleckému posudku
pripojil všeobecné záväzné nariadenie mesta Michalovce účinné od 1.6.2000 /č.l.300-302/, samotnú
zmluvu o nájme uzavretú medzi účastníkmi /č.l.303-305/, taktiež informácie o spoločnosti Prokreal
v.o.s. o cene nájmu týkajúcich sa kancelárskych priestorov v kalendárnom roku 2001 /č.l.306/, nájomnú
zmluvu uzavretú medzi Jednotou spotrebné družstvo Michalovce a iným nájomcom zo dňa 29.12.2000 /

č.l.307-308/.

Žalovaná k znaleckému posudku vo svojom vyjadrení zo dňa 16.3.2011 /č.l.312-313/ opätovne uviedla,
že nárok žalobcu je neopodstatnený z dôvodu, že nájomná zmluva je neplatná a z tohto dôvodu nemôže
priznať plnenie z neplatného právneho úkonu. Pokiaľ sa týka samotného znaleckého posudku žalovaná

uviedla, že z podkladov z ktorých vychádzal znalec nie je možné urobiť akceptovateľný záver o výške
všeobecnej ceny obvyklého nájomného, keďže všeobecné nariadenie mesta Michalovce 53/1999 sa
vzťahuje len na nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta Michalovce. Pokiaľ sa týka samotnej zmluvy o nájme
zo dňa 23.8.2002 táto je neplatná a pokiaľ sa týka nájomnej zmluvy prenajímateľa Jednoty, toto nemožno
porovnávať pretože prenajímateľ je v centre Michaloviec, teda nájomné sa týka tejto administratívnej

budovy.

Samotný žalobca sa k znaleckému posudku nevyjadril.

Na pojednávaní dňa 4.1.2012 bol vypočutý znalec /č.l.330-331/ s tým, aby objasnil prečo v znaleckom

posudku v závere používa pojem všeobecnej hodnoty nájmu, keďže v samotnom uznesení bolo
nariadené znalcovi, aby stanovil všeobecnú cenu obvyklého nájomného /č.l.259-260/. Znalec k tomu
uviedol, že vo svojom znaleckom posudku používa pojmy, ktoré pozná vyhláška č. 86/2002 Zb. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku, keďže ako znalec je viazaný touto vyhláškou s tým, že tátovyhláška bola k 1.9.2004 zrušená a teraz platí vyhláška č. 382/2004 Z.z.. Ako znalec nemôže používať
iné pojmy len tie ktoré sú uvedené v citovanej vyhláške a poukázal na vyššie citované ustanovenie §
6 ods. 3 citovanej vyhlášky z ktorej vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu. Uviedol, že

samotná vyhláška vo svojich osobitných častiach v prílohách nepoužíva, resp. neupravuje stanovenie
všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľností, nebytového priestoru, preto vychádzal z prílohy vyhlášky,
ktorá je najbližšia pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu a týmto je príloha č. 3 vyhlášky, ktorá
upravuje postup pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb. Ako znalec je oprávnený
vypracovať znalecký posudok aj v tomto odbore, teda stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za

nebytové priestory. Pokiaľ sa týka rozdielu medzi všeobecnou hodnotou nájmu a všeobecnou cenou
nájmu znalec poukázal na prílohu č. 3 vyhlášky č. 86/2002 bod A písm.1., kde je uvedené, že všeobecná
hodnota je znalecký odhad ceny, ktorá by sa dosiahla pri predajoch rovnakých, alebo porovnateľných
nehnuteľností a stavieb v bežnom obchodnom styku k dátumu ohodnotenia. Samotná všeobecná
hodnota je znalecky odhadom ceny, ktorá by sa dosiahla pri predaji v tomto prípade pri prenájme
nehnuteľnosti. Samotná cena ako taká je ekonomický pojem, avšak pokiaľ sa týka znaleckého posudku

tak sa používa pojem, ktorý je citovaný v tejto vyhláške ako všeobecná hodnota, ktorá je znaleckým
odhadom ceny. Podľa názoru súdu v danom prípade sa jedná medzi účastníkmi o obchodnoprávny
vzťah podľa § 261 ods. 1 / relatívny obchod/ podľa ktorého touto časťou zákona sa upravujú záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejme s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí musí obohatenie vydať /1/.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech ziskaný z nepoctivých zdrojov. /2/

V danom prípade sa jedná o získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej z absolútne
neplatného právneho úkonu. Pri skúmaní výšky bezdôvodného obohatenia je nutné zaoberať sa tým,
či sa majetok obohateného /žalovanej / rozmnoží o nové majetkové hodnoty /zväčšia sa jeho aktíva,

alebo znížia sa jeho pasíva/, alebo či sa jeho doterajší majetok nezmenšil trebárs by k tomu došlo, pokiaľ
by obohatený plnil svoje povinnosti /napr. platil nájomné/. Čiastka musí zodpovedať obvykle čiastke
vynakladanej v danom mieste a čase za uvedenú činnosť. V danom prípade je nutné vychádzať vždy z
čiastky obvykle vynakladanej v danom mieste a v čase za užívanie nebytových priestorov.

Podľa názoru súdu znalec dostatočne stanovil výšku obvyklého nájomného za užívanie predmetných
priestorov tak ako mu to bolo uložené v bode II. bod 1.2, keď vychádzal z obvyklého nájomného v danom
miesteačasezaobdobieakojetouvedenévsamotnomuznesení.Samotnévysvetlenieznalcom,pokiaľ
sa týka pojmu všeobecná hodnota je dostatočné a v podstate zodpovedá všeobecnej cene obvyklého
nájomného tak ako to bolo uložené v samotnom uznesení, teda všeobecná hodnota stanovená znalcom

zodpovedá všeobecnej cene obvyklého nájomného. Predpokladom toho, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť obvyklé nájomné v zmysle stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 31.400.-EUR bod II.
1. /č.l.291 znaleckého posudku/ je že žalovaná skutočne užívala tieto nebytové priestory v rozsahu a v
čase, tak ako je uvedený v samotnej zmluve o nájme v čl. II.

Súd je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti podľa §
120 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť

súdu rozhodovať vo veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie vo veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná a kedy výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že táto
skutočnosť je nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností má ten účastník konania,ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôsledky. Ide o toho
účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

V danom prípade žalobca, ktorý tvrdí, predkladá dôkazy o tom, že žalovaná užívala nebytové priestory
tak, ako sú uvedené v čl. 2 zmluvy, tvrdí predovšetkým tieto skutočnosti:
- samotná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.8.2002
- výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 8.2.2008 kde žalovaná vypovedala: „ otec tam sedel aj spolu
s ekonómkou s tým, že bola tam aj dielňa v ktorej sa vyrábali nejaké drevárenske výrobky“./č.l.121/

- uznanie záväzku zo dňa 31.12.2004 /č.l.23/
- úhrada nájomného za obdobie od 1.8.2002 do 31.1.2003 a od 1.3.2003 do 30.4.2003 /č.l.246-258/.
Iné dôkazy žalobca súdu nepredložil. V prospech žalovanej svedčí hlavne výpoveď svedkyne Anny
Ivanišinovej na pojednávaní dňa 26.3.2010 /č.l.242-243/, na ktorom táto svedkyňa ako je vyššie uvedené
vypovedala, že otec žalovanej priestory, ktoré sú predmetom nájmu po roku 2001 neužíval okrem jednej
miestnostivadministratívnejbudovestým,žeokremnejotecžalovanejnemalnikohoinéhovpracovnom

pomere, kto by sa zdržiaval v týchto priestoroch.

Samotný znalec vo svojom znaleckom posudku ako aj na pojednávaní 4.1.2012 uviedol, že priestory sú
rekonštruované a nemožno z nich zistiť o aké priestory sa jedná konkrétne ich výmeru.

Pokiaľ sa týka skutočností, z ktorých vychádza žalobca na preukázanie svojich tvrdení je potrebné uviesť
následovné:

Samotná zmluva o nájme zo dňa 23.8.2002 je neplatná ako to konštatuje odvolací súd a teda z tejto
zmluvy nemožno vyvodiť žiadne práva ani povinnosti účastníkov.

Samotná výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 8.2.2008, na ktorú poukazuje žalobca /č.l.121/
neumožňuje vyvodiť záver, že žalovaná užívala nebytové priestory, tak ako sú uvedené v zmluve, keďže
spomína, iba nejakú dielňu v ktorej sa niečo vyrábalo. Táto jej výpoveď je neurčitá a má iba všeobecný
charakter, z ktorej nemožno vyvodiť záver, že užívala všetky priestory.

Pokiaľ sa týka uznania záväzku zo dňa 1.2.2005 /č.l.23/ k tomu je potrebné uviesť, že v danom prípade
sa jedná o inventarizáciu pohľadávok k 31.12.2004, kde žalovaná odsúhlasila iba účtovný stav, teda
rozpis faktúr, ktorý je tam uvedený. Tieto faktúry sú faktúrované podľa zmluvy o nájme zo dňa 23.8.2002,
ktorá je neplatná. Samotné potvrdenie účtovného stavu nemôže byť vykladané tak, že v danom prípade

sa jedná o uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Samotné čiastkové úhrady faktúr za obdobie od 1.8.2002 do 31.1.2003 a od 1.3.2003 do 30.4.2003,
taktiež nie sú dôkazom, že žalovaná tieto priestory užívala. Tieto faktúry mohli byť uhradené bez
toho, aby žalovaná užívala tieto priestory, keďže faktúry boli vystavené podľa samotnej zmluvy. Z

dokazovania vyplýva, že žalovaná / resp. jej otec/ mali problémy s podnikaním a po roku 2001 v podstate
v týchto priestoroch nepodnikali vôbec. Zo samotných úhrad možno vyvodiť aj to, že žalovaná mienila
tieto priestory využívať v prípade zlepšenia svojej hospodárskej situácie. Podľa názoru súdu užívanie
nebytovýchpriestorovžalovanou,pokiaľsatýkavecnéhorozsahuadobyužívaniamusíbyťjednoznačne
preukázané, a nemôžu byť pochybnosti o tom či žalovaná užívala, alebo neužívala tieto priestory a v

akom rozsahu.

Z predložených dôkazov vyhodnotiac ich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti nemožno urobiť
jednoznačný úsudok, že tieto priestory užívala. Súd mal za preukázané, iba užívanie miestnosti v
administratívnej budove vo vecnom rozsahu 30 m2, tak ako to vypovedala svedkyňa Ivanišinova, čo bolo

preukázané a v tomto prípade súd určil obvyklé nájomné v danom mieste a čase za uvedené obdobie
v zmysle znaleckého posudku t.j. sumou 475.-EUR.

Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovanú zaplatiť istinu 475.-EUR za užívanie tejto kancelárie v
administratívnej budove súp. č. 1714 za obdobie od 1.6.2002 do 31.5.2004 mínus obdobie za ktoré bol

nájom zaplatený /od 1.8.2002 do 31.1.2003 a od 1.3.2003 do 30.4.2003/, a v zbývajúcej časti istiny do
výšky 14.130,32 EUR s príslušenstvom žalobu zamietol.Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon podľa ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka a žalobcovi nemožno priznať nárok na plnenie z neplatného právneho
úkonu.

K tomu je potrebné uviesť, že podľa ust. § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení jednoznačne uložil prvostupňovému súdu, aby zisťoval
výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú získala žalovaná užívaním týchto priestorov. K uvedenému
je potrebné uviesť, že žalobca počas konania nenavrhoval zmenu žalobného petítu, ani vymedzené
rozhodujúce skutočnosti z existencie ktorých uplatňoval svoj nárok. Súd nie je viazaný právnym
dôvodom uplatneného nároku a tento nárok môže súd priznať aj z iného právneho dôvodu ako je
to v tomto prípade, teda titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca v konaní neuviedol iné skutkové

okolnosti, než ktoré sú uvedené v samotnej žalobe, teda v danom prípade nedošlo k zmene žaloby na
základe ktorej by bolo nutné rozhodovať o zmene návrhu v zmysle ust. § 95 O.s.p. Z uvedených dôvodov
tvrdenia žalovanej o tom, že z neplatnej zmluvy nemožno priznať nejaký nárok neobstojí.

Pokiaľ sa týka úroku z omeškania žalobca zobral žalobu späť nad 9% zo žalovanej istiny za obdobie

od 24.9.2002 do 14.6.2004.

Súd konanie v tejto časti zastavil podľa ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p. /výrok III. rozsudku/.

Pokiaľ sa týka priznania 9% úroku z omeškania, keďže v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny

vzťah je potrebné vychádzať z ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného ku
dňu 15.6.2004 podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho
časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky

Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Keďže zmluva je neplatná nedošlo k dohode o úroku a keďže žalobca požadoval úrok nižší ako 10%
súd priznal žalobcovi 9% úrok od 14.6.2004 od splatnosti poslednej faktúry.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. , podľa ktorého v
zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť že o trovách rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Súd bral do úvahy, že v danej veci sa jedná o zložitú vec z hľadiska
posúdenia vecného rozsahu užívania predmetných nehnuteľností berúc do úvahy, že už vec bola rušená

odvolacím súdom a z tohto dôvodu súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku,
tak ako je to uvedené v bode IV. rozsudku. Pri rozhodovaní o tomto výroku súd bral do úvahy aj ust.
§ 151 ods. 1 podľa ktorého účastník ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy
konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. V danom prípade bol
rozsudok vyhlásený dňa 25.1.2012 a zástupcovia môžu vyčísliť trovy konania, ktoré im vznikli účasťou

na vyhlásení tohto rozsudku v lehote 3 dní v zmysle citovaného ustanovenia, čo súd nemôže premietnuť
do rozsudku, ktorý je vyhlásený a ktorý sa doručuje účastníkom pri vyhlásení rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musíbyť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva

domáhať návrhom na vykonania exekúcie.