Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 11, 2011

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/403/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613213386
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2011:5613213386.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:
D. G., F.. XX.X.XXXX, T. L. H. XXX/X, XXX XX A. E., Š. Z. J., zastúpený JUDr. Milanom Trnovským,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Ul. Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, 031 01
Liptovský Mikuláš, IČO: 37 979 868, proti odporcovi: E. H., F.. X.X.XXXX, T. F. X. I. XXXX/XX, XXX
XX A. E., Š. Z. J., zastúpená JUDr. Martinom Tomasom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
Sokolovská 12, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 1.023,82 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 368,45 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 368,45 eur od 1.10.2010 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania vo výške 120,98 eur, ktoré je navrhovateľ povinný
zaplatiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.2.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť mu 1.023,82 eur s 9% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 383,17 eur od 1.9.2010 do
zaplatenia, s 9% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 640,65 eur počnúc od 1.10.2010 do zaplatenia. Svoj
návrh odôvodnil tým, že otec odporkyne E. H. podnikal pod obchodným menom Milan Pallo SAS a zomrel
dňa X.X.XXXX. Dedičstvo nadobudla jediná dedička zo zákona v I. dedičskej skupine - odporkyňa.
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš súd dňa 1.7.2010 sp.zn. 3P/49/2010, bola v zmysle ust.
§ 13 ods. 3 Živnostenského zákona za jej zodpovedného zástupcu ustanovená matka odporkyne H.. O.
H.. Osvedčenie o dedičstve poručiteľa E. H. nadobudlo právoplatnosť 5.8.2010, odporkyňa zastúpená
zodpovednou zástupkyňou, pokračovala po skončení konania o dedičstve v živnostiach neb. E. H.
J.. V právnom postavení zamestnávateľa uzavrel s navrhovateľom ako zamestnancom dňa 1.2.2002
Pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a dňa 6.11.2007 Dodatok k Pracovnej zmluve, predmetom ktorého
bola zmena základnej mesačnej mzdy vo výške 322,64 eur. Dodatok nadobudol účinnosť 1.10.2007.
Dňa 17.8.2010 došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany odporkyne v právnom
postavení pokračovateľa živnosti, zastúpenej zodpovedným zástupcom H.. O. H.. Odporkyňa nevyplatila
navrhovateľovi jeho mzdu za mesiac júl 2010 v výške 383,17 eur a mzdu za mesiac august 2010 vo
výške 640,65 eur v lehotách ich splatnosti.

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 22.2.2011 pod č.k. 1Ro/106/2011-15 platobný rozkaz,
proti ktorému podala odporkyňa včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu
a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanej žalobe. Uviedol, že od smrti p. H. navrhovateľ dňa
2.5.2010 vykonával prácu pre podnikateľský subjekt Milan Pallo SAS naďalej v zmysle pracovnej
zmluvy osobne. V mene tohto podnikateľského subjektu riadne chodil do práce, plnil si pracovné
úlohy v mieste výkonu práce. Pani H.. O. H., ktorá bola v rozhodnom období zákonným zástupcom
odporkyne, aj zodpovedným zástupcom pokračovateľa v živnosti podnikateľského subjektu Milan Pallo
SAS, v zápisnici dňa 6.10.2011 uviedla, že v máji 2010, teda krátko po smrti p. H. išli spolu s
dcérou za navrhovateľom a oznámili mu, že je naďalej ich zamestnanec. Navrhovateľ dostal posledné
pracovné pokyny dňa 24.5.2011. Po tomto dátume už žiadne pokyny od svedkyne pre výkon svojej
práce nedostal. Napriek tomu si plnil svoje pracovné úlohy a povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy.
Prácu reálne vykonával až do 17.8.2010. Vykonával prácu osobne v určenom pracovnom čase, chránil
majetok podnikateľského subjektu. Prijímal veci, ktoré zákazníci vracali do záložne, komunikoval s
potencionálnymi zákazníkmi. Majú za to, že neprideľovaním práce odporkyňa porušila nielen vyššie
uvedené ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ale aj ust. § 47 ods. 1 písm.a/ Zákonníka práce, ako
aj čl. 3 Zákonníka práce, ktorý zakotvuje jednu zo zásadných zásad a teda, že zamestnanci majú
právo na mzdu za vykonanú prácu. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancovi mzdu a
vytvárať pracovné podmienky. Zákonodarca v rozsahu právnej úpravy práva zamestnanca na odmenu
alebo mzdu za vykonanú prácu postavil tento nárok tak vysoko, že nesplnenie tejto povinnosti zakladá
až skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, zakotveného v ust. § 214
Trestného zákona. Pokiaľ by súd posudzoval porušenie vyššie uvedeného ust. § 83 Zákonníka
práce, majú za to, že to môže síce zakladať dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa, avšak nezakladá dôvod, aby zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi splatnú
mzdu, nakoľko tento nárok má zamestnanec ak je v okamžitom skončení pracovného pomeru aj keď
svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy skutočne vykonáva, na čom navrhovateľ trvá. Odporkyňa
skončila pracovný pomer s navrhovateľom dňa 17.8.2010 z úplne iných dôvodov. Žiadnym spôsobom
nespomenula, ani nenaznačila, že by navrhovateľ porušoval pracovnú disciplínu týmto spôsobom, alebo
práve výkonom práce pre iného zamestnávateľa poškodzoval odporkyňu. Navrhovateľ svojim konaním
neporušil žiadnym spôsobom ust. § 81 ods. 1 písm.e/ Zákonníka práce, chránil majetok odporcu,
riadne hospodáril so zverenými prostriedkami, preto nie je dôvod na nevyplatenie splatnej mzdy za
vykonanú prácu. Rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš 3P/49/2010 nadobudlo právoplatnosť
2.7.2010, bol udelený súhlas na prevádzkovanie živnosti podnikateľského subjektu Milan Pallo SAS a
za zodpovedného zástupcu bola ustanovená svedkyňa. Na jednej strane svedkyňa tvrdí, že ukončili
pracovný pomer s navrhovateľom až 17.8.2010 preto, ak bolo potrebné vybaviť množstvo záležitostí,
alebo akúkoľvek inú komunikáciu určenú navrhovateľovi, daňovému úradu, živnostenskému úradu
a iným inštitúciám adresoval v dobe, keď osvedčenie o dedičstve ešte nenadobudlo právoplatnosť.
Preto sa domnievajú, že pokiaľ mali za to, že navrhovateľ nevykonáva prácu v súlade s pracovnou
zmluvou, neplní si svoje povinnosti a vykonáva prácu pre iného zamestnávateľa, mohli tak urobiť
omnoho skôr. Majú za to, že práva a povinnosti z pracovných pomerov uzatvorených podľa ust. §
50 Zákonníka práce sa posudzujú samostatne a preto analogicky, pokiaľ ide o celkový priemerný
týždenný rozsah pracovného času navrhovateľa, v zmysle ust. § 85 ods. 9 a § 85 Zákonníka práce ,
u zamestnávateľa Ivo Zimáni Z + CH a odporcu sa budú posudzovať samostatne a nie je tu porušená
podmienka priemerného týždenného pracovného času. Odporkyňa odviedla za zamestnanca odvody
do príslušných inštitúcií aj za obdobie do 17.8.2010. Ich výška sa určuje v závislosti od výšky mzdy
zamestnanca. Odporkyňa potvrdila nároky navrhovateľa aj v liste zo dňa 13.9.2010, v liste zo dňa
11.11.2010 už ale zmätočne popiera akýkoľvek súvis s podnikateľským subjektom Milan Pallo SAS.
Pracovný pomer navrhovateľa u odporkyni existoval do 17.8.2010. Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní presne definuje výklad pojmu nelegálna práca. Podnikateľský subjekt
Ivo Zimáni Z + CH mal oficiálne označenú prevádzku záložne na adrese: Garbiarska, podchod od
11.5.2010. Na základe Nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2002 zo dňa 10.1.2002
bol spolu s p. H. nájomca vyššie uvedených priestorov záložne. Nie je v rozpore so zákonom ak
priestory nájmu využívali na podnikateľské účely dvaja podnikatelia. Skutočnosť uvedená odporkyňou
v podanom odpore, že odhlásenie registračnej pokladne na daňovom úrade de jure znamená, že E. H.
nemohol naďalej prevádzkovať záložňu, je nepravdivé a zmätočné, nakoľko kedy zaniká oprávnenie na
výkon podnikateľskej činnosti ako aj prevádzkáreň podnikateľského subjektu upravujú príslušné právne
predpisy. Odporkyňa ako zamestnávateľ navrhovateľovi prácu neprideľovala, ale to nie je dôvod na
nevyplatenie splatnej mzdy.

Navrhovateľ sa pridržiaval toho, čo uviedol jeho právny zástupca. Uviedol, že robil aj pre p. W., aj pre
p. H. na tej istej prevádzke ako predavač. Pracovnú dobu mal od 8.30 hod. do 17.00 hod., bol tam
každý deň. Nikoho iného okrem neho ako predavača tam nezamestnávali. Jemu sa charakter náplne
práce nezmenil. Ľudia sa vracali do záložne ešte v máji do polovice júna. Vykonaná inventúra bola k
30.4.2010, boli tu určité veci, ktoré nemal komu odovzdať. On vykonával prácu na základe pokynu p.
H. a p. W. a od 24.5.2010 mu pokyny nedával nikto. Po 24.5.2010 vykonával prácu pre p. H. od 8.30
hod. do 17.00 hod., pre p. W. v tom istom čase a tú istú prácu. Pre pozíciu predavača nepotrebuje
registračnú pokladňu, pretože tam uzatvárali záložné zmluvy. Za mesiac júl, august 2010 dostal výplatu
od p. W.. Je pravda, že za ním p. H.. O. H. bola raz, nie je pravda, že by ju odmietol pustiť. Potom už
spolu komunikovali len telefonicky, písomne. Pracovné zaradenie u p. H. nemá, bol tam zamestnaný vo
funkcii predavač. Ako predavač odpredával tie veci, ktoré sa stali majetkom záložne. Pre p. H. uzatváral
záložné zmluvy, ohodnocoval predmety, drahé kovy, zlato, striebro, aj si tam upratoval, komunikoval so
zákazníkmi, zaúčal brigádnikov. Jemu soboty platili obaja. Sobota bola nadčas, to mu vyplácali na ruku.
Pán W. mu ich zaplatil.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že z vymedzenia pracovného pomeru vyplýva, že to je osobný
výkon práce, ktorú zamestnanec vykonáva pre iného. Ďalším podstatným znakom pracovného pomeru
je vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa. Navrhovateľ porušil ust. čl. 2 Zákonníka práce.
Majú za to, že konanie navrhovateľa môžu posudzovať ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi a takisto, že navrhovateľ zneužil svoje postavenie na škodu druhého účastníka. Navrhovateľ
nielen, že postupoval v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom a to konkrétne s ust. § 83
ods. 1 Zákonníka práce, že porušil to, že popri svojom zamestnaní vykonávanom pracovnom pomere,
vykonával inú zárobkovú činnosť, ktorá bola aj spojená s predmetom činnosti zamestnávateľa bez
predchádzajúceho jeho písomného súhlasu. Navrhovateľ konal v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa. Navrhovateľ nemá nárok na mzdu, nakoľko nevykonával prácu pre p. H.. Prečo nepodal
trestné oznámenie, vie len on sám. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. On využil, alebo
zneužil alebo využil situáciu, keď zomrel jeho zamestnávateľ a zákonnou dedičkou sa v tom čase stala
maloletá, ktorá nemala žiadne skúsenosti so zamestnávaním a s podnikaním.

Svedkyňa P., účtovníčka neb. E. H., uviedla, že dňa 29.7.2010 odovzdala predmetné účtovníctvo p.
H.. Záložňu prevádzkoval neb. E. H. ako fyzická osoba, podnikateľ. Kým žil jej sa predkladal prehľad
dochádzky zamestnanca p. G.. Vie, že mali knihu dochádzky, túto videla, keď bola kontrola z úradu
práce. Na základe dokladov spravila výplatnú pásku, potvrdila prevzatie výplatnej pásky, výplatnú listinu
podklady pre mesačný výkaz poistného. Vypísala výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné
poistenie, na Všeobecnú zdravotnú a sociálnu poisťovňu. Keď zomrel E. H. tak asi do fondov platil W..
Ona robila účtovníctvo do konca júna 2010. Každý zamestnanec má nárok na ročné zúčtovanie dane,
ktorý sa dá vracať napr. na OČR. Zákon o ročnom zúčtovaní dane hovorí o tom, že sa nedá zúčtovať, ak
mzda nie je vyplatená. Preto ju navrhovateľ požiadal, keďže sa nemohla k týmto papierom dostať, aby mu
vystavila výplatné pásky za mesiac júl, august 2010, preto mu ich vystavila. Za r. 2010 mal navrhovateľ
nárok na pomernú časť dovolenky 17 dní, čo prepočítali do konca júla 2011, keďže navrhovateľ má nárok
na 25 dní dovolenky a 15 dní má nevyčerpanú dovolenku za r. 2009. Do 24.5.2010 by mal navrhovateľ
nárok na 10,5 dní dovolenky, čo vypočítali ako 25:12x5, po zaokrúhlení na pol dňa. Vie o tom, že v
záložni bola pokladňa, jej z nej nosili pásky.

Svedkyňa, matka odporkyne uviedla, že dcéra bola pokračovateľka živnosti ako jediná dedička po neb.
bývalom manželovi. Notárka dňa 18.5.2010 vystavila potvrdenie kto je účastníkom dedičského konania.
V máji 2010 išli za navrhovateľom a povedali mu, že je ich zamestnanec, lebo sa obával výpovede.
V tom čase zistila, že sa tam robili rôzne podvody, kedy bolo odhlásená registračná pokladňa. Na
to požiadala o vysvetlenie Daňový úrad Liptovský Mikuláš. Dodatočne zistila, že aj odhlásili telefóny.
Jediným zodpovedným vedúcim záložne bol navrhovateľ, ktorý mal kľúče. Doposiaľ jej ich nevydal.
Podala na neho trestné oznámenie. Potom tam bola viackrát, on ju odmietol pustiť. Okamžité skončenie
pracovného pomeru navrhovateľovi dali až v auguste, pretože dcéra bola právoplatne ustanovená ako
zodpovedná zástupkyňa 2.7.2010. Dedičské konanie bolo právoplatne skončené 5.8.2010.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
listín založených v spise a to s obsahom dedičského spisu po neb. E. H. č. 6D/587/2010, s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu 3P/49/2010 a s obsahom ostatných listín založených v spise.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti, súd zistil tento skutkový a právny
stav:

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa Milan
Pallo - SAS na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.2002, od 1.2.2002 ako predavač na dobu
neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, na pracovný pomer na plný úväzok vo výške 42,5 hodiny
týždenne (č.l. 6 spisu). Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 6.11.2007 si zmluvné strany zmenili
bod 7 Pracovnej zmluvy, t.j. základnú mesačnú mzdu na 9.720 Sk mesačne (č.l. 7 spisu). Z výplatnej
pásky za obdobie júl 2010 mal súd za preukázané, že čistý príjem navrhovateľa mal činiť 357,97 eur
+ finančný príspevok na stravu 25,20 eur, spolu 383,17 eur a za mesiac august 2010 čistá mzda
626,25 eur, ktorá zahŕňa aj náhradu za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 32 dní, finančný príspevok na
stravu 14,40 eur, spolu 640,65 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že listom zo dňa
17.8.2010 odporkyňa, v tom čase zastúpená zodpovednou zástupkyňou H.. O. H., okamžite skončila
pracovný pomer s navrhovateľom, nakoľko tento nezúčtoval a neodovzdal hotovosť v sume 8.047,57
eur. Okamžité skončenie pracovného pomeru si navrhovateľ prevzal 17.8.2010. Listom zo dňa 5.9.2010
navrhovateľ vyzval H.. O. H. na vyplatenie mzdy. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3P/49/2010-20 zo
dňa 1.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.7.2010, súd v mene mal. E. H., I.. X.X.XXXX dal súhlas
na prevádzkovanie živnosti vedenej pod obchodným menom Milan Pallo SAS, s miestom podnikania
Borbisova 1969/26, Liptovský Mikuláš, IČO: 40 001 318 a za zodpovednú zástupkyňu ustanovil H..
O. H. v mesiacoch, v ktorých sa bude živnosť prevádzkovať. Z obsahu pripojeného dedičského spisu
6D/587/2010 mal súd za preukázané, že E. H. dňa X.X.XXXX zomrel. Dedičkou po ňom je odporkyňa,
ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.

Podľa ust. § 30 Zákonníka práce práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou
zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov.

Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

Podľa ust. § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ust. § 116 ods. 2 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej
výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho
roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky
nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať
z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa ust. § 50 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým
istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto
pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

Zákonník práce umožňuje uzatvárať tzv. súbežné pracovné pomery medzi tými istými subjektami,
ale len na práce iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa potom posudzujú
samostatne. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že od 24.5.2010 navrhovateľ, hoci bol v pracovnom pomere s právnym predchodcom odporkyne,
sa stal zamestnancom iného zamestnávateľa - Ivo Zimáni Z + CH, miesto podnikania Nábr. A. Stodolu

1833/5, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34287515 v prevádzke Záložňa na Ul. garbiarska - podchod,
Liptovský Mikuláš (potvrdenie Sociálnej poisťovne na č.l. 61 spisu a výpis zo Živnostenského registra
Obvodného úradu Liptovský Mikuláš na č.l. 141 spisu). Navrhovateľ potvrdil, že za vykonanú prácu
mu nový zamestnávateľ Ivo Zimáni Z + CH riadne poskytoval mzdu. Výsluchom navrhovateľa bolo
ďalej zistené, že tento fakticky vykonával rovnaký druh práce ako pre právneho predchodcu odporkyne,
v rovnakom čase a na rovnakom mieste o čom svedčí aj porovnanie dochádzky navrhovateľa u
Milan Pallo SAS a Ivo Zimáni Z + CH (č.l. 152 - 167 spisu). Navrhovateľ uviedol, že pre právneho
predchodcu odporkyne uzatváral záložné zmluvy, ohodnocoval predmety, drahé kovy, zlato, striebro,
komunikoval so zákazníkmi, zaúčal brigádnikov, upratoval, čo je totožná pracovná náplň ako mal u
nového zamestnávateľa (č.l. 169 spisu). Zamestnanec je povinný osobne vykonávať prácu, ktorá je
dohodnutá v pracovnej zmluve na mieste, ktoré je dohodnuté ako miesto výkonu práce, podľa pokynov
zamestnávateľa a to v pracovnom čase. Maximálnu dĺžku pracovného času upravuje ust. § 85 ods.
4 Zákonníka práce a to najviac 40 hodín týždenne. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca,
vrátane nadčasov, nesmie prekročiť Zákonníkom práce stanovenú dobu 48 hodín. Zákonník práce v
ust. § 85 ods. 1 vymedzuje pracovný čas ako časový úsek, v ktorom zamestnanec je k dispozícii
zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Možno konštatovať,
že od 24.5.2010 už navrhovateľ pre právneho predchodcu odporkyne, na ktorú odporkyňu, v zmysle
vyššie citovaného ust. § 30 Zákonníka práce, ako dedičku prešli práva a povinnosti z pracovno-právnych
vzťahov, fakticky a osobne prácu nevykonával, preto mu za žalované obdobie júl 2010 a pomerná
časť mesiaca august 2010 mzda neprináleží. Navyše v zmysle ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce
mzda je odmena za vykonanú prácu. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ sa týka námietok navrhovateľa, že mu odporkyňa,
ako zamestnancovi, neprideľovala prácu podľa pracovnej zmluvy, bol to práve navrhovateľ, ktorý bez
vedomia odporkyne uzavrel nový pracovno-právny vzťah na základe pracovnej zmluvy bez toho, aby
pracovný vzťah s odporkyňou skončil spôsobom upraveným v Zákonníku práce. Súd sa nemohol
stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že mu patrí mzda z dôvodu, že mu odporkyňa uhrádzala povinné
platby do fondov v príslušných poisťovniach, pretože odporkyňa nemala vedomosť o tom, že navrhovateľ
je zamestnaný u iného zamestnávateľa, ktorý si túto povinnosť tiež plnil. Preto súd žalobu v časti, v
ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia mzdy, ako nedôvodnú, zamietol.

Podanou žalobou si navrhovateľ uplatnil aj nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky v rozsahu
32 dní, t.j. 15 dní za r. 2009 a pomernú časť r. 2010 do skončenia pracovného pomeru okamžitým
skončením zo strany zamestnávateľa vo výške 545,13 eur. Táto čiastka je uvedená na výplatnej páske
a táto suma medzi účastníkmi konania nebola sporná, keď služby spojené s vedením účtovníctva
pre neb. E. H. vykonávala svedkyňa P.. Táto vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že za r. 2010
mal navrhovateľ nárok na pomernú časť dovolenku 17 dní, čo prepočítavala do konca júla 2011. Do
24.5.2010 by mal navrhovateľ nárok na 10,5 dňa dovolenky (25:12x5). Preto súd ustálil, že navrhovateľ
si nevyčerpal dovolenku za r. 2009 v rozsahu 15 dní, za r. 2010 v rozsahu 10,5 dňa, spolu 25,5 dňa.
Po 24.5.2010 totiž navrhovateľovi vznikol nárok na dovolenku u iného zamestnávateľa. V zmysle ust. §
116 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku za
nevyčerpanú dovolenku. U právneho predchodcu odporkyne mal navrhovateľ nevyčerpanú dovolenku
v rozsahu 25,5 dňa, čo pri prepočte spôsobom akým použila účtovníčka pri vyrátaní mzdy, potom
predstavuje sumu 434,40 eur brutto. Z tejto sumy zamestnávateľ odviedol zdravotné, nemocenské,
starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnaní a daň. Preto súd musel vyčísliť aká časť platieb
do fondov a dane pripadá na súdom priznanú sumu 434,40 eur brutto. V zmysle Zák.č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení a Zák.č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení celková výška odvodov do
fondov predstavuje 13,4% (ktorá skutočnosť napokon vyplýva aj z výplatnej pásky za obdobie 08/2010,
č.l. 9 spisu). Z celkového hrubého príjmu 434,40 eur potom poistné predstavuje 58,21 eur a rozdiel
predstavuje základ dane, t.j. 376,19 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka v r. 2010 predstavovala sumu
335,47 eur, teda rozdiel 40,72 eur sa zdaňuje daňou z príjmu fyzickej osoby vo výške 19%, teda daňová
povinnosť predstavuje 7,74 eur. Z hrubého príjmu 434,40 eur súd odpočítal poistné 58,21 eur a daň
7,74 eur pričom rozdiel predstavuje 368,45 eur netto, ktorú sumu súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Čistý príjem bol súdom vypočítaný z toho
dôvodu, že z hrubého príjmu si už zamestnávateľ splnil daňovú, aj odvodovú povinnosť.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne, ktorá výška je
v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, od 1.10.2010 do
zaplatenia, keď mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca, keďže v pracovnej zmluve nebolo dojednané inak. Úroky z omeškania z náhrady
za nevyčerpanú dovolenku si navrhovateľ uplatnil od 1.10.2010, kedy bola odporkyňa preukázateľne v
omeškaní peňažného záväzku.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 Obč.súd.por., nakoľko účastníci konania
mali vo veci úspech pomerný a to navrhovateľ v časti čo do súdom priznanej sumy vo výške 368,45
eur a odporca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Úspech navrhovateľa predstavuje 36%, úspech
odporcu 64%, teda rozdiel predstavuje 28% v prospech odporcu, preto súd zaviazal navrhovateľa uhradiť
odporcovi trovy konania spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 61
eur a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby - prevzatie, príprava zastúpenia, účasť
na pojednávaniach dňa 6.10.2011, 21.10.2011 po 61,41 eur + 3 x režijný paušál po 7,41 eur, náhrada
hotových výdavkov Poprad - Liptovský Mikuláš tam a späť v dňoch 6.10.2011 a 21.10.2011 4 x 60km, pri
spotrebe 6,8l/100km, cene PHM 1,341 eur, spolu 21,88 eur a náhrada za použitie motorového vozidla
0,183 eur x 240km = 43,92 eur, náhrada za stratu času o osem polhodín po 12,35 eur, spolu trovy
právneho zastúpenia 371,06 eur, trovy konania celkom 432,06 eur, z toho 28% predstavuje 120,98,
ktoré súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu -§ 149 ods.
1 Obč.súd.por. do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní cestou tunajšieho súdu ku Krajskému
súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.