Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/142/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810211134
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3810211134.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa J. R., nar.

XX.X.XXXX, bytom R., H. ulica č. 875/3, zastúpený Odborovým zväzom pracovníkov baní geológie
a naftového priemyslu SR proti odporcovi Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., Prievidza, Matice
Slovenskej 10, Prievidza, IČO: 36 005 622 o zaplatenie 1.085 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 65 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza trovy konania vo výške
4,80 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajším súd dňa 2.8.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť

mu istinu 1.085 eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 1.10.2009 titulom náhrady škody na
odložených veciach podľa § 193 ods. 2 Zákonníka práce.

Navrhovateľ návrh na začatie konania zdôvodnil tým, že dňa 15.6.2009 nastúpil u odporcu na rannú
a poobednú zmenu a asi o 13:30 hod. sa v priestoroch šatne odporcu prezliekol do pracovného
odevu do bane. Na odkladanie čistého odevu a osobných vecí má odporcom pridelenú osobnú kovovú
skrinku so zámkom. Pretože v uvedený deň mal so sebou finančnú hotovosť 453 eur a veci vo väčšej
finančnej hodnote, mal záujem o ich uloženie do trezoru na vstupnej vrátnici pracoviska, postupujúc v
zmysle smernice odporcu č. 14/2008. Obrátil sa na službukonajúceho vrátnika so žiadosťou o úschovu

predmetných vecí do trezoru, avšak od vrátnika dostal odpoveď, že na takúto úschovu nemá pridelený
osobitný trezor, a preto mu veci odmietol prevziať. Situáciu bol nútený riešiť tak, že si všetky veci, ktoré
mal u seba odložil do svojej skrinky, ktorú riadne uzamkol. Išlo o koženú peňaženku v hodnote 10 eur
s finančnou hotovosťou 453 eur, dve bankomatové banky VÚB, švajčiarske hodinky PATEK PHILIPE
v hodnote 200 eur, pánsky prsteň zo žltého kovu v hodnote 200 eur, panel autorádia značky ALPINE
v hodnote 300 eur, holiaci strojček značky GILETTE MACH III v hodnote 26 eur a príručnú koženú
taštičku v hodnote 100 eur. Okrem toho mal v skrinke odložené aj osobné doklady, a to občiansky

preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca zdravotnej poisťovne APOLLO, osvedčenie o evidencii
motorového vozidla značky AUDI, evidenčné číslo R.., doklady o emisnej a technickej kontrole, doklad o
zaplatení zákonnej poistky a všetky doklady od vozidla AUDI 6 a taktiež kompletné doklady od osobného
vozidla značky VOLKSWAGEN JETTA, evidenčné číslo R.Po skončení zmeny asi o 21:40 hod., keď prišiel do šatne, zistil, že dvierka na ľavom úložnom
priestore jeho skrinky sú poškodené. Z úložného priestoru na pravej strane plechovej skrinky nebolo nič
odcudzené a ani nebola nijako poškodená. Z ľavého úložného priestoru mu však boli odcudzené všetky

odložené veci. Vchodové dvere do šatne nebývali v tom čase uzamknuté, takže do šatne bol voľný
prístup osobami nachádzajúcimi sa v areáloch odporcu, čo potvrdil na zasadnutí škodovej komisie dňa
25.8.2009 aj vedúci úseku povrchových činností R. R.. Pritom v predmetnej riadiacej norme je odporcom
uložené, že z dôvodu znemožnenia voľného pohybu zamestnancov v priestoroch šatní a kúpeľní počas
pracovnej doby budú tieto priestory otvorené iba počas fárania zamestnancov. Uvedenú krádež nahlásil

na vstupnej osobnej vrátnici a na Okresnom riaditeľstve PZ v Prievidzi. Na miesto krádeže, t.j. do
šatne, sa dostavil službukonajúci člen SBS - ky a do 10 minút aj príslušníci OR PZ v Prievidzi. Ku
kúpeľníkovi sa mohol dostať až po 22:00 hod., avšak tento sa odmietol zaoberať spísaním zápisnice,
pretože udalosť sa nestala počas jeho zmeny. Z uvedeného dôvodu bola zápisnica spísaná až na druhý
deň, t.j. 16.6.2009 so službukonajúcim kúpeľníkom p. Petrovičom, ktorý mal službu v čase krádeže. OR
PZ v Prievidzi uznesením prerušilo trestné stíhanie, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce

vykonaťtrestnéstíhanieprotiurčitejosobe.Žalovanásuma1.085eurpozostávazoškodynaodložených
veciach /639 eur/ a z neuhradenej finančnej hotovosti /446 eur/. Náhradu škody si uplatnil u odporcu
postupom stanoveným v ním vydanej riadiacej norme, a to v Smernici č. 3/2004, podľa ktorej všetky
náhrady škody u odporcu sa prejednávajú v škodovej komisii. Protokol do škodovej komisie predložil
R. R., vedúci úseku povrchových činností, do ktorého pôsobnosti a zodpovednosti spadajú pracoviská

v priestoroch, v ktorých došlo ku krádeži a tým i vzniku škody na odložených veciach. So závermi
protokolu, že nedodržal pokyny podľa smernice, nesúhlasí. Škodová komisia prerokovala predmetnú
záležitosť na svojom zasadnutí dňa 25.8.2009 s tým, že doporučila uhradiť mu škodu v celkovej výške
46,14 pozostávajúcej z finančnej hotovosti do výšky limitu stanoveného Smernicou č. 14/2008 vo výške
6,64 eur, poplatok za vybavenie občianskeho preukazu vo výške 16,50 eur, poplatok za vybavenie

vodičskéhopreukazuvovýške16,50eurapoplatokzavybavenietechnickéhopreukazuvcelkovejvýške
16,50 eur. Vo zvyšnej časti odporca odmietol nahradiť mu škodu s odôvodnením, že technický preukaz
od iného vozidla ako bolo použité na dopravu do práce, holiaci strojček, panel autorádia, zlatý prsteň,
nie sú podľa jeho názoru vecami obvyklými, ktoré nosia zamestnanci do práce a čo sa týka ostatných
vecí - hodiniek, peňaženky a príručnej tašky - čestné prehlásenie dané jeho osobou o nadobudnutí

predmetných vecí s uvedením ich hodnoty v čase nadobudnutia, odporca považoval za nedostatočné.
S tvrdením odporcu zásadne nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru zlatý prsteň a holiaci strojček majú
charakter bežných vecí, ktoré zamestnanci obvykle do práce nosia. Doklady o nadobudnutí odložených
vecí nemohol preukázať, pretože ich mal v príručnej koženej taštičke, ktorá bola taktiež odcudzená. Tieto
doklady nosil so sebou z dôvodu, že v roku 1997 sa mu vlámali do bytu a okrem poškodenia bytového

zariadenia mu páchatelia zničili i niektoré písomné dokumenty, napr. záručný list od televízora, ktorý sa
zhodou okolností asi o 3 mesiace pokazil a keďže záručný list bol znehodnotený, nemohol si opravu
uplatniťvrámcizáručnejdoby.Zlatýprsteňdostalakodarodjehoužnebohéhootca,takžežiadnydoklad
o jeho nadobudnutí od samého začiatku ani nemal. Podľa jeho názoru však rozhodujúcim faktorom
je skutočnosť, že si všetky vyššie uvedené veci ako aj finančnú hotovosť chcel uschovať do trezoru

na vstupnej vrátnici odporcu, pretože mal vedomosť o možnosti takéhoto postupu, podľa Smernice č.
14/2008, vydanej odporcom. Preto tvrdenie odporcu, že v niektorých prípadoch išlo o veci neobvyklé, nie
je relevantným dôvodom na vylúčenie jeho zodpovednosti. Ak by zo strany odporcu bol zabezpečený
postup podľa uvedenej riadiacej normy, k odcudzeniu veci a teda k vzniku škody nemuselo dôjsť.

Odporca v priebehu celého konania žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom

prvom, písomnom podaní k meritu veci /odpor proti platobnému rozkazu/ uviedol, že odporca
sa zodpovedne zaoberal škodovým prípadom navrhovateľa. Pre objektivizáciu výšky škody vyzval
navrhovateľa listom zo dňa 29.7.2009, aby predložil doklady o zakúpení ním uvádzaných „odcudzených“
vecí, prípadne doklady o zaplatení poplatkov za vybavenie nových dokladov. Na tento list reagoval
navrhovateľ tak, že predložil doklad, vystavený 1.7.2009 zo Slovenskej pošty, a.s. na zakúpenie kolkov

v hodnote 56 eur. Spolu s tým predložil čestné prehlásenie dátumované 14.8.2009, z ktorého vyplýva,
že všetky doklady o nadobudnutí a zakúpení odcudzených vecí mu boli ukradnuté z uzamknutej skrine,
pretože sa nachádzali v príručnej taške, ktorú mu tiež odcudzili. Navrhovateľ výšku škody u jednotlivých
„odcudzených“ vecí špecifikoval i v návrhu na začatie konania veľmi všeobecne a ničím nepreukázal,
že tieto veci mal skutočne odložené v skrinke. Pripojili do spisu ftc. internetovej stránky s ponukou

hodiniek značky PATEK PHILIPE, kde cenová relácia sa pohybovala od sumy 68 amerických dolárov
až po sumu 79.000 amerických dolárov, a teda samotné oznámenie, že mu boli odcudzené hodinkyv hodnote 200 eur vyššie uvedenej značky je nedostatočné. To isté namietali aj o prsteni zo žltého
kovu, kde môžu byť ceny od niekoľko eur až po 10.000 - ové sumy. Ostatné veci ako holiaci strojček,
panel autorádia považovali za veci, ktoré sa obvykle do práce nenosia a ich existenciu v skrinke v

uvedený deň navrhovateľ tiež nepreukázal. Podľa ich názoru, škodová komisia postupovala správne,
keď uhradila navrhovateľovi nákup kolkových známok na vybavenie nových dokladov za „odcudzené“
doklady a to občiansky preukaz, vodičský preukaz a náhradu za hotovosť vo výške 6,64 eur. Spolu teda
odporca z titulu náhrady škody uhradil navrhovateľovi sumu 46,14 eur. Poukázali tiež na to, že auto /
motorové vozidlo/ nie je ani v súčasnom období obvyklý dopravný prostriedok na cestu do zamestnania /

§ 151 ods. 3 Zákonníka práce/. Z toho dôvodu nebol najmenší dôvod, aby mal navrhovateľ pri sebe
doklady od dvoch motorových vozidiel a panel autorádia, avšak aj napriek tomu mu zamestnávateľ
uhradil sumu 16,50 eur za vydanie nového technického preukazu od jedného z motorových vozidiel.
Odporca v Smernici č. 14/2008 definoval veci, ktoré sa môžu uložiť do skrinky a to odev, obuv, osobné
doklady, kľúče od auta, mobilný telefón, náramkové hodiny, finančné prostriedky do výšky 6,64 eur.
Okrem toho informácia o tom, že zamestnancom sa zakazuje odkladať do skrinky alebo na vešiak

iné osobné veci, ako odev, obuv, osobné doklady, kľúče od auta, mobilný telefón, náramkové hodinky,
finančnú hotovosť do výške 6,64 eur je zverejnená aj vo všetkých priestoroch šatní a kúpeľní odporcu, v
„kúpeľnomporiadku“.Zvyššieuvedenýchdôvodovnavrhovateľovinebolauznanáškoda„zaodcudzenú“
hotovosť nad stanovený limit. K stanoveniu škody za „odcudzenú“ peňaženku v hodnote 10 eur a o
úhrade za vybavenie nových bankomatových kariet nepredložil žiaden doklad. Podotkli tiež, že sám

navrhovateľ uviedol, že mal záujem postupovať podľa Smernice č. 14/2008, a teda túto dobre pozná.
Napriek tomu však svojím konaním porušil ustanovenie tohto vnútropodnikového riadiaceho aktu v bode
3.1a, ktorý stanovuje postup zamestnanca pri zistení odcudzenia osobných vecí, ako povinnosť „ihneď
túto skutočnosť nahlásiť kúpeľníkovi“. Namiesto toho krádež hlásil na vstupnej vrátnici a na OR PZ
v Prievidzi. Táto povinnosť pre navrhovateľa vyplýva aj z poučenia v kúpeľnom poriadku. Ochranu

všetkých objektov odporcu zabezpečuje spoločnosť HBP - security, s.r.o., so sídlom Sebedražie. Všetky
stanovištia bezpečnostnej služby sú vybavené na to, aby v prípade požiadania zamestnancami odporcu
mohli prevziať cennosti a finančné prostriedky do úschovy. Navrhovateľ podľa ich názoru vôbec nemal
záujem postupovať a ani nepostupoval podľa Smernice č. 14/2008.

Dokazovaním vykonanom na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedkov J. H., H. W., E. M., G. M., H.

U. a N. K., po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, potvrdením o zamestnaní navrhovateľa u odporcu /čl.
8/, Zápisnicou zo šetrenia krádeže /čl. 9/, potvrdením o podaní oznámenia navrhovateľa na Obvodnom
oddelení PZ v Prievidzi dňa 16.6.2009 k protokolom o škode /čl. 12/, výpisom zo zápisu zo zasadnutia
škodovej komisie dňa 25.8.2009, Smernicou č. 14/2008, doplnkom č. 1 k tejto smernici, internetovými
informáciami o cene hodiniek PATEK PHILIPE, Smernicou č. 3/2004, kúpeľným poriadkom odporcu /

čl. 45/, výpisom z knihy služieb /čl. 75/ a obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ
V Prievidzi, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor skráteného vyšetrovania, oddelenie skráteného
vyšetrovania Prievidza, ČVS: ORP-1256/1-OSV-PD-2009, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu od 12.9.1983 s pracovným zaradením baník v podzemí, neskôr
v pracovnom zaradení predák kolektívu v podzemí hlbinnej bane a v súčasnosti pracuje u odporcu v

pracovnom zaradení na banskej doprave v ťažobnom úseku Baňa Cigeľ.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 15.6.2009 nastúpil navrhovateľ u odporcu na rannú
zmenu a následne v iných priestoroch odporcu aj na poobedňajšiu zmenu. Pri nástupe na poobedňajšiu
zmenu sa v priestoroch šatne odporcu niekedy okolo 13:30 hod. prezliekol do pracovného odevu
do bane. V týchto priestoroch ako aj ostatní zamestnanci odporcu mal pridelenú kovovú skriňu na

odkladanie vecí, ktorá pozostávala z dvoch častí, ľavej, kde si zamestnanci odkladali čisté veci a pravej,
kde si odkladali veci špinavé. Predtým, ako sa v šatni prezliekol, prešiel popri vrátnici u odporcu, kde
mal podľa svojich tvrdení poznajúc Smernicu č. 14/2008 vydanú odporcom službukonajúceho vrátnika
požiadať o úschovu osobných vecí, ktoré mal pri sebe aj s vyššou finančnou hotovosťou, ktorú inak
bežne do práce nenosil. Podľa tvrdení samého navrhovateľa, službukonajúci vrátnik, ktorého meno v

čase nástupu na smenu nepoznal mu veci do úschovy odmietol prevziať argumentujúc, že na vrátnici
nie sú pre to vytvorené možnosti. Z týchto dôvodov si veci uvedené v návrhu na začatie konania odložil
vo svojej plechovej skrini v šatni. Vrátnika neoboznámil, aké konkrétne veci si chce u odporcu na vrátnici
uložiť. K tomuto len všeobecne povedal, že si chce na vrátnici uložiť nejaké veci.Medzi účastníkmi takisto nebolo sporné, že v ten istý deň, po skončení zmeny, keď navrhovateľ niekedy
okolo 21:40 hod. prišiel so šatne, zistil, že dvierka na ľavom úložnom priestore skrinky sú poškodené
a to tak, že bol odlomený spodný pánt a prestrihnutý plechový kryt na bezpečnostný zámok. Vchodové

dvere do šatne nebývali v tom čase uzamknuté, takže naozaj do šatne bol voľný prístup všetkým osobám
nachádzajúcim sa v areáloch odporcu, čo potvrdil na zasadnutí škodovej komisie dňa 25.8.2009 vedúci
povrchových činností R. R..

Je pravda takisto aj to, čo tvrdil odporca, že navrhovateľ podľa smernice č. 14/2008 /riadiaci
vnútropodnikový akt odporcu/ mal odcudzenie veci zo skrinky ihneď nahlásiť kúpeľníkovi. Navrhovateľ
riešil situáciu tak, že uvedenú skutočnosť oznámil na vrátnici a obratom aj na Okresnom riaditeľstve PZ

v Prievidzi. Polícia vyhotovila fotodokumentáciu miesta činu a s navrhovateľom bola spísaná zápisnica
o výsluchu svedka - poškodeného dňa 16.6.2009 v čase od 00:10 hod. do 01:00 hod.

Podľa tvrdenia navrhovateľa, ku kúpeľníkovi sa mohol dostať až po 22:00 hod., avšak tento sa odmietol
zaoberať spísaním zápisnice, pretože udalosť sa nestala počas jeho zmeny. Z uvedeného dôvodu bola
zápisnica zo šetrenia krádeže v priestoroch šatne odporcu spísaná až nasledujúci deň, t.j. 16.6.2009 so

službu konajúcim kúpeľníkom, pánom Petrovičom, ktorý mal v čase krádeže službu /čl. 9/. Do zápisnice
navrhovateľ uviedol všetky veci, ktoré mu mali byť pri krádeži odcudzené a to hodinky v hodnote 200 eur
nadobudnuté v roku 2009, peňaženku v hodnote 10 eur nadobudnutú v roku 2006, hotovosť vo výške
453 eur, zlatý darovaný prsteň v hodnote 200 eur, panel autorádia Alpine v hodnote 300 eur nadobudnutý
v roku 2006, holiaci strojček v hodnote 26 eur nadobudnutý v roku 2009 a príručná kožená pánska taška

v hodnote 100 eur nadobudnutá v roku 2008.

Na základe trestného oznámenia podaného navrhovateľom začalo OR PZ, odbor skráteného
vyšetrovania Prievidza, pod sp. zn. ČVS: ORP-1256/1-OSV-PD-2009 trestné stíhanie za prečin krádež,
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Navrhovateľ nemal podozrenie na konkrétnu osobu, ktorá
by sa mohla trestného činu dopustiť. Pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu vecí, ktoré mali byť pri krádeži

navrhovateľoviodcudzené,navrhovateľvychádzalzodbornéhovyjadreniač.708/2009,ktorévpísomnej
forme,preúčelytrestnéhostíhaniavypracovalaspoločnosťJHS,s.r.o.,sosídlomvMartinedňa9.9.2009,
podľa ktorého pánska koženková peňaženka hnedej farby mala v čase krádeže všeobecnú hodnotu
18,20 eur, pánske náramkové hodinky značky PATEK PHILIPE, nadobudnuté v roku 2009 hodnotu
196,43 eur, prsteň zo žltého kovu z dvojakého materiálu /18 karátové zlato tvoriace obruč prsteňa a

24 karátové zlato, tvoriace vsadený hranol s čistým povrchom/ o váhe cca 8 gramov v hodnote 40 eur,
panel z autorádia zn. ALPINE 166,55 eur, holiaci strojček zn. GILETTE MACH III s 3 ks náhradných
žiletiek 20,54 eur a pánska kožená taštička na odkladanie dokladov 197,12 eur. Sám navrhovateľ pred
vyšetrovateľom uviedol, že nikomu nehovoril, že má pri sebe väčšiu hotovosť, resp. túto si asi nikto pri
prezliekaníšatnínevšimol,pretožesavtomčasenachádzalvšatnisám.Vyššieuvedenétrestnéstíhanie

pre prečin krádeže podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku bolo uznesením zo dňa 21.9.2009 prerušené,
pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Navrhovateľ si náhradu škody uplatnil u odporcu postupom stanoveným odporcom v riadiacej norme,
konkrétne v smernici č. 3/2004, podľa ktorej všetky náhrady škody u odporcu sa prejednávajú v škodovej
komisii.

Škodová komisia odporcu prerokovala celú vec na svojom zasadnutí dňa 25.8.2009. Odporučila uhradiť
navrhovateľovi finančnú náhradu v celkovej výške 46,14 eur, pozostávajúcu z finančnej hotovosti do
výšky limitu stanoveného smernicou č. 14/2008, t. j. 16,64 eur, poplatok za vybavenie občianskeho
preukazu 16,50 eur, poplatok za vybavenie vodičského preukazu 6,50 eur a poplatok za vybavenie
technického preukazu 16,50 eur.

Uvedenú sumu titulom náhrady škody navrhovateľ od odporcu aj prevzal.Z vyššie uvedeného výpisu zo zápisu zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 25.8.2009 je tiež zistené,
že zamestnanec odporcu, pán R., predložil overenú informáciu, že v čase krádeže ešte nebola šatňa
uzamykaná. Členovia škodovej komisie informovali navrhovateľa, že za predmety, ktoré sa obvykle

nosia do práce nemožno považovať: technický preukaz od iného vozidla, ako bolo použité na dopravu
do práce, holiaci strojček, panel autorádia a zlatý prsteň. Tiež bol navrhovateľ informovaný o tom, že
u ostatných vecí /hodinky, peňaženka, príručná taška/ je potrebné preukázať čas ich nadobudnutia a
hodnotudanejveci,inakniejemožnéurčiťvýškuškody,kuktorejuzamestnancadošlo.Škodovákomisia
konštatovala, že nosenie všetkých dokladov o cene zakúpených vecí v príručnej taške do zamestnania

nie je obvyklé a na overenie reálnej hodnoty ukradnutej veci je čestné prehlásenie /ktoré navrhovateľ
predložil/ nedostatočné. Zároveň bol navrhovateľ škodovou komisiou informovaný o tom, že hotovosť,
ktorú mal mať vo svojej skrinke vysoko prekračovala limit uvedený v smernici č. 14/2008.

Z vnútorného riadiaceho aktu odporcu, Smernice č. 14/2008, mal súd okrem iného zistené, že
zamestnanci, ktorí majú pridelenú skrinku alebo vešiak, sú povinní na začiatku pracovnej zmeny uložiť
svoje osobné veci do skrinky alebo na vešiak a riadne ich uzamknúť. Do skrinky alebo na vešiak

je možné odložiť odev, obuv, osobné doklady, kľúče od auta, mobilný telefón, náramkové hodinky,
finančnú hotovosť do výšky 6,64 eur. Maximálna hodnota odloženej veci sa stanovuje na 497,91
eur. Ostatné osobné veci, prípadne vyššiu hotovosť nie je prípustné odkladať do pridelenej skrinky,
resp. na vešiak. V takom prípade je zamestnanec povinný odložiť tieto veci do trezoru na vstupnej
vrátnici pracoviska. O odovzdaní vecí bude spísaný zápis, ktorý zamestnancovi vyhotoví člen SBS-ky.

V prípade, že zamestnanec zistí odcudzenie odložených vecí, je povinný ihneď túto skutočnosť nahlásiť
kúpeľníkovi a takisto ihneď túto skutočnosť nahlásiť nadriadenému zamestnancovi. Službu konajúci
kúpeľník je povinný ihneď spísať záznam zo šetrenia krádeže. Je potrebné ihneď túto skutočnosť
nahlásiť členovi strážnej služby, ktorá krádež hlási polícií. O vzniku škody je potrebné bez zbytočného
odkladu písomne upovedomiť zamestnávateľa a predložiť doklady o nadobudnutí odcudzených vecí a

ich cene s predložením rozhodnutia polície, ktorým bolo ukončené vyšetrovanie. Podľa bodu 4 vyššie
uvedenej smernice, z dôvodu znemožnenia voľného pohybu zamestnancov v priestoroch šatní a kúpeľni
počas pracovnej doby, budú tieto priestory otvorené iba počas fárania zamestnancov. Táto doba je
uvedená na tabuliach umiestnených na priestoroch dverí, ktorými sa vstupuje do priestorov šatní a
kúpeľní. Podľa bodu 6 vyššie citovanej smernice, zamestnanci sú povinní postupovať pri odkladaní

osobných vecí v zmysle uvedených zásad. Pri zistení nedodržania stanoveného postupu zo strany
zamestnanca, zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za vzniknutú škodu. S vyššie uvedenou
smernicou mali byť oboznámení všetci zamestnanci.

Podľa kúpeľného poriadku, platného v čase odcudzenia vecí navrhovateľovi u odporcu, zamestnanec
je povinný odcudzenie ihneď hlásiť kúpeľníkovi a spísať záznam o krádeži /meno poškodeného, veci

ktoré boli odcudzené a mená svedkov/.

Na pojednávaní pred súdom navrhovateľ tvrdil, že po zistení krádeže z jeho skrinky nepostupoval s
rozporom s vnútornými predpismi odporcu. Je pravda, že vec hneď nehlásil kúpeľníkovi, tento však
nemal žiaden dosah na veci nachádzajúce sa v šatni, bol v úplne inej miestnosti. Je tiež pravda, že trezor
na vrátnici nebol, resp. bol, avšak bol len na ukladanie zbraní. Je síce pravda, že nevie preukázať, ktoré

konkrétne veci v deň krádeže mal u seba a tieto uzamkol v svojej skrini v šatni u odporcu, nemá však
dôvod od niekoho žiadať to, čo mu nepatrí, resp. čo mu bolo ukradnuté. Na základe toho, že niektorí
zo spoluzamestnancov by mohli dosvedčiť, že niektoré konkrétne veci, ktoré mu boli ukradnuté, zvykol
do práce nosiť, navrhol v predmetnej veci vypočuť konkrétnych svedkov. Navrhovateľ prostredníctvom
právneho zástupcu takisto tvrdil, že odporca sa správal maximálne nezodpovedne, keďže nezabezpečil

postup podľa vlastnej riadiacej normy, čím spôsobil situáciu, na základe ktorej mu vznikla škoda. Ak
by zo strany odporcu bol zabezpečený postup podľa riadiacej normy, k odcudzeniu vecí a k vzniku
škody u neho nemuselo dôjsť. Nie je možné akceptovať postup odporcu, na základe ktorého uhradil
navrhovateľovi škodu len vo výške 46,14 eur. Navrhovateľ vo svojej výpovedi jasne uviedol dôvody,
prečo nemá k dispozícií žiadané doklady o odcudzených veciach. Osobitne upozornil na tú skutočnosť,

že medzi odcudzenými vecami sa nachádzal aj prsteň v hodnote 200 eur, ktorý dostal do daru od
svojho, už nebohého otca, pričom pri darovaní nie je zvyk prikladať doklad o nadobudnutí a výške daru.
To, že vypovedal pravdivo o hodnote nadobudnutých a neskôr odcudzených vecí svedčí ten fakt, že
pri hodinkách uviedol ich hodnotu 200 eur, hoci cenové relácie pri tejto značke hodiniek sa pohybujúv rozpätí 69 USD až 79.000 USD. Osobitne poukázal na skutočnosť, že odporca nezaistil bezpečnú
úschovu odkladaných vecí v priestoroch šatne. Do šatne bol prístup aj iných osôb. Týmto postupom a
benevolenciou odporcu došlo zo strany odporcu k porušeniu ustanovenia § 151 ods. 3 Zákonníka práce.

Na rozdiel od navrhovateľa, odporca na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že
v priestoroch odporcu bola navrhovateľovi trestnou činnosťou neznámej osoby spôsobená škoda,
navrhovateľ však nepredložil žiaden dôkaz o tom, aká škoda mu vznikla. Škodová komisia, ktorá tento
prípad odškodňovala postupovala tak, že navrhovateľovi uhradila ním preukázanú škodu. Uhradila
mu aj sumu, ktorá vyplýva z kúpeľného poriadku, ale aj Smernice č. 14/2008, ktorá sa považuje za

primeranúnanoseniedopráceatedasumu6,64eur.Navšetkýchpracoviskáchsúvytvorenépodmienky
na to, aby si zamestnanci v mimoriadnych prípadoch mohli svoje osobné veci odložiť. Potvrdil, že
na odkladanie vecí u odporcu nie sú vyčlenené žiadne zabudované trezory, ani raz však, odkedy
zabezpečujú odkladanie vecí zamestnancov, nedošlo k reálnej požiadavke konkrétneho zamestnanca o
úschovu nejakej veci na vrátnici. Každá vrátnica má časť verejnú a miesto, kde majú odložené ostatné
súčasti, ktoré potrebujú pre výkon strážnej služby. V tomto prípade na odloženie vecí pre zamestnancov

slúžila stará plechová skriňa, ktorá predtým slúžila na úschovu zbraní. Uvedené veci by prevzal člen
SBS-ky a bolo na ňom, aby tieto veci aj náležite uložil.

Z výpovede svedka J. H., bývalého zamestnanca odporcu a dobrého priateľa navrhovateľa, mal súd
zistené, že u odporcu pracoval do mája roku 2008. Navrhovateľ stále nosil so sebou taštičku, v ktorej
mával všetky doklady aj hotovosť. Keď navrhovateľ taštičku otvoril, videl v nej jeho osobné doklady, o

aké konkrétne išlo, k tomu sa vyjadriť nevedel. Potvrdil tiež, že navrhovateľ nosil zlatý prsteň a takisto
hodinky, ktoré bežne vydávať nie je. Navrhovateľ vždy mal so sebou nejakých 2.000, resp. 3.000 Sk,
z ktorých ako predák vždy niečo zvykol kúpiť. Vyššie uvedené veci zvykol navrhovateľ do práce bežne
nosiť.

Svedok H. W., toho času ešte je zamestnanec odporcu, vykonávajúci funkciu predsedu základnej

organizácie odborového zväzu u odporcu od roku 2004, uviedol, že bol členom škodovej komisie aj v
prípade navrhovateľa. Navrhovateľ mu povedal, že nemal kde veci odložiť. Zisťoval si veci aj na vrátnici,
kde mu bolo povedané, že na odkladanie vecí tam trezor nie je. Potvrdil, že bolo konštatované aj to, že
na šatni, kde sa nachádzala aj skrinka navrhovateľa, bol zlý zámok, išlo o nešťastnú, nie však jedinú
udalosť. Je toho názoru, že zlyhala osveta, vrátnici nevedeli ako majú postupovať v prípade, ak by si

niekto na vrátnici chcel odložiť vec väčšej hodnoty. Podľa názoru svedka, odporca nezabezpečil pre
svojich zamestnancov možnosť odkladať si na jeho vrátnici hodnotnejšie veci.

Svedkyňa E. M., ktorá u odporcu pracuje ako informátorka od 3.11.2008, vypovedala, že aj dňa
15.6.2009 mala u odporcu službu. Zamestnanci odporcu majú možnosť odkladať si u nich v prípade
potreby konkrétne veci. Bolo tak odvtedy, ako u odporcu pracuje. Zo strany zamestnancov odporcu však

táto možnosť využívaná nebola. Túto možnosť využívali len R., ktorí tam zvykli krátkodobo pracovať
a ktorí si aj konkrétne veci na vrátnici odkladali. O odkladaní vecí sa vypisoval doklad a bola k tomu
vedená aj kniha. Odložené veci sa ukladali na vrátnici vo vedľajšej miestnosti než v tej, ktorá slúži pre
nich. Nachádza sa tam uzamykateľná skriňa. Dňa 15.6.2009 mala nočnú službu, na túto nastúpila o
17:30 hod., na zmene bola s p. S.Z výsluchu svedka Arnošta Zindlera, ktorý od januára 1993 pracuje v

strážnej službe ako veliteľ na vrátnici u odporcu, mal súd zistené, že 15.6.2009 nastúpil do práce o 05:10
hod., pričom služba mu začína o 05:30 hod. Mal službu s p. Božekom a jeho služba trvala do 14:00
hod. Navrhovateľa pozná, bližší vzťah medzi nimi nie je. Dňa 15.6.2009 bol na vrátnici s p. Róbertom
Oršulom. Nepamätal sa, že by navrhovateľ dňa 15.6.2009 niečo od neho žiadal. Na vrátnici celý čas
počas svojej služby nebol. V tom čase na vrátnici mal byť N. K., ktorý mal službu od 05:30 hod. do

17:30 hod. Potvrdil, že na vrátnici je kniha, píšu sa tam protokoly o odovzdaných veciach. V predmetný
deň žiadny záznam do knihy urobený nebol. Raz za týždeň si berie všetky záznamy k úschove vecí
zamestnancami odporcu na vrátnici. Uviedol, že táto služba je vykonávaná len sporadicky a do istého
času vôbec nebola využívaná. O prevzatých veciach sa urobí záznam do knihy a záznam sa urobí
aj k veciam, ktoré sa do úschovy neprevezmú. Hodnotnejšie veci sa preberajú na protokol, o menej

hodnotných veciach sa vyhotovia len záznamy do knihy. Jeho úlohou ako veliteľa strážnej služby je
kontrolovať strážnu službu a robiť obchôdzky na pracovisku.Z výpovede svedka H. U. mal súd zistené, že navrhovateľa pozná z videnia, medzi nimi však bližší vzťah
nie je. Dňa 15.6.2009 mal službu. Svoju kanceláriu má mimo vrátnice. V priebehu zmeny zvykne chodiť
aj na vrátnicu a to viackrát, v závislosti od toho, ako je vyťažený. Vždy ráno sa na vrátnici zastaví, spýta

sa, čo sa stalo v predchádzajúcej službe, vypýta si zápis a potom si ide robiť svoju prácu. Je aj v jeho
kompetencii prevziať konkrétnu vec od konkrétneho zamestnanca odporcu, za účelom jej úschovy. S
určitosťou môže povedať, že dňa 15.6.2009 za účelom úschovy od nikoho nič neprevzal. Navrhovateľ
ho takisto nikdy nepožiadal o prevzatie konkrétnej veci. Na úschovy konkrétnych vecí majú vyčlenenú
miestnosť a to v zadnej časti vrátnice, je tam oplechovaná skrinka, túto majú uzamknutú a táto je určená

na úschovu drahších vecí. Ide o prerobenú skrinku, pôvodne išlo o písací stolík. Vedel, že je vydaná
Smernica č. 14/2008, súčasťou ktorej sú aj protokoly na prebratie konkrétnych vecí do úschovy. Nikdy
sa nestalo, že ak by niekto niečo chcel u odporcu uložiť, že by sa mu nevyhovelo. V prípade, že by došlo
k nejakej krajnej situácií, že by sa konkrétna vec o úschovu ktorej by zamestnanec odporcu požiadal,
uschovať u neho nemohla, bol u odporcu prítomný dispečer a s ním by sa konkrétna vec vyriešila.

Z výpisu knihy služieb /čl. 75/ ako i z výpovede svedka N. K., bývalého zamestnanca odporcu, mal súd

zistené, že svedok K. mal dňa 15.6.2009 u odporcu na vrátnici službu od 5:30 hod. do 17:30 hod.

Z výpovede svedka K. mal súd ďalej zistené, že tento u odporcu pracoval od 3.4.2009 do 3.4.2010
v SBS - ke v chránenej dielni. Prácu vykonával na vrátnici. Navrhovateľa pozná, stretával sa s ním,
keď prechádzal cez vrátnicu. To, že navrhovateľovi dňa 15.6.2009, keď bol v práci zmizli nejaké veci,
sa dozvedel až následne. Potvrdil, že v deň krádeže vecí navrhovateľovi s navrhovateľom v kontakte

nebol. Navrhovateľ ho v deň krádeže a ani nikdy predtým o úschovu nejakých konkrétnych vecí na
vrátnici nepožiadal. Až následne, po krádeži vecí u navrhovateľa, sa začali u odporcu robiť konkrétne
opatrenia v súvislosti s ukladaním vecí na vrátnici. Predtým nikto zo zamestnancov odporcu ho nežiadal
o úschovu konkrétnych vecí na vrátnici. On, ani iný zamestnanec u odporcu nebol vyzvaný, aby preberal
konkrétne veci do úschovy na vrátnici. Na vrátnici nemali nikdy žiadnu skriňu alebo trezor, ktorý by

mal byť určený na to, aby sa tam konkrétne veci uschovávali. Až následne po tejto udalosti im dali
na vrátnicu knihu na zapisovanie konkrétnych vecí, ktoré mali byť ukladané zo strany zamestnancov.
V starom klasickom písacom stole bol šuflík na uzamykanie a do tohto sa mali dávať do úschovy od
zamestnancov veci, konkrétne išlo o peniaze a cennosti. Povedal im to veliteľ strážnej služby, p. M..
Nespomínal si, že by pri nástupe do zamestnania v spol. HBP security s.r.o. bol oboznámený v rámci

vstupného školenia s nejakými riadiacimi normami odporcu, resp. jeho zamestnávateľa. Trval na tom,
že potom ako nastúpil do zamestnania nebol uzrozumený s tým, že má, resp. akým spôsobom má
uschovávať konkrétne veci zamestnancom odporcu na vrátnici, bol uzrozumený iba s tým, že má pri
vstupe kontrolovať zamestnancov odporcu, ich tašky.

Podľa § 193 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u

neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to
určenom a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa
do zamestnania obvykle nenosia zamestnávateľ zodpovedá len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac
do sumy 165,97 eur. Nárok na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil
zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

Z vyššie citovaného ustanovenia zákona je zrejmé, že predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa je
skutočnosť, že si osobné predmety zamestnanec odložil na mieste na tom určenom alebo na mieste, kde
sa obvykle odkladajú. Pritom nie je rozhodujúce, kto škodu spôsobil, resp. ako došlo ku škode. Príčinná
súvislosť spočíva v tom, že si zamestnanec odložil veci, ktoré obvykle nosí do práce na mieste na to
určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú a v čase ich odloženia vznikla na týchto veciach

škoda. Môže ísť o škodu spočívajúcu v poškodení veci, zničení alebo strate odložených vecí. Obvyklosť
vecí, ktoré zamestnanec nosí do práce, treba posudzovať nie v závislosti od ich finančnej hodnoty,
ale najmä v závislosti od ich funkčnosti. Pre posúdenie zodpovednosti zamestnávateľa je rozhodujúci
dôkaz zamestnanca o tom, že utrpel škodu na veciach odložených pri výkone práce alebo v priamej
súvislosti s ním a že tieto veci boli odložené na mieste na tom určenom, alebo na mieste , kde sa

obvykle odkladajú a že ide o veci, ktoré sa obvykle do práce nosia. Obmedzenie sumou 165,97 eursa vzťahuje len na veci, ktoré zamestnanci nenosia obvykle do práce a neboli prevzaté do osobitnej
úschovy, v rámci ktorej zamestnanec nemusí svoj nárok na náhradu škody uplatniť. Je však povinný
upovedomiť zamestnávateľa o vzniku škody. Ak si túto notifikačnú povinnosť voči zamestnávateľovi

splní, jeho nárok na náhradu škody podlieha subjektívnej, resp. objektívnej premlčacej lehote, resp.
10 ročnej premlčacej lehote pri škode spôsobenej úmyselne. Ak nie sú splnené podmienky na vznik
zodpovednosti zamestnávateľa za odložené veci, je potrebné preskúmať danosť zodpovednostných
predpokladov pre všeobecnú zodpovednosť podľa § 192 Zákonníka práce.

Podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla

zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom, pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 15.6.2009 v priestoroch zamestnávateľa
navrhovateľa, neznáma osoba násilne otvorila skrinku v užívaní navrhovateľa, ktorá slúži na odkladanie
jeho vecí. Hoci navrhovateľ nepostupoval presne v zmysle vnútorného organizačného poriadku odporcu,
vec riadne nahlásil na vrátnici odporcu a takisto na polícii. Vec riešila aj odškodňovacia komisia odporcu

a následne bola navrhovateľovi zaplatená odporcom náhrada škody v celkovej výške 46,14 eur.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal od odporcu zaplatenia náhrady škody v celkovej výške 1.085 eur,
ktorá pozostávala zo škody na odložených veciach v celkovej výške 639 eur a z finančnej hotovosti,
ktorú mal mať v deň krádeže u seba v sume 446 eur. Išlo o škodu odcudzením vecí, ktoré si pôvodne mal
záujem navrhovateľ podľa svojho tvrdenia uložiť na vrátnici, čo mu podľa jeho tvrdenia bolo odmietnuté.

Tieto tvrdenia navrhovateľa sa v konaní po vypočutí účastníkov a takisto svedkov nijako nepreukázali. V
inkriminovanom čase mal na vrátnici službu N. K., zamestnanec HBP security a.s., ktorý na súde uviedol,
že dňa 15.6.2009 a ani nikdy predtým ho navrhovateľ nežiadal o úschovu konkrétnych vecí na vrátnici.

Naviac, navrhovateľ sám na pojednávaní uviedol, že vrátnikovi, ktorého požiadal o úschovu svojich vecí
na vrátnici dňa 15.6.2009, tieto veci neukázal a ani žiaden iný zamestnanec odporcu nemal vedomosť o

tom, ktoré konkrétne veci v ten deň na pracovisko odporcu priniesol. Naviac, existenciu vecí, ktoré mali
byť navrhovateľovi ukradnuté, nevedel navrhovateľ v podstate nijako preukázať. Buď od nich, ako tvrdil,
vôbec nemal doklad /darovaný zlatý prsteň/, resp. doklady od nich mal mať v príručnej taštičke, ktorá
mu takisto mala byť ukradnutá. Niektorí spoluzamestnanci navrhovateľa síce potvrdili, že navrhovateľ
do práce nosil prsteň zo žltého kovu, nie bežné hodinky a že v peňaženke mával nejaké doklady, avšak

bez bližšej špecifikácie.

Keďže navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal, že dňa 15.6.2009 si uložil v šatni odporcu do skrinky,
ktorú mal v užívaní, veci, o ktorých tvrdil, že mu boli zo skrinky odcudzené, bol súd toho názoru, že v
konaní nebol preukázaní ani základ navrhovateľom uplatneného nároku. Navrhovateľ nepreukázal, že
by mu akákoľvek ďalšia škoda, náhrady ktorej sa v konaní domáhal, vznikla, a preto bolo potrebné návrh

v celom rozsahu zamietnuť.

Napriek vyššie uvedenému, súd dáva navrhovateľovi za pravdu, že odporca ohľadom možnosti úschovy
vecí svojimi zamestnancami na vrátnici prinajmenšom do dňa 15.6.2009 nepostupoval dôsledne, keď
dokonca viacerí vrátnici vôbec nevedeli, ako majú v prípadoch, ak ich niekto požiada o úschovu nejakej
veci na vrátnici, postupovať.

Odporca bol v konaní úspešný, a preto mu súd priznal v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu
trov konania, účelne vynaložených na obranu svojho práva na súde. Odporcove trovy pozostávali
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 65 eur, sumu ktorú zaviazal súd navrhovateľa odporcovi
zaplatiť.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť štátu trovy konania, rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ bol v spore v celom rozsahu neúspešný, a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť štátu naúčet Okresného súdu Prievidza trovy konania v celkovej výške 4,80 eur, pozostávajúce zo zaplateného
svedočného svedkovi N. K. v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach pred tunajším súdom dňa
31.1.2011 /pojednávanie bolo odročené/ a 14.3.2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.