Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. október 2010

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/16/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304110903
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2010:6304110903.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcu X.

P., Z.. XX.X.XXXX, B. Z. O. XXX, XXX XX E., zast. JUDr. Jozefom Zvončekom, advokátom, Mostová
19, 034 01 Ružomberok proti žalovanému MONT IRP, s.r.o., IČO: 00 694 142 so sídlom Oceliarska
2,010 01 Žilina zast. Mgr. Milanom Paškom, advokát, Puškinova 4, 036 01 Martin, za účasti vedľajšieho
účastníka Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, Nám. Ľ. Štúra 5, 010 01 Žilina 1, v konaní o zaplatenie
6.272,16 EUR, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4678,85 EUR z titulu náhrady straty na zárobku po
skončení PN a 1593,31 EUR z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj trovy konania vo výške

3.177,94 EUR, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky z titulu náhrady za stratu na
zárobku po skončení PN, ako aj z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.

Žalovaný v priebehu konania, a to na pojednávaní konanom dňa 25.10.2010 uznal žalovanú sumu, čo sa
týka náhrady straty na zárobku vo výške 4.678,85 EUR a čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia
(SSÚ), navrhol, aby o tom rozhodol súd. V prípade úspechu žiadal priznať trovy konania.

Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka v priebehu konania poukázala nato, že vedľajší účastník je
plne kompetentný a odborne zdatný na výpočet výšky náhrady straty na zárobku pri uznaní invalidity a
preto podľa jej názoru nebolo nutné nariadenie znaleckého dokazovania. Pokiaľ sa týka žaloby v časti
sťaženia spoločenského uplatnenia, poukázala na tú skutočnosť, že predmetné rozhodovanie spadá
podľa jej názoru do právomoci sociálnej poisťovne a nie súdu, napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu
v predmetnej veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchov právnych zástupcov
účastníkov konania, ako aj vedľajšieho účastníka konania a oboznámením sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného od 01.02.1994 ako zvárač.
Dňa 31.8.1999 utrpel pracovný úraz, keď po páde z rebríka z výšky asi 2 metrov spadol na chrbát
a utrpel viaceré poranenia, z ktorých najvážnejšia bola zlomenina stavca chrbtice. V dôsledku tohto

úrazu bol PN od 31.08.1999 až do 23.3.2000 a počas PN bol viackrát hospitalizovaný v NsP Žilina,
NsP Ružomberok a ÚVN Ružomberok. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava zo dňa
24.03.2000mubolododňa22.3.2000priznanýčiastočnýinvalidnýdôchodokvovýške 1.761,-Sk.Stratu
na zárobku počas PN i náhradu za bolestné mu vyplatil zamestnávateľ prostredníctvom Slovenskejpoisťovne, a.s. pobočka Žilina. Po skončení PN ďalej pracoval u žalovaného, avšak vykonával len
ľahšie práce, ako napr. pomocníka zváračom, natieračské práce, jazdy na multikáre. Pre problémy s
chrbticou však bol aj v roku 2000 asi 2 mesiace PN a v roku 2001 už odpracoval len 13 dní v januári,

5 dní vo februári a 2 dni v marci 2001. Zvyšok roka už bol stále PN a PKSZ sociálnej poisťovne ho
dňom 18.10.2001 uznala za invalidného. Rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 17.1.2002 mu bol od
20.12.2001 priznaný invalidný dôchodok vo výške 4.108,- Sk. Invalidný dôchodok mu bol od 1.7.2002
zvýšený na sumu 4.314,- Sk a od 01.07.2003 na sumu 4.573,- Sk. Za škodu na zdraví, spôsobenú
zamestnancovi zodpovedá žalovaný, ako zamestnávateľ žalobcu. Žalovaný je povinný mu poskytnúť

náhradu za stratu na zárobku počas PN a po skončení PN, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Stratu na zárobku počas PN mu žalovaný uhradil prostredníctvom sociálnej poisťovne a rovnako aj
náhradu za utrpenú bolesť. Náhradu za stratu na zárobku po skončení PN podľa ustanovenia § 195
Zákonníka práce mu však žalovaný doteraz nezaplatil a taktiež mu neposkytol náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Rozhodným obdobím pre výpočet priemerného zárobku je obdobie pred
vznikom pracovného úrazu, teda obdobie 2 štvrťroka 1999. Priemerný mesačný zárobok predstavoval

výšku 10.775,- Sk (58,31 x 8,5 x 21,74) po odpočítaní invalidného dôchodku vo výške 4.108,- Sk
žalobcovi od 20.12.2001 vznikla strata na zárobku vo výške 6.667,- Sk mesačne. Za obdobie od
20.12.2001 do 30.06.2002, teda za 6 mesiacov a tretinu mesiaca je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
42.224,- Sk (6 x 6.667,- + 2.222). Po odpočítaní invalidného dôchodku vo výške 4.314,- Sk priznaného
od 01.07.2002 mu vznikla mesačne strata na zárobku vo výške 6.461,- Sk. Za obdobie od 1.7.2002 do

30.06.2003, teda za 12 mesiacov mu je žalovaný zaplatiť sumu 77.532,- Sk ( 12 x 6.461,- Sk). Ďalej
právnyzástupcažalobcupoukazovalnaopatrenieč.199/2003Zb.zákonov,podľaktoréhodošlokúprave
(valorizácii) rozhodného zárobku za rok 2002 o 9,3 % a s účinnosťou od 01.07.2003. Po valorizácii
zárobku pred vznikom škody predstavuje výška rozhodného zárobku 11.777,- Sk (10.775 + 9,3 %). Po
odpočítaní invalidného dôchodku vo výške 4.573,- Sk priznaného od 1.7.2003 mu vznikala mesačne

strata na zárobku vo výške 7.204,- Sk ( 11.777 - 4.573). Za obdobie od 1.7.2003 do 31.12.2003, teda
za 6 mesiacov je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi43.224,- Sk ( 6 x 7.204). Celkove sa teda žalobca
domáha zaplatenia straty na zárobku za obdobie od 20.12.2001 do 31.12.2003 vo výške 162.980,- Sk.
Ďalej právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že lekárskym posudkom UVN Ružomberok zo dňa
4.12.2003 bolo žalobcovi vyčíslené bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 400

bodov. Pri hodnote 60,- Sk za l bod to predstavuje sumu 24.000,- Sk. Pretože však utrpel pracovný úraz
vo veku, kedy by mohol ešte pomerne dlho pracovať, trvalé poškodenie chrbtice mu značne sťažuje
možnosti uplatnenia v spoločenskom i rodinnom živote, domáha sa žalobca aj náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods.2 Vyhlášky č.32/65 Zb. vo výške dvojnásobku, teda v celkovej
sume 48.000,- Sk. Celkovo sa pôvodne žalobca domáha zaplatenia sumy 210.980,- Sk. Na pojednávaní

konanom dňa 25.10.2010 požiadal právny zástupca žalobcu o pripustenie zmeny žaloby, vzhľadom na
vykonané znalecké dokazovanie pokiaľ sa týka výšky náhrady. Súd uvedenú zmenu žaloby pripustil.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava výpovedi svojho právneho
zástupcu a naviac k veci dodal toľko, že od roku 1999 pracoval u zamestnávateľa, kde sa mu stal v roku

1994 predmetný pracovný úraz. Po dokončení učňovskej školy mal 3 zamestnávateľov. Školu ukončil v
r.1966, potom začal pracovať od 1966 v Okresnom podniku Kovodrevo L. Mikuláš, ako zámočník až do r.
1972. Potom od roku 1972 pracoval v Brne, v závode Chemon Brno, ako montér aj zvárač, bol vysielaný
na pracovné cesty po celej republike a tam pracoval do r. 1994. Potom začal pracovať u žalovaného. Je
ženatý asi od 10.5.2004, nevedel presne udať. V čase úrazu bol slobodný, žil sám v rodinnom dome,

lebo rodičia zomreli postupne v r. 1993 a v r.1994. Do 24-rokov hrával aktívne futbal. V r. 1974 sa mu
stal úraz na členku, mal ho zlomený, potom si už zahral len rekreačne a robil turistiku, bicykloval, mal
partiu kamarátov, chodil s nimi na turistiku. Pravidelne sa zúčastňoval na Silvestra na výstupe na Choč.
Tomuto sa venoval len do úrazu formou turistickou, nebol evidovaný v žiadnom klube. Po úraze sa mu
to už nedalo. Naposledy bol na Štrbe v r.2009 so synovcami, bol však len vlakom, zubačkou zo Štrby

na Štrbské pleso sa len pozeral na Poludnicu a na Baranec. Žiadne väčšie chodenie sa mu uskutočniť
nedalo. Po úraze môže hrávať už len šachy a mariáš, čo hrával aj pred úrazom. Na bicykli po úraze
už nebol. Deti nemá. Po úraze chodí už len na babete. Pred úrazom chodil len na bicykli. Nemôže
po úraze dlhšie šoférovať auto. Pred úrazom nemal problém absolvovať dlhšie cesty ako šofér. Teraz
by nezašiel z Lúčiek do Zvolena. Auto po úraze predal. Bolo to v roku 2003 alebo 2005, presne si to

nepamätá. V súčasnosti má auto jeho manželka, on na aute nechodí. Po úraze už nie je taký fit, ako bol.
Trápilo ho keď bol v Tatrách a nemohol si výjsť na Mlynicu, čo bol len kúsok. Keď cestoval do Zvolena na
pojednávanie si musel zobrať lieky od bolesti. Berie lieky po úraze Myolastan, kvapky Tramal od bolesti,
pravidelne. Berie asi 6 druhov liekov po úraze, lekár mu to však priebežne mení podľa potreby. Osobnúhygienu si po úraze robí sám, musel si upraviť sprchovací kút, pretože z vane by sa nezodvihol sám.
Po úraze mu pomáhala sestra, navarila mu, oprala mu. Pred úrazom si bežne robil sám veci, čo sa týka
prania, žehlenia, po úraze sa mu to nedalo. Robila mu to sestra. Taktiež mu pomáhal synovec po úraze

chodiť po doktoroch autom. Po úraze sa mu stav zhoršuje, bolesti mu vystreľujú už aj do druhej nohy,
teda ľavej. Okolo domu zvykne iba pozametať, iné práce robiť nemôže. Pred úrazom okopal aj záhradu,
a to veľký lán, pokosil veľký kus aj s otcom. Po úraze sa mu to už nedá. Cíti sa poškodený po úraze,
jeden človek mu povedal, že je „kripel“. Bolo to ešte v čase, keď musel nosiť korzet po úraze.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28.2.2007 uviedol, že v plnom rozsahu
sa pridržiava písomne podaných stanovísk zo strany žalovaného, pripojených k spisu a zároveň sa
stotožňuje so stanoviskami vedľajšieho účastníka. Žalovaný v podstate namieta 4 roviny, a to l. rovina
- týkajúca sa otázky premlčania, kde tá teória bola už v jednotlivých vyjadreniach, jednak účastníka
konania, ako aj vedľajšieho účastníka bližšie popísaná a na týchto stanoviskách naďalej trvajú; 2. rovina

sporná - sa týka toho, či invalidný dôchodok je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, alebo nie
a v tomto smere sa žalovaný prikláňal k názoru, aby bol určený súdny znalec, alebo nejaká inštitúcia,
ako to navrhol právny zástupca žalobcu, prípadne stanovený posudkový lekár. 3. namietaná rovina zo
strany žalovaného sa týkala rozhodného obdobia pre určenie zárobku žalobcu pre výpočet straty na
zárobku pri invalidnom dôchodku a štvrtá namietaná rovina predstavovala samotnú výšku nároku, najmä

pri sťažení spoločenského uplatnenia, kde si žalobca žiada dvojnásobok oproti základnému bodovému
hodnoteniu. Žalovaný bol toho názoru, že možno invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný z iného
zdravotného dôvodu, a nie v súvislosti s pracovným úrazom.

Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka na pojednávaní konanom dňa 28.2.2007 uviedla, že žalobu

o zaplatenie 48.000,- Sk uplatňovanej z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žiada zamietnuť, a
to z dôvodu premlčania, ktoré dôvody podrobne rozviedla v písomnom vyjadrení zo dňa 7.10.2004.
Počiatok premlčacej doby na náhradu za SSU u žalobcu odvíjala od dátumu 24.3.2001, tj. odo dňa
nasledujúceho l rok po ukončení liečby žalobcu. Nesúhlasila s tým, že počiatok subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby je potrebné odvíjať od dátumu vystavenia posudku podľa vyhlášky č. 32 z roku 1965.

Vedľajší účastník poukazoval na tú skutočnosť, že sociálna poisťovňa pred časom právoplatne rozhodla
o tom, že čiastočná invalidita žalobcu v roku 2000 a neskôr invalidita v roku 2001 boli priznané pre iné
všeobecné ochorenie.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorého vykonaním poveril znalkyňu z odboru zdravotníctva

a farmácie, odvetvia neurológia, a to MUDr. M. O., ktorá v písomne podanom znaleckom posudku
zodpovedala otázky, ktoré jej boli zadané zo strany súdu, pričom v závere ZP uviedla, že zdravotný
stav žalobcu pred pracovným úrazom bol dobrý, neliečil sa na vážnejšie ochorenia. V roku 1967 utrpel
ľahký úraz chrbtice v oblasti pravého krížovo-bedrového zhybu. V roku 1998 sa liečil na chirurgickej
ambulancii pre bolesti v pravom kolene vyžarujúce po laterálnej strane stehna. Pri prijatí mal žalobca

v objektívnom náleze prítomnú palpačnú bolestivosť ľavého krížovo-bedrového zhybu. Na rőntgene
dňa 31.8.1999 hrudnej a krížovej chrbtice sa potvrdila ľahká kompresívna zlomenia 1. bedrového
stavca s minimálnym znížením prednej hrany stavca, horná krycia plôška bola ľahko preliačená. RTG
2.9.1999 ľavého zápästia nepotvrdil traumatické zmeny. Pri prepustení u pacienta nebola prítomná
koreňová symptomatika. Pacient bol preložený na úrazové oddelenie NsP Ružomberok 3.9.1999.

Subjektívne pacient udával pri prijatí bolesti v bedrovej oblasti s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny.
Dňa 21.9.1999 do 26.10.1999 bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení UVN Ružomberok. 1
mesiac po úraze bol imobilný, postupne mu bol nasadený bederný pás a bolo zahájené postupné
posadzovanie a chôdza s korzetom. Dňa 3.11.1999 bol prepustený do domáceho ošetrenia. Pre
pretrvávajúce bolesti 2.4.2001 do 21.4.2001 bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení. Dňa

2.4.2001 do 21.4.2001 bola opakovaná hospitalizácia za účelom facetovej blokády. Vzhľadom na
pretrvávajúcu koreňovú symtomatiku bol 16.7.2002 operovaný, bola robená perkutánna disektomia L4/5
čiastočná. Podľa vyššie popísaných záverov a vyšetrení, pracovný úraz preukázateľne spôsobil závažné
poškodenie zdravia s nepriaznivým dôsledkom na kvalitu jeho života, pracovné možnosti, sociálne
uplatnenie i rodinný život. Dňa 31.8.1999 bol po úraze pacient hospitalizovaný na úrazovom oddelení

v Žiline. Pacient bol preložený na úrazové oddelenie NsP Ružomberok dňa 3.9.1999. Subjektívne
pacient udával pri prijatí bolesti v bedrovej oblasti s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny. V NsP
Ružomberok mu bolo realizované vyšetrenie počítačovou tomografiou dňa 12.9.1999, kde sa potvrdila
kompresívna zlomenina 1. bedrového stavca a stredový výhrez L 4/5 stavca, vyklenutie medzistavcovejplatničky medzi 5. bedrovým a 1. krížovým stavcom. Dňa 21.9.1999 do 26.10.1999 bol hospitalizovaný
na neurologickom oddelení UVN Ružomberok. Počas hospitalizácie bol konzultovaný neurochirurg,
ktorý stav zhodnotil ako stav bez zhoršovania, doporučil liečebno-rehabilitačný postup. Mesiac po

úraze imobilita a následne zaistiť bedrový korzet. Dňa 26.10.1999 bol pacient preložený na ďalšie
doliečenie na traumatologické oddelenie v UVN Ružomberok. Počas hospitalizácie dňa 27.10.1999
bola pacientovi robená RTG snímka bedrovej chrbtice, ktorá potvrdila klinovitý tvar prvého bedrového
stavca, stav po kompresii. Predpokladané odtrhnutie prednej časti hornej hrany 5-teho bedrového
stavca. Na očnom vyšetrení sa potvrdil zápal spojiviek. Počas hospitalizácie bol pacient stabilizovaný,

naložený 3-bodový korzet, zvládal chôdzu s korzetom a mohol sa posadzovať. Dňa 3.11.1999 bol
pacient prepustený do domáceho ošetrenia. Napriek predpokladanej stabilizácii klinického stavu sa
pacientov stav zhoršil. Dňa 16.7.2002 bolo urobené čiastočné odstránenie platničky medzi 4-tým a 5-
tym bedrovým stavcom vpravo, pod RTG kontrolou perkutánnou endoskopickou cestou. Operačným
zákrokom sa dá predpokladať ukončenie liečby, i keď po operácii nasledovali opakované preliečenia
jednak ambulantné, ale aj formou hospitalizácie. Dňa 2.4.2001 do 21.4.2001 bol pacient hospitalizovaný

na neurologickom oddelení UVN Ružomberok. Subjektívne si sťažoval na parestézie a chlad pravej
dolnej končatiny. V objektívnom neurologickom náleze bol prítomný Lasegue 1.dx.30 st., 1.sin.40 st.,
Thomayer 60 cm. Počas hospitalizácie bolo pacientovi robené CT vyšetrenie 12.4.2001, na ktorom sa
potvrdila dorzomediálna pravostranná protrúzia mierneho stupňa L4/5 a herniovaný substrát v segmente
L5/S1 2x 3 mm. Schmorlov uzol na tele stavca L4. Bol konzultovaný neurochirurg, ktorý doporučil

konzervatívny postup. Uvedené zmeny osového aparátu boli hodnotené z prognostického hľadiska ako
nepriaznivé a pacient bol zaradený ako trvale neschopný, ktorý si vyžaduje režim vertebropata. Podľa
dostupnej zdravotnej dokumentácie je práve pracovný úraz príčinou čiastočnej invalidity, iné závažné
ochorenia sa v dostupnej zdravotnej dokumentácii nevyskytujú. Iné významné „všeobecné ochorenia“
sa v zdravotnej dokumentácii nevyskytujú, ktoré by mohli významne zhoršovať pacientov zdravotný stav.

V dostupnej zdravotnej dokumentácii pacient nemá záznamy o iných „všeobecných ochoreniach“, ktoré
by mohli v uvedenom čase zhoršovať jeho zdravotný stav. Vzhľadom k tomu, že pacient nemá uvádzanú
liečbu, ani hospitalizáciu v súvislosti s inými ochoreniami, znalkyňa predpokladala vo vypracovanom
zdravotnom posudku, že príčinou plnej invalidity je pracovný úraz. Má zato, že k danej otázke je
nutné vyjadrenie posudkových lekárov v sociálnej poisťovni, ktorí danú vec spracovávali a urobili v

nej rozhodnutie. Znalkyňa nemá k dispozícii podrobné rozhodnutie sociálnej poisťovne. Z dostupnej
zdravotnej dokumentácie predpokladala, že zdravotný stav pre ktorý bol žalobca uznaný čiastočne
invalidný a invalidný nie je následkom „všeobecného ochorenia“ pracovný úraz a „všeobecné ochorenia“
sa spoločne nepodieľajú na invalidite. Dňa 4.12.2003 bolo vypracované bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia počet bodov za SSU je aj v neskoršom období totožný s počtom bodov

vypracovaným dňa 4.12.2003. Dňa 16.7.2002 bola urobená perkutánna endoskopicná disektomina
partiálna pod Rtg kontrolou L4/5 1.dx., po ktorej bolo možné považovať zdravotný stav ako ustálený.
Dňa 22.9.2003 - 30.9.2003 bol pacient hospitalizovaný na neurologickom oddelení Ružomberok
za účelom zhoršenia zdravotného stavu. V objektívnom neurologickom náleze hypestéza L5 l.ddx.,
Thomayer 40cm, Lasegue l.dx.75 st., postoj, chôdza antalgická. Uvedené ťažkosti sú viazané na

úrazový mechanizmus, na CT aj netickou rezonanciou sa potvrdil herniovaný materiál a v segmente
L5/S1 dorzálna až dorzopaamediálna protrúzia. Pacient preliečený s čiastočným úspechom. Klinický
obraz bol potencovaný polyneuropatickým syndrómom. Úlohou znalca bolo posúdiť po neurologickej
stránke zdravotný žalobcu Petra Janduru v súvislosti s úrazom zo dňa 31.8.1999, určiť bodové
ohodnotenie sťaženého spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti so zranením utrpeným pri

úraze zo dňa 31.8.1999 a zodpovedať na otázky položené súdom. Pri vypracovaní znaleckého
posudku znalec vychádzal z údajov uvedených v spisovom materiály, zdravotnej dokumentácii a
vlastného neurologického vyšetrenia žalobcu. Na základe preštudovania uvedených materiálov znalec
konštatoval, že v období pred uvedeným úrazom v roku 1999 nemal žiadne pracovné obmedzenia,
žil normálnym spoločenským životom, zúčastňoval sa spoločenských a kultúrnych podujatí, venoval sa

rekreačne športu. Po úraze bol opakovane vyšetrovaný a liečený neurologicky formou ambulantnou
bol aj opakovane hospitalizovaný na neurologickom oddelení. Všetky príznaky uvedené v objektívnom
neurologickom náleze sa vyvinuli v spojitosti s predmetným úrazom, predtým tieto ťažkosti nemal. V
oblasti pracovnej, spoločenskej a v oblasti športového vyžitia došlo po úraze k viacerým obmedzeniam,
zaznamenal pokles celkovej výkonnosti v oblasti pracovnej , aj v ostatných uvedených aktivitách. Na

základe uvedených poúrazových zmien v zdravotnom stave a pracovných obmedzení mu bol priznaný
dňa 1.2.2000 čiastočný invalidný dôchodok a 18.10.2001 plný invalidný dôchodok. Súhrnom možno teda
uzavrieť, že pri úraze dňa 31.8.1999 utrpel žalobca kompresívnu zlomeninu prvého bedrového stavca
a mediálne vyklenutie platničky L4/5 a vyklenutie platničky L5/S1. Všetky tieto ťažkosti vznikli v priamejsúvislosti s úrazom zo dňa 31.8.1999, boli potvrdené pri opakovaných neurologických ambulantných
vyšetreniach a hospitalizáciách na neurologickom oddelení a neboli podľa zdravotnej dokumentácie
žalobcu nikdy zaznamenané v období pred úrazom. Vzhľadom k doterajšiemu priebehu a časovému

odstupu od uvedeného úrazu znalkyňa predpokladala, že budú u žalobcu pretrvávať aj v budúcnosti ako
trvalé následky po predmetnom úraze. Čo sa týka bodového ohodnotenia sťaženého spoločenského
uplatnenia stotožnila sa znalkyňa s hodnotením vypracovaným dňa 4.12.2003 v celkovej hodnote 400
bodov.

Žalobca nemal žiadne výhrady voči predmetnému znaleckému posudku.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2008 okrem iného uviedol, že znalkyňa
MUDr. O. v znaleckom posudku č.1/2008 z 30.01.2008 konštatuje, že čiastočný invalidný dôchodok bol
na následky úrazu z 31.8.1999. Žalobca obdobie poberania ČID nežaluje. V súvislosti so šetrením, ktoré
vedľajší účastník vykonal z vlastného podnetu vo veci výšky poberaných súm ČID a neskôr invalidného

dôchodku, zistil, že žalobca bol poberateľom ČID a neskôr invalidného dôchodku v identickom období aj
z Českej správy sociálneho zabezpečenia. Z listu ČSSZ z 18.4.2008 vyplýva, že čiastočne invalidným
bol žalobca u nich uznaný od 1.2.2000 v súvislosti s úrazom s úrazom z 31.8.1999 zo začiatkom
poberania ČID od 22.3.2000 a od 18.10.2001 bol uznaný plne invalidným s úrazom z 31.8.1999. V
ďalšom ČSSZ uvádza, že podľa posudku Mestskej správy sociálneho zabezpečenia Brno z 25.9.2003

už ochorenie nebolo v priamej súvislosti s úrazom ( v zhode s nálezom komisie v Ružomberku). Sociálna
poisťovňa, Ústredie Bratislava rozhodnutiami zo dňa 24.3.2000, 20.12.2001 ČID ani ID na následky
z pracovného úrazu zo dňa 31.8.1999 nepriznala. Znalkyňa v bode 9/ znaleckého posudku č.1/2008
predpokladá, že príčinou plnej invalidity je pracovný úraz. Vo veci právneho základu žaloby sa podľa
názoru vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku č.1/2008 mali vyjadriť organizačné zložky oboch

dotknutých inštitúcií SR a ČR, najmä vyjadriť sa k príčinám invalidity a jednoznačne zodpovedať,
pre aké konkrétne poškodenie zdravia bol poberaný invalidný dôchodok ku dňu 31.12.2003, tj. či od
priznania invalidného dôchodku nedošlo k prekvalifikovaniu zdravotných dôvodov invalidity a ak áno,
od akého dátumu. Ďalej vedľajší účastník popri spornom právnom základe namietal, že pokiaľ by tento
bol aj preukázaný, ani žalovaná výška nie je v súlade s právnou úpravou platných zákonníkov práce.

Pre názornosť vedľajší účastník spracoval správny spôsob výpočtu náhrady zo straty na zárobku pri
uznaní invalidity na následky pracovného úrazu, alebo choroby z povolania. Do vytvorenej konštrukcie
výpočtu zahrnul vedľajší účastník všetky im dostupné matematické údaje, ktoré by prichádzali do
úvahy, ako relevantné za predpokladu, že sa preukáže príčinná súvislosť invalidity s pracovným
úrazom. V konštrukcii absentuje údaj o výške prevzatého invalidného dôchodku z Českej republiky po

prepočte kurzom a teda aj následný samotný výpočet. Vo väčšine prípadov sú dôchodky zo zahraničia
poukazované poberateľom na účty v bankách, ojedinele cez slovenskú poštu. Z uvedeného dôvodu údaj
o výške prevzatého invalidného dôchodku žalobcom v jednotlivých obdobiach po kurzovom prepočte
môže podať len jeho banka, prípadne slovenská pošta. Ďalej vedľajší účastník vo svojom vyjadrení
zo dňa 8.12.2008 okrem iného uviedol, že vzhľadom na závery znaleckého posudku nevznášajú viac

námietku premlčania, čo sa týka základného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
to sa = 400 bodov x 60,- Sk = 24.000,- Sk.

Súd vo veci nariadil ďalšie znalecké dokazovanie vzhľadom k tomu, že bola medzi účastníkmi konania
sporná výška nároku žalobcu, pokiaľ sa týka straty na zárobku po ukončení PN. Znalecký posudok

vypracovala znalkyňa Ing. T. E. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo,
personalistika, ktorá v závere svojho znaleckého posudku uviedla, že žalobca v termíne od 23.3.2000
do 22.3.2001 po započítaní príjmu od svojho zamestnávateľa, nemocenských dávok a ČID v SR i ČID v
ČR mal príjem o 34.700,- Sk vyšší, ako bol jeho priemerný zárobok, t.j. nevznikla mu škoda - nemá nárok
na doplatok do priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred vznikom pracovného úrazu. Ďalej znalkyňa

v záveroch znaleckého posudku uviedla, že rozhodným obdobím je II. štrvrťrok roku 1999. Žalobca mal
od 20.12.2001 do 31.12.2003 vyšší príjem po započítaní invalidného dôchodku zo SR i ČR, ako bol jeho
valorizovaný priemerný zárobok; t.j. nevznikol mu nárok na doplatok za stratu na zárobku pri uznaní
invalidity. V prípade, ak bude použitý na výpočet pravdepodobný zárobok za III. štvrťrok roku 2001,
vznikne žalobcovi za obdobie od 20.12.2001 do 31.12.2003 po započítaní invalidného dôchodku zo SR

i ČR nedoplatok za stratu na zárobku pri uznaní invalidity vo výške 167.384,- Sk, t.j. (5556,12 EUR).

Vedľajší účastník mal námietky voči predmetnému znaleckému posudku, ktoré súdu zaslal v písomnej
forme ako vyjadrenie sa k znaleckému posudku zo dňa 8.9.2010, pričom uviedol na strane 5 znaleckéhoposudku sú dátumy priznania invalidných dôchodkov uvedené dátumy priznania invalidít posudkovými
komisiami. Podľa listov Sociálnej poisťovne, ústredie a Českej správy sociálneho zabezpečenia bol
žalobcovi čiastočný invalidný dôchodok v Českej republike priznaný a vyplácaný od 22. marca 2000,

invalidný dôchodok v SR bol priznaný a vyplácaný od 20.12.2001, invalidný dôchodok v ČR bol priznaný
a vyplácaný od 20.12.2001. Deň nasledujúci po dátume priznania jednotlivých invalidných dôchodkov je
prvýmdňom,odktoréhomožnoskúmaťvznikprípadnejškody,čosúdomustanovenáznalkyňaajurobila.
Na strane 7 je nesprávne určené rozhodné obdobie, cit. „pre výpočet náhrady použijeme priemerný
zárobok pred vznikom pracovného úrazu, t..j. za II. štvrťrok 1999“ Ustanovenie § 195 ods. zákona č.

65/1965 Zb. Zákonníka práce platného a účinného do 31.3.2002 v definícii upravujúcej náhradu za stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity nepozná
pojem „pred vznikom pracovného úrazu“, ale pojem „pred vznikom škody“. K tejto dikcii zákona existuje
výklad v judikáte 28/1980 v časti L. Keďže prvý krát mohla žalobcovi škoda vzniknúť dňom 23. 3. 2000,
rozhodným obdobím je podľa § 17 ods.l,2 zákona č. 1/1992 Z.z. 4. štvrťrok roka 1999. Z uvedeného
dôvodu žiadame, aby znalkyňa vykonala opravu výpočtu priemerného zárobku na str.8 a následne

opravila tabuľku na str. 8-9 znaleckého posudku. Poukazujeme na skutočnosť, že výpočet prípadnej
náhrady za stratu na zárobku pri uznaní čiastočnej invalidity je v tabuľke na str. 8-9 potrebné ukončiť
dňom 19.12.2001, nakoľko žalobca sa od 20.12.2001 stal poberateľom invalidného dôchodku tak zo SR
akoajzČR.Zaobdobieod8/2000do3/2002malbyťodpočítavanýprvotnýČIDá1.761,-SkodSociálnej
poisťovne Bratislava a od 12/2000 do 03/2002 mal byť použitý prvotný ČID od Českej správy sociálneho

zabezpečenia, Praha á 3.688 Kč. Znalkyňa na str. 9 opäť nesprávne konštatuje rozhodné obdobie II.
štvrťrok 1999.Znalkyňa na str. 10 správne konštatuje, že prvá valorizácia v zmysle zákona č. 320/1993
Z.Z. patrí za rok 2002 ( za predpokladu, že škoda v 12/2001 vznikla) ibaže legislatívne sa táto valorizácia
mohla vykonať až po zverejnení valorizačného percenta za rok 2002. Opatrením č. 199/2003 z 3. júna
2003, t.j. od l. júla 2003. Vedľajší účastník vo svojom podaní z 2.10.2009 tiež pochybil, keď v poslednom

odseku uviedol, že ak škoda v roku 2001 / po priznaní plného invalidného dôchodku/ skutočne vznikla,
patrí prvýkrát valorizácia už za rok 2001, čo s ohľadom k dikcii zákona č. 320/1993 Z.z. je nemožné,
lebo tu nie je naplnená požiadavka zákona „za nasledujúce obdobie“. Tým nasledujúcim obdobím je rok
2002 a valorizačné percento zaň 9,3 % je uplatniteľné až od účinnosti predmetného opatrenia, t.j. od
1.7.2003. Pokiaľ škoda v období poberania ČID nevznikla (22.3.2000-19.12.2001) je varianta skúmania,

či škoda vznikla odo dňa poberania plných invalidných dôchodkov, a tá je obsiahnutá v tabuľkách na
str. 14-15. Len pre názornosť zhrnieme chyby pri výpočte v tabuľkách na str. 10-11: bol použitý zárobok
z rozhodného obdobia - II. štvrťrok 1999, prvá valorizácia patrí až od 1.7.2003, navyše od 1.7.2003
valorizovaná bola už suma predtým valorizovaná. Valorizovaná suma 11.268 pozostáva zo sumy 9.528
(zárobok z nesprávneho rozhodného obdobia) + 781 ( nepatriace percento 8,2 za rok 2001) + 959 (čo

je vykonanie valorizácie z už valorizovanej sumy 10.309). Valorizácia sa každý rok vykonávala vždy len
zo zárobku spred vzniku škody a až potom sa k nemu pripočítavajú sumy za jednotlivé roky z tejto sumy
prvotného zárobku. Do 3/2002 sa taktiež odpočítavali prvotné sumy poberaných invalidných dôchodkov
od oboch inštitúcií. Pokiaľ škoda za obdobie ČID nevznikala, na základe už uvedeného žiadali opraviť
výpočty v tabuľkách na str.14-15 takto:

prvú valorizáciu vykonať od 1.7.2003 o 9,3 % za rok 2002. Poznámka: v tabuľke na str. 14 aj 15 je od
1.7.2003 valorizovaná suma už predtým valorizovaná. Valorizovaná suma 20.534 pozostáva zo sumy
17.363 (zárobok z rozhodného obdobia) + 1.424 (nepatriace percento 8,2 za rok 2001) + 1.747 (čo je
vykonanie valorizácie z už valorizovanej sumy 18.787. V tabuľke od 6/2003 preto treba použiť zárobok
z rozhodného obdobia á 17.363,- Sk a od 1.7.2003 á 17.363 + 1.615 (9,3 % valorizácia) = 18.978,- Sk.

Redukcia sa prvých dvanásť mesiacov nevykonávala a platila len do 31.3.2002.

Znalkyňa sa písomne vyjadrila k predmetným námietkam vedľajšieho účastníka, pričom uviedla, že na
str. 5 je formálna chyba v priznaní invalidného dôchodku, na str. 4 je tento dátum správny. Pri bode 2/ s
tvrdením, že na str. 7 je nesprávne určené rozhodné obdobie, sa nestotožnila, podľa nej „škoda“ vznikla

zamestnancovi dňom pracovného úrazu a od tohto dátumu sa má vychádzať. Keby mu pracovný úraz
nebol vznikol, neboli by potrebné žiadne náhrady. Prepočet podľa požiadavky vedľajšieho účastníka je
prílohou č.1 k listu, ale ako už vyššie uviedla, nestotožňuje sa s ním. Nakoľko nemá k dispozícii súdny
spis, na výpočet priemerného zárobku „pred vznikom škody“ t.j. za 4. štvrťrok 1999 použila zárobok
určený vedľajším účastníkom, ktorý tvorí prílohu jej znaleckého posudku a je súčasťou súdneho spisu

na str. 202 (viď príloha č.2 tohto listu). Jeho výška je 10.109,- Sk ( t.j. oproti jej výpočtu, kde použila
rozhodné obdobie, je vyšší o 581,- Sk). Výpočet je spracovaný do 19.12.2001. Pri bode 3/ pri tomto
bode nerozumela, prečo vedľajší účastník zmenil svoj názor z 15.10.2008, kde vo svojom prepočte -
viď str. 202-203 súdneho spisu - príloha č.2 tohto listu, je ním vypočítaná valorizácia presne tak, ako juvypočítala ona t.j. 1.krát za rok 2001 a to od 1.7.2002 (Opatrenie 340/2002 Z.z. v zmysle § 1 ods.l písm.
g) zák. č. 320/1993 Z.z. - 8,2 % od 1.7.2002), 2.krát z rok 2002 od 1.7.2003 (Opatrenie 199/2003 Z.z.
- 9,3 % od 1.7.2003). Takto valorizáciu počítala aj ona vo svojom znaleckom posudku, t.j. rovnako, ako

vedľajší účastník v prepočte zo dňa 15.10.2008 a podľa nej je tento výpočet správny. K bodu 4/ udáva,
že je to irelevantné vzhľadom na vyššie uvedený bod.

Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2010 znalkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho
znaleckého posudku a vzhľadom k tomu, že pred pojednávaním si vydiskutovali zo stranami námietky

vznesené vedľajším účastníkom, uviedla, že znalecký posudok vypracovala ako náhradu po pracovnom
úraze, ktorá sa potom mení na pracovnú rentu, ktorú skutočnosť si vydiskutovala znalkyňa s právnou
zástupkyňou vedľajšieho účastníka a tým pádom je znalecký posudok vypočítaný odlišne, ako výpočet
vedľajšieho účastníka. Nezhodujú sa v právnej otázke, týkajúcej sa valorizácie tak, ako to namieta
právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka vo svojom písomnom vyhotovení. Pred začatím pojednávania
na chodbe sa účastníci konania dohodli a tým pádom znalkyňa je rada, že sa dohodli, vzhľadom na

obsiahlosť a zložitosť súdneho spisu - veci. Znalkyňa k vypracovanému znaleckému posudku uviedla, že
ona robila výpočet z iného hľadiska, ako právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka. Uznáva, že právna
zástupkyňa vedľajšieho účastníka je študovanou právničkou a je v týchto otázkach lepšia, čo je čisto
právna otázka a nie ekonomická otázka. Ďalej uviedla, že verí tomu tak, ako uviedla právna zástupkyňa
vedľajšieho účastníka, že majú kopec prípadov a že jej posúdenie je správne. Znalkyňa by musela ísť za

iným právnikom ohľadom tejto otázky, ktorú namietala právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka a bolo
by to nehospodárne a zdĺhavé, nemá to význam, keď sa právni zástupcovia účastníkov konania dohodli.

Podľa § 195 ods.1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za

škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

Podľa § 6 ods.2 Vyhl. č.32/1965 Zb. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom
sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol

poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené, alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom,kultúrnomašportovomživoteamožnosťvoľbypovolaniaaďalšiehosebavzdelávania;pričom
sa prihliada na to, či ide o muža, alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

Podľa§9ods.1Vyhl.č.32/1965Zb.posúdeniesavykonáva,lenčostavpoškodenéhomožnopovažovať
za ustálený.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd mal preukázané, že

žalobca bol zamestnaný u žalovaného od 1.2.1994 ako zvárač. Dňa 31.8.1999 utrpel pracovný úraz, a
to tak, že po páde z rebríka z výšky asi 2 metrov spadol na chrbát a utrpel viaceré poranenia, z ktorých
najvážnejšia bola zlomenina stavca chrbtice. V dôsledku tohto pracovného úrazu bol práceneschopný
od 31.08.1999 až do 23.3.2000 a bol viackrát hospitalizovaný v rôznych nemocniciach. Následne mu
bol rozhodnutím sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24.3.2000 odo dňa 22.3. 2000 priznaný

čiastočný invalidný dôchodok vo výške 1.761,- Sk a dňom 18.10.2001 bol uznaný za plne invalidného. V
súvislosti s predmetným pracovným úrazom mu bola vyplatená strata na zárobku počas PN a rovnako
aj náhrada za utrpenú bolesť. Žalovaný mu však nevyplatil náhradu za stratu na zárobku po skončení
PN a neposkytol mu ani náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a preto sa žalobca domáhal
vyplatenia týchto nárokov predmetnou žalobou. V priebehu konania potom, ako vo veci boli podané

2 znalecké posudky a to jednak znalecký posudok z odboru zdravotníctva; odvetvie neurológia, ktorý
vypracovala MUDr. O. a znalecký posudok z odboru ekonómia, odvetvie účtovníctvo, ktorý vypracovala
Ing. E. sa, účastníci konania sa dohodli a žalovaný na pojednávaní konanom dňa 25.10.2010 nárok
žalobcu, pokiaľ sa týka náhrady za stratu na zárobku po skončení PN, čo do základu a výšky 4.678,85
EUR uznal. Z uvedenou výškou nároku zo strany žalobcu súhlasil aj vedľajší účastník, preto súd v tejto

časti rozhodol rozsudkom na základe uznania podľa § 153a ods.l OSP.

Pokiaľ sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, súd vyhovel aj v tejto časti žalobe žalobcu a priznal
žalobcovi 1.593,31 EUR (48.000,- Sk). Súd mal v konaní preukázané, jednak z výpovedí žalobcu, ako ajpripojenýchznaleckýchposudkovkpredmetnémuspisu,žebodovéohodnoteniepredstavuje400bodov,
pokiaľ sa týka SSU, pričom dňa 16.7.2002 bola urobená perkutánna endoskopická disektomina partialna
pod Rtg kontrolou L4/5 l.dx. po ktorej bolo možné považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený. V

závere znaleckého posudku okrem iného znalkyňa uviedla, že predpokladá, že ťažkosti, ktoré vznikli
v priamej súvislosti s úrazom zo dňa 31.8.1999 budú u žalobcu pretrvávať aj v budúcnosti ako trvalé
následky po predmetnom úraze. Súd mal ďalej preukázané z výpovedi žalobcu, ktorú žalovaný, ako ani
vedľajší účastník nenamietali, že v dôsledku predmetného pracovného úrazu žalobca je značne sťažený
v možnostiach uplatnenia sa v spoločenskom i rodinnom živote. Pred úrazom pracoval na plný pracovný

úväzok, rekreačne športoval (futbal) a venoval sa turistike, bicykloval sa, po úraze na bicykli už nebol,
futbal nehral, nemôže dlhšie šoférovať auto, chodí len na babete. Na dlhšiu turistiku nechodí. Berie
lieky od bolesti pri dlhšej ceste a chodení. Pred úrazom zvykol okopať aj záhradu a to veľký lán, pokosiť
veľký kus spolu aj s otcom; tieto činnosti v súčasnosti už vykonávať vôbec nemôže, pretože sa mu
to už nedá, zvykne okolo domu už len zamiesť, iné sa mu robiť nedá. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti potom súd bol toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada za sťaženie spoločenského

uplatneniapodľa§6ods.2Vyhláškyč.32/1965Zb.vovýškedvojnásobkubodovéhoohodnotenia,pričom
l bod predstavuje 60,- Sk x 400 bodov = 24.000,- Sk = 796,65 EUR x 2 = 1593,31 EUR.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania vo výške zaplatených preddavkov na znalecké

dokazovanie vo výške 315,97 EUR (dňa 08.03.2007 - 5000 Sk, t.j.165,97 EUR a dňa 23.10.2009 -
150 EUR) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.861,97 EUR a to podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia
spolu vo výške 2.967,10 EUR a to v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Pri vyčíslení trov konania

vychádzal z hodnoty sporu vyčíslenej ku dňu 20.12.2003 t.j. v hodnote 188.955,- Sk.

Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za nasledovné úkony právnych služieb:

1. dňa 20.12.2003 - prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume

6.318,- Sk vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb,

2. písomné podanie na súd vo veci samej - podanie žaloby z 02.02.2004 v sume 6.318,- Sk vyhlášky č.
163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

3. písomné vyjadrenie na súd z 03.09.2004 v sume 6.318,- Sk vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

4. písomné vyjadrenie na súd z 21.10.2004 v sume 6.318,- Sk vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

5. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen dňa 08.12.2004 v sume v sume 3.159,- Sk vyhlášky
č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - súd tu priznal
iba polovicu z odmeny, ktorú si uplatnil právny zástupca, v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002

Z.z. nakoľko pred začatím pojednávania bolo vyhlásené uznesenie, že konanie sa zastavuje.

6. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen dňa 28.02.2007 v sume 6.350,- Sk podľa § 14 ods.
1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov v spojení s § 10 ods. 1 vyhl.

7. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu o
preddavku z 30.03.2007 v sume 3.175,- Sk podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. oodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v
spojení s § 10 ods. 1 vyhl. a s § 14 ods. 3 vyhlášky

8. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
o preddavku z 18.06.2007 v sume 3.175,- Sk podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v
spojení s § 10 ods. 1 vyhl. a s § 14 ods. 3 vyhlášky

9. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen dňa 03.12.2008 v sume 6.350,- Sk podľa § 14 ods.
1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov v spojení s § 10 ods. 1 vyhl.
medzisúčet v Sk = 47.481,- Sk = 1.576,08 EUR

10. písomné podanie na súd vo veci samej z 22.09.2009 v sume 210,81 EUR podľa § 14 ods. 1 písm.

a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky

11. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen dňa 23.09.2009 v sume 210,81 EUR podľa § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky

12. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen dňa 25.10.2010 v sume 210,81 EUR podľa § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky

Vyššie vymenované úkony právnej služby mal súd preukázané ako úkony právnych služieb, pričom
doklad o uskutočnení týchto úkonov sa nachádza aj v súdnom spise a súd ich považoval za účelné.

K tomu súd ďalej priznal za rok 2003 1 x režijný paušál v sume 128,- Sk, za rok 2004 4 x režijný paušál

v sume 136,- Sk, t.j. 544,- Sk, za rok 2007 3 x režijný paušál v sume 178,- Sk, t.j. 534,- Sk, za rok 2008
1 x režijný paušál v sume 190,- Sk. Spolu v sume 1396,- Sk = 46,34 EUR. K tomu súd ďalej priznal
za rok 2009 2 x režijný paušál v sume 6,95 EUR/úkon = 13,90 EUR a za rok 2010 1 x režijný paušál
v sume 7,21 EUR/úkon = 7,21EUR.

Súd taktiež priznal náhradu hotových výdavkov z titulu cestovných náhrad:
1. pri ceste na OS Zvolen a späť dňa 08.12.2004 v sume 1.320,- Sk (priemer 7,76 l na 100 km, pri cene
33,60 Sk = 2,60 Sk/ km, spotreba PHM 150 km x 2,60 Sk + 150 km x 6,20 Sk),
2. pri ceste na pojednávanie a späť dňa 28.02.2007 v sume 1.326,- Sk (priemer 7,33 l na 100 km, pri
cene 36,10 Sk = 2,64 Sk/ km, spotreba PHM 150 km x 2,64 Sk + 150 km x 6,20 Sk),

3. pri ceste na pojednávanie a späť dňa 03.12.2008 v sume 1.189,- Sk (priemer 7,33 l na 100 km, pri
cene 33,20 Sk = 2,43 Sk/ km, spotreba PHM 150 km x 2,43 Sk + 150 km x 5,50 Sk),

medzisúčet = 3. 835,- Sk = 127,30EUR
4. pri ceste na pojednávanie a späť dňa 23.09.2009 v sume 40,75 EUR (priemer 7,33 l na 100 km, pri

cene 1,210 EUR = 0,0887 EUR/ km, spotreba PHM 150 km x 0,0887 EUR + 150 km x 0,183 EUR),
5. pri ceste na pojednávanie a späť dňa 25.10.2010 v sume 41,29 EUR (priemer 7,33 l na 100 km, pri
cene 1,260 EUR = 0,0923 EUR/ km, spotreba PHM 150 km x 0,0923 EUR + 150 km x 0,183 EUR).

Súd taktiež priznal náhradu za stratu času podľa ustanovenia § 15 písm b) a ustanovenia § 17 vyhlášky:

1. dňa 08.12.2004 účasť na pojednávaní - vo výške 3.396,- Sk (1/24-ina výpočtového základu určeného
podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov, t.j. 566,- Sk za každú aj začatú polhodinu = 6 x 566,- Sk = 3.396,- Sk),
2. dňa 28.02.2007 účasť na pojednávaní - vo výške 1.782,- Sk (1/60-ina výpočtového základu určeného
podľa ustanovenia §1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2005 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t.j. 297,- Sk za každú aj začatú polhodinu
= 6 x 297 Sk = 1.782,-Sk),
3. dňa 03.12.2008 účasť na pojednávaní - vo výške 1.902,- Sk (1/60-ina výpočtového základu určeného
podľa ustanovenia §1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2005 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov zaposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t.j. 317,- Sk za každú aj začatú polhodinu
= 6 x 317 Sk = 1.902,-Sk),

medzisúčet - 7.080,- Sk = 235,01 EUR

4. dňa 23.09.2009 účasť na pojednávaní - vo výške 69,54 EUR (1/60-ina výpočtového základu určeného
podľa ustanovenia §1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2005 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov,t.j.11,59EURzakaždúajzačatúpolhodinu

= 6 x 11,59 EUR = 69,54 EUR),
5. dňa 25.10.2010 účasť na pojednávaní - vo výške 72,12 EUR (1/60-ina výpočtového základu určeného
podľa ustanovenia §1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2005 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov,t.j.12,02EURzakaždúajzačatúpolhodinu
= 6 x 12,02 EUR = 72,12 EUR).

Trovy právneho zastúpenia spolu 2.861,97 EUR.
Podľa § 195 ods.1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

Podľa § 6 ods.2 Vyhl. č.32/1965 Zb. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom
sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené, alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,

politickom,kultúrnomašportovomživoteamožnosťvoľbypovolaniaaďalšiehosebavzdelávania;pričom
sa prihliada na to, či ide o muža, alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

Podľa§9ods.1Vyhl.č.32/1965Zb.posúdeniesavykonáva,lenčostavpoškodenéhomožnopovažovať

za ustálený.

Poučenie:

Odvolanie voči rozhodnutiu ohľadom nároku týkajúceho sa náhrady straty na zárobku po skončení PN
vo výške 4.678,85 EUR nie je prípustné. (§ 202 ods.l OSP)

Proti zvyšným výrokom tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach
( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.)