Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413010196
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5413010196.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2014 v
Žiline, o odvolaní obžalovaného S. T. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/80/2013
zo dňa 26.6.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín uznal obžalovaného S. T. vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že:

v Babíne a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 10.1.2012 do 26.2.2014, si ako rodič neplnil riadne

a včas svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu voči jeho synovi H., nar. XX.XX.XXXX a voči jeho dcére
S., nar. XX.X.XXXX vyplývala zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol v období od
1.1.2005doterazurčenýrozsudkomOkresnéhosúduDolnýKubín,sp.zn.11P/48/2005zodňa7.10.2005
sumou 1.000,- Sk (39,19 Eur) mesačne voči synovi H. a sumou 650,- Sk (21,58 Eur) mesačne vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky W. A., avšak pre účely tohto trestného konania bola,
vzhľadom na § 62 ods. 3 Zákona o rodine, výška vyživovacej povinnosti obvineného voči dcére S. určená

podľa § 7 ods. 1 Tr. por., a to:
- od 1.7.2011 do 30.6.2012 sumou 25,99 Eur mesačne,
- od 1.7.2012 do 30.6.2013 sumou 26,64 Eur mesačne,
- od 1.7.2013 do 26.6.2014 sumou 27,12 Eur mesačne,
pričom vyživovaciu povinnosť si v žalovanom období bez vážneho dôvodu vôbec neplnil, hoci v
žalovanom období mal finančné prostriedky zo živnostenskej činnosti, po ukončení živnosti bol

dobrovoľne nezamestnaný a nepožiadal o vyplácanie sociálnej dávky, ale príležitostne brigádnicky
pracoval,apretomatkajehodetípožiadalaÚradpráce,sociálnychvecíarodinyDolnýKubín,onáhradné
výživné pre svoje deti, ktoré jej je vyplácané, čím takto obvinenému vznikol dlh na výživnom voči jeho
synovi H. vo výške 995,70 Eur a voči jeho dcére vo výške 801,06 Eur a takto konal napriek tomu,
že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/32/2011 zo dňa 28.10.2011, právoplatným dňa
9.1.2012, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „zanedbania povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1

Tr. zák.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods.
4 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný písomným podaním, doručeným okresnému súdu
dňa 14.7.2014, teda v zákonnej lehote, riadne a včas, pričom namietal, že Okresný súd v Dolnom Kubíne
neprihliadol na to, že mu zamestnávateľom nebola vyplatená mzda vo výške 40.000,- Kčs, kde zostal

celkom bez finančných prostriedkov a nemal z čoho výživné zaplatiť. Proti bývalému zamestnávateľovi
podal trestné oznámenie. Dňa 1.4.2014 nastúpil do firmy a začal dlžné výživné splácať. Je si vedomý
svojho dlhu na výživnom a chce ho čo v najkratšom čase zaplatiť. Tým, že bol odsúdený príde nielen
o prácu, ale aj o možnosť splatiť svoj dlh na výživnom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného odvolací súd konal v jeho neprítomnosti,
nakoľkoobžalovanýsanaverejnézasadnutienedostavil,neospravedlnilsa,napriektomu,žeoverejnom
zasadnutí bol riadne a včas upovedomený. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

aodôvodnenosťnapadnutéhorozsudku,akoaj správnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo.Mal
pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného S. T. nie je
dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7, práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por.,
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14
Tr. por. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom

procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým
vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú

reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný
spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Právna kvalifikácia
súdeného skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák.
spáchaného závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b) Tr. zák. zodpovedá správnym
úvahám súdu prvého stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku

práve podľa tohto uvedeného zákonného ustanovenia.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočností podľa príslušných
ustanovenízákonavotázkeviny atrestu.Odôvodnenierozsudkutedasúdučinilvsúladesustanovením
§ 168 Tr. por. Závery okresného súdu, ktoré sú prezentované vo výrokovej časti rozsudku a týkajú sa
výroku o vine a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si odvolací súd v celom
rozsahu osvojuje a v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

K výroku o vine môže krajský súd len stručne uviesť, že obžalovaný je jednoznačne otcom svojich detí
a bola mu určená výška vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp.zn.
11P/48/2005. Okresný súd pritom riešil ako predbežnú otázku či obžalovaný bol v období, ktoré sa
mu kladie za vinu, schopný pri riadnom plnení svojich povinností platiť výživné voči svojim deťom vo

výške určenej v rozsudku. Je pritom zrejmé, že obžalovaný dlhodobo neplatí výživné a táto skutočnosť
sa nezmenila ani po predchádzajúcom právoplatnom odsúdení. Obžalovaný z neplnenia vyživovacej
povinnosti je jednoznačne usvedčovaný svedkyňou W. A., ako aj svedkyňou I. S. a pripojenými listinnými
dôkazmi.

Obžalovaný vo svojich odvolacích námietkach neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na správnosť rozhodnutia okresného súdu. Na skutočnosť, že mu nebola vyplatená mzda síce možno
prihliadať, avšak v prípade, keď obžalovaný dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť, mal príjem z
brigádnickej činnosti, vyjadroval sa aj k tomu, ako si zarábal peniaze „na čierno“ a z týchto skutočnostímožno jednoznačne dospieť k záveru, že obžalovaný pri riadnom plnení svojich povinností bol schopný
a spôsobilý platiť výživné voči svojim deťom, avšak napriek tomu tak nekonal. Ním uvádzané skutočnosti
nijakým spôsobom neovplyvnili správnosť rozsudku okresného súdu pokiaľ ide o výrok o vine. Naviac

aj sám obžalovaný potvrdil, že výživné voči svojim deťom neplatil, nemal žiadne zdravotné obmedzenie
a aj zarábal finančné prostriedky. Nezaevidoval sa na úrade práce a neprihlásil sa tiež ako poberateľ
dávok v hmotnej núdzi, pričom z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu mu bol zadržaný vodičský preukaz.
Tým aj vlastným konaním a jazdou pod vplyvom alkoholu sa pripravuje obžalovaný o možnosť nájsť si
vhodné zamestnanie.

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie pri hodnotení dôkazov okresným súdom. Okresný súd dospel
k správnemu záveru o vine obžalovaného a o naplnení všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák., keďže obžalovaný
najmenej 3 mesiace v období 2 rokov úmyselne si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného.
Naviac sa tohto konania dopúšťal po dlhší čas a v predchádzajúcich 24 mesiacoch bol za taký čin

odsúdený.

Okresný súd rozhodol správne aj pokiaľ ide o výrok o treste, keď uložil obžalovanému nepodmienečný
trest odňatia slobody. Je nesporné, že obžalovaný má v registri trestov 9 záznamov, pričom odsúdený
bol nielen slovenskými súdmi, ale aj súdmi v Českej republike. Obžalovaný sa pritom konania, ktoré sa

mu kladie za vinu, dopúšťal aj počas skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia a je teda zrejmé, že
predchádzajúci trest nemal na neho žiadny výchovný vplyv. Preto pokiaľ okresný súd dospel k záveru
o nutnosti uloženia nepodmienečného trestu, jeho úvahy sú správne. Rovnako správna a zákonná je
aj výmera trestu a zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko aj k tomuto výroku sú splnené všetky zákonné predpoklady.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keď odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je v žiadnom smere dôvodné, odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.