Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jozef Mačej

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710200886
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2710200886.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci výkonu rozhodnutia v prospech oprávneného otca: Ing. X. G., nar.
XX. A. XXXX, bytom D. U. č. X, X., zast.: W. C., nar. XX. U. XXXX, bytom P. XX, X., proti povinnej: X.
G., nar. XX. Y. XXXX, bytom O. č. XX, prechodne T. I. č. XX, X., o výkon rozhodnutia o úprave styku
otca s maloletou T. G., nar. XX. T. XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny so sídlom v Senici, na odvolanie povinnej matky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica

zo dňa 16. augusta 2013 č. k. 3Em/1/2010-164 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca maloletej, ktorým sa domáhal
nariadenia výkonu rozhodnutia Okresného súdu Skalica č. k. 3C/40/2008-190 z 21. októbra 2008,

ktorým tento rozviedol manželstvo účastníkov konania s tým, že maloletú T. G., nar. XX. T. XXXX zveril
do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú výživné v sume 4.000 Sk mesačne.
Krajský súd v Trnave rozhodnutím č. k. 23Co/75/2009-369 zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak,
že maloletú zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a upravil styk maloletej s otcom
tak, že otec je oprávnený stretávať sa v mal. T. každý párny týždeň v roku od piatku od 19.00 hod.
do nedele do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná ju na styk riadne pripraviť a v určitom čase, v

mieste svojho bydliska dieťa odovzdať otcovi a otec je povinný dieťa v mieste bydliska matky vrátiť
riadne a včas. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 251 ods. 1, § 272 ods. 1 písm.
a/ až ods. 5, § 273 ods. 1 a 2 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení -
Občianskehosúdnehoporiadku),keďvkonanínebolovýsluchommatkymaloletej,opatrovníkamaloletej
a ani maloletou potvrdené, žeby matka ako povinná z rozsudku Krajského súdu v Trnave porušila
vykonateľné právo otca na styk s maloletou T. v tej dobe, ako otec tvrdil vo svojom návrhu na výkon

rozhodnutia ukladaním pokút matke a v ďalších jeho podaniach. Zo zhodných výpovedí matky maloletej
a maloletej mal súd prvého stupňa preukázané, že matka maloletú upozorňuje každý parný víkend na
stretnutie s otcom a maloletú na styk s otcom pripraví. Matka nebráni maloletej v styku s otcom, styk
s otcom jej pripomína. Maloletá je pripravená tráviť víkend s otcom nielen v súdom určené dni, ale
aj mimo týchto dní. Bráva si k nemu učebnice, školské pomôcky, dostatok ošatenia. Taktiež maloletá
neodmieta styk s otcom, je u otca rada a jednorazové zmarenie styku (keď si maloletá dohodla s otcom

náhradný termín styku) nie je možné pripísať na vrub matky ako jej úmyselné konanie, resp. zmarenie
styku pre matkinu nedbanlivosť. K dňom, ktoré uvádza otec ako dni zmareného styku s maloletou, súd
prvého stupňa uviedol, že nezistil, že by matka dobrovoľne nesplnila súdne rozhodnutie a zmarila ho
tým, že nepripravila maloletú na styk s otcom, pričom k tomu prispeli vyhýbavé, či zmätočné odpovede
otca o dodržiavaní súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca na výkon
rozhodnutia prihliadal i na vek maloletej, ktorá má 14 rokov a je spôsobilá dohodnúť sa s tým ktorýmrodičom o styku i samostatne, aby to vyhovovalo otcovi i maloletej. O trovách konania rozhodol súd
prvého stupňa tak, že matke maloletej ich nepriznal, pretože si ich neuplatnila.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený otec, prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu,

ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil v zmysle jeho návrhu.
Uviedol, že súd nevyhodnotil objektívne oznámenia o nepripravenosti dcéry na stretnutie s otcom.
Súd konal nezákonne a protiprávne. Krajský súd v Trnave svojím uznesením č. k. 11CoE/387/2011-97
už zrušil uznesenie súdu prvého stupňa pre procesné pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v
nepredvolaní otca k výsluchu matky a maloletého dieťaťa za účasti jeho opatrovníka a v realizovaní

výsluchu bez prítomnosti otca, resp. pre porušenie základného práva účastníka konania vyplývajúceho
z Ústavy SR, práva na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti. Postupom súdu prvého stupňa
mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. K predmetnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa
mal prispieť aj podnet na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči konajúcej sudkyni, ktorej bolo
nakoniec uložené písomné napomenutie. V závere uviedol, že rozsah a špecifikáciu zmeny návrhu
necháva na úvahe a posúdení odvolacieho súdu.

Matka maloletej ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 37 ods. 1 E. p. a § 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
vecne a právne správne, a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.).

Predmetom konania na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3Em/1/2010 je nariadenie výkonu rozhodnutia
uložením pokuty matke maloletej - rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C/40/2008-190 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/75/2009-369 v časti úpravy styku s maloletou.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým bol návrh otca maloletej zamietnutý.

Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov
napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov
prezentovaných súdom prvého stupňa odvolacím súdom s odkazom na ne (prvá časť ustanovenia §
219 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnený argumentoval spôsobom v ňom uvedeným,
odvolací súd k týmto námietkam dodáva:

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 272 ods. 1 písm. a/ O. s. p. súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe
vykonateľného rozhodnutia súdu.

Podľa § 272 ods. 3 O. s. p. pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa ods. 1 súd písomne vyzve
povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa ods. 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto
výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že
účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže
naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.Podľa § 273 ods. 1 O. s. p. ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený
uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200 eur. Pokutu
možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že rozhodnutím, ktorého výkon žiada otec maloletej
- oprávnený vykonať v časti styku s maloletou je rozhodnutie Okresného súdu Skalica č. k.
3C/40/2008-190 z 21. októbra 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
23Co/75/2009-369 z 18. novembra 2009, podľa ktorých je oprávnený - otec maloletej oprávnený sa
stretávať s maloletou T. každý párny týždeň v roku od piatku od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s
tým, že matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a v určitom čase, v mieste svojho bydliska dieťa

odovzdať otcovi a otec je povinný dieťa v mieste bydliska matky ho vrátiť riadne a včas.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli po zrušení uznesenia súdu prvého stupňa č. k. 3Em/1/2010-49
z 9. februára 2011 uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoE/387/2011-97 z 29. februára 2012
a vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vykonané výsluchy rodičov mal. T. najskôr dňa
16.7.2012 a následne ešte 6.8.2012, ktorých sa zúčastnili vždy obaja rodičia maloletej, maloletá a

zástupcovia účastníkov.

Z výsluchu otca maloletej vyplýva, že otec považuje za zmarené ohľadom jeho práva na styk tie dni,
ktoré uvádza vo svojich opakovaných podaniach, t. j. štvrtý párny týždeň roku 2010, šiesty párny týždeň
roku 2010, 12.3.2010, 23.4.2010, 17.12.2010, 31.12.2010, 18.5.2012, 1.6.2012, 15.6.2012, 29.6.2012.
Prekáža mu, že mu matka maloletej neodovzdáva maloletú, že ju neprivedie do jeho miestnosti (?)

a on maloletú bráva na verejnom priestranstve, kde ju môže ohrozovať chuligán. Prekáža mu, že
matka maloletej nebýva doma, keď sa má realizovať styk. Čo sa týka dvoch nezrealizovaných stretnutí
uvádzaných v samotnom návrhu na výkon rozhodnutia (štvrtý a šiesty párny týždeň roku 2010) uvádza,
že mu maloletá vtedy oznámila, že majú nejaký program, napríklad oslavu narodenín alebo návštevu
z iného mesta. Oznámenie maloletej o tom, že sa nemôže stretnúť s ním berie ako fakt, nechce jej

spôsobovať traumu. Matka maloletej s ním od rozvodu nekomunikuje ohľadom styku s maloletou, pred
každým stretnutím si telefonuje s maloletou. K ostatným dňom uvádzaným v podaniach oprávneného sa
oprávnený nevedel konkrétne vyjadriť, len uviedol, že má súd vychádzať z jeho podaní, avšak uviedol,
že ku všetkým trom dňom (t. j. 1.6.2012, 15.6.2012 a 29.6.2012) mu maloletá uviedla do telefónu, že
nepríde, dôvod mu neoznámila.

Maloletá pri výsluchu opísala priebeh stretnutí s otcom, uviedla, že si vždy stretnutia s otcom potvrdia
telefonicky, zvezie sa výťahom dole, prejde vchodovou časťou a zhruba 10 krokov od vchodu ju čakáva
otec (oprávnený). Keď má nejakú akciu a nemôže sa zúčastniť stretnutia s otcom, oznámi to otcovi
vopred a otec (oprávnený) vždy na to povie, že dobre. Maloletá uviedla, že matka (povinná) jej nikdy
nebránila, ani nezakazovala stýkať sa s otcom. Dňa 31.12.2011 sa nestretla s otcom, čo mu však

oznámila vopred a on proti tomu neprotestoval. Opísala i zaužívaný spôsob ako trávi Štedrý deň. V júni
2012 možno s otcom nebola, zrejme boli na nákupoch. S oboma rodičmi má dobrý vzťah, cez týždeň
chce byť s matkou (povinnou) a cez víkend s otcom (oprávneným). Prekáža jej, že sa rodičia doťahujú
a nie je jej príjemné, keď mama (povinná) musí ísť na súd, vníma to tak, že otec robí matke naschvál.

Z výsluchu povinnej k veci vyplýva, že táto prakticky súhlasí s výpoveďou maloletej, nikdy maloletej styk

s otcom nezakazovala.

V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie pokuty (resp. opakovaných
pokút) matke maloletej - povinnej. Povinná maloletú na styk upozorňuje, pripravuje, pripomína jej
ho. Vždy keď sa maloletá styku nezúčastní, informuje o tom oprávneného vopred telefonicky. Sám
oprávnený uvádza, že o nekonaní sa toho ktorého styku bol informovaný maloletou. Jeho subjektívne

pocity o tom, prečo sa maloletá styku v takéto dni nezúčastní, nie sú dôležité. Ak maloletá o nekonaní
sa styku v konkrétny dátum oprávneného informuje (a to v dostatočnom predstihu), nemožno hovoriť o
zmarení styku povinnou. Je nepochopiteľné podávanie opätovných oznámení otca o nekonaní sa stykuv prípadoch, kedy mu maloletá nekonanie sa styku telefonicky oznámila (napr. Vianoce 2011). Práve
takéto prípady maloletú traumatizujú a môžu ju samu presviedčať o nestretaní sa s otcom (napriek tomu,
že ho má rada, pozn. odvolacieho súdu). Maloletá má v súčasnosti (v čase rozhodovania odvolacieho

súdu) takmer 18 rokov. Ak je spôsobilá sama chodiť trebárs do školy (bez sprievodu matky) a bola
schopná tak robiť i v čase, keď mala 14 rokov, musí byť spôsobilá zísť sama na výťahu a čakať na
oprávneného pred vchodom, 10 krokov od vchodu. Na tejto trase jej podľa vlastného vyjadrenia (i podľa
názoru odvolacieho súdu) nemôže hroziť poškodenie zdravia, ktoré opisuje oprávnený. Odovzdanie
maloletej otcovi v mieste bydliska matky maloletej v zmysle rozhodnutia súdu by bolo možné takisto

vyložiť i tak, že otec maloletej je povinný prevziať ju pred dverami jej bytu, t. j. bytu, v ktorom býva
maloletá s matkou. V prípade tak striktného chápania každej takejto skutočnosti by bolo možné podávať
oznámenia o nekonaní sa styku s maloletou prakticky neustále a to každou zo zúčastnených strán.

Odvolací súd dodáva, že je v záujme otca maloletej - oprávneného, aby udržiaval s maloletou i povinnou
usporiadané vzťahy a oddelil vzťah k povinnej od vzťahu k maloletej, ktorá neustálymi výpadmi medzi
svojimi rodičmi trpí. Záujem maloletej je tu prvoradý a oprávnený i povinná sa mu musia podrobiť v

každom ohľade.

Ak potom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na výkon rozhodnutia, resp. jeho návrh na uloženie
pokuty matke maloletej (povinnej) pre odmietnutie prípravy a neodovzdanie maloletej oprávnenému
(zmarenie), urobil tak správne, pretože na jej uloženie nebol dôvod. Oprávnený vo svojom odvolaní
neuvádza žiadne nové skutočnosti. Počas dvoch výsluchov oprávnený neuviedol žiadne skutočnosti,

ktoré by skutočne poukazovali na neplnenie si povinností povinnej vyplývajúcich jej z úpravy styku otca
s maloletou dcérou. Naopak z výsluchov oprávneného i jeho maloletej dcéry vyplýva, že vzťah medzi
nimi je dobrý a srdečný a že o stretnutiach sa vzájomne informujú prakticky bez problémov. Subjektívne
pričítanie každého neuskutočneného stretnutia zo strany oprávneného na vrub povinnej, napriek tomu,
že maloletá mu oznámi dôvod neuskutočnenia stretnutia, nie je možné nijako ovplyvniť.

Odvolací súd pre dôvody vyššie uvedené preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu jeho
vecnej a právnej správnosti (podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., keď v odvolacom konaní prakticky úspešnej povinnej nepriznal právo na ich náhradu, lebo si
žiadne neuplatnila (resp. žiadne jej zo spisu nevyplývajú).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.