Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214200859
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3214200859.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému: P. F., bytom a miestom podnikania W. nad
W., X. XXX/XX, IČO: 34 477 128, o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 27. marca 2014, č.k. 4Er/166/2014 - 14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 01.02.2014 navrhol vykonanie exekúcie
voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, vydaného JUDr. Michalom

Rašlom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., sp. zn. SR 02703/12 zo dňa 12.07.2012, na základe ktorého bol povinný zaviazaný plniť
oprávnenému pohľadávku 1.881,45 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa právny vzťah medzi
účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval za vzťah spotrebiteľský
a zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bez
právneho významu právna forma zmluvy. Mal za to, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol

spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho
povolania, ani zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade súd prvého stupňa zvážil aj
označenie povinného ako živnostníka, ktoré oprávnený vo svojom formulári používa, a dospel k záveru,
že samotné označenie povinného - fyzickej osoby dvojakým spôsobom, raz ako podnikateľ a raz ak
nepodnikateľ, nie je dôkazom preukazujúcim poskytnutie úveru na podnikateľský účel. Samotný účel ani
vzmluvevymedzenýnieje.Účelpovinnémuposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovnavýkonpodnikania,

tak ako to má na mysli dvojaké označenie povinného vyplnené v predtlači textu zmluvy o úvere, a tak
ako to vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu, však nie je v konaní preukázaný. Súd prvého stupňa
pritom poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku
(majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto
riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto

skutočnostipritomnemôžebyťlendvojakéoznačeniepovinného,dokoncaanivšeobecnýúdajouzavretí
zmluvy o poskytnutí úveru na výkon podnikania (ktorý oprávnený používa vo svojich zmluvách), ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s
takýmto zamestnaním, povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy
malo. V uvedenom zmysle však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd prvého stupňa
konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci formou dvojakého označenia

povinného v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má rovnaký
dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec, t. j. súd na vec musel aplikovať i ustanoveniazákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného mal za to, že v danej veci
sa použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách. Keď súd prvého stupňa ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo
zmluvy o úvere zo dňa 21.02.2011 vznikol spotrebiteľsko - zmluvný vzťah, konštatoval, že predmetná
zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2
písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov
(„RPMN“). Tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na
základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva
výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje
cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Takáto dohoda o vyplnení zmenky a
jej následné použitie je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda rozhodcovský

rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky a len na základe zmenky, ktorú vyplnil
oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že
plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, §
53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho zákonníka. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal
znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré

používa vo všetkých prípadoch. Dodal, že rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu
vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa,
čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a výrazne preberá len argumenty
oprávneného. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný
úrok v zmysle § 191/1950 Sb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Ďalej súd prvého stupňa dospel k

záveru, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal v rozpore so zákonom istinu a úroky z úveru v prospech
oprávneného a rozhodol tak na základe rozhodcovskej žaloby, ktorou žiadal oprávnený prisúdiť tieto
nedovolené plnenia, povinný ako spotrebiteľ nesmie doplácať na nezákonnosť postupu oprávneného
a rozhodcovského súdu, a preto náklady na rozhodcovské konanie nemôžu byť od neho vymáhané.
Súd prvého stupňa zároveň dospel k záveru, že rozhodcovská doložka prijatá v rozhodcovskej zmluve

je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka
(ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc
od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve

v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené
oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Súd prvého stupňa zastával názor, že ak rozhodcovská
zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku v

rozhodcovskej zmluve si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Vyhlásenie povinného v rozhodcovskej zmluve
zo dňa 15.04.2011, že bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rovnako
nespôsobuje prijateľnosť rozhodcovskej zmluvy a nezakladá právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko
aj v tomto prípade sa jedná o vopred predtlačený text, ktorý jednak splýva s ostatnými podmienkami,

ale zároveň nie je možné tento text meniť, upravovať, ale rozhodcovskú zmluvu možno len ako celok
prijať, alebo odmietnuť, pričom súd prvého stupňa zároveň poukázal na skutočnosť, že povinnému ako
slabšej strane boli v jeden deň predložené všetky doklady na podpis - zmenka, rozhodcovská zmluva,
zmluva o úvere a všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli vopred pripravené a doplnené v nich boli
len osobné údaje povinného a suma úveru, výška a počet splátok a dátum úhrady prvej splátky. Nakoľko

rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka
prieči dobrým mravom, výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli
splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, v danom prípade na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na výkon exekúcie.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie

veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal
za to, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v
konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný

titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Mal za to, že v
rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské

konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu
musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému, alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne

stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvého stupňa pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými

stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe

uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je

potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom

(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/.
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudokvydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval

rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 201,2

sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na pochybnosti o spotrebiteľskom, resp. nespotrebiteľskom
statuse povinného pri uzavieraní predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 15.04.2011, dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku - teda veriteľa (oprávneného). Bezpečným

preukázaním nespotrebiteľského statusu povinného pritom nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy
(poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, prípadne uvedenie jeho IČO,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie, resp. predmet činnosti odberateľa a aký
konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V
uvedenom zmysle teda oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a súd prvého stupňa tak dospel

k záveru, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským a na tento je potrebné
aplikovať príslušné právne normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa, ktorý právny záver súdu
prvého stupňa oprávnený v odvolaní nenamietal.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ak by
bol rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
postupoval podľa príslušných ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, musel by dospieť k
záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
je neplatné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá vystavila spotrebiteľa (povinného) do nevýhodného postavenia. Odvolací
súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná dohoda o vyplnení
zmenky, koncipovaná v bode 13. Všeobecných podmienok poskytovania úveru, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného) v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a

sleduje cieľ obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa.

Uvedené ustanovenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere a ktoré veriteľ používal vo vzťahu k
neurčitému počtu svojich klientov. Dohoda o vyplnení zmenky poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu
najmä v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy (suma všetkých peňažných nárokov

veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, pričom dátumom začiatkuúročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh), je len na ňom, aby určil, aká
je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v
podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže

zmenka je abstraktný právny úkon, čo odvolací súd považuje jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie
veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych
vzťahoch. Veriteľ môže vyplnením zmenky dosiahnuť obídenie ustanovení právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa (uvedenie neprimeranej odplaty, sankcií a pod.). Spotrebiteľ (povinný) pritom
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok

ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ chcel povinný úver získať, musel
adhéznu zmluvu o úvere aj s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami podpísať ako celok.
Dohodu o vyplnení zmenky preto súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú podmienku,
ktorá je podľa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení zo
zákona absolútne neplatná. Uvedenému nasvedčuje i súčasná právna úprava zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá v ustanovení § 5a ods. 1 písm. b/ neumožňuje zabezpečenie

uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom (do
dňa 30.04.2014 neumožňoval v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
ustanovení § 17 ods. 3).

Nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné

považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná,
odvolací súd má za to, že dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenku vyplniť a následne ani uplatniť
nárok zo zmenky na rozhodcovskom súde. Pokiaľ potom rozhodcovský súd nárok na podklade takejto
zmenky priznal, ide o plnenie priznané v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zároveň zastáva právny názor, že za neprimeranú

je potrebné považovať aj rozhodcovskú zmluvu v danej veci, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň
ako samotná zmluva o úvere, povinnému bola predložená oprávneným na vopred pripravenom
formulári, kde sa doplnili len údaje povinného a číslo a dátum uzatvorenia úverovej zmluvy, nebola
individuálne dojednaná, keď povinný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Veriteľ
mohol na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp.

rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
Výber rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie svojej
formulárovej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide
aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným

súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa
(veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú zmluvu v celosti
za neprijateľnú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98,

C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu odvolací súd vyhodnotil ako nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a
účinnom v rozhodnom období. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,

nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z
takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými

mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn.
IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc
na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a
nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku.Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.