Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Mészáros

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210200504
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3210200504.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevexekučnejvecioprávneného:Sociálnapoisťovňa,sosídlomvBratislave,Ul.29.
augusta č. 8, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Námestie M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému:
LA VALLATA SERVISZI, s.r.o., naposledy so sídlom Veľké Chlievany 89, IČO: 36 777 722, t.č. vymazaný
zobchodnéhoregistra,ovymoženie558,65Euratrovexekúcie,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. marca 2014, č.k. 5Er/65/2010 - 19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo
výške 41,06 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie vo výroku o
zastavení exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a § 58 ods. 1

Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa z Obchodného registra Slovenskej republiky zistil, že povinný
bol dňa 27.10.2012 vymazaný ex offo, pričom povinný zanikol bez právneho nástupcu, keď spoločnosť
povinného bola zrušená na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/187/2011 - 28
zo dňa 27.08.2012 z dôvodu uvedeného v § 8a ods. 1 písm. c/ zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom
registri v znení neskorších predpisov, t. j. že spoločnosť nemá žiaden majetok. Súd prvého stupňa na
základe uvedeného exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre nemajetnosť zrušený bez likvidácie a

následne vymazaný z obchodného registra. Zároveň povinný nemá právneho nástupcu, voči ktorému
by bolo možné ďalej viesť exekúciu. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203
ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a s poukazom na § 196, § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a
priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov
exekúcie v celkovej výške 41,06 Eur vrátane DPH. Súd prvého stupňa na úhradu trov exekúcie zaviazal
oprávneného s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, keďže exekúcia

bola v danom prípade zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
kedy úhradu trov exekúcie znáša oprávnený.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že
uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný výmazom
z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, strata spôsobilosti účastníka konania
robí exekúciu neprípustnou. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania,

zastával názor, že exekúcia mala by vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase rozhodovania súdu, to
znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré viedlo súd prvého stupňa k zastaveniu exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov

exekúcie. Mal za to, že súd pri uložení povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval súdny exekútor na účelné vymáhanie
nároku a či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal
na to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru nie je daný dôvod,

aby oprávnený znášal trovy exekúcie. V prípade, ak dôjde k zániku povinného z dôvodu jeho výmazu
z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu
exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú
možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie

súdu prvého stupňa zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2010, ktorý

bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi dňa 15.02.2010, domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 558,65 Eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, sp. zn. 700-1511459208-GC04/08 zo dňa 8.
decembra 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2009. Okresný súd Bánovce
nad Bebravou dňa 25.02.2010 udelil menovanému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi

poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky ohľadom povinného odvolací súd zistil, že
uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/187/2011 - 28 zo dňa 27. augusta 2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2012 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť LA VALLATA SERVISZI,
s. r. o., so sídlom Veľké Chlievany 96, IČO 36 777 722, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu

Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 17828/R. Povinný bol následne dňa 27.10.2012 ex offo vymazaný
z obchodného registra.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví,

ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti rozhodnutiam podľa § 57
ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ je prípustné odvolanie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa§203ods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.10.2013akdôjdekzastaveniuexekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 68 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku
spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na

právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa
zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu,
že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo
konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok
majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky oprávneného
neboli dôvodné.

Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné

v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného
registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku
a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode
uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie je nepochybne potrebné
rozhodnúť podľa citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí

uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka uvádza, že zánik
obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať
zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá
žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie,

rozdelenie spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že
v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok
povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín
uznesením č. k. 28CbR/187/2011 - 28 zo dňa 27. augusta 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
02.10.2012, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia

žiaden majetok. V posudzovanej veci bol preto daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku v príslušnom znení z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj keď oprávnený v danom
prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov
exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, boli v predmetnej veci splnené zákonné

dôvody na aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v príslušnom znení, podľa
ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený. Súd prvého stupňa postupoval preto vecne správne, keď za daných okolností
predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v príslušnom znení a
priznal poverenému súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených trov exekúcie a na ich úhradu

zaviazal podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku oprávneného.

Súd prvého stupňa pri ustálení výšky trov exekúcie správne postupoval podľa príslušnej vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnychexekútorov v príslušnom znení, pričom samotnú výšku trov exekúcie oprávnený vo svojom odvolaní ani
nenamietal.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1

O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.