Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112239407
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112239407.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov - matka: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F., D. XXX a
otec:H.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.A.P.,X.XXXX/XX,právnezastúpenéhoJUDr.MarekomBelkom,
advokátom, so sídlom v C., F. O. XXXX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o

návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č. k. 9P/360/2012-98 zo dňa 28. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o úprave styku p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku s a uznesenia okresného súdu n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk

otca s maloletou A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. P. každý párny týždeň v
sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod.
Zároveň rozhodol, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a následne
maloleté dieťa po skončení styku v mieste jeho bydliska odovzdá späť matke. Matke uložil povinnosť
maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a v stanovených termínoch ho riadne otcovi odovzdať. Vo
zvyšnej časti súd návrh otca zamietol s tým, že predbežné opatrenie platí na čas do nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O návrhu otca rozhodol okresný súd podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 2, 6, § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p. a
podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Prvostupňový súd poukázal na to, že účelom predbežného opatrenia
je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Tiež konštatoval, že navrhovateľ
predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby

sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej
úpravy. Takto rozhodnúť je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení predbežného opatrenia súd rozhoduje. Pre rozhodovanie súdu z
právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o predbežnom
opatrení. Použitie predbežného opatrenia prichádza do úvahy tak pred začatím konania, ako aj počas
konania, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu

na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah
dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu predbežného opatrenia. Súd zisťuje len tie
najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

Okresný súd dôvodil, že ku dňu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú rodičia
maloletého dieťaťa manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Na Okresnom súde v Žiline prebiehakonanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie o návrhu na rozvod
manželstva pod sp. zn. 9P/360/2012, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Ďalej dôvodil, že zhodnotením uvedených skutočností súd nemal preukázané, že by maloletému dieťaťu

hrozila ujma z dôvodu, že niektorý z rodičov nezabezpečuje riadnu a vhodnú starostlivosť o maloleté
dieťa, teda, že by bolo ohrozené zdravie alebo záujem maloletého dieťaťa. Zo zistených skutočností
vyplýva, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, pričom matka i otec súhlasia, aby
v rozhodnutí vo veci samej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke. Okresný
súd teda nemal preukázané, že by nastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali v uvedenom prípade

nariadenie predbežného opatrenia - zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov
predbežným opatrením. Otec podľa súdu neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné
vyvodiť záver, že je tu nebezpečenstvo hroziace maloletému dieťaťu, teda neosvedčil skutočnosti
odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa do matkinej osobnej starostlivosti
zamietol.

Pokiaľ ide o otázku výživného, konštatoval, že otec žiadal súd, aby ho zaviazal povinnosťou predbežne
prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne. Podľa okresného súdu, keďže otec
je ochotný prispievať dobrovoľne na výživu maloletého dieťaťa tak, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia
doručeného súdu dňa 13.01.2014, ktorú skutočnosť, že otec prispieva výživným na maloleté dieťa,
potvrdila aj matka vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.05.2014, súd nevidel dôvod, ani

naliehavú potrebu, aby otcovi túto povinnosť uložil predbežným opatrením, nakoľko tento v súčasnosti
dobrovoľne prispieva na výživu maloletého dieťaťa sumou 80,- eur, ktorú okresný súd považoval
za primeranú na pokrytie nevyhnutných výdavkov maloletého dieťaťa. Konštatoval, že vyživovacia
povinnosť k maloletej otcovi vyplýva priamo zo zákona a môže ju plniť aj dobrovoľne, bez rozhodnutia
súdu. Poznamenal, že pri konečnom rozhodovaní prihliadne na to, koľko otec reálne matke zaplatil na

výživnom, ktoré platby je však potrebné zo strany otca preukázať. Preto okresný súd v tomto smere
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti
rodičov k maloletému dieťaťu z toho dôvodu, že rodičia, ktorí spolu nežijú, sa o dieťati nedokážu
dohodnúť, a preto dočasná úprava pomerov je v záujme maloletého dieťaťa, a preto čiastočne vyhovel

návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

Okresný súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom z dôvodu, že je veľmi dôležité pre dieťa, aby vnímalo
vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Súd bol toho
názoru, že ak by sa maloleté dieťa nestýkalo so svojím otcom, vzhľadom na jeho vek by došlo k citovému
strádaniu, k postupnému pretrhnutiu všetkých citových väzieb medzi otcom a dieťaťom, a preto bolo

potrebné pre zdravý vývin dieťaťa, pre jeho celkový rozvoj po stránke citovej, rozumovej aj fyzickej,
mu zabezpečiť aj styk s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Pri svojom rozhodovaní o
konkrétnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom vychádzal zo skutočnosti, že maloletá má v čase
rozhodovania 2 roky, a prihliadnuc na jej denný režim súd upravil styk otca s maloletou každý párny
týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00

hod. Styk otca s maloletou v rozsahu 3 hodín nepredstavuje tak dlhé časové obdobie, počas ktorého by
otec sám nezvládol starostlivosť o dcéru. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v rozsahu upravenom
predbežným opatrením považoval súd za primeranú, preto vo zvyšnej časti návrh otca zamietol.

Okresný súd poukázal na to, že predbežným opatrením rieši dočasnú úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu na základe osvedčených skutočností a rozsiahlejšia úprava práv a povinností

k maloletému dieťaťu bude upravená vo veci samej po vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých
skutočností.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, ktorá uviedla, že sa nestotožňuje so závermi okresného
súdu, ktorý uviedol, že styk otca s maloletou v rozsahu 3 hodín opakovane v párnu sobotu a nedeľu
nepredstavuje také časové obdobie, počas ktorého by otec nezvládol starostlivosť o dcéru. Poukázala

na to, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti od narodenia maloletej dcéry, a preto otec nemá ani len
predstavu o tom, akú starostlivosť si maloletá vyžaduje. V čase, keď matka umožňovala styk s maloletou
dcérou, tento si ju prevzal, avšak odniesol ku svojim rodičom, ktorí sa o dieťa starali počas styku s otcom.Poukázala tiež na to, že otec zobral maloletú dcéru inokedy aj do pohostinstva, v ktorom sa fajčilo a tam
s ňou trávil celý rozsah stretnutia. Maloleté dieťa dlhší čas otca nevidelo, keďže ho neprišlo navštíviť
a ani o stretnutie nepožiadalo. Matka ďalej tvrdí, že otcovi v styku s maloletou dcérou nebráni a ani

nebránila, avšak vzhľadom na osobu otca, vek maloletej a jej denný režim, ako aj na tú skutočnosť, že
sa už dlhší čas nevideli, pokladá za dostatočné, aby sa otec stretával s maloletou v rozsahu 3 hodín za
2 týždne, a to každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod.

Otec sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že v čase rozchodu s matkou sa táto odsťahovala ku
svojim rodičom. Viackrát ju žiadal, aby sa vrátila aj s maloletou dcérou, avšak nesúhlasila a neskôr

sa odsťahovala k svojej dcére. Neumožnila mu stretávať sa s maloletou A.. Po pol roku mu matka
umožnila stretávanie v presne stanovenom čase, zvyčajne jedenkrát do týždňa, čo však trvalo iba po
dobu 4 mesiacov. Potom sa presťahovala na neznáme miesto a keď zistil kontakt na matku, táto s ním
nekomunikovala a bránila mu v návšteve maloletej dcéry. Pokiaľ sa matka bráni tým, že s maloletou
nemá vybudovaný vzťah, táto situácia vznikla iba z toho dôvodu, že mu matka bránila v stretávaní s
dcérou. O dcéru je schopný sa postarať a keďže žije s rodičmi v spoločnej domácnosti, je logické, že

by ju priviezol práve tam. Namietal tiež tvrdenie, že maloletú dcéru zobral do pohostinstva, pretože ide
o osočovanie. Pohostinstvo, na ktoré poukázala navrhovateľka, je vlastne letná terasa, kde boli detské
preliezky. Poukázal na to, že matka sama fajčí a požíva alkoholické nápoje. Keď maloleté dieťa vracal,
matka nebola prítomná a jej rodičia sa sami bez jej prítomnosti o dieťa starali. Poukázal aj na kladné
vyjadrenie kolízneho opatrovníka ohľadne jeho podmienok v súvislosti s jeho starostlivosťou o maloleté

dieťa. Dôvodil tiež, že maloletá A. ho pozná, nemá z neho strach, hrá sa s ním a poslúcha ho. Má záujem
na čo najintenzívnejšom kontakte s dcérou.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných ust. § 212 ods.
2 písm. a) O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd vo výroku o úprave styku potvrdil podľa §
219 ods. 1 O. s .p. Výroku uznesenia okresného súdu, ktorým zamietol návrh otca na dočasne zverenie
maloletého dieťaťa do starostlivosti matky a o určení výživného sa nedotkol.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o existencii dôvodu na dočasnú úpravu pomerov
medzi účastníkmi. Je nepochybné, že právo dieťaťa stretávať sa a byť v osobnom kontakte s oboma
(biologickými) rodičmi je jedným z jeho základných práv tak v zmysle vnútroštátnej úpravy (§ 24 ods. 4 v
spojení s § 36 ods. 1 Zákona o rodine), ako aj medzinárodných dokumentov o ochrane práv detí. Nie je
síce možné vylúčiť, že bude žiaduce rozsah meritórneho rozhodnutia o úprave styku riešiť vypracovaním

znaleckého posudku znalcom z odboru psychológie. Uvedené však automaticky neznamená, že do
obdobia, kým rozhodne okresný súd vo veci samej, nebude mať otec možnosť žiadneho kontaktu s
dieťaťom. V prípade vyhoveniu odvolaniu matky proti rozhodnutiu o dočasnej úprave styku sa totiž
(vzhľadom na aktuálny stav komunikácie rodičov, ktorý je dostatočne zrejmý z obsahu spisového
materiálu) rovná podstatnému obmedzeniu styku otca s maloletým dieťaťom, čo rozhodne nie je možné

považovať za najlepší záujem maloletého dieťaťa. Potrebu takéhoto faktického obmedzenia v styku otca
s maloletou A. neosvedčujú ani vyjadrenia samotnej matky (aj keby boli v celom rozsahu považované
za pravdivé); napokon sama matka nepoprela stretávanie otca s dieťaťom v predchádzajúcom období.

Z konštatovaného je zrejmé, že bolo nevyhnutné stanoviť aspoň základný rámec stretávania sa otca
s maloletou, aby nedošlo k pretrhnutiu ich kontaktu (hoci by aj len bol takého charakteru, ako ho

popisuje matka). Odvolací súd považoval za primerané aktuálnemu stavu a za zodpovedajúce povahe
predbežnéhoopatrenia,akoinštitútudočasnejúpravy,stretávanieotcasmaloletouvrozsahuakoupravil
prvostupňový súd, teda každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v nedeľu od 15.00
hod. do 18.00 hod. Vzhľadom na sporadické kontakty medzi otcom a maloletou v poslednom období je
uvedený rozsah adekvátny na vytvorenie a udržanie si vzájomnej užšej väzby a zároveň je dostatočný

aj na vybudovanie širšieho priestoru v budúcnosti. Krajský súd v súčasnosti nepovažoval za vhodné,
aby maloletá u otca i prespávala. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o úpravu v rámci predbežnéhoopatrenia, ktorej účelom je dosiahnuť základný rámec úpravy styku medzi dieťaťom a rodičom, ktorý ho
nemá zverené do osobnej starostlivosti.

Súd sa zároveň stotožnil aj s výrokom rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým matke neponechal

právo byť prítomná pri realizácii styku otca s dieťaťom vzhľadom na obavu matky z nedostatočnej
starostlivosti otca o dieťa.

Napokon je potrebné zdôrazniť, že povinnosť matky pripraviť dieťa na stretnutie s otcom nezahŕňa v
sebe len „fyzické“ pripravenie na stretnutie v určenú hodinu, ale aj veku a spôsobu prežívania maloletej
zodpovedajúce vysvetlenie situácie tak, aby stretnutia s otcom boli brané ako pravidelná súčasť svojho
života.

Krajský súd konštatuje, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že napriek neúspechu ich partnerského
vzťahunaďalejzostávajúrodičmimaloletejA.avosvojomsprávanímajúpostupovaťtak,abymaloletáA.
čo najmenej pociťovala tento, v podstate nezvratný fakt, že nebude vyrastať v spoločnej domácnosti so
svojimi oboma biologickými rodičmi. Uvedenému prístupu zodpovedá správanie, ktoré pri odovzdávaní,
resp. preberaní maloletej po ukončení stretnutia, ale v jeho priebehu, nebude zdrojom konfliktov.

Uvedené predbežné opatrenie bude trvať až do momentu, kým súd vo veci právoplatne nerozhodne s
tým, že nie je vylúčená eventuálna zmena predbežného opatrenia ešte v samotnom priebehu konania.

Hoci odvolací súd sa nedotkol výroku, ktorý nebol napadnutý odvolaním v časti, ktorou zamietol
prvostupňový súd návrh otca o zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky a o určenie
výživného, pokladá za dôležité uviesť, že predbežným opatrením môže súd dieťa odovzdať do

starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd. Starostlivosť, ktorá môže byť
obsahom predbežného opatrenia, je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť
ako pojmový znak predbežných opatrení. Starostlivosť totiž nie je totožná s výchovou. Odovzdanie
maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je v
skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy a nemožno ho stotožňovať

s osobnou starostlivosťou, o ktorej sa rozhodne v konaní vo veci samej.

Takéto opatrenie preto prichádza do úvahy vtedy, ak starostlivosť o dieťa nie je zabezpečená rodičom,
u ktorého sa dieťa fakticky nachádza a je potrebné dieťa odovzdať do starostlivosti druhého z rodičov,
resp. ani jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa a je potrebné dieťa odovzdať
do starostlivosti osoby alebo zariadenia, ktoré určí súd.

V danom prípade takéto okolnosti nenastali. Dieťa sa fakticky nachádza v starostlivosti matky, ktorá sa
naďalej chce o dieťa starať a z okolností veci vyplýva, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje riadne. Preto
záver prvostupňového súdu bol v tejto časti taktiež správny.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.