Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010515
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114010515.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, trestnej veci proti odsúdenému K. U., v konaní o žiadosti
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu v Trnave zo dňa 22.04.2014 sp.zn. 3PP/38/2014, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 27.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. U., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona zamietol žiadosť
odsúdeného K. U. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.04.2013 sp.zn. 4TNc/6/2013 pre trestný čin podľa § 199

odsek 1Trestného zákona v trvaní 5 rokov.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že v danom prípade neboli splnené
materiálne podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko od neho nie je možné v budúcnosti očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody, by tento mohol viesť riadny život.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého uznesenia a jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nakoľko
má za to, že splnil všetky zákonom požadované podmienky preto, aby mohol byť podmienečne z
výkonu trestu odňatia slobody prepustený. V dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že skutočnosť, že
bol v minulosti odsúdený na dlhodobý alebo podmienečný trest nemôže byť dôvodom na zamietnutie

jeho sťažnosti o podmienečné prepustenie. V rozsiahlych dôvodoch sťažnosti okrem iného poukázal
i na to, že trest, ktorý v súčasnosti vykonáva mu bol uložený zákonným spôsobom a už pri
jeho ukladaní súd prihliadol na závažnosť trestného činu poľahčujúce ako i priťažujúce okolnosti
ako aj na jeho predchádzajúce odsúdenia. Je teda zrejmé, že jeho predchádzajúci život a ďalšie
podmienky a skutočnosti ohľadom jeho predchádzajúcej trestnej minulosti už boli zohľadnené súdom pri
odsudzujúcom rozsudku, teda v danom prípade pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody by sa na tieto skutočnosti nemalo prihliadať, nakoľko ide o porušenie zásady nebis in idem -
teda nie 2-krát v tej istej veci.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť,
ako i konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie

je dôvodná.Z obsahu spisu je zrejmé, že odsúdený K.H. si v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 5
rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.04.2013 sp.zn. 4TNc/6/2013 a
to pre trestný čin podľa § 199 odsek 1Trestného zákona pričom pre výkon trestu bol zaradený do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia.

Začiatok trestu mal odsúdený dňa 30.10.2013 a koniec trestu má mať 22.01.2015.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou vyplýva, že odsúdený bol do tamojšieho

ústavu premiestnený dňa 19.11.2013 a to po absolvovaní nástupného oddielu bol umiestnený do
kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Väčšiu
časť súčasného trestu vykonával v Českej republike. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody v ich ústave možno hodnotiť kladne ale vyskytli sa u neho
aj menšie nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa. Doposiaľ nebol
disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Pracovne je zaradený na pracovisku s dohľadom

v ústave Euroobuv, a jeho pracovná morálka je na primeranej úrovni. Odsúdený čiastočne plní ciele
stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza je podľa rizík sociálneho zlyhania
menej priaznivá, pričom z dôvodov je opakovaná závažná činnosť, absencia vzdelania a stálej práce.
V minulosti bol súdne trestaný. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu skonštatoval,
že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a doporučil

odsúdenému podmienečne prepustiť s dohľadom.

Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po

výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta SR
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj
na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania sťažnosti splnil formálnu
podmienkupreúčelypodmienečnéhoprepusteniaatovpodobevýkonujednejpoloviceuloženéhotrestu
odňatia slobody.

Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného K.H. nie sú splnené všetky
zákonom stanovené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v
tom zmysle, ako ich ustanovuje ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona.

Odsúdený svojim správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce

preukázal určité polepšenie o čom svedčí jeho vcelku pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS avšak
vzhľadom na jeho osobu, doterajší spôsob života, najmä s poukazom na jeho predchádzajúcu trestnú
minulosť, nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať predovšetkým na to, že odsúdený bol v minulosti podmienečne odsúdený avšak nevyužil
možnosť preukázať, že by viedol riadny život, keďže mu bol podmienečný trest odňatia slobody

premenený na nepodmienečný a podmienečné odsúdenie teda nesplnilo svoj účel. Z týchto skutočností
objektívne vyplývajú vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.

Z týchto skutočností sa dá teda jednoznačne dedukovať, že páchanie trestnej činnosti zo strany

odsúdeného nie je len jednorázovým vybočením zo spôsobu jeho života ale sa jedná o osobu, ktorá
opakovane pácha trestnú činnosť.

Celkové hodnotenie osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života podľa názoru krajského súdu
preto neumožňujú prijať pozitívnu prognózu, jeho budúceho chovania (t.j., že nebude páchať

protispoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami), nakoľko samotný
zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby sa za dobré
chovanie a prípadne dobrú prácu vo výkone trestu bol odsúdený po odpykaní stanovenej doby vo
výkone trestu automaticky prepustený na slobodu bez zreteľa k účelu trestu. Podmienečné prepustenieje namieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je
reálne riziko recidívy odsúdeného, čo v danom prípade u odsúdeného zásadným spôsobom hrozí, a ak
bude žiť na slobode.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto nebolo možné akceptovať ani námietky odsúdeného
vyslovené v dôvodoch sťažnosti, ktoré sa týkajú hlavne procesných postupov súdov pri rozhodovaní o
žiadostiach o podmienečnom prepustení odsúdených, kde v danom prípade zásada nebis in idem na
ktorú odsúdený v dôvodoch sťažnosti poukazuje v danom prípade neprichádza do úvahy, ale úlohou

súdu v danom prípade je dôsledne postupovať v súlade s ustanovením § 66 Trestného zákona v zmysle
ktorého okresný súd i náležitým spôsobom postupoval.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného
K.H., ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.