Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711205906
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2711205906.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky I. D., nar. X.X.XXXX, bytom D., C. XX proti
odporcovi B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo 6. novembra 2012 č.
k. 2C/153/2011-76, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie a o trovách konania vyslovil, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) a tým, že navrhovateľka vzala späť svoj návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov z dôvodu uzavretej dohody účastníkom o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a súhlasom odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania. Výrok o
trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a zastavením konania a tým, že
účastníkom trovy konania v konaní nevznikli.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka, ktorým, posúdiac odvolanie podľa
obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.), žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd zastavil konanie z dôvodu jej späťvzatia návrhu na začatie

konania, ale ona z pojednávania konaného 6.11.2012 odišla a nič nepodpísala. Uviedla, že pod nátlakom
25.3.2010 podpísala dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej jej
mal dať odporca aspoň 4 veci, ale ani tie jej nedal. Je bezdomovkyňa. Podľa jej názoru, za 33 rokov
manželstva má nárok aspoň na niečo.

Odporca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že
na pojednávaní o danej veci 6.11.2012 navrhovateľka potvrdila uzavretie dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) a uviedla, že na podanom návrhu netrvá a
berie ho späť. Po tomto vyjadrení navrhovateľky na výzvu sudkyne súhlasil so späťvzatím návrhu a súd
vyhlásil uznesenie o zastavení konania. Po vyhlásení uznesenia navrhovateľka opustila pojednávaciu
miestnosť.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p. a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p ) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

Predmetom konania je zastavenie konania pre späťvzatie návrhu na začatie konania.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka namietala účinnosť späťvzatia návrhu na začatie konania, keďže
chcela v konaní o danej veci pokračovať, odvolací súd musel posúdiť obsah prejavu vôle navrhovateľa
(späťvzatie návrhu na začatie konania) a účinnosť prejavu vôle odporcu - súhlas so späťvzatím návrhu

na začatie konania.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade

súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní (ods. 2 citovaného ustanovenia).

V zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Citované ustanovenie rešpektuje navrhovateľa ako dominus litis. Iba výnimočne, ak navrhovateľ vezme
návrh späť, súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí. O nesúhlase so späťvzatím súd rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustné
odvolanie (§ 201 O. s. p.). Nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, a teda netreba ani zisťovať
jeho stanovisko, ak došlo k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, o späťvzatie návrhu na

rozvod, o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd nemusí zastaviť
konanie podľa § 96 ods. 1 v prípade, ak ide o konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ak dospeje
k záveru, že sú na takéto konanie dôvody. O zastavení konania súd rozhoduje uznesením. Uznesenie
o zastavení konania nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania v zmysle
§ 202 ods. 3 písm. a) O. s. p., preto proti uzneseniu je prípustné odvolanie. Vyhovieť odvolaniu bude

možné iba výnimočne, a to v prípade, ak došlo k nesprávnemu hodnoteniu prejavu navrhovateľa,
alebo ak súd nevzal do úvahy vážne dôvody odporcu, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím návrhu.
Bude to napríklad vtedy, ak navrhovateľ vezme návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
späť potom, čo odporcovi už uplynula lehota na podanie takéhoto návrhu (§ 149 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Zastavením konania by mu bola odopretá súdna ochrana. Pre späťvzatie návrhu na začatie

konania je preto potrebný výslovný a určitý prejav navrhovateľa, ktorým vyhlasuje voči súdu, aby
o jeho návrhu na začatie konania ďalej nekonal a ani nerozhodoval. O späťvzatie návrhu ide len
vtedy, ak prejav účastníka nezanecháva pochybnosti o svojom obsahu a zmysle. Späťvzatie návrhu
je procesným úkonom navrhovateľa, ktorým sa obracia k súdu a ktorým sa zrieka hmotnoprávnych a
procesnoprávnych účinkov spojených s podaním návrhu na začatie konania a disponuje tak len konaním

a nie aj predmetom.

Navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania, doručenom súdu 5.9.2011, si uplatnila právo na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pred začatím pojednávania 6.11.2012 (č. l. 72)
navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu už netrvá, pretože medzi účastníkmi bola uzatvorená
Dohoda o vyporiadaní BSM a berie návrh na začatie konania späť. Odporca uviedol, že súhlasí so

späťvzatím návrhu na začatie konania. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zápisnice o pojednávaní
konanom 6.11.2012. Z uvedenej zápisnice vyplýva aj vyhlásenie uznesenia, ktorým súd konanie zastavila vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie bolo vyhlásené,
odôvodnené a dané poučenie o opravnom prostriedku (č. l. 73). Z úradného záznamu z č. l. 74 vyplýva,
že navrhovateľka odmietla podpísať bez uvedenia dôvodu predloženú jej zápisnicu zo 6.11.2012. Z

úradného záznamu na č. l. 75 vyplýva, že navrhovateľka prevzala fotokópiu zápisnice zo 6.11.2012 dňa
19.11.2012.

Podľa § 40 ods. 1 O. s. p. o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie,
spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh
dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí

mať aj jeho náležitosti.

Podľa § 40 ods. 2 O. s. p. zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a
zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho
iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj prítomní účastníci. Zápisnicu o hlasovaní
podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

Podľa § 40 ods. 3 O. s. p. predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a

iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie
zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice,
vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici
uvedená.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zápisnica, ktorá obsahuje zákonom stanovené náležitosti, je

verejnou listinou (§ 134 O. s. p.), účastník, ktorý s obsahom tejto zápisnice nesúhlasí, musí svoje
tvrdenia preukázať. Zápisnicu, ktorá obsahuje úkony dispozície konaním a predmetom konania (úkony
procesných a hmotnoprávnych dispozícií), v záujme právnej istoty sa odporúča dať podpisovať tomu,
kto taký úkon robí, aj keď by inak nemal túto povinnosť. Z ustanovenia § 40 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že
zápisnicu v prípade uzavretia zmieru podpisujú aj prítomní účastníci. Z ustanovenia § 40 ods. 3 O. s.

p. vyplýva, že o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu, rozhoduje predseda
senátu alebo samosudca. Námietka, ktorej súd nevyhovel, musí byť uvedená v zápisnici.

Zo zápisnice nevyplýva, že samosudkyňa nevyhovela akejkoľvek námietke akéhokoľvek účastníka
konania a uvedenú skutočnosť netvrdila ani navrhovateľka. Z uvedeného odvolací súd dospel k
záveru, že zápisnica o pojednávaní je verejnou listinou, nakoľko obsahuje všetky zákonom požadované

náležitosti. Pokiaľ by navrhovateľka nesúhlasila s jej znením, musela by svoje tvrdenia preukázať.
Navrhovateľka však nevyjadrila nesúhlas so znením zápisnice zo 6.11.2012, ani nenamietala svoj
dispozitívny úkon, ktorým vzala návrh na začatie konania späť, namietala len, že uvedenú zápisnicu
nepodpísala. Požiadavka písomnej formy hmotnoprávneho úkonu účastníka učineného voči súdu
je splnená, ak je tento právny úkon zachytený v zápisnici o pojednávaní, či inom úkone súdu. K

platnosti tohto úkonu nie je treba, aby účastník, ktorý ho učinil, zápisnicu podpísal. Uvedené platí pre
hmotnoprávny úkon ale rovnako aj pre procesný úkon. Späťvzatie návrhu na začatie konania, ako už
bolo konštatované v predchádzajúcom, je procesným úkonom navrhovateľa, ktorým sa obracia k súdu a
ktorým sa zrieka hmotnoprávnych a procesnoprávnych účinkov spojených s podaním návrhu na začatie
konania a disponuje tak len konaním a nie aj predmetom.

V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že i keď procesný úkon navrhovateľky, ktorým vzala
návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva späť, zachytený v zápisnici
o pojednávaní 6.11.2012, nie je navrhovateľkou vlastnoručne podpísaný (nemusí byť, odporúča sa len
z dôvodu právnej istoty), že navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania späť, nakoľko ňou
prejavený dispozitívny právny úkon nevzbudzuje pochybnosti o tom, že ním prejavila svoju vôľu o tom,

že na podanom návrhu netrvá, pretože medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM a
návrh berie späť.Z uvedených skutočností vyplýva, že vzhľadom k späťvzatiu návrhu na začatie konania v konaní
o vyporiadaní BSM pred začatím pojednávania, nebol k späťvzatiu návrhu na začatie konania
navrhovateľkou potrebný súhlas odporcu. Z prejavu vôle vykonaného navrhovateľkou na pojednávaní

6.11.2012 vyplýva jednoznačne úmysel navrhovateľky vziať návrh vo veci o vyporiadaní BSM späť
a konanie zastaviť. Späťvzatie návrhu je procesným právnym úkonom určitým, nezanechávajúcim
pochybnosti o tom, čo chcela navrhovateľka ním vyjadriť a dosiahnuť.

Z uvedeného vyplýva, že právny úkon späťvzatie návrhu bol uskutočnený osobou k tomu oprávnenou -
účastníčkou konania - navrhovateľkou a spôsobom a formou určitou. S perfektne vykonaným právnym

úkonomzákonspájaúčinokzastaveniakonania.Pretopokiaľsúdprvéhostupňazastavilkonanieodanej
veci, správne posúdiac navrhovateľkou vykonaný právny úkon späťvzatím návrhu na začatie konania,
za súhlasu odporcu, ktorý nebol potrebným, rozhodol správne.

Odvolací súd postupujúc podľa § 219 O. s. p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti vcelku, pretože aj o práve na náhradu trov konania súd správne rozhodol podľa § 146 ods.
1 písm. c) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o
náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené. Keďže v danej veci neplatí zásada zodpovednosti
za výsledok konania, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ako vecne správne
rozhodol súd prvého stupňa, keďže konanie bolo zastavené.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., podľa

ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie, v
zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal, a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si žiadne
trovy v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.