Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. december 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6Er/381/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5405206204
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bekeš
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5405206204.2

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom
v Bratislave, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, pobočka Dolný Kubín, proti povinnému: EKO KOMÍN,
s.r.o., naposledy so sídlom v Dolnom Kubíne, Matuškova 7, IČO: 31 598 382, (vymazaný z obchodného
registra dňa 18.09.2013 - ex offo výmaz), v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 61,61 eur a
trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Františkovi
Radzovi vo výške 12,91 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.12.2013 súdny exekútor František Radzo žiadal, aby súd
predmetnú exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku zastavil, keďže povinný

bol vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 32,83
eur, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného.

Súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 1612/L zistil, že dňom
18.09.2013 došlo k výmazu povinného - EKO KOMÍN, s.r.o., naposledy so sídlom v Dolnom Kubíne,
Matuškova 7, IČO: 31 598 382 z obchodného registra, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina
č. k. 26CbR/215/2012-75 zo dňa 03.06.2013, ktorým bola obchodná spoločnosť EKO KOMÍN, s.r.o.
zrušená bez likvidácie. Dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti EKO KOMÍN, s.r.o. bez likvidácie bola

skutočnosť, že táto nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov
a odmeny za výkon funkcie likvidátora (ust. § 68 ods. 9 Obch. zákonníka).

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „EP“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005.

Podľa § 57 ods. 2 EP, platného do 31.08.2005, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 EP platného do 31.08.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 251 ods.4 prvá veta Zákona č.99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len
„O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods.4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Pretože súd zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného
dôvodu.

Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu
subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného
registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí

konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím stratil
procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva
a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať. Na základe uvedeného súd predmetnú
exekúciu zastavil.

Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdny exekútor zaslal vyúčtovanie trov v celkovej výške 32,83
eur, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného.

Podľa § 196 EP platného do 31. augusta 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 2 EP platného do 31. augusta 2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd za použitia § 203 EP ods. 2 per analogiam, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté
súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi, keďže súd zastavil exekúciu z dôvodu, že povinný bol
vymazaný z obchodného registra ako nemajetný subjekt.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných

ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej
len „vyhláška“):

Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej

činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm.
b/, ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 9,96 eur za 3 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia

na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie majetku povinného -
výzva povinnému) a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 0,96 eur
(poštovné). Súd nakoniec súdnemu exekútorovi priznal 20 % DPH z odmeny priznanej súdom, teda vo
výške 1,99 eur.

Súd pri posudzovaní odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti prihliadal aj na to, či nejde o

duplicitne uplatnenú náhradu. Teda v súvislosti s úkonom „upovedomenie o začatí exekúcie“ neprislúcha
exekútorovi odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak už bola za tento úkon súdnemu exekútorovi priznaná
paušálna odmena podľa § 14 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou vo výške
3,32 eur. Keďže si súdny exekútor túto paušálnu odmenu skutočne uplatnil, nemá už nárok aj na časovú
odmenu, keďže odmena by za tento úkon bola priznaná duplicitne. Preto súd súdnemu exekútorovi za

tentoúkončasovúodmenuužnepriznal.Vtejtosúvislostisúdpoukazujeajnaprávnyzáver ktejtootázke
uvedený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 254/2006-13 zo dňa 23.08.2006, v
zmysle ktorého, ak bola odmena priznaná titulom paušálnych náhrad, nie je potom opodstatnená aj z
hľadiska § 14 ods. 1 cit. vyhlášky.

Čo sa týka tzv. časovej odmeny, ktorú si súdny exekútor uplatnil za úkon označený ako „Výzva

na poskytnutie súčinnosti“, túto súdnemu exekútorovi nepriznal, keďže uvedený úkon má charakter
zisťovania majetku, za ktorý súdnemu exekútorovi prináleží v zmysle ust. § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky
tzv. paušálna odmena vo výške 3,32 eur. Z uvedeného dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi za
tento úkon paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur.

V zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú

zasamostatnéúkonyexekučnejčinnostiaodmenazanejesubsumovanávodmenezaúkonyexekučnej
činnosti. Súd je teda toho názoru, že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová
odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd za administratívnu
činnosť súdneho exekútora považuje úkony „zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie a návrh na
zastavenie exekúcie a vyúčtovanie“, a preto za ne časovú odmenu nepriznal.

Celkovétrovyexekúciepotompredstavujúsumu12,91eur,ktoréjeoprávnenýpovinnýzaplatiťsúdnemu
exekútorovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t
n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa

doručenia tohto uznesenia.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.