Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23Er/316/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112209050
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Coboriová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4112209050.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci exekučného konania oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, 951 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, proti povinnému: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. M. Č.. XXX, pre vymoženie
311,27 eur s prísl., o zastavení a trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu

Záhradnícka 60, Bratislava, vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa dňa 1.3.2012 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, poverením
udeleným Okresným súdom Nitra (ďalej len "exekučný súd") dňa 4.5.2012 pod č. 5403 107176*, na

uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 311,27 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok č. k. II/2010-342 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave dňa 28.4.2011. Povinnému bola rozsudkom uložená povinnosť na
zaplatenie sumy 311,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 311,27 eur odo
dňa 15.11.2006 do zaplatenia, trovy konania vo výške 33,20 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške
75,80 eur, to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú dôvody na
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie

Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že povinný uzatvoril dňa 17.2.2004 zmluvu o bežnom účte a

poskytovaní ďalších produktov č. 2616765772 s právnym predchodcom oprávneného, Tatra bankou,
a.s., predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu v prospech povinného. Povinný sa rôznymi výbermidostal do nepovoleného prečerpania bežného účtu. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili tzv. Všeobecné
obchodné podmienky Tatra banky a.s. Dňa 14.11.2009 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok
medzi Tatra bankou a.s., ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupníkom,

ktorou bola pohľadávka voči povinnému postúpená na EOS KSI Slovensko, čím sa stal uvedený subjekt
stal novým veriteľom pohľadávky.

Zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bola
uzatvorená medzi tzv. veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinným. Súd z obsahu zmluvy a

postavenia zmluvných strán usúdil, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o
úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie
Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou
na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré
patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Len pri spotrebiteľských
vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad

uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a
rozhodnúť nemohol.

Exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. V prípade ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto
záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými
prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného

vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti
exekučného titulu je i konkrétna rozhodcovská doložka. V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku
vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred
vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu

prikročil až po vydaní poverenia. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, a preto
je nevyhnutné sa zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, od ktorej podľa
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Súd uvádza, že,
v prípade ak by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to

ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len "Exekučný poriadok, EP"), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.Súd preskúmaním Zmluvy o pôžičke a podmienok, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, zistil
že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V zmysle čl. 4.9 VOP: „ Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli

alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi budú rozhodovanú s konečnou
platnosťou pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, a
to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu
bude záväzné pre banku aj pre klienta...“

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z formálnej stránky sa skúma, či
exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje

§ 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor
s právom či s dobrými mravmi.

Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa
môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo

alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. Použitie
ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý

spočíva v povinnosti konformného výkladu.

Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má

vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má

posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones
SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu

na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Exekučný súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení skúmal podmienky zákonnosti
exekučného konania, či návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že
uvedenépodanianiesúvsúladesozákonom,pretoževychádzajúzexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda

na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Zákonnosť
postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní kontrolovať
súd. Umožňuje mu to ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého môže súd príslušný
na exekúciu exekučné konanie zastaviť, buď na návrh (ods. 1), alebo aj bez návrhu účastníka konania
(ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo

rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b/). Rovnako tak môže
exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo
odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). Toto ustanovenie tak v sebe zakotvuje osobitnú

prieskumnú právomoc exekučného súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK teda oprávnený
hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v
zmysle§159O.s.p.amôžehopreskúmavaťzhľadískvyjadrenýchv§45ZoRKajčodojehomateriálnej
správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v súčasnom § 57 Ex. poriadku,
či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd rozhodne o zastavení, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. Súd poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo

11/2011, 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012, či 3Cdo/164/1996 zo
dňa 27. 01.1997, v zmienených rozhodnutiach bol konštatované právo a zároveň povinnosť Exekučného
súdu skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom
v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto
podmienku je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne

neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je
povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012: „ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okreminého, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná

rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebolnikdyuzavretý.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského

konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému
konaniu, totiž vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním
exekúcie.

Jednouzozásad,ktoréplatiaprespotrebiteľskézmluvyje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu

rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská
zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v
štandardnejzmluve.Veriteľmôženazákladetakejtorozhodcovskejdoložkyvecpredložiťnaprejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je už dopredu veriteľom určený
bez možnosti jeho zmeny. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho

bydliska.

Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Podpis na samotnej úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho súdu, považovať zároveň aj za

prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom

súdeiniciujeveriteľ.Spotrebiteľovivtakomprípadeniejeumožnenézvoliťsispôsobriešeniaprípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami.

Podľa názoru súdu v prípade ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky
inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a zároveň takáto podmienka nebola individuálne
spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny,
ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo
na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 O.s.p,

teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Daný
rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení

a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany
spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.V § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) sa len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo konkrétne možno
považovať za takéto neprijateľné podmienky. Je v právomoci súdu označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú

podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj
ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa
vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru
exekučného súdu potvrdil aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 1.1.2008) medzi

tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného výpočtu v § 53 ods. 4 OZ pod písm. r) zaradil aj túto
neprijateľnú podmienku. Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn. 3CoE 29/10 zo dňa
5.5.2010 vyslovil názor, že "súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy,
ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona."

Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve
alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom

individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom
konaníjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouakotakájevzmysleustanovenia§53ods.5Občianskeho
zákonníka neplatná.

Podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípad-né vzájomné

spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona (v tomto prípade odkaz poznámkou č. 88k v zákone na ZoRK a tiež
§ 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. zakotvujúci kolektívnu povinnosť bánk a pobočiek zahraničných
bánk zriadiť osobitný rozhodcovský súd.

Podľa § 93b ods. 2 zákona o bankách návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky

zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa
nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku
1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov
(ktorými sú podľa poznámky č. 88l v zákone o bankách O. s. p. a E. p. - do tretice pozn. odvolacieho

súdu).

Z citovaných ustanovení zákona o bankách vyplýva povinnosť pre banky povinnosť ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, klient má možnosť rozhodnutia, či
návrh prijme alebo zamietne. V prípade negatívneho postoja by sa prípadné vzájomné spory rozhodovali
iným postupom, najmä súdnou cestou. Príslušné ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok v

skutočnosti neobsahujú návrh na riešenie sporov prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu, ale
priamo takéto riešenie ustanovujú bez toho, aby druhá strana mala možnosť túto skutočnosť v čase
uzatvorenia zmluvy a teda aj rozhodcovskej doložky v zmluvných podmienkach meniť.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať

a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je
neprípustná. V zmysle vyššie uvedeného súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, súd v tomto štádiu konania

nerozhodoval. O trovách rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia, v prípade ich uplatnenia súdnym
exekútorom.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.