Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9Nt/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413010147
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5413010147.1

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Kňazúrovej a
prísediacich B. v trestnej veci ods. L. o návrhu na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 19.12.2013 v Dolnom Kubíne, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného L., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom
N., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, na

povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Dolný Kubín vedeného pod sp. zn. 2T/4/2013 zo
dňa 07.03.2013 pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
c) Trestného zákona a iné, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/38/2013 zo dňa
30.04.2013 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 06.09.2013 sa odsúdený L. domáhal povolenia obnovy konania

v trestnej veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013. Návrh odôvodnil tým, že rozsudok
vychádza z nesprávnej právnej kvalifikácie jednotlivých skutkov, znalecký posudok na posúdenie jeho
psychického stavu v čase jednotlivých skutkov vypracovali nie nezávislí znalci, posudok je neobjektívny
a nesprávny, pretože nezohľadňoval jeho psychický stav v minulosti, teda ešte pred spáchanou trestnou
činnosťou. Ďalej namietal skutočnosť, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovanej svedkyne
- jeho matky, tiež porušil zákon pri ukladaní trestu, nakoľko mu bol uložený trest podľa tzv. „asperačnej

zásady“ a podľa jeho názoru mu mal byť uložený nižší trest. Napokon namietal, že vo veci rozhodoval
sudca, ktorý je a bol proti nemu zaujatý.

Súd preskúmal k veci sa vzťahujúci spisový materiál Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013
a zistil, že L. bol rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013-338 zo dňa 07.03.2013
podľa §§ 194 ods. 3, v spojení s § 37 písm. m) a 38 ods. 4, 41 ods. 2 veta prvá, časť pred bodkočiarkou

Trestného zákona odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, tiež mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. c)
Trestného zákona uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, ako aj povinnosť náhrady
škody.KrajskýsúdvŽilinecitovanýrozsudokprvostupňovéhosúduzrušilvovýrokuotresteavovýrokuo
náhrade škody a L. za použitia ust. §§ 194 ods. 3, 38 ods. 2, 36 písm. l), 37 písm. m), 41 ods. 2 veta prvá,
časť pred bodkočiarkou, Trestného zákona odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej R. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. škodu vo výške
4.529,76 EUR. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že okresný súd v rámci procesného
postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ust. § 2 Trestného
poriadku, najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu

- § 2 ods. 9 Trestného poriadku a voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Trestného poriadku i
rovnosti strán podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajújednoznačne a tvoria úplnú ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno
vyvodiť bezpečný záver, že L. spáchal skutky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku prvého
stupňa. Právna kvalifikácia skutkov 1-3 zodpovedá všetkým zákonným predpokladom na posúdenie

prejednávanýchskutkov.Privýrokuotrestekrajskýsúduviedol,žetrestodňatiaslobodyuloženýL.nebol
v súlade so zákonom, pretože okresný súd neprihliadol na existenciu poľahčujúcej okolnosti a oľutovanie
skutkov (§ 36 písm. l) Trestného zákona, čo pri vyhodnotení jednej priťažujúcej a jednej poľahčujúcej
okolnosti spôsobilo remízu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a odvolací súd pri určení výmery
úhrnného trestu odňatia slobody za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona

„modifikovanej“ nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28.11.2012,
pohyboval v sadzbe 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov. Odvolací súd po zohľadnení všetkých kritérií
rozhodujúcich pre určenie druhu a výmery trestu L. uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov
so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia a to s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že na dôvodoch podaného návrhu na povolenie obnovy
konania trvá a požiadal, aby na verejnom zasadnutí bola ako svedkyňa vypočutá jeho matka, ktorá sa
môže vyjadriť k jeho psychickému stavu v čase jednotlivých skutkov.

Na verejnom zasadnutí súd ďalej vypočul svedkyňu K., ktorá uviedla, že ku skutkom sa vyjadriť

nevie, pretože v tom čase sa nezdžiavala v mieste bydliska, pracovala v Rakúsku. Tiež sa nevedela
vyjadriť k psychickému stavu odsúdeného v čase skutkov, uviedla však, že psychické problémy sa
u odsúdeného vyskytovali už dávnejšie, veľmi ťažko niesol smrť otca a niekoľkokrát sa pokúsil o
samovraždu. Výraznejšie psychické problémy u obžalovaného nastali asi pol roka pred prvým skutkom a
až neskôr sa dozvedela, že v máji 2012 existovala správa od psychiatrov, že doporučujú u odsúdeného

zmeniť formu liečenia z ambulantného na ústavné, pretože pre spoločnosť bol potenciálne nebezpečný.

Obhajca žiadal dokazovanie doplniť vypracovaním kontrolného znaleckého posudku na posúdenie
príčetnosti, resp. možnej nepríčetnosti odsúdeného v čase skutkov, pričom súd návrh obhajcu zamietol.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trest by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 397 ods. 2 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol
v prvom stupni.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394.

Súd návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/4/2013
zamietol z nasledovných dôvodov:

k námietkam odsúdeného ohľadne znaleckého dokazovania:

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že odsúdený spáchal trestnú činnosť pod
vplyvom alkoholu, pričom znaleckým dokazovaním bol u odsúdeného zistený syndróm závislosti na
alkohole. Znalci G. v podaných znaleckých psychiatrických posudkoch č. 125/2012 z 29.05.2012

(posudok, ktorý matka odsúdeného považovala za „novoobjavený“, ktorým sa nik nezaoberal, a č.
218/2012 zo 06.10.2012 konštatovali nebezpečnosť pobytu vtedy obvineného na slobode, pokiaľ sa
psychiatricky nelieči s tým, že ambulantná liečba nedostatočne plnila svoj účel, pretože odsúdený
opakovane porušoval liečebný režim, pil a dopúšťal sa trestnej činnosti. Je nesporná skutočnosť, žeuvedení znalci prvýkrát vypracovali znalecký posudok na psychický stav odsúdeného dňa 29.05.2012
(č.l. 126 spisu) so záverom, že odsúdený v čase vyšetrenia znalcami a ani v čase spáchania trestnej
činnosti netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle, t.j. psychózou a ani choromyseľnosťou.

Znalci aktuálne a aj v čase páchania trestnej činnosti zistili u odsúdeného abúzus alkoholu v
zmysle už rozvinutého syndrómu závislosti na báze abnormnej, jednoduchej, instabilnej, menej zrelej,
schizothýmnej, sociálne horšie adaptovanej osobnosti. Jeho konanie vedúce k podpaľovaniu objektov
je maladaptívnym prejavom abnormne štrukurovanej osobnosti v stave ebriety, nejedná sa o pravú
pyromániu. Plne chápe zmysel trestného konania a v čase spáchania trestnej činnosti vedel rozpoznať

protiprávnosť svojho konania a toto svoje konanie mohol ovládať v miere zmenšenej podstatne, na čom
sa podieľali organicita ako aj stredne ťažká opilosť, ktorú si sám privodil. Jeho pobyt na slobode bol v
tom čase potenciálne nebezpečný, pokiaľ sa nebude liečiť. Druhý znalecký posudok bol vypracovaný
horeuvedenými znalcami 06.10.2012 s rovnakými závermi, ako v prvom prípade. Ani v prípravnom
konaní, ani v konaní pred súdom nedošlo zo strany odsúdeného k námietkam voči posudkom, ani k
osobe znalcov. Znalec G. na hlavnom pojednávaní dňa 07.03.2013 podrobne zodpovedal na všetky

otázky obhajcu odsúdeného a vyjadril sa ku všetkým vyšetreniam odsúdeného znalcami v minulosti,
pričom zotrval na záveroch oboch posudkov z prípravného konania, z ktorých je zrejmá príčetnosť
odsúdeného v čase páchania trestnej činnosti. Z týchto dôvodov súd konajúci o návrhu na povolenie
obnovy konania nezistil existenciu novej skutočnosti, ktorá by nebola prebratá na hlavnom pojednávaní.
Nezistil taktiež, že by znalecké posudky podali vylúčení znalci.

k námietkam odsúdeného ohľadne rozhodovania zaujatým sudcom:

V priebehu konania pred súdom odsúdený nevzniesol voči predsedovi senátu JUDr. Rastislavovi
Stierankovi námietku zaujatosti tak, ako to má na mysli ust. § 32 ods. 3 Trestného poriadku a nevzniesol

námietku zaujatosti ani voči členom senátu, preto jeho tvrdenia o tom, že vo veci rozhodoval zaujatý
sudca a zaujatí prísediaci sú v tomto konaní irelevantné.

k námietkam odsúdeného ohľadne trestu za použitia tzv. „asperačnej zásady“:

Súd odsúdenému ukladal úhrnný trest za použitia tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného
zákona, po zohľadnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 106/2011 zo dňa
28.11.2012. Súd preto zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3 - inu (10 rokov a 8 mesiacov), následne
už nebolo povinnosťou súdu ukladať trest v hornej polovici trestnej sadzby, ale v rámci celého takto
určeného rozpätia po zohľadnení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (3 roky až 10 rokov a 8

mesiacov). Pri zohľadnení všetkých kritérií rozhodujúcich pre určenie druhu a výmery trestu odvolací súd
vzhľadom na osobu odsúdeného (jeho kriminálnu anamnézu, nevyspytateľnosť jeho konania), ako aj
vzhľadom na ním spôsobený následok (v súhrne vyššia škoda) odsúdenému uložil trest odňatia slobody
v dolnej polovici takto upraveného rozpätia trestnej sadzby, a to vo výmere 6 rokov. Takto stanovený trest
odňatia slobody dostatočne, spravodlivo a primerane zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej

i generálnej prevencie, pričom plne odzrkadľuje pomery odsúdeného a možnosť jeho nápravy. Je preto
nepochybné, že odsúdenému bol trest odňatia slobody ukladaný za rešpektovania nálezu ÚS SR č. k.
PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, preto ani táto skutočnosť nie je skutočnosťou súdu skôr neznámou
ktorá by mohla odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktorú by pôvodne uložený trest bol
v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa.

Z uvedených dôvodov s poukazom na všetky uvádzané skutočnosti súd návrh L. na povolenie obnovy
konania vo veci Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/4/2013 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 3 dní odo dňa jeho

oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.