Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 11, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/222/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214478
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214478.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.

15C/210/2012-74 zo dňa 15. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 103, § 104 ods. 1, 2 O. s. p. Obligatórne uplatnenie nároku na
náhradu škody u povinného subjektu nie je delenou právomocou v zmysle § 8 O. s. p. Predbežné

prerokovanie nároku je v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci vo vymedzených prípadoch nevyhnutným predpokladom toho, aby
žalobca mohol byť v konaní pred súdom úspešný. Predstavuje zároveň sui generis podmienku konania
o nároku na náhradu škody podľa predmetného zákona v konaní pred súdom. Súd postupoval podľa §
104 ods. 2 O. s. p. Mal zato, že predmetný nedostatok podmienky konania spočívajúci v tom, že žalobca
súdu nepreukázal predbežné prerokovanie jeho nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.

z. je nedostatok odstrániteľný, a preto vykonal opatrenia na odstránenie nedostatku podmienky konania.
Súd žalovaného vyzval, aby mu oznámil, či a keď bola žalobcom podaná písomná žiadosť na predbežné
prerokovanie nároku v konkrétnej veci s totožnou výškou škody a ohľadne totožného dlžníka, pod akou
spisovou značkou sa konanie u nich vedie, ak sa vedie, či už bol nárok žalobcu predbežne prerokovaný,
prípadne či sa o ňom rozhoduje a zároveň súd požiadal žalovaného o zaslanie kópie žiadosti žalobcu.
Žalovaný zaslal súdu podanie, v ktorom uviedol, že neviedol osobitný spis pre každú podanú žiadosť,

ale nakoľko tieto žiadosti boli doručené so sprievodnými listami v dňoch 23. 04. 2012, 27. 04.
2012, 30. 04. 2012, 25. 05. 2012, 30. 05. 2012, 25. 09. 2012, riešil osobitne jednotným postupom objem
žiadostí doručený spoločne k tomu istému dňu. Nie je možné predložiť súdu kópiu konkrétnej žiadosti o
predbežné prerokovanie. Žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť
potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený.
Ministerstvo spravodlivosti SR nepovažuje nárok žalobcu za predbežné prerokovaný a zdôrazňuje,

že dôkazné bremeno v smere preukázania predbežného nároku je na strane žalobcu. Žalobca na
výzvu súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku, ktorý podal
žalovanému osobne do podateľne, pričom žalovaný potvrdil prijatie individuálneho návrhu. Žalobca
žiadal, aby súd ako dôkaz v konaní vykonal oboznámenie sa s príslušným spisom žalovaného. Súdu je
pripravený poskytnúť jednotnú databázu obsahujúcu celkovo 43.597 návrhov. Vzhľadom na uvedené
podľa názoru súdu nebolo možné nedostatok podmienky konania odstrániť a z toho dôvodu postupoval

podľa § 104 ods. 2 O. s. p. a konanie zastavil. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, ženevyhnutným predpokladom, aby navrhovateľ mohol byť v konaní pred súdom úspešný, je predbežné
prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Súd sa pokúsil tento nedostatok
odstrániť výzvami adresovanými žalobcovi. Tento na základe výziev súdu doložil do konania nejaký

zoznam návrhov, ktoré mali byť podané na predbežné prerokovanie nároku odporcovi, avšak tento,
hoc aj opatrený odtlačkom podacej pečiatky žalovaného, nie je dôkazom, že každá jednotlivá vec
predložená v zozname bola skutočne žalovanému na predbežné prerokovanie nároku predložená.
Pokiaľžalobcaajuviedol,žejepripravenýposkytnúťžiadostivelektronickejforme,doposiaľtakneurobil.
Ide o sporové konanie, kde dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, a to platí aj vo vzťahu k splneniu

osobitnej podmienky konania spočívajúcej v predbežnom prerokovaní nároku. Zároveň súd poukazuje
aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý vo svojom podaní uviedol, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu
a nemôže zaťažovať žalovaného, ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky
boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie. Súd preto konanie podľa § 104 ods. 2
posledná veta O. s. p. zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.

Voči citovanému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania sa postupom odňala možnosť konať
pred súdom, keď rozhodoval vylúčený sudca. Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil s tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prvostupňový súd na základe vykonaného šetrenia, nie však dokazovania, dospel k záveru, že žalobca
pred podaním návrhu nepodal na príslušnom orgáne žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Uvedené zistenie je však nesprávne. Žalobca
na ministerstve spravodlivosti podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody.
Uvedenú skutočnosť preukázal tým, že predložil súdu zoznam jednotlivých žiadostí, ktoré Ministerstvo

spravodlivostiSRpotvrdilo.Navyšežalobca(správnemábyťuvedenýžalovaný-poznámkaodvolacieho
súdu), za ktorého koná práve ministerstvo spravodlivosti, skutočnosť, že by žalobca v tejto konkrétnej
veci nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v rovnakom rozsahu ako je obsahom žaloby,
nikdy nenamietalo a táto otázka nie je v konaní spornou. Žalobca viackrát súdu označil dôkaz, ktorý
žiada v tomto konaní vykonať, a to oboznámenie sa s príslušným spisom Ministerstva spravodlivosti SR.

K podanej žiadosti o predbežné prerokovanie súd však tento dôkaz vôbec nevykonal a návrh žalobcu
celkom ignoroval. Na tomto základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd tak
bez skutočného zistenia dospel k záveru, že žiadosť o predbežné prerokovanie v konkrétnej veci nebola
podaná. K danému záveru prvostupňový súd nedospel s určitosťou, ale len na základe pochybnosti
o tejto skutočnosti, ktorú si zároveň sám založil. K naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody dôjde už samotným podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V danom
prípade bola žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj žalovaný v obsahu svojich vyjadrení.

Zároveň žalobca zdôrazňuje, že v tejto veci rozhodoval vylúčený sudca. Žalobca uskutočnil podanie
obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné

z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol z označených skutočností dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V tejto súvislosti upozorňuje na rozhodnutia slovenských,
ako aj medzinárodných súdov, majúc za to, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti je v rozpore
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské

práva v Štrasburgu. Poukazuje tiež na to, že žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho
práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nebolo a nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. V konaní je možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Konečné
rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto,

že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa
ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca podáva proti
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o
zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Súd sanedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie a ignoroval žiadosť žalobcu
o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového
stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101

ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti
sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na
takom,ktorébudevedenénestrannýmsudcomnanestrannomsúde.Žalobcasanemalmožnosťvyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne

konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy, ale zároveň sa oboznámiť so
všetkýmipredloženýmidôkazmialebostanoviskamiavyjadriťsaknimscieľomovplyvniťsúdnekonanie.
Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu,
vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s
obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k takýmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám
nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. V súvislosti s rozhodnutím o trovách

konania poukazuje na to, že žalovaná použila na dopravu neprimeraný cestovný prostriedok a tieto
náklady nie sú nevyhnutné a účelné na bránenie práva. S poukazom na uvedenú argumentáciu a
vytknuté procesné chyby žiadajú, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 10.
06. 2013 sp. zn. 15C 210/2012 a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozporuplný obsah odvolania žalobcu, keď nie všetky
odvolacie námietky sa dotýkajú výroku a odôvodnenia napadnutého uznesenia. Žalobca zrejme tým, že
podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov. V odvolaní
poukazuje na rozhodnutia a skutočnosti, ktoré v súdenej veci nenastali. Konkrétne krajský súd udáva,
že v danej veci nedošlo k zamietnutiu návrhu žalobcu. Rovnako neboli žalovanej priznané trovy

konania. V danej veci nebolo nariadené pojednávanie, z čoho logicky vyplýva, že potom sa ani žalobca
nemohol domáhať odročenia (nenariadeného) pojednávania a nemohla mu byť jeho neodročením
odňatá možnosť konať pred súdom. Rovnako nebol podaný v danej veci ani návrh na prerušenie
konania. Krajský súd považuje podávanie takýchto podaní zo strany právneho zástupcu žalobcu za
neetické a neprofesionálne, v rozpore so zásadami výkonu advokácie.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd bude zaoberať iba tými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré
súvisia s vydaným napadnutým rozhodnutím a predchádzajúcim procesným postupom súdu. V tomto
smere ide o námietku účastníka, že okresný súd zistil nedostatočne skutkový stav veci a nesprávne vec
právne posúdil, keď mal za to, že nedošlo k podaniu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ako aj
námietkou, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Podľa ust. § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4

a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V zmysle ust. § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti. Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Zcitovanýchustanoveníjenepochybné,žejepovinnosťoupoškodenéhoúčastníka,ktorýsichceuplatniť
ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

predtým, ako sa obráti so svojím nárokom na súd, podať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
príslušnom orgáne, ktorým je nepochybne, ako to správne skonštatoval prvostupňový súd, Ministerstvo
spravodlivosti SR. Ide o osobitnú podmienku konania sui generis, splnenie ktorej súd skúma z úradnej
povinnosti.

Možno dať okresnému súdu za pravdu, že žalobca na viaceré výzvy žiadosť ako takú, s obsahom,

ako mala byť podľa jeho tvrdenia podaná na Ministerstve spravodlivosti SR, nepredložil. Z toho však
nemožno vyvodiť záver o neunesení dôkazného bremena.

Žalobca navrhol na preukázanie svojho tvrdenia vykonanie dôkazu, a to pripojenie príslušného spisu
Ministerstva spravodlivosti SR, vo vzťahu ku konkrétnym účastníkom a predmetu konania.

Za vykonanie dôkazu je zodpovedný súd. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi,

pokiaľ nie sú potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. To však v danom prípade nemožno
konštatovať. Navrhnutý dôkaz bol spôsobilý preukázať alebo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že bola podaná
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v totožnej veci totožných účastníkov. Okrem uvedeného ide
o skúmanie podmienok konania, kde sa prejavuje princíp oficiality.

Krajský súd poukazuje aj na ust. § 120 ods. 3 O. s. p., ktoré dáva súdu možnosť osvojiť si skutkové

zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

V súdenej veci žalobca tvrdí, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal, žalovaný toto jeho
tvrdenie nerozporuje, naopak udáva, že k doručeniu žiadosti zo strany žalobcu došlo v dňoch 23. 04.
2012, 27. 04. 2012, 30. 04. 2012, 25. 05. 2012, 30. 05. 2012, 25. 09. 2012. Ministerstvo
spravodlivosti SR neviedlo osobitný spis pre každú podanú žiadosť, ale riešilo osobitne jednotným

postupom objem žiadostí doručených spoločne k tomu istému dňu. Na základe tohto kritéria bolo
vytvorených osem spisov, predmetom ktorých boli žiadosti uvedené v ôsmich sprievodných listoch.
Vzhľadom na uvedené nie je možné predložiť súdu kópie konkrétnych žiadostí.

Hoci žalovaný ďalej udáva, že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú
súčinnosť a neodstránil nedostatky žiadostí, a preto Ministerstvo spravodlivosti SR nepovažuje nárok

za predbežne prerokovaný, žalovaný potvrdil tvrdenie žalobcu, že k podaniu žiadostí došlo.

Hoci tu môže vznikať pochybnosť o tom, či žiadosť bola podaná kvalifikovane, t. j. čo do dôvodu
a výšky uplatnenej v žalobe, táto otázka je verifikovateľná pripojením príslušného spisu Ministerstva
spravodlivosti SR, ktorý dôkaz žalobca navrhol. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na poznatok
zistený v inej veci totožných účastníkov, že Ministerstvo spravodlivosti SR bolo schopné poskytnúť

súdu kvalifikovanú informáciu o podanej žiadosti, jej predmete a najmä výške uplatnenej škody a
nemajetkovej ujmy vo vzťahu ku konkrétnej veci (napr. vec vedená pred Okresným súdom Žilina pod
sp. zn. 18C/250/2012).Je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu zákona č. 514/2003 Z. z.. Vyššie citované ustanovenia,
ktoré upravujú povinnosť predbežného prerokovania nároku, sú nejednoznačné a nedôsledné. Účelom
konania o predbežnom prerokovaní nároku nie je vydanie rozhodnutia, ale len pokus o mimosúdne

urovnanie. Pokiaľ ide o podmienku predbežného prerokovania nároku ako podmienku poskytnutia
súdnejochrany,posudzovanietejtopodmienkynemôžebyťprílišformalistické,čobyviedlokodmietnutiu
spravodlivosti.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie novelizovaného ust. § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou
zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 01. 01. 2013), podľa ktorého aj v prípade neodstránenia

nedostatkov žiadosti nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Uvedenú skutočnosť okresný súd pri
svojom rozhodovaní zrejme prehliadol. Pre vecné prejednanie nároku na súde je v zmysle uvedeného
postačujúce preukázať podanie žiadosti, jej obsah nie je rozhodujúci.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Žalobca vo svojich podaniach opakovane poukazuje, že žiadny zo sudcov Okresného súdu Martin
nemôže vec prejednať a rozhodnúť pre jeho predpojatosť založenú na skutočnosti,
že Okresný súd Martin zapríčinil svojím nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik
škody.

Krajský súd poukazuje na to, že tento odvolací dôvod je rovnaký a žalobca ho už použil v jeho prvom

odvolaníprotiuzneseniuokresnéhosúdu.Ktomutoodvolaciemudôvodukrajskýsúdzaujalprávnyzáver
(viď uznesenie Krajského súdu Žilina č. k. 7Co 53/2013-60 zo dňa 30. apríla 2013). Z tohto dôvodu sa
krajský súd opätovne k uvedenému odvolaciemu dôvodu nevyjadruje.

Povinnosťou okresného súdu bude vec prejednať a rozhodnúť.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.