Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 18, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/176/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112012149
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112012149.1

Uznesenie

Okresný súd v Trenčíne v trestnej veci proti obž. C. Xu, nar. XX.XX.XXXX v Čínskej ľudovej
republike, národnosť čínska, bytom Dubnica nad T., X. XXXX/XX, pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2013
samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto
r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd p o s t u p u j e vec obžalovaného C. Xu, nar. XX.XX.XXXX
v Čínskej ľudovej republike, národnosť čínska, bytom D. nad T., X. XXXX/XX, vedenú na Okresnom
súde v Trenčíne pod sp. zn. 2T/176/2012, pôvodne pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že napriek tomu, že Rozhodnutím
Oddelenia cudzineckej polície PZ Trenčín, pod č. PPZ-HCP-BB8-AV-19-014/2012 zo dňa 16.03.2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2012, bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej

republiky a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 /päť/
rokov, toto rozhodnutie nerešpektoval a zdržiaval sa naďalej na území Slovenskej republiky v dňoch od
25.05.2012 do 07.06.2012 v meste Dubnica nad Váhom a dňa 07.06.2012 v meste Trenčín, na príslušný
útvar policajného zboru - odbor hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
na prejednanie veci, pretože v predmetnej veci nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť

prejednaný iným orgánom ako priestupok podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajší súd podal dňa 18.12.2012 prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín obžalobu na obvineného
C. Xu, nar. XX.XX.XXXX v Čínskej ľudovej republike, národnosť čínska, bytom D. nad T., X. XXXX/XX,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe že, napriek tomu, že Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície

PZ Trenčín, pod č. PPZ-HCP-BB8-AV-19-014/2012 zo dňa 16.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.05.2012, bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a zároveň mu bol uložený
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 /päť/ rokov, toto rozhodnutie nerešpektoval
a zdržiaval sa naďalej na území Slovenskej republiky v dňoch od 25.05.2012 do 07.06.2012 v meste
Dubnica nad Váhom a dňa 07.06.2012 v meste Trenčín.

Súd vydal vo veci trestný rozkaz, voči ktorému podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odpor
a na základe toho súd určil termín hlavného pojednávania.

Súd na hlavnom pojednávaní konal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý súhlasil s konaním v jeho
neprítomnosti za prítomnosti jeho obhajcu.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie čítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania, ako aj oboznámením celého spisového materiálu. Oboznámil listinné dôkazy zadováženév prípravnom konaní do vyšetrov.spisu ČVS: HCP-27/RCP-SV-BB-TN-2012 a to rozhodnutie o
administratívnom vyhostení zo dňa 16.03.2012 právoplatné 24.05.2012, rozhodnutie Riaditeľstva
cudzineckej polície Banská Bystrica ČVS: PPZ-HCP-BB-SK-62-002/2012 zo dňa 21.05.2012

právoplatné 24.05.2012, predvolanie obvineného na úrad HCP Banská Bystrica zo dňa 07.06.2012,
oznámenie o narodení dieťaťa zo dňa 08.06.2012 matričného úradu mesta Ilava, úradný záznam
Prezídia policajného zboru UHCP Banská Bystrica zo dňa 18.06.2012, oznámenie o začatí konania PPZ
UHCP Banská Bystrica zo dňa 16.03.2012, predvolanie OCP PZ Trenčín zo dňa 17.05.2012, zápisnicu
o podanom vysvetlení zo dňa 16.03.2012.

Obhajca obžalovaného trval na podanom odpore a navrhol zbaviť obžalovaného viny. Podľa názoru
obhajcu nebola naplnená subjektívna a ani objektívna stránka prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Prokurátor žiadal uznať vinu obžalovaného v súlade s podaným obžalobným návrhom a kvalifikovať

konanie obžalovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že skutková podstata žalovaného prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zákona nebola konaním

obžalovaného naplnená, pretože absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty uvedeného prečinu.
Podľa § 8 Tr. zákona, trestný čin je protiprávnym činom, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 15 a) Tr. zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak
páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Podľa § 15 b) Tr. zákona, trestný
čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie

spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Na to aby bol určitý čin kvalifikovaný
ako trestný čin, musia byť splnené zákonné požiadavky, medzi ktoré patrí aj naplnenia všetkých znakov
skutkovejpodstatytohoktoréhotrestnéhočinu.Vprípadeprečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, je potrebné pre naplnenie subjektívnej stránky úmyselné
konanie páchateľa. V predmetnej veci súd prihliadol najmä na skutočnosť, že obžalovanému bolo zo

strany konajúceho policajného orgánu doručené vo veci konania o zrušení povolenia na trvalý pobyt
na území SR predvolanie zo dňa 17.05.2012, na podanie vysvetlenia na deň 07.06.2012, no zároveň
mal podľa rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktorého právoplatnosť nastala dňom 24.05.2012,
vycestovať do krajiny pôvodu deň nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyhostení,
t.j. 25.05.2012. Súd na základe týchto skutočností prihliadol na tvrdenie obhajcu, že obžalovanému

boli uložené zároveň dve povinnosti, ktorých splnenie sa navzájom vylučovalo. Súd poukazuje hlavne
na skutočnosť, že k tejto situácií došlo zavinením policajného orgánu a nie obžalovaného. Policajný
orgán zároveň v predvolaní zo dňa 17.05.2012 na podanie vysvetlenia na deň 07.06.2012, upozornil
obžalovaného na následky prípadného nedostavenia sa. U obžalovaného tým objektívne mohol vyvolať
obavu z prípadných ďalších sankcií v prípade nedostavenia sa. Obžalovaný tak nemohol vzhľadom na

tieto skutočnosti konať s úmyslom sťažiť výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci a
naplniť tým skutkovú podstatu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona. Súd si je vedomý skutočnosti, že konanie o zrušení povolenia na trvalý pobyt na území SR
stratilo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení svoju opodstatnenosť.
Jevšakpotrebnéuviesť,žeozastaveníkonaniaozrušenípovolenianatrvalýpobytnaúzemíSlovenskej

Republiky bol obžalovaný upovedomený až rozhodnutím zo dňa 12.06.2012. Toto rozhodnutie teda
bolo vyhotovené až po dátume, v ktorom sa obžalovaný na základe predvolania dostavil na podanie
vysvetlenia. Ak by toto rozhodnutie bolo vyhotovené a doručené obžalovanému predtým, ako sa mal
dostaviť na podanie vysvetlenia dňa 07.06.2012, mohlo by ísť o úmyselné konanie. Za situácie, keď
obžalovaný nevedel o tom, že konanie o zrušení povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej

Republiky už nemá opodstatnenie a riadil sa len pokynmi policajného orgánu, nemožno považovať
konanie obžalovaného, za také, ktorým by úmyselne sťažoval výkon rozhodnutia.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, súd postúpi vec inému orgánu ak zistí, že nejde o trestný
čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie, disciplinárne

previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Vzhľadom na absenciu úmyselného zavinenia, ako zákonného znaku prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, by sa pri uvedenom skutku mohlo jednať o spáchaniepriestupku. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie,
ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo
v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo

o trestný čin.

Podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sa priestupku na úseku pobytu dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt
na území Slovenskej republiky. Neoprávneným pobytom sa pritom rozumie zdržiavanie sa cudzinca

na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou
zmluvou.

Ako súd uviedol vyššie, nemal pri uvedenom skutku preukázané úmyselné zavinenie zo strany
obžalovaného,čovylučujetrestnoprávnuzodpovednosťzaspáchanieprečinumareniavýkonuúradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Táto skutočnosť však neznamená, že by zotrvanie

obžalovaného na území Slovenskej republiky aj po právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom
vyhostení bolo samo o sebe oprávnené. Na vyvodenie zodpovednosti za spáchanie priestupku zároveň
postačuje zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné
zavinenie. Zákon o pobyte cudzincov o potrebe úmyselného zavinenia na strane páchateľa pri
spáchaní priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) nehovorí. Vzhľadom na tieto skutočnosti by teda pri

skutku obžalovaného, opísanom vo výrokovej časti rozhodnutia, mohlo ísť o podozrenie zo spáchania
priestupku na úseku pobytu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, súd rozhodol tak, ako znie výroková časť tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne. Sťažnosť má
odkladný účinok.